{"guid": "e1f1ea06-3a54-48cd-85c3-b417fce25361:48fd1522-59b0-4cb9-bcf7-e0650bea6f02", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1710206164.1", "spisova_znacka": "9Co/166/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/166/2014 z 3. 6. 2015", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 3. júna 2015, sp. zn. 9Co/166/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1710206164.1", "identifikacne_cislo": "1710206164", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Magdaléna Želinská", "sudca_id": 60, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-magdalena-zelinska-60", "datum_vydania": "2015-06-03", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/48fd1522-59b0-4cb9-bcf7-e0650bea6f02", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1710206164.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1710206164.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1710206164.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/166/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710206164
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1710206164.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: N. J., D.
Q. K., C. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Ingrid Zlochovou, advokátkou, Bratislava, Galvaniho 12, proti
odporcovi: Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdková 36, IČO : 17 335 345, o nahradenie prejavu
vôle, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 10. 12. 2013 č.k. 8C
160/2010 - 252, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa      p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a.

Dovolanie sa      p r i p ú š ť a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
domáhal nahradenia prejavu  vôle odporcu, že ako prevodca uzatvára s navrhovateľom ako
nadobúdateľom zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom nachádzajúcim sa v
katastrálnom území K. N. D., V. K. N. D., V. I., U.I. na Q. Č.. XXX, O. :

- P.-J. N.. Č.. XXXX/XX, A. N. V. N. V. C. X.XXX K.X C. N. X/X,

- C-KN parc. č. 2405/82, druh pozemku orná pôda o výmere 8.466 mX C. N. X/X,

- C-KN parc. č. 2405/83, druh pozemku orná pôda o výmere 8.466 mX C. N. X/X,

- C-KN parc. č. 2405/84, druh pozemku orná pôda o výmere 8.466 mX C. N. X/X,

- C-KN parc. č. 2405/12, druh pozemku orná pôda o výmere 8.466 mX C. N. X/X,

- C-KN parc. č. 2405/13, druh pozemku orná pôda o výmere 8.466 mX C. N. X/X,

- C-KN parc. č. 2405/15, druh pozemku orná pôda o výmere 4.233 mX C. N. X/X,

- C-KN parc. č. 2405/20, druh pozemku orná pôda o výmere 8.466 mX C. N. X/X,

- C-KN parc. č. 2405/21, druh pozemku orná pôda o výmere 8.466 mX C. N. X/X,

- C-KN parc. č. 2405/22, druh pozemku orná pôda o výmere 8.466 mX C. N. X/X.

Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ  ako nadobúdateľ uzatvoril dňa  8.
9. 2009 s V.  Q., ako prevodcom, zmluvu o postúpení práv priznaných právoplatným rozhodnutím
Obvodného pozemkového úradu v Galante vydaným dňa  23. 3. 2009  pod č. GA2009/00281-04NM.



Navrhovateľ ďalej ako nadobúdateľ uzatvoril dňa  26. 8. 2009 s X.. W. W., K.. U. Ď. O. I. K.
N.W., ako prevodcami zmluvu o postúpení práv priznaných právoplatným rozhodnutím Obvodného
pozemkového úradu v Dunajskej Strede vydaným dňa  3. 2. 2009  pod č. D2009/00419-3. Navrhovateľ
sa následne obrátil na odporcu so žiadosťou o vydanie náhradných pozemkov vo vlastníctve štátu
a ako náhradné pozemky žiadal vydať pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území K. N. D.,
V. K. N. D., V. I.. Príslušný organizačný útvar odporca  dňa  30. 9. 2009 aj vyhotovil žiadosť  o
udelenie súhlasu na poskytnutie náhrady v inom katastrálnom území a súhlasné vypracovanie návrhu
zmluvy o bezodplatnom prevode  vlastníctva pre navrhovateľa, keď zo strany štatutárnych orgánov
odporcu bol udelený súhlas na plnenie nároku odporcu.  Rada fondu ako kontrolný orgán odporcu na
svojom zasadnutí konanom dňa  1. 10. 2009 uznesením  č. 1336 odporučila štatutárnym orgánom
odporcu vyriešiť  nárok navrhovateľa kladne; odporca ale zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva
k pozemkom s navrhovateľom nepodpísal.

