Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/674/2012 z 23. 2. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. februára 2015, sp. zn. 5Co/674/2012, ECLI:SK:KSBA:2015:1709207881.4 Krajský súd Bratislava | 5Co/674/2012 | ECLI:SK:KSBA:2015:1709207881.4 | 2015-02-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: OZ, § 630 OZ, OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 212 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a91ed5c-a272-4f77-a423-a6fab30eddc1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1709207881.4 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/674/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709207881
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1709207881.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov
senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľa: P. A., V.
XX.XX.XXXX, B. P. XXX XX Č. X, P. , zastúpená advokátom JUDr. Jozefom Dopirákom, advokátom
v Bratislave, Lermontovova 14, proti odporcovi: R. A.Á., V. XX.XX.XXXX, B. P. XXX XX L., N. XXX/
XX, zastúpený advokátkou Mgr. Gordanou Dlhou, AK Koceľova 9, 821 08 Bratislava o vrátenie daru
s povinnosťou vypratať nehnuteľnosť na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v
Pezinku v Bratislave zo dňa 04.10.2012 č.k. 6C 150/2009-140 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľka je
povinná zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania odporcu 625,87 eur R.. H. E., D. L. P., Q. C..Č.. X.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľky zamietol. Navrhovateľke uložil
povinnosť zaplatiť 2.706,48 eur ako náhradu trov konania odporcu.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 03.09.2009 sa
domáhala navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne proti odporcovi vydania a vypratania
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti X/XX na nehnuteľnosti - pozemku Y. Č. XXXX/X - O.Á. N. L. XXX
R., Y. Y. Č. XXXX/X - O. plochy a nádvoria o výmere XXX R. D. stavby rodinného domu T. T. Č.T. XXX,
postavenom na pozemku Y. Č. XXXX/X L.šetko v Q. Ú. L., zapísané na K. L. Č.. XXX, vedenom Správou
Q. Y. navrhovateľke a uplatnila si súčasne náhradu trov konania.

Návrh odôvodnila tým, že dňa 28.05.2003 uzavreli účastníci konania darovaciu zmluvu (vklad
povolený Správou katastra v Pezinku 25.06.2003 na K. Č.. XXX Y. L. XXXX/XXXX), predmetom
ktorej bolo darovanie spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky o veľkosti X/XX na vyššie uvedených
nehnuteľnostiach odporcovi, účastníci konania sú súrodenci a darované nehnuteľnosti sú rodičovským
domom s pozemkom a záhradou. Navrhovateľka na základe dohody s odporcom po darovaní v roku
2003 darované nehnuteľnosti užívala - naďalej bývala v časti domu a v polovici sa spolupodieľala
vlastnými financiami na rekonštrukcii domu, zariadila na vlastné náklady časť nehnuteľnosti, ktorú
užívala vlastným nábytkom, kuchynskou linkou a elektrospotrebičmi a riadne od roku 2003 platila
prevádzkové náklady (voda, plyn, elektrina, odvoz smetia). Odporca zvyšnú časť nehnuteľnosti
prenajímal tretím osobám. Užívanie domu oboma súrodencami prebiehalo pokojne do roku 2007.
Od mája 2007 sa odporca začal voči navrhovateľke vulgárne vyjadrovať, medzi súrodencami začali
vznikať spory, svedkami osočovania boli susedia, bývajúci vo vedľajších domoch, odporca neustále
rušil navrhovateľku v pokojnom užívaní darovanej časti domu a vyzýval ju, aby sa z neho vysťahovala.
Situácia vyvrcholila po roku sporov, keď odporca dňa 16.08.2008 vypratal časť domu, v ktorom
navrhovateľka bývala a k tejto časti nehnuteľnosti aj vymenil zámku, čím navrhovateľke znemožnil vstup



do ňou užívanej nehnuteľnosti a zároveň ju vyzval na prevzatie jej vecí z garáže, inak ich odvezie na
smetisko. Odporca podal na ňu aj trestné oznámenie. Výzvou zo dňa 05.03.2009 vyzvala odporcu na
vrátenie daru, avšak bezúspešne.

