{"guid": "b39adce0-980b-46cc-b129-427f9d39b02a:63e0786c-af4e-4b22-91b9-96df9568a186", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1710200585.1", "spisova_znacka": "3Cob/166/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/166/2014 z 8. 9. 2015", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 8. septembra 2015, sp. zn. 3Cob/166/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1710200585.1", "identifikacne_cislo": "1710200585", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Elena Ondrišová", "sudca_id": 1385, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-ondrisova-1385", "datum_vydania": "2015-09-08", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-566", "nazov": "§ 566 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-566", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-566"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-566"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/63e0786c-af4e-4b22-91b9-96df9568a186", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1710200585.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1710200585.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1710200585.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 3Cob/166/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1710200585\nDátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1710200585.1\n\nRozhodnutie\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov\nMgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa MILOŠ TURAC, spol.\ns r.o., Klatovská 1408/21, Bratislava, IČO: 35 827 114, práv. zast. Consilior Iuris s.r.o., Miletičova 23,\nBratislava, proti odporcovi Zoltán Farkaš CRG - Slovensko, Športová 954/15, Senec, IČO: 41 466 608,\npráv. zast. advokátkou JUDr. Lýdiou Ráckovou, Lichnerova 72, Senec, o zaplatenie 55.500,- EUR s\npríslušenstvom a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/154/2010-124\nzo dňa 26.11.2013, jednohlasne takto\n\nr o z h o d o l :\n\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/154/2010-124 zo dňa 26.11.2013\np o t v r d z u j e.\n\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nSúd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku sumu 55.500,-  EUR s úrokom z omeškania vo výške 9  % ročne zo\nsumy 55.500,- EUR od 24.6.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania do rúk právneho zástupcu\nnavrhovateľa vo výške 3.330,- EUR za zaplatený súdny poplatok za návrh a vo výške 7.096,38 EUR za\ntrovy právneho zastúpenia. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že z vykonaného dokazovania\npovažoval za preukázané, že navrhovateľ a odporca uzatvorili zmluvu o poskytovaní činností a služieb,\nna základe ktorej sa odporca zaviazal sprostredkovať nákup vozidiel zo zahraničia vrátane ich dovozu\ndo sídla navrhovateľa a na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal za poskytnutie činností a služieb\nzaplatiť odporcovi paušálnu odmenu. Súd prvého stupňa došiel k záveru, že v danom prípade došlo\nk platnému vzniku zmluvy, nakoľko obsah zmluvy bol medzi účastníkmi dohodnutý tak, že záväzky\noboch strán boli stanovené dostatočne určito. Zo zmluvy jednoznačne a nepochybne vyplývalo, že\njej predmetom bolo poskytovanie činností a služieb súvisiacich so zabezpečením nákupu vozidiel zo\nzahraničia a ich dovoz do sídla navrhovateľa a následne zaplatenie odmeny za vykonanie tejto činnosti.\nPodľa náležitostí uvedených v zmluve súd prvého stupňa vyhodnotil, že sa jedná o mandátnu zmluvu,\nnapriek tomu, že v zmluve bolo uvedené, že je uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka,\nkeďže účastníci sa dohodli na všetkých podstatných náležitostiach, ktoré Obchodný zákonník vyžaduje\npre mandátnu zmluvu. V zmluve bolo síce opakovane použité slovné spojenie \"sprostredkovanie nákupu\nvozidiel\", čo by mohlo evokovať, že sa jednalo o zmluvu o sprostredkovaní, v danom prípade sa však\nnejednalo o vyvíjanie faktickej činnosti odporcom smerujúcej k tomu, aby navrhovateľ mal možnosť\nuzavrieť kúpnu zmluvu s treťou osobou. Subjektom, ktorý kúpnu zmluvu v mene navrhovateľa a na\núčet navrhovateľa  uzatváral bol však odporca, preto sa nemohlo jednať o zmluvu o sprostredkovaní.