Súd prvého stupňa sa zaoberal prioritne otázkou vecnej legitimácie navrhovateľa, t.j. či navrhovateľ
je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa prevodu vlastníctva k označeným nehnuteľnostiam na
základe zmlúv o postúpení práv oprávnenými osobami a súčasne či odporca má povinnosť uzavrieť
s navrhovateľom takúto zmluvu.  Navrhovateľ  svoj nárok odvodzoval zo zmlúv o postúpení práv
uzavretých jednak s V.  Q.É. O. Ď. I. W. W., U. Ď. O. K. N.W., ktorým osobám bol rozhodnutiami
príslušných Obvodných pozemkových úradov  priznaný status oprávnených osôb. Prvostupňový súd
zároveň v tejto súvislosti skonštatoval, že navrhovateľovi priamo zo zákona č. 503/2003 Z.z. nevyplýva
status oprávnenej osoby, ktorej by odporca mal vydať náhradné pozemky.  Súd prvého stupňa
argumentoval ust. § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., ktoré upravuje právne nástupníctvo ( sukcesiu )
v prípade, ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu
alebo inej právnickej osoby  v prípadoch uvedených v § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5
alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu. Prvostupňový súd uvedené ustanovenie
vyhodnotil ako ustanovenie kogentnej povahy, ktoré smeruje k odškodneniu výlučne tých osôb, ktoré
spĺňajú status oprávnenej osoby.  Prvostupňový súd ďalej považoval za rozhodujúce vykladať citované
ustanovenie  so zreteľom na účel, ktorý sledovalo prijatie zákona č. 503/2003 Z.z. Ak  špeciálna úprava
kogentne upravuje sukcesiu ( nástupníctvo ), je cesia ( postúpenie ) reštitučného nároku ako pohľadávky
podľa § 524 ods. 1 Obč. zák. na tretie osoby neprípustná.

Reštitučný nárok na vydanie veci posúdil súd prvého stupňa ako majetkovú hodnotu, ktorá zakladá
medzi povinnou osobou  a oprávnenou osobou vzťah, ktorý nemá záväzkovo právny charakter.  Ide
o právny vzťah sui generis, ktorý obsahuje všetky znaky absolútnej povahy, t.j. viaže sa výlučne na
oprávnené osoby, ktorých status zákon presne definuje, ako aj vecnoprávne prvky ( nárok na vydanie
veci uplatnený na súde je osobitnou vlastníckou žalobou žijúceho pôvodného vlastníka odňatej veci,
prípadne jeho závetných či zákonných dedičov ). V posudzovanej právnej veci tak nejde o právo na
reivindikáciu podľa všeobecnej právnej úpravy v zmysle Občianskeho zákonníka, ale o uplatnenie
špeciálneho postupu ustanoveného reštitučným zákonom.  Súd prvého stupňa na základe uvedených
skutočností dospel k záveru, že zmluvy o postúpení  práv, na základe ktorých navrhovateľ uplatňoval svoj
nárok, sú absolútne neplatné podľa § 39 Obč. zák., pretože svojím účelom odporujú zákonu č. 503/2003
Z.z.,  v znení účinnom do prijatia jeho novely zákonom č. 139/2010 Z.z.   Súd prvého stupňa poukazoval
na to, že možnosť previesť nárok oprávnenej osoby na tretiu osobu bola pripustená až novelou zákona č.
503/2003 Z.z., vykonanou zákonom č. 139/2010 Z.z., s účinnosťou od  1. 6. 2010, a to jeho ustanovením
§ 6 ods. 12 v prípade, ak sa oprávnenej osobe  poskytuje náhradný pozemok, ktorý je už konkrétne
určený ( dohodnutý ),  za predpokladu, že  zmluva je uzavretá písomne  a obsahuje úradne overené
podpisy účastníkov zmluvy. V súdenej právnej veci v čase uzavretia zmlúv  o postúpení práv ( t.j. dňa
8. 9. 2009  a dňa  26. 8. 2009 ) od ktorých navrhovateľ odvodzuje svoje tvrdené právo, táto úprava ešte
nebola účinná a tiež v danom čase nebol dohodnutý konkrétny náhradný pozemok.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie podporil poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V v
obdobnej právnej veci ( rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26. 8. 2011  č.k. 42C 361/2010-94
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave  zo dňa  20. 6. 2012  č.k. 4Co 527/2011 - 133 ),
ako aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 564/2012 - 48, v ktorom sa  Ústavný súd o.i.  venoval
princípu  právnej istoty, ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku
pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď.

