{"guid": "ad36c3d1-3518-4ed1-b2ee-4a36cbf73a9d:31783789-4b42-4c13-acdc-3118f0d23a68", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1710211129.1", "spisova_znacka": "1Cob/293/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/293/2013 z 18. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. marca 2015, sp. zn. 1Cob/293/2013, ECLI:SK:KSBA:2015:1710211129.1", "identifikacne_cislo": "1710211129", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Vlasta Huljaková", "sudca_id": 1292, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-vlasta-huljakova-1292", "datum_vydania": "2015-03-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/31783789-4b42-4c13-acdc-3118f0d23a68", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1710211129.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1710211129.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1710211129.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/293/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710211129
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1710211129.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: F. E., K. XX, G.I.,
zast.: Mgr. Andrej Gunár, Panenská 6, Bratislava, proti žalovanému: SANDROCK BETON, s. r. o., 1.
mája 29/A, Pezinok, IČO: 36 290 807, zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA Szárszoi a Szárszoi, s. r. o.,
Bakossova 3/C, Banská Bystrica, IČO: 47 236 183, o zaplatenie sumy 2.000,- Eur s prísl. a o vzájomnom
návrhu žalovaného na zaplatenie sumy 2.448,92 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Pezinok č. k. 33Cb/169/2011-113 zo dňa 07. 06. 2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 33Cb/169/2011-113 zo dňa 07. 06.
2013 v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania  p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 117,35 Eur titulom trov právneho zastúpenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,-
Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.000,- Eur od 17. 11. 2009 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania. Vo zvyšku úrokov z omeškania žalobu zamietol a súčasne zamietol vzájomný
návrh žalovaného. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 29. 09.
2010 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.000,- Eur s príslušenstvom titulom ceny diela. Svoj
návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o dielo č. 0931 - 70, na základe ktorej si žalovaný
u žalobcu objednal vypracovanie stavebných projektov na objekty SO 11 - Primárna drviareň, SO 12
- Triedič a doprava a SO 13 - Sekundárna drviareň. V zmysle čl. 5 Zmluvy bola cena diela dohodnutá
na sumu 4.000,- Eur. Žalobca vykonal dielo riadne a včas a preto na základe dohodnutých podmienok
vystavil dňa 16. 10. 2009 za vykonanie diela faktúru č. 0931 - 70 na sumu 4.000,- Eur s dňom splatnosti
dňa 26. 10. 2009. Žalovaný uhradil len polovicu dojednanej sumy, t. j. 2.000,- Eur a zvyšok neuhradil.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný
ako objednávateľ uzavreli zmluvu o dielo, na základe ktorej žalobca vykonal dielo (stavebný projekt),
ktorý žalovaný prevzal a za čo žalobca vystavil žalovanému faktúru na dohodnutú cenu diela vo výške
4.000,- Eur, z ktorej žalovaný uhradil sumu 2.000,- Eur. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol,
že žalovaným tvrdená skutočnosť, že vadu diela ohľadom gumeného podložia pod kužeľovým drvičom
žalobcovi oznámil a uplatnil si u neho právo na opravu diela, preukázaná nebola. Malo sa tak stať
počas telefonického rozhovoru dňa 05. 05. 2010, čo však jednoznačne preukázané nebolo, keďže
výpovede účastníkov telefonického hovoru sú protichodné a výpoveď svedka N. nevierohodná, keďže
je s konateľom žalovaného v priateľskom vzťahu. Ďalej nebolo preukázané, že by došlo k včasnému



oznámeniu vady diela na osobnom stretnutí, keďže nebolo preukázané, kedy k stretnutiu došlo, keď
žalobca tvrdí, že tomu bolo pred pol rokom a konateľ žalovaného pred dva a pol rokom. Listy žalovaného
adresované právnemu zástupcovi žalobcu taktiež nemožno považovať za včasné oznámenie vád
diela, keď boli až reakciou žalovaného na predžalobné výzvy žalobcu vykonané prostredníctvom jeho
právneho zástupcu. V konaní síce bolo preukázané, že žalovaný oznámil žalobcovi vady ohľadom
vibračného triediča, avšak podľa samotného žalovaného táto vada bola konštrukčná a bola ihneď
žalovaným odstránená, preto sa uplatnenie nároku z vád na triedič nemohlo vzťahovať. Súd dospel
k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný splnil povinnosť stanovenú v § 562 ods.