Odporca navrhol žalobný návrh navrhovateľky v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť s
odôvodnením, že nie on, ale navrhovateľka porušuje dobré mravy a strpčuje mu život, neštítila sa
poslať mu výhražné sms-ky a anonymný list, v ktorom ohovárala jeho partnerku. Podľa neho sa
nedokázala navrhovateľka vyrovnať s tým, že on žije šťastne v partnerskom vzťahu a podanie návrhu
je z jej strany len pokus ako mu strpčovať život. Uviedol, že po tom, ako mu navrhovateľka darovala
svoj spoluvlastnícky podiel, po darovaní užívala časť domu naďalej a za jeho užívanie platila len
prevádzkové náklady bez nájomného. Sama vlastnila L. P. dva P., ktoré prenajímala a ako invalidná
dôchodkyňa žila z ich prenájmov, preto jej lacné bývanie L. L. vyhovovalo. V dome býval aj otec
účastníkov konania do svojej smrti 20.05.2005 a odporca. Po smrti otca zostala bývať v dome len
navrhovateľka, odporca pracoval a býval v Rakúsku. Uviedol, že zhoršenie vzťahov medzi súrodencami
spôsobila navrhovateľka, nie odporca. Od okamihu, ako odporca priviedol predstaviť svoju priateľku
otcovi a sestre, táto začala odporcovu partnerku slovne urážať, žiarlila na ňu, lebo odporca už nebol sám,
dohovárala bratovi, aby sa s ňou rozišiel, že ho oberie o peniaze, že je mu neverná a iné výmysly, inak ako
vulgárne ju nikdy nepomenovala, odporca preto vždy po takýchto slovách navrhovateľku okríkol, pretože
bezdôvodne urážala jeho partnerku, s ktorou si medzičasom založil rodinu. Ohováranie a urážanie bolo
zo strany navrhovateľky takmer pravidlom, preto pre kľud v rodine odporca požiadal navrhovateľku,
aby sa presťahovala do jedného zo svojich bytov. Vedomá si toho, že by prišla o časť svojich príjmov,
navrhovateľka sťahovanie odmietala. Namiesto toho, aby si cenila možnosť lacného bývania v ohováraní
pokračovala a preto požiadal odporca prostredníctvom právnej zástupkyne navrhovateľku o vypratanie
ňou užívanej časti domu, bola jej stanovená primeraná lehota do 15.08.2008 s tým, že ak sa nevysťahuje
dobrovoľne, vyprace jej veci do garáže. Navrhovateľka sa opäť zachovala po svojom, po uplynutí lehoty
na vypratanie sa zamkla do izby a odmietala dom opustiť, súčasne si zavolala policajtov, aby ju chránili.
Títo po zistení okolností, že vlastníkom domu je odporca a navrhovateľka užíva dom bez právneho titulu
jej oznámili, že v práve je on ako vlastník domu a ona je povinná sa vysťahovať. Odporca v daný deň veci
navrhovateľky za účasti svedkov vypratal a uložil v garáži. Nasledujúci deň sa prišiel odporca na dom
pozrieť, či je navrhovateľka naďalej v dome, dom našiel odomknutý, prázdny, okrem toho navrhovateľka
vzala kuchynskú linku a sporák, ktoré boli jeho vlastníctvom, vytrhla elektrické káble z kuchynského
svetla a na piecke, v ktorej tlel oheň, nechala otvorené dvierka a okolo piecky nahádzala kopy papiera.
Stačilo, aby z piecky vyprskol uhlík a dom by vyhorel. Po tomto zistení podal odporca na navrhovateľku
trestné oznámenie.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 630 OZ s názorom súdu, že z výpovede
navrhovateľky, odporcu a svedkov, ako aj z listinných dôkazných prostriedkov je nesporné, že medzi
súrodencami, t.j. navrhovateľkou a odporcom došlo k narušeniu ich vzťahov. Navrhovateľka pokladala
za zhoršenie vzťahov skutočnosť, že odporca jej nevrátil časť požičanej sumy a požadoval na nej
platenie nájomného za užívanie domu, čo však v konaní pred súdom nepreukázala, naopak, z dohody
o urovnaní mal súd preukázané, že odporca jej dlžnú sumu vo výške 180.000,-Sk vrátil, zvyšok peňazí
považoval za dar za prevod dvoch garzóniek na navrhovateľku. Navrhovateľka považovala správanie
sa odporcu k nej, keď ju vyzval na vypratanie domu, za hrubé porušenie dobrých mravov. Oproti tomu
odporca považoval za porušenie dobrých mravov práve správanie sa navrhovateľky k nemu a k jeho
priateľke, neskôr životnej partnerke, ktorá ju hrubým spôsobom osočovala, nadávala jej a aj odporcovi,
strpčovala im život a robila im zo života peklo, čo následne ho viedlo k tomu, aby pre kľud v rodine
vyzval navrhovateľku k tomu, aby z domu odišla bývať do niektorého zo svojich bytov v Bratislave, čo
navrhovateľka nerešpektovala, preto musel postupovať opísaným spôsobom. Ani svedecké výpovede
svedkov navrhnutých navrhovateľkou nepotvrdili, kto, či navrhovateľka, prípadne odporca bol vlastne
iniciátorom konfliktných konaní. Svedkyňa Č. uviedla, že to bola práve navrhovateľka, ktorá vyvolávala
konflikty, ostatné svedkyne a ani brat účastníkov konania neboli osobne priamymi svedkami konfliktov
medzi účastníkmi konania. Zo samotného obsahu darovacej zmluvy vyplýva, že navrhovateľka sa
dobrovoľne a slobodne rozhodla svoj podiel na nehnuteľnosti odporcovi darovať bez toho, aby bolo v
darovacej zmluve obsiahnuté akékoľvek právo vecného bremena vo vzťahu k jej osobe. Navrhovateľka
nepredložila súdu žiadny doklad o poskytnutí pôžičky odporcovi, nikto z vypočutých svedkov sa nevedel
k pôžičke peňazí, jej vráteniu, prípadne nevráteniu ani vyjadriť, a iba zmluva o vyrovnaní dohodou
účastníkov preukázala súdu, že odporca vrátil navrhovateľke 180.000,-Sk titulom pôžičky, zvyšná