Súd prvého stupňa z uvedených dôvodov návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Po právnej
stránke svoje rozhodnutie oprel  o  čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, § 2 ods. 1, ods. 2, § 5 ods. 1, ods. 2, § 6



ods. 1, ods. 2 zákona  č. 503/2003  Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom,  ďalej § 34 ods. 1, ods. 2,
ods. 3, ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,
obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní  úspešnému
odporcovi priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v sume 576,18 €
( vyhl. č. 655/2004 Z.z., § 11 ods. 1 písm. a/ ), a to za 7 úkonov právnej služby :  1/ prevzatie a príprava
zastúpenia  dňa  16. 5. 2011 v sume 57 €,  2/ písomné podanie vo veci zo dňa  30. 5. 2011 v sume 57
€,  3/ účasť na pojednávaní dňa  15. 6. 2011 v sume  57 €,  4/ písomné podanie  vo veci  zo dňa  18.
7. 2011 v sume 57 €,  5/ účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa  15. 11. 2011  v sume 14,25 €,  6/
účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa  29. 3. 2012 v sume  14,67 €  a 7/ písomné podanie  vo veci
zo dňa  19. 7. 2012 v sume 58,69 €,  ďalej  režijný paušál 5 x 7,41 €  a 2 x 7,63 €.  Odporcovi ďalej súd
prvého stupňa priznal náhradu za stratu času ( § 17 cit. vyhl. ) dňa  15. 6. 2011  3 polhodiny á 12,35 €,
dňa  15. 11. 2011  3 polhodiny á  12,35 €  a dňa  29. 3. 2012 3 polhodiny  á  12,71 €. Úhrnom činia trovy
právneho zastúpenia odporcu ( s 20 % DPH ) 576,18 €.

Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľ, v celom rozsahu,
domáhajúc sa buď jeho  zmeny a vyhovenia návrhu na začatie konania, alebo rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ označil záver prvostupňového súdu o
tom, že reštitučné nároky oprávnených osôb podľa zákona č.  503/2003 Z.z.  sú neprevoditeľné, za
nesprávny a výklad súdu citovaných ustanovení zákona č. 503/2003 Z.z., zákona č. 330/1991 Zb. ako
aj Ústavy za ich dezinterpretáciu.  Pri posudzovaní otázky, či nároky priznané oprávneným osobám
podľa príslušných ustanovení  zákona č. 503/2003 Z.z. môžu byť predmetom postúpenia, resp. prevodu,
je potrebné vychádzať z povahy týchto nárokov. Zákon č. 503/2003 Z.z. vymedzuje  skutkový základ,
s ktorým je spojené právo na vydanie náhrady, určuje oprávnené osoby, povinné osoby, spôsob a
rozsah náhrady. Základným spôsobom zmiernenia  krívd spáchaných štátom v minulosti je navrátenie
vlastníctva, pričom  ak vrátenie vlastníctva nie je možné, zákon priznáva oprávnenej osobe nárok na
vydanie náhradných  nehnuteľností  vo vlastníctve štátu alebo  finančnú náhradu.  Uvedené nároky tak
majú povahu pohľadávky, teda práva zo záväzkového vzťahu založeného zákonom, kde predmetom
záväzku je niečo dať, resp. konať.  Záväzkové právne vzťahy  všeobecne upravujú ust. § 488 a nasl.
Obč. zák.  Otázne je, či nárok priznaný podľa zákona č. 503/2003 Z.z.  je prevoditeľný na tretiu osobu
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, a pokiaľ áno, či zo zvláštnej úpravy nevyplývajú
obmedzenia  možnosti takéhoto prevodu.