\nSamotný odporca uviedol (prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v záverečnej reči), že žiadnu\nsprostredkovateľskú činnosť pre navrhovateľa nevykonával, preto súd prvého stupňa vyslovil zaver,\nže sa nejednalo o zmluvu o sprostredkovaní.  Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že medzi účastníkmi\nbola platne uzavretá mandátna zmluva, keďže v nej boli dojednané všetky jej podstatné náležitosti v\n\nzmysle § 566 Obchodného zákonníka, a to určenie zmluvných strán, určenie obchodnej záležitosti,\nktorá má byť pre navrhovateľa ako mandanta v jeho mene uskutočnená, spôsob jej zariadenia a\ndojednanie o odplate za uskutočnenie obchodnej záležitosti. Súd prvého stupňa považoval za zrejmé,\nže navrhovateľ v uzatvorenej zmluve vystupuje ako mandant, na ktorého účet má odporca ako mandatár\nzariadiť obchodnú záležitosť, ktorá spočívala v uskutočnení právnych úkonov v mene navrhovateľa\n(sprostredkovanie nákupu vozidiel) a uskutočnením inej činnosti (dovoz vozidiel do sídla navrhovateľa).\nSúd prvého stupňa preto považoval za nepochybné, že v danom prípade sa jednalo o zariadenie\ndohodnutej obchodnej záležitosti pre navrhovateľa, keďže táto má vzťah k jeho podnikateľskej činnosti,\nnakoľko medzi predmety podnikania navrhovateľa patrí nákup a predaj motorových vozidiel, prenájom\nmotorových vozidiel a kúpa a predaj náhradných dielov do motorových vozidiel. Ďalej uviedol, že odplata\nbola medzi účastníkmi dohodnutá v čl. III bod 1 zmluvy, ako paušálna odmena. Skutočnosť, že obchodnú\nzáležitosť (kúpu vozidiel) odporca zariaďoval v mene navrhovateľa súd prvého stupňa považoval za\npreukázanú výpoveďou účastníkov, keď štatutárny zástupca navrhovateľa uviedol, že odporca vždy\ndisponoval plnou mocou, čo odporca pripustil, aj keď si na tieto okolnosti presne nepamätal. V danom\nprípade sa teda jednalo o jednu zmluvu, preto úvahy odporcu o vedľajšom záväzku alebo závislej zmluve\nsúd prvého stupňa považoval za neopodstatnené. Odporca pre navrhovateľa vykonával vyplatenie\nkúpnej ceny, podpísanie kúpnej zmluvy, fyzickú obhliadku vozidla a technickej dokumentácie, čo však\nnebolo nad rámec zmluvne dohodnutých povinností, ako sa nazdával odporca, ale tieto činnosti odporca\nposkytoval navrhovateľovi v rámci zariadenia obchodnej záležitosti (sprostredkovanie nákupu vozidiel\nzo zahraničia), aj keď výslovne tieto činnosti uvedené v zmluve neboli, napriek tomu ich súd prvého\nstupňa považoval za súčasť predmetu obchodnej záležitosti. Zmluva bola síce uzavretá na dobu určitú,\navšak keďže nedošlo k písomnému ukončeniu zmluvy, došlo k automatickému predĺženiu doby platnosti\na účinnosti zmluvy. Súd prvého stupňa nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by malo byť ustanovenie\no automatickom predĺžení zmluvy neplatné, nakoľko účastníci sa ním nevzdali žiadnych svojich práv\ngarantovaných Obchodným zákonníkom alebo iným zákonom, s poukazom na skutočnosť, že hociktorý\nz účastníkov mal právo kedykoľvek zmluvu ukončiť a to písomným oznámením alebo písomnou\nvýpoveďou. Zodpovednosť odporcu za škodu na prevzatých veciach súd prvého stupňa posúdil podľa\nustanovení zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, z ktorej vyplýva povinnosť odporcu strážiť a ochraňovať\nmajetok navrhovateľa pred akýmkoľvek poškodením, stratou, zničením, zneužitím alebo odcudzením.\nKeďže ako v zmluve uzavretej medzi účastníkmi, tak podľa § 570 Obchodného zákonníka, konštrukcia\nzodpovednosti odporcu za škodu na veciach prevzatých od navrhovateľa je koncipovaná na princípe\nobjektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie odporcu a odporca nevrátil navrhovateľovi prevzaté\nfinančné prostriedky v sume 55.500,- EUR ani nedoviezol motorové vozidlo, spôsobil navrhovateľovi\nškodu. Súd prvého stupňa považoval za potrebné dodať, že aj keď zavinenie sa pre zodpovednosť\nodporcu za škodu nevyžaduje, súd ho považoval za preukázané, keď odporca svojou nedbanlivosťou,\n(tým, že nepostupoval s odbornou starostlivosťou a porušením prevenčnej povinnosti) škodu zavinil.