2 Obchodného zákonníka oznámiť vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil. Žalovaný
prvýkrát namietal kvalitu dodaného diela až listami zo dňa 10. 08. 2010 a 02. 09. 2010, ktoré boli
reakciami žalovaného na predžalobnú výzvu žalobcu, ktoré vzhľadom na časový odstup viac ako
10 mesiacov od prevzatia diela a tri mesiace od údajného zistenia vád v Saudskej Arábii, nie je
možné považovať za oznámenie bez zbytočného odkladu. Ďalej prvostupňový súd ustálil, že nebolo
preukázané, že by žalovaný uplatnil právo z vád diela, ktorého uplatnenie mu zákon umožňuje či už
podľa § 436 alebo § 437 Obchodného zákonníka. Žalovaný totiž na jednej strane tvrdil, že si uplatnil
právo na opravu diela, avšak na druhej strane v podaní doručenom súdu dňa 27. 09. 2012 uviedol, že
nakoľko vada projektu bola žalovaným zistená až po samotnej realizácii projektu, uplatňované nároky
žalovaného voči žalobcovi zo zodpovednosti za vady projektu (napr. opravou projektu) by už neriešili
skutkový stav, ktorý realizáciou projektu železobetónovej konštrukcie pod kužeľový drvič, na základe
vadného projektu, vznikol. Žalovaný si teda zjavne protirečil, keď uviedol, že uplatnenie nárokov z vád
projektu opravou projektu by už neriešili skutkový stav (z čoho vyplýva, že odporca si nárok z vád diela
opravou projektu u navrhovateľa neuplatnil) a naopak konateľ žalovaného tvrdil, že si práve nárok na
opravu diela uplatnil. Žalovaný súdu nepreukázal riadne a včasné oznámenie vád diela žalobcovi a
uplatnenie nárokov z týchto vád, čo žalobca v podaní doručenom súdu dňa 26. 08. 2011 namietol, a
preto súd nemohol priznať žalovanému žiadne nároky z vád diela, ani mu nevznikol nárok na náhradu
škody, a to v zmysle § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého uspokojenie, ktoré mohol
žalovaný dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemôže dosiahnuť
uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Odvolávanie sa žalovaného na ustanovenie § 436 ods. 4
Obchodného zákonníka je nedôvodné, vyplýva z neho totiž, že popri nárokoch z vád diela má žalovaný
nárok na náhradu škody, nie však, že by namiesto nárokov z vád diela mal nárok na náhradu škody. Súd
prvého stupňa tiež uviedol, že žalovaný nepreukázal, že by žalobca ako zhotoviteľ v čade dodania diela
vedel alebo musel vedieť o skutočnostiach, ktorých dôsledkom boli vady diela, preto podľa § 428 ods.
3 ObZ nastali účinky § 428 ods. 2 a § 562 ods. 2 ObZ. Keďže v konaní bol preukázaný vznik nároku
žalobcu na cenu za vykonanie diela, ktorú žalovaný v časti 2.000,- Eur neuhradil, ani nepreukázal,
že by jeho záväzok akýmkoľvek spôsobom zanikol, preto súd prvého stupňa zaviazal žalovaného na
zaplatenie dlžnej sumy. Súd nevykonal nasledovné dôkazy: výsluch pána N. a nariadenie znaleckého
dokazovania znalcom z odboru statika ohľadne odborného posúdenia projektu navrhovateľa. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 536 a nasl., podľa § 436, podľa § 440, § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods.
2 písm. b), d) a f) O.s.p. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa,
že žalovaným uplatnené nároky z vád diela ohľadom kužeľového drviča neboli preukázané. Mal za
to, že v konaní bolo preukázané, že dňa 05. 05. 2010 sa uskutočnil medzi žalobcom a žalovaným
telefonický rozhovor. Skutočnosť, že v priebehu tohto telefonického rozhovoru žalovaný reklamoval vadu
projektu dotýkajúcu sa kužeľového drviča, potvrdil svedok L. N.. Žalovaný namietal, že súd prvého
stupňa nevykonal ním navrhnuté dôkazy (výsluch svedka N.), ktoré mohli prispieť k objasneniu veci. Na
základe uvedeného žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril dňa 09. 08. 2013 a uviedol, že žalovaný ho
kontaktoval iba jediný raz, a to telefonicky s trvaním hovoru 2 minúty a 3 sekundy, kedy predmetom
hovoru bola konštrukčná vada vibračného triediča. Uvedenú skutočnosť potvrdil žalovaný ako aj svedok
p. N.. Keďže išlo o konštrukčnú chybu, jednoznačne z toho vyplýva, že vibračný triedič ešte v tej chvíli
nemohol byť osadený. K tomu, aby mohol byť kužeľový drvič spustený, resp. otestovaný, musel by byť
skonštruovaný a osadený aj vibračný triedič. Ďalej poukázal na výpoveď svedka p. N., ktorý uviedol,
že „je jedno, v akom poradí budú zariadenia nainštalované, nakoľko spustiť sa to môže až potom, čo



budú všetky zariadenia kompletné“. Z uvedeného je teda zrejmé, že v čase telefonického rozhovoru
nemohol byť ešte spustený kužeľový drvič, pretože vibračný triedič nebol ani len skonštruovaný. Počas
uvedeného telefonického rozhovoru dňa 05. 05. 2010 si žalovaný nielenže vady diela týkajúce sa
kužeľového drviča neuplatnil, ale ani si ich uplatniť nemohol, pretože v tom čase nemohol byť kužeľový
drvič spustený a sám žalovaný uviedol, že vady diela objavil až po spustení kužeľového drviča. Žalobca
zopakoval, že žalovaný si u neho žiadne vady diela neuplatnil. Ak by aj žalobca pripustil, že žalovaný