Navrhovateľ v odvolaní argumentoval tým, že  Občiansky zákonník upravuje prevod práv zo
záväzkového vzťahu v ust. § 524 až § 530 Obč. zák. ako postúpenie pohľadávky; z princípu všeobecnej
prevoditeľnosti práv ustanovuje výnimky v § 525 ods. 1 a § 525 ods. 2.  Vzhľadom na uvedené je
potom nutné podľa navrhovateľa prijať záver, že reštitučný nárok priznaný podľa zákona č. 503/2003
Z.z.  je možné previesť  ako pohľadávku podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ ďalej
uviedol, že zákon č. 503/2003 Z.z. , ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku  špeciálnou normou,
neobsahuje, resp. v čase nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v
Galante zo dňa  23. 3. 2009, právoplatného dňa  24. 4. 2009 č. Z.-XXNM a rozhodnutia Obvodného
pozemkového úradu v Dunajskej Strede  zo dňa 3. 2. 2009, právoplatného dňa  20. 3. 2009 Č.j.
D/2009/00419 - 3, neobsahoval  žiadne obmedzenia prevoditeľnosti nárokov  priznaných podľa tohto
zákona.  Pri akceptovaní všeobecného zákazu spätného pôsobenia právnych predpisov, je potom
potrebné konštatovať, že v čase uzatvorenia Zmluvy o postúpení práv zo dňa  8. 9. 2009  ( pôvodne
oprávnená osoba V. Q. ) a Zmluvy o postúpení práv zo dňa 26. 8. 2009 ( pôvodne oprávnené V. X..
W. W.,  K.. U. Ď. O. K. N. ) neexistoval zákaz  alebo obmedzenie prevoditeľnosti  reštitučných nárokov
priznaných  podľa príslušných ustanovení zákona č. 503/2003 Z.z.

Svoju argumentáciu navrhovateľ podporil poukazom na  rozhodnutie  Najvyššieho súdu SR zo dňa  27.
11. 2007  sp. zn. 4Cdo 182/2007, ktorým Najvyšší súd SR  v obdobnej otázke prevoditeľnosti reštitučného
nároku podľa zák. č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách  v znení noviel ustálil, že reštitučné
nároky  priznané oprávneným osobám podľa tohto zákona sú v celom rozsahu prevoditeľné na tretie
osoby.  Napokon odporca sám svojím v tom čase platným Interným pokynom Generálneho riaditeľa
č. 9/2009 ( ktorým sa upravujú zásady a postup Slovenského pozemkového fondu pri poskytovaní
reštitučných náhrad ) prevod resp. postúpenie reštitučného nároku uznal. Možnosť voľnej dispozície
oprávnenej osoby s priznaným nárokom podľa zák. č. 503/2003 Z.z.  do  31. 5. 2010 vyplýva podľa
odporcu aj zo zákona č. 139/2010 Z.z., ktorým bolo do zákona č. 503/2003 Z.z.  vložené ust. § 6 ods.



12, ktorý upravuje podmienky prevodu nároku na náhradu na tretiu osobu. Podľa odporcu preto záver
prvostupňového súdu o tom, že nároky priznané podľa zákona č. 503/2003 Z.z. nie je možné previesť na
tretie osoby, vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ Zmluvou o postúpení práv
vstúpil v celom rozsahu do práv pôvodne oprávnených osôb. Trval na tom, že splnil všetky zákonné
podmienky a interné podmienky odporcu na uzatvorenie zmluvy, zmluva prešla  viacerými kontrolami
na rôznych stupňoch riadenia odporcu, pričom všetky ju vyhodnotili tak, že je v súlade so zákonom a
internými predpismi odporcu. Neuzatvorenie zmluvy bez akéhokoľvek zdôvodnenia zo strany odporcu
je potrebné považovať za svojvoľné konanie odporcu, ktorým je navrhovateľovi znemožnené užívať
jeho majetok. Odporca v tejto súvislosti poukazoval aj na svoje písomné podania - návrh na začatie
konania  ako podanie zo dňa 8. 6. 2011.  Naostatok navrhovateľ poukázal aj na viaceré zmluvy o
bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré uzatvoril odporca s tretími osobami, ktoré
v konaní ako dôkaz predložil navrhovateľ.  Navrhovateľ v odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa, že vec
nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli vykonané.