\nZákladnými podmienkami vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu v danom prípade sú porušenie\npovinnosti zo záväzku, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom\nškody. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ má\nnárok na náhradu škody, nakoľko v konaní bolo preukázané splnenie všetkých podmienok  pre vznik\nzodpovednosti odporcu za škodu, keď odporca nepostupoval s odbornou starostlivosťou (nehospodáril\nriadne so zverenou hotovosťou, nestrážil a neochraňoval majetok navrhovateľa pred stratou alebo\nodcudzením), v dôsledku čoho došlo ku krádeži peňazí. Existenciu príčinnej súvislosti súd prvého stupňa\npovažoval taktiež za nepochybnú, nakoľko ak by odporca postupoval s odbornou starostlivosťou, riadne\nby s hotovosťou hospodáril, strážil ju a ochraňoval pred odcudzením, ku škode by nedošlo. Súd prvého\nstupňa nepovažoval za podstatné, kde sa odporca zdržiaval od odjazdu zo spoločnosti navrhovateľa do\npríchodu na hranice, bolo totiž povinnosťou odporcu postupovať s odbornou starostlivosťou a konať tak,\naby k poškodeniu alebo odcudzeniu majetku navrhovateľa nedošlo (aj keď súd konštatuje, že odlišné\nvyjadrenia odporcu, kde sa v danom čase zdržiaval, sú prinajmenšom pochybné, spôsobujúce jeho\nnedôveryhodnosť). Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že v prípade, ak mal odporca podozrenie, že ho\nsleduje iné auto, mal sa s týmto obrátiť na príslušné orgány alebo jednoducho službu navrhovateľovi\nneposkytnúť, bolo to na jeho voľnej úvahe a slobodnej vôli. Súd prvého stupňa ďalej vyslovil názor, že ak\nodporca tvrdil, že službu chcel vykonať s ešte jedným vodičom, mal vykonanie služby odmietnuť, on však\nhotovosť prevzal, na cestu sa vydal, z čoho vyplýva jeho jednoznačný súhlas so zariadením záležitosti\npre navrhovateľa. Odporca, tým prevzal zodpovednosť za zverenú hotovosť a preto jeho tvrdenia o\npovinných zastávkach, dovolenkových listoch a tachometrových kotúčoch sú úplne irelevantné a súd\nprvého stupňa na ne neprihliadal. Súd prvého stupňa tiež vyslovil názor, že pre posúdenie zodpovednosti\nodporcu za škodu taktiež nemá význam skutočnosť, že trestný čin nebol objasnený a trestné stíhanie\n\nbolo prerušené a to práve pre objektívnu zodpovednosť odporcu za spôsobenú škodu. Tým, že odporca\nriadne a včas nesplnil svoj záväzok z titulu náhrady škody, dostal sa do trvajúceho omeškania a preto súd\nprvého stupňa priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške, ktorá je v súlade\ns § 369 ods. 1 ObZ účinného v čase omeškania odporcu a to od 24.06.2009, kedy mal odporca doviezť\nkúpené motorové vozidlo alebo vrátiť prevzaté finančné prostriedky, ktorá povinnosť odporcovi vznikla\nbez toho, aby ho navrhovateľ na jej splnenie musel vyzývať. Ďalej súd prvého stupňa poukázal na zásady\nkontradiktórnosti konania a uviedol, že pre úspešnú obranu odporcu je nevyhnutné uviesť skutočnosti\npopierajúce alebo aspoň spochybňujúce navrhovateľom uplatňovaný nárok a o týchto skutočnostiach\nje povinný poskytnúť dôkaz. Uviedol, že odporcom tvrdenú nevhodnosť navrhovateľových inštrukcií\nodporca nepreukázal, keďže skutočnosti týkajúce sa kľúča od trezoru sú irelevantné s ohľadom na\nskutočnosť, že z vozidla bol odcudzený celý trezor (pričom v čase prevzatia hotovosti sa trezor v aute\nnachádzal a bol v riadnom stave, čo vyplýva z tvrdenia samotného odporcu, ktorý uviedol, že peniaze dali\ndo trezoru spolu s Y. O.). Odporca tiež nepreukázal liberačný dôvod, ktorý by ho zodpovednosti zbavil,\nkeď nepreukázal, že vzniku škody nemohol zabrániť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Odporca\ntiež nepreukázal, že by navrhovateľ porušil svoju prevenčnú povinnosť, navrhovateľ totiž zabezpečil do\nvozidla trezor a poskytol odporcovi bezpečnostné inštrukcie, čo súd považoval za dostatočné opatrenia\nspôsobilé predchádzať škodám. K námietke odporcu ohľadom nesprávnosti označenia v žalobe jeho\nobchodným menom súd prvého stupňa uviedol, že v čase podania žaloby bol odporca označený\nsprávnym obchodným menom, ktoré bolo zapísané v živnostenskom registri. K zmene obchodného\nmena došlo až po podaní žaloby. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že v konaní nebolo preukázané,\nže by sa jednalo o poistnú udalosť a navrhovateľovi by bolo v súvislosti so škodu vyplatené poistné\nplnenie, čo by spôsobovalo zánik povinnosti odporcu nahradiť škodu. V danom prípade je práve na\nťarchu odporcu, že nebol poistený v prípade spôsobenia škody. Odporca tvrdil, že sa jednalo o výkon\npráva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keď odmena za prevoz peňazí bola\nsúčasťou odmeny za prejazdené kilometre. Súd prvého stupňa sa s týmto názorom v žiadnom prípade\nnestotožnil, nakoľko medzi účastníkmi bola uzavretá bežná zmluva, s ktorou obe strany výslovne vyjadrili\nsúhlas,  spolupracovali niekoľko rokov a na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľovi niekoľko\nstokrát možno tisíckrát službu, pri ktorej prevážal peniaze v hotovosti. Preto súd prvého stupňa vyslovil\nzáver, že dojednanie o odmene bolo otázkou dohody zmluvných strán a ich zmluvnej autonómie, ak\nby s ňou odporca nesúhlasil, zmluvu mohol kedykoľvek ukončiť. Súd prvého stupňa taktiež nevzhliadol\nnevyváženosť medzi výkonom služby a vyplatenou odmenou, keďže odporca dobrovoľne opakovane\nslužby navrhovateľovi za dohodnutú odmenu vykonal.  O náhrade trov konania súd prvého stupňa\nrozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a ich náhradu priznal v spore úspešnému navrhovateľovi.\n\nProti rozsudku súdu prvého stupňa sa riadne, včas a obsiahlo odvolal odporca, ktorý odvolaciemu súdu\nnavrhol, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol, alebo aby rozsudok\nzrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní opisne zhrnul návrh navrhovateľa,\npriebeh konania ako aj rozsudok súdu prvého stupňa. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu prvého\nstupňa, že mandátna zmluva bola riadne a určito uzavretá, nakoľko v nej absentovala podrobná úprava\nodmeny za vykonanú činnosť, ktorou bolo aj fyzický nákup vozidla, jeho dovoz a odmena za počet\nnajazdených kilometrov, ktoré odporcovi boli vyplácané, hoci samotná zmluva stanovovala iba výšku\npaušálnej odmeny. Odporca preto vyslovil názor, že účastníci okrem písomnej zmluvy uzavreli aj ústnu\nzmluvu ohľadom odmeny za vyplatenie kúpnej ceny vozidla, jeho fyzickú ohliadku a kontrolu technickej\ndokumentácie, ktorú však súd prvého stupňa argumentačne vo svojom rozhodnutí neobsiahol. Odporca\npoukázal, že v písomnej zmluve bola odmena stanovená za sprostredkovanie nákupu vozidla, avšak\npodľa názoru súdu prvého stupňa nebolo sprostredkovanie  predmetom zmluvy a preto odporca\npovažoval záver súdu prvého stupňa, že odmena zahrňovala aj odmenu za ostatné činnosti vykonávané\npopri dovoze vozidiel  za nepodložený, nakoľko zmluva špecifikáciu činností za ktoré bola odmena\nposkytovaná neobsahovala. Uviedol, tiež, že zmluva neobsahovala úpravu a presnú špecifikáciu pojmu\nstrážiť a ochraňovať zverenú hotovosť a preto nie je možné akceptovať tvrdenie súdu prvého stupňa,\nže odporca svojím konaním zavinil ich odcudzenie. Uviedol, že tiež poistenie prevážaných peňazí by\nbolo možné v prípade pravdivého tvrdenia, že uzavretá zmluva bola mandátnou iba za predpokladu\npoverenia navrhovateľa, ktorý však odporcovi poverenie poistiť peniaze nedal, rovnako ako nevyužil\nslužby bánk a peniaze nepreviedol bezhotovostne a ani nepovolil druhého vodiča na vykonanie cesty,\nčím podľa názoru odporcu práve navrhovateľ porušil prevenčnú povinnosť. Odporca tiež uviedol, že\nnavrhovateľ nepreukázal, že trezor nebol napílený skôr, než odporca sadol do auta. Ďalej uviedol, že\nnie je pravda, že od navrhovateľa dostal ústne inštrukcie nevzďaľovať sa na vzdialenosť dlhšiu ako tri\nmetre od vozidla a stáť len na navrhovateľom určených čerpacích staniciach, no súd prvého stupňa sa s\n\ntýmito tvrdeniami navrhovateľa bezdôvodne stotožnil a považoval ich za preukázané.  