časť peňazí od navrhovateľky mala byť darom za prevod garzóniek (členských práv) z odporcu na
navrhovateľku, čo aj navrhovateľka svojím podpisom potvrdila.

Konštatoval, že ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka dáva darcovi možnosť domáhať sa vrátenia
daru za predpokladu preukázania, že obdarovaný sa správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že
tým hrubo porušuje dobré mravy. Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej
intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Pojem dobré mravy má pôvod v rímskoprávnej tradícii, kde sa
názvom boni mores označujú mimoprávne štandardy správania. Dobrými mravmi v občianskoprávnych
vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania,
ktorý je vlastný všeobecne uznávaným vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom
spoločenského poriadku a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúce podstatné
historické tendencie sú odovzdávané rozhodujúcej časti spoločnosti a majú povahu základných noriem.
Rozpor s dobrými mravmi je, ak obsah správania je v rozpore s citom pre slušnosť a s pravidlami
slušnosti, ako ich uznávajú všetci slušní a spravodlivo zmýšľajúci ľudia. Ustanovenie § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka o tom, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko právnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda k takým
právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom a ktoré prenechávajú
súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy
zo širokého, predom neobmedzeného okruhu okolností. Nemožno vylúčiť, aby sa vzhľadom na všetky
okolnosti konkrétneho prípadu prihliadlo, hoci úplne výnimočne, aj na okolnosti spočívajúce v osobe
alebo v pomeroch účastníka, ktorý sa domáha ochrany proti neoprávnenému zásahu. Môže však
ísť len o také okolnosti, ktoré svojou závažnosťou tento mimoriadny ohľad vyžadujú, pričom treba
osobitne starostlivo dbať o to, aby ten, kto sa ich dovoláva, sám nekonal v rozpore s dobrými mravmi
a nevyžadoval ohľady neúmerné okolnostiam konkrétneho prípadu, a zabránil snahe alebo možnosti
ich zneužitia.

Súd prvého stupňa uviedol, že z citovaného ustanovenia § 630 O.Z. vyplýva, že predpokladom
úspešného uplatnenia vrátenia daru, okrem iného, je preukázanie určitej intenzity aktívneho a vedomého
chovania obdarovaného voči darcovi. Aby úkon smerujúci k vráteniu daru bol platný, je podstatné, aby
boli darcom uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých vzhliada hrubé porušenie dobrých mravov voči
nemu, a to z dôvodu ich preskúmateľnosti, a teda zákonnosti a právnej istoty.