Na odvolanie navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca tak, že sa s výrokom prvostupňového súdu ako
aj s odôvodnením rozhodnutia stotožnil.  Odporca vo vyjadrení poukazoval na rozsudok Okresného súdu
Bratislava V vo veci skutkovo i právne totožnej, vedenej pod sp. zn. 42C 361/2010, v ktorom rovnako súd
prvého stupňa vyslovil záver, že navrhovateľ nie je oprávnenou osobou v zmysle reštitučných zákonov a
preto odporcovi nevznikla povinnosť vydať mu náhradné pozemky. Uvedený záver potvrdil aj Krajský súd
v Bratislave vo svojom rozsudku sp. zn. 4 Co 527/2011. Navrhovateľ podal voči uvedeným rozhodnutiam
všeobecných súdov ústavnú sťažnosť, ktorú však Ústavný súd SR odmietol, keď vo svojom rozhodnutí
zaujal právny názor, podľa ktorého „posudzujúc obsah novelizácie zákona č. 503/2003 Z.z. vykonanej
zákonom č. 139/2010 Z.z. účinnej od  1. 6. 2010, je ústavný súd toho názoru, že bez ohľadu na
dovtedajšiu sťažovateľom tvrdenú prax Slovenského pozemkového fondu až táto zmena právnej úpravy
umožnila v režime zákona č. 503/2003 Z.z. ( a zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov
k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov ) akékoľvek „prevody
nárokov“ a aj to iba pre prípady v nej výslovne definované, t.j. pre prípady, ak sa náhrada poskytuje v
pozemkoch a je dohodnutý konkrétny náhradný pozemok za predpokladu uzatvorenia písomnej zmluvy
oprávnenou osobou s treťou osobou s úradne osvedčenými podpismi účastníkov zmluvy“.

Odporca vo svojom vyjadrení argumentoval aj ďalšími dôvodmi, pre ktoré podľa jeho názoru nemožno
návrhu navrhovateľa vyhovieť. Poukazoval na to, že rozhodovanie o nárokoch oprávnených osôb v
oblasti reštitúcií zveruje zákon výlučne do právomoci odporcu, ktorý má v oblasti reštitúcií postavenie
inej právnickej osoby, ktorá koná vo verejnom záujme a pri tejto činnosti vystupuje ako orgán verejnej
moci. Uvedené vyplýva podľa názoru odporcu z uznesenia NS SR sp. zn. 8Sžo 296/2008  zo dňa
10. 8. 2009, v ktorom Najvyšší súd SR skonštatoval, že „kompetencia žalovaného ( t.j. SPF ) na
bezplatný prevod náhradných pozemkov oprávneným osobám,  ak im nemožno podľa reštitučného
zákona vydať pôvodné pozemky, a s tým súvisiace uzatváranie zmlúv, je zakotvená v zákone č.
330/1991 Zb. v ust. § 34 ods. 4 písm. a/. hmotnoprávne však žalovaný postupuje podľa ustanovení
reštitučného zákona ( § 6 ods. 2 - ods. 10 ); ...“  Najvyšší súd SR v citovanom uznesení ďalej uzatvára,
že „akty, ktorými  Slovenský pozemkový fond rozhoduje o vydaní náhradných pozemkov, resp. o
priznaní finančnej náhrady, je potrebné považovať za tzv. iné rozhodnutia, ktoré sú preskúmateľné
súdom v rámci správneho súdnictva.“  Občiansky súdny poriadok v rámci správneho súdnictva v § 247
O.s.p. ustanovuje, že „podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.“ Odporca  na margo
uvedenej argumentácie je názoru, že do právomoci súdov nepatrí rozhodovanie o konkrétnych nárokoch
oprávnených osôb. Táto právomoc je výlučne zverená SPF, ktorý nekoná zo súkromnej iniciatívy, ale
koná vo verejnom záujme a túto jeho právomoc nemôže nijakým spôsobom nahradiť všeobecný súd.
právomoc súdu je daná len v rámci správneho súdnictva podľa piatej časti O.s.p.