Odporca záverom\nodvolania poukázal na ustanovenie § 265 Obch. zák. a uviedol, že práva a povinnosti zmluvných strán\nboli zjavne nevyvážené v neprospech odporcu, ktorému nebola vyplácaná odmena adekvátna prevzatej\nzodpovednosti a preto by podľa názoru odporcu nemôže výkon práva navrhovateľa požívať právnu\nochranu.\n\nOdvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a\ndospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.\n\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje  s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n\nOdvolací súd konštatujúc správnosť napadnutého rozsudku k veci dodáva, že súd prvého stupňa\nvec správne vyhodnotil a správne právne posúdil. K odvolaniu odporcu odvolací súd uvádza, že súd\nprvého stupňa správne vyhodnotil platnosť i druh uzavretej zmluvy. V danom prípade podľa názoru\nodvolacieho súdu hoci zmluva obsahovala zavádzajúce pojmy ako sprostredkovanie nákupu (ako súd\nprvého stupňa správne postrehol a náležite právne zhodnotil), či nedostatočný opis pojmov (ako v\nodvolaní aj v priebehu konania namietal odporca) nemožno túto zmluvu považovať za neplatnú, nakoľko\nobe zmluvné strany vedeli čoho sa zmluva týka a aké sú práva a povinnosti zmluvných strán. Tomuto\nzáveru nasvedčuje najmä dlhoročná bezproblémová spolupráca odporcu s navrhovateľom práve na\nzáklade tejto zmluvy, kedy po dlhý čas dochádzalo na jej základe k obojstrannému plneniu. K námietke\nodporcu ohľadom nerovnováhy v právach a povinnostiach strán najmä s prízvukom na nízku odmenu\nodporcu odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa konštatuje, že v danom prípade obaja\núčastníci sú podnikateľmi, ktorí slobodne uzavreli a plnili zmluvu a nemožno ju považovať za neplatnú.\nSúd prvého stupňa správne zhodnotil, že v prípade nesúhlasu odporcu s dohodnutou odmenou, mal\nmožnosť zmluvu neuzavrieť, alebo z nej odstúpiť, ale ako podnikateľský subjekt mal plné právo uzavrieť\naj zmluvu (ad absurdum), za ktorú by mu bola vyplácaná len symbolická alebo žiadna odmena, čo však\nby nič nemenilo na skutočnosti, že by bol touto zmluvou viazaný a povinný si plniť svoje povinnosti, ku\nktorým sa zaviazal. K otázke zodpovednosti odporcu za vznik škody odvolací súd dopĺňa k rozsudku\nsúdu prvého stupňa, že samotná mandátna zmluva v sebe zahŕňa pojem odborná starostlivosť, z\nčoho samotného vyplýva zvýšená miera zodpovednosti mandatára jednak na zverených veciach a\njednak tiež pri obstarávaní veci v rámci jeho poverenia. Preto podľa názoru odvolacieho súdu tiež\nargumentačne neobstojí námietka odporcu, že zmluva neobsahovala podrobne špecifikovanú činnosť\nodporcu vedúcu k obstaraniu vozidla a jeho prívoz pre navrhovateľa, nakoľko bolo možné predpokladať,\nže odporca vyvinie odbornú starostlivosť pre obstaranie danej veci. V kontexte odbornej starostlivosti\ntiež odvolací súd poznamenáva, že v prípade prevzatia hotovosti mal odporca povinnosť posúdiť riziko\nodcudzenia alebo straty tejto hotovosti a mal povinnosť toto riziko eliminovať (kontrolou úložného\npriestoru, primeranou ostražitosťou atď.) a na druhej strane mal tiež právo neprimerane veľké riziko\nodmietnuť, teda v tomto prípade, mal právo odmietnuť obstaranie a prívoz vozidla pre navrhovateľa.\n\nZ uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 Os.p. ako správny\npotvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 142 O.s.p. O.s.p. a v\nspore úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy\nv odvolacom konaní nevznikli.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "33Cb/154/2010", "guid": "435581fd-8c43-4426-8600-49d07a4b6aa5:aabdfe7d-15bd-4d96-b94c-5897bf618abe", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "a102c0ae-d173-4869-9f98-cc16ef1d7a98:c9a5e636-4a14-40a8-8198-b26ccbf5f03e", "ecli": null, "spisova_znacka": "33Cb/154/2010", "nazov": "Platobný rozkaz Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 33Cb/154/2010 z 12. 9. 2011", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2011-09-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a102c0ae-d173-4869-9f98-cc16ef1d7a98:c9a5e636-4a14-40a8-8198-b26ccbf5f03e"}], "citovane_v": []}