Súd prvého stupňa dospel súd k názoru, že navrhovateľka nepreukázala zo strany odporcu také
správanie, ktoré by mohlo byť označené ako hrubé porušovanie dobrých mravov, a to iba z jeho strany. V
konaní pred súdom odporca uviedol, že to bola práve navrhovateľka, ktorá konflikty, hádky a nevraživosť
najskôr voči jeho priateľke, a neskôr i proti nemu smerovala, čím sa vlastne ona dopúšťala chovania,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Túto jeho výpoveď potvrdila aj svedkyňa Č.. V tejto súvislosti
potom nie je možné dať za pravdu navrhovateľke, nakoľko aj jej správanie môže vyvolať pochybnosti
v otázke porušovania, prípadne hrubého porušovania dobrých mravov. Navyše v konaní nepreukázala
navrhovateľka, že užívala nehnuteľnosť - časť rodinného domu - oprávnene, t.j. že mala na užívanie
právny dôvod, nakoľko ako listom vlastníctva, tak aj z výpovedí účastníkov konania vyplynulo, že jediným
vlastníkom nehnuteľnosti bol odporca, a preto keď začalo dochádzať k situáciám, ktoré obaja účastníci
popisovali vo svojich písomných ale aj ústnych podaniach, bolo by podľa názoru súdu správnejšie zo
strany navrhovateľky situáciu riešiť iným spôsobom, nenechať ju vyhrotiť až do takých rozmerov, ako
tomu bolo v konkrétnom prípade. Sama vo svojej výpovedi uviedla, že svoj podiel na odporcu previedla
z dôvodu, aby v dome mohol bývať a zveľaďovať ho.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal spore úspešnému odporcovi
náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení vyhl. č. 557/2008
tarifnou odmenou zo sumy 6.999,50 € ( 210.846,-Sk- hodnota nehnuteľnosti podľa ZP) :



Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovej lehote odvolanie navrhovateľka poukazujúc na to,
že medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda o nájme nehnuteľnosti a teda mala dostať výpoveď z
nájmu v trojmesačnej výpovednej lehote. Tým, že ju odporca vyhodil z predmetného domu, spáchal
trestný čin porušovania domovej slobody a zároveň týmto spôsobom naplnil skutkovú podstatu na
vrátenie daru. Poukázala na to, že odporcovi požičala 520.00 Sk, že dohodou o urovnaní pohľadávok
navrhovateľka v dôsledku tiesnivých finančných pomerov súhlasila len s vrátením 180.000 Sk čo nie je
ani polovica požičanej sumy, avšak predmetom urovnania nebolo vysporiadanie aj nároku na vrátenie
daru. Navrhovateľka mala za to, že jej návrh na vrátenie daru s povinnosťou vypratať nehnuteľnosť
je dôvodný, a odporca svojím konaním hrubo porušil a naďalej hrubo porušuje dobré mravy, v čoho
dôsledku sa podstatne zhoršil zdravotný stav navrhovateľky. Odporca ako brat o ňu neprejavuje žiadny
záujem, chová sa k nej urážlivo, neslušne, neprejavuje jej dostatočnú vďaku nielen ako ku darkyni ale v
prvom rade ako ku sestre a staršiemu súrodencovi. Navrhla preto aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovie. Uplatnila si nárok
na náhradu trov konania.

Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom
pojednávaní podľa § 214 ods. 1, O.s.p., dospel pritom k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je
možné vyhovieť.

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na
konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v
znení účinnom od 15.októbra 2008 (§ 372p ods.1 O.s.p. zavedeného zákonom č.384/2008 Z.z.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. tak, že priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 625,87 eur podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za štyri úkony právnej služby - 25.11.2014 zastupovanie na pojednávaní (25%),
4.12.2014 vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky, 09.0122.2014 zastupovanie na pojednávaní (25%),
24.02.2015 zastupovacie na pojednávaní, 3x režijný paušál á 8,04 eur a 1x režijný paušál á 8,39 eur.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.