Odporca ďalej vo svojom vyjadrení poukazoval na ust. § 8b a § 8c zákona č. 503/2003 Z.z., t.j. na tzv.
prechodné ustanovenia k úpravám účinným od  1. 6. 2010  a 1. 3. 2011.  Zdôraznil, že bezodplatné
vydávanie pozemkov v rámci zákona č. 503/2003 Z.z. prebieha určitým administratívnym postupom,
pričom proces vydania náhradných pozemkov sa dovršuje až podpisom štatutárnych zástupcov fondu.



Nakoľko v danom prípade zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom nebola uzavretá,
administratívne konanie vo veci vydania náhradných pozemkov nebolo ukončené a odporca bude
povinný v tomto konaní pokračovať a ponúknuť navrhovateľovi iné vhodné pozemky, ale len v tých
katastrálnych územiach, v ktorých to umožňuje platná právna úprava.  Aj súd musí pri svojom
rozhodovaní vychádzať z právnych predpisov platných v čase rozhodovania a nemôže odporcovi uložiť
povinnosť uzatvoriť zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom v kat. úz. K. N. D., keď
pôvodné pozemky sa nachádzali v kat. úz. K. Q., okres Dunajská Streda a v kat. úz. A. P., V. Z..,
nakoľko pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( § 154 O.s.p. ). Odporca navrhoval
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa buď potvrdiť, alebo tento zrušiť a vec postúpiť Slovenskému
pozemkovému fondu  na ďalšie konanie.

Dňa  3. 6. 2015 bolo odvolaciemu súdu doručené písomné podanie navrhovateľa, ktorým v danej veci
navrhol odvolaciemu súdu v prípade, ak sa odvolací súd nestotožní s dôvodmi odvolania navrhovateľa,
aby v zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. pripustil vo veci dovolanie, nakoľko ide o vec po právnej stránke
zásadného právneho významu.  Tento procesný návrh odôvodnil tým, že podstatou prejednávanej
právnej veci je otázka možnosti postúpenia nárokov priznaných oprávneným osobám podľa príslušných
ustanovení zákona č. 229/1991 Zb. a podľa zákona č. 503/2003 Z.z., pričom napadnutým rozsudkom
súd prvého stupňa dospel k názoru, že  predmetné nároky nie je možné postúpiť podľa ustanovení § 524
a nasl. Obč. zák.  sám odporca však dlhoročne akceptoval prax postupovania pohľadávok, keď uzatváral
zmluvy o prevode pozemkov priamo s postupníkmi, postúpenie reštitučných nárokov sám upravoval
vo svojich interných predpisoch a s odkazom aj na predchádzajúcu konštantnú rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu SR je navrhovateľ názoru, že postúpenia reštitučných nárokov je možné postupom
podľa § 524 a nasl. Obč. zák.  navrhovateľ je názoru, že samotná otázka možnosti resp. nemožnosti
postúpenia priznaných reštitučných nárokov podľa vyššie uvedených právnych predpisov postupom
podľa § 524 a nasl. Obč. zák.  je právne významná ako pre minulú, tak aj pre budúcu činnosť jednak pre
odporcu tak aj pre oprávnené osoby a jej definitívne vyriešenie je spôsobilé odstrániť existujúcu právnu
neistotu a tým predísť možnému vzniku škôd.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom, t.j. v celom rozsahu, podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa §
156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno
vyhovieť.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza zo záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľa, keď súd prvého stupňa navrhovateľa nepovažoval za osobu oprávnenú v zmysle ust. §
2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom.  Nie je spornou skutočnosť, že
navrhovateľ sa domáha vyhlásenia vôle odporcu  ako prevodcu, s navrhovateľom ako nadobúdateľom,
pri uzavretí zmluvy o bezplatnom prevode vlastníctva k pozemkom v kat. úz. K. N. D..  Navrhovateľ v
konaní poukazuje na to, že toto právo získal na základe zmlúv o postúpení práv, uzavretých - v tomto
prípade - s oprávnenými osobami  V. Q.R. a ďalej s W. W., U. Ď. O. K. N., ktorým osobám bol priznaný
nárok na vydanie  náhradných pozemkov rozhodnutiami príslušných Obvodných pozemkových úradov,
ktoré rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 24. 4. 2009, resp. dňa 20. 3. 2009.  Pôvodné pozemky
sa nachádzali v okrese Dunajská Streda ( kat. úz. K. Q. ), resp. v okrese Galanta ( kat. úz. A. P. ).

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ nemá priamo zo zákona č. 503/2003 Z.z. postavenie oprávnenej
osoby, ktorej by mal odporca vydať náhradné pozemky.

Už spomínané ust. § 2 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. obsahuje úpravu právneho nástupníctva osôb v
prípade, ak oprávnená osoba, ktorej boli pozemky odňaté, už nežije, a to v poradí dedič zo závetu, deti a
manžel zomrelej oprávnenej osoby, rodičia oprávnenej osoby   a napokon súrodenci oprávnenej osoby.

Otázka, či je osoba, ktorá uplatňuje právo na vydanie náhradných pozemkov na základe zák. č. 503/2003
Z.z.  v konaní vecne aktívne legitimovaná, už bola  riešená judikatúrou súdov.  Riešil ju tiež ÚS SR
v konaní o ústavnej sťažnosti pod sp. zn. II.ÚS 517/2012  zo dňa  22. 11. 2012, keď v podstate v
skutkovo i právne totožnej  veci dospel k rovnakým záverom, na akých založil svoje rozhodnutie aj
súd prvého stupňa. Tento záver vychádza z účelu zákona č. 503/2003 Z.z. a zákona č. 330/1991 Zb.
o pozemkových úpravách, t.j. že uvedené právne normy neupravujú vydávanie náhradných pozemkov
iným než oprávneným osobám,  ktorou však navrhovateľ v zmysle ust. § 2 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z.
nie je.



Reštitučný nárok je nárokom sui generis, ktorý vzniká medzi oprávnenou a povinnou osobu, ktorý
obsahuje znaky absolútnej povahy, t.j. je viazaný výlučne na osoby oprávnené, ktorých status zákon
jednoznačne definuje, a tiež má prvky vecnoprávnej povahy - nárok na vydanie veci osobitnou
vlastníckou žalobou; nejde teda o právo na vydanie veci podľa všeobecnej úpravy v Občianskom
zákonníku, ale o uplatnenie špeciálneho postupu  upraveného reštitučným zákonom.  Zmluva o
postúpení pohľadávky odporuje svojím účelom zákonu č. 503/2003 Z.z., preto je podľa § 39 Obč.
zák. neplatná. ( zmluvy o postúpení pohľadávok boli uzavreté dňa  8. 9. 2009, resp.  26. 8. 2009 ).
Odvolací súd sa s týmito závermi, ku ktorým v skutkovo i právne totožných veciach dospeli súdy vo
svojej  doterajšej praxi, stotožňuje a založil na nich aj svoje rozhodnutie v danej veci.

Nemožno rovnako opomínať skutočnosť, že odporca je ako právnická osoba zriadená zákonom č.
330/1991 Zb. ( § 34 ods. 1 )  povinný vykonávať svoju činnosť vo verejnom záujme. Odporca je subjektom
verejného práva.  Nie je povinný vydať navrhovateľovi náhradné pozemky, nakoľko navrhovateľ nie je
oprávnenou osobou podľa zák. č. 503/2003 Z.z. a odporca môže konať len v medziach a na základe
ústavy a v rozsahu a spôsobom, ktorý vymedzuje zákon ( t.j. zákon č. 503/2003 Z,z. a zákon č. 330/1991
Zb. ).

Je nutné súhlasiť aj s názorom odporcu, že vzhľadom na súčasnú platnú právnu úpravu ( na ktorú by
odvolací súd musel brať zreteľ vzhľadom na ust. § 154 O.s.p. ), t.j. na § 6 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z.
( účinný od  1. 3. 2011 ), by si  uzavretie zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom už
vyžadovalo dohodu konkrétneho náhradného pozemku ( v  katastrálnom území pôvodného pozemku  )
za predpokladu uzatvorenia písomnej zmluvy oprávnenej osoby  s treťou osobou s úradne osvedčenými
podpismi účastníkov zmluvy, ktoré podmienky návrh na začatie konania v prejednávanej veci nespĺňa,
čo by bol ďalší dôvod na zamietnutie návrhu navrhovateľa.

Rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 182/2007 v danej veci nemožno aplikovať podľa názoru odvolacieho
súdu predovšetkým z dôvodu, že hoci sa uvedená právna vec tiež týkala postúpenia pohľadávky ( z
iného reštitučného predpisu - zák. č. 87/1991 Z.z. ), tak práva v danom konaní boli uplatňované voči
fyzickým osobám, nie SPF.

Pokiaľ SPF vo svojom vyjadrení argumentoval názorom, že  rozhodovanie o konkrétnych nárokoch
oprávnených osôb podľa zák. č. 503/2003 Z.z. nepatrí do právomoci všeobecných súdov, nakoľko
táto právomoc je zverená výlučne SPF, odvolací súd poznamenáva, že voči uvedenému názoru
nemožno nič namietať. Netýka sa však prejednávanej právnej veci;  pre posúdenie otázky, či je daná
právomoc všeobecného súdu, je nutné vychádzať aj z predmetu konania, t.j. aké právo navrhovateľ ako
účastník konania uplatňuje - v prejednávanej právnej veci sa navrhovateľ domáha  nahradenia prejavu
vôle odporcu, rozhodovanie o takýchto sporoch patrí nepochybne do právomoci všeobecných súdov.
Nebol preto daný dôvod na zrušenie rozsudku prvostupňového súdu a postúpenie veci Slovenskému
pozemkovému fondu, ako odporca navrhoval vo svojom písomnom stanovisku k odvolaniu navrhovateľa.

K návrhu navrhovateľa, aby odvolací súd pripustil vo veci dovolanie, nutno uviesť, že podľa  súdnej
praxe, rozhodnutím odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu je také rozhodnutie, ktoré
rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým
spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t.j. má všeobecný dopad na
prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu zásadný význam spravidla
vtedy, ak rieši takú právnu otázku, ktorá napr. judikatúrou vyšších súdov nebola riešená alebo výklad
ktorej v judikatúre týchto súdov nie je ustálený. Keďže  problematika právneho posúdenia možnosti
postúpenia reštitučných nárokov priznaných oprávneným osobám  postupom podľa § 524 a nasl. Obč.
zák.  nie je celkom jednoznačná ( otázne je, či reštitučný nárok  má alebo nemá záväzkový charakter,
napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 182/2007 ), dospel odvolací súd k názoru, že je daný dôvod na
postup v zmysle ust. § 238 ods. 3 O.s.p. a pripustil dovolanie proti svojmu potvrdzujúcemu rozsudku z
dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý  rozsudok súdu prvého stupňa  ako vecne správne
potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p. ).



O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
V odvolacom konaní úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, keďže odporca náhradu
trov odvolacieho konania neuplatňoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/160/2010", "guid": "21e9dbc8-50c4-469f-bb7e-ad0b20aed43b:2aa868a4-850c-4f5f-b600-2ad96f5bad80", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e033150c-283d-4660-8e03-f56c18bb48d9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 564/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 564/2012 z 29. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e033150c-283d-4660-8e03-f56c18bb48d9"}, {"guid": "ussr:0d3787df-950c-483c-9b4e-dc553c300c5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 517/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 517/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d3787df-950c-483c-9b4e-dc553c300c5a"}, {"guid": "d15df83e-1daf-4ac7-9361-2f778f74d139:8a06f657-41a0-4c35-bbe1-1ee015d6d62c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1510212416.1", "spisova_znacka": "4Co/527/2011", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/527/2011 z 19. 6. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-06-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1510212416.1"}], "citovane_v": []}