vady diela vytkol bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nich dozvedel, neuplatnil si žiadne nároky z
týchto vád, ale problém riešil priamo s pánom N.. Z toho dôvodu nemôže žalovanému nikdy vzniknúť
nárok na náhradu škody s poukazom na § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka. Na základe uvedených
skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a
priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného podľa §
212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k
záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom
zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré
považuje za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:

Žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa ako aj v podanom odvolaní tvrdil, že u žalobcu
reklamoval vady dodaného diela. Uvedenú skutočnosť má dokazovať výpis z roamingových hovorov
uskutočnených medzi žalobcom a žalovaným, ako aj výpoveď svedka p. N.. V tejto súvislosti odvolací
súd zhodne so súdom prvého stupňa uvádza, že oznámenie vád diela zo strany žalovaného v
konaní preukázané nebolo. Samotný žalovaný v písomnom podaní zo dňa 27. 09. 2012 uviedol, že
„nakoľko vada projektu železobetónovej konštrukcie pod kužeľový drvič bola zistená až po samotnej
realizácii projektu, uplatňované nároky žalovaného voči žalobcovi zo zodpovednosti za vady projektu
(napr. opravou projektu) by už neriešili skutkový stav, ktorý realizáciou projektu železobetónovej
konštrukcie pod kužeľový drvič, na základe vadného projektu, vznikol. Žalovaný bol však nútený na
vlastné náklady zabezpečiť opravu železobetónovej konštrukcie a to formou sanácie už zrealizovanej
stavby - formou mikropilotáže. Sanácia konštrukcie kužeľového drviča bola žalovaným konzultovaná
s odborníkom na dynamické namáhanie p. B. N. zo spoločnosti ARS-Projekt, s. r. o. Na základe
odporúčania Ing. N. žalovaný na vlastné náklady vykonal sanáciu železobetónovej konštrukcie
kužeľového drviča...“. Z uvedeného vyjadrenia žalovaného vyplýva, že tento nemal v úmysle riešiť
vzniknutú situáciu prostredníctvom inštitútu „vád diela“, ale na vlastné náklady zabezpečil opravu
železobetónovej konštrukcie. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalovaný nepreukázal ním
tvrdenú skutočnosť, a to že u žalobcu vytkol vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil a
takisto nebolo preukázané, aký konkrétny nárok z vád diela si žalovaný mal uplatniť. S poukazom na
túto dôkaznú situáciu by bolo neefektívne a nehospodárne vykonanie žalovaným navrhnutých dôkazov
(výsluch p. N., ktorý navrhol sanáciu nadmerného kmitania konštrukcie drviča), nakoľko ani preukázaním
dodania diela s vadami by pre absenciu včasného oznámenia vád podľa § 562 Obchodného zákonníka
nebolo možné priznať ochranu práv žalovaného titulom nároku z vád diela.



Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že je potrebné dôsledne odlišovať nároky z vád tovaru podľa §
436 a § 437 Obchodného zákonníka a nárok na náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka.
Vzájomný vzťah týchto nárokov upravuje § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého nároky
z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Podľa odseku 2
citovaného ustanovenia uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád
tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Z pravidla
obsiahnutého v § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že nároky z vád v rozsahu, v ktorom mohli
a mali byť vysporiadané ujmou vzniknutou vadným plnením, sú z náhrady škody vylúčené. Uvedené
ustanovenie má na mysli iba škodu následnú, ktorá vznikne ako dôsledok vadného plnenia, a preto
nemožno požadovať z titulu náhrady škody reparáciu reklamovanej vady, ktorá je jedným z nárokov vád
tovaru. Obchodný zákonník neumožňuje, aby si objednávateľ odstránil vady sám alebo pomocou tretej
osoby na náklady zhotoviteľa (totožne: Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 4. vydanie.
Bratislava : C. H. Beck, 2013, 1 324 s.). S poukazom na uvedené nebolo možné priznať žalovanému
žiadne nároky titulom nároku na náhradu škody.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia za
1 úkon právnej služby - písomné podanie na súd (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 91,29 Eur, režijný
paušál vo výške 7,81 Eur a DPH vo výške 18,25 Eur.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie  n i e  j e  prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "33Cb/169/2011", "guid": "194d9891-45ff-421a-9859-6bb0033b4c79:fd04f811-2eee-4d66-9dc6-fe7881835acc", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "44a1db8e-a546-4a0c-9f70-b02f6ffdcd8a:78fa89cc-f86f-428a-b55e-e3e6914824a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "33Cb/169/2011", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 33Cb/169/2011 z 29. 1. 2013", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2013-01-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/44a1db8e-a546-4a0c-9f70-b02f6ffdcd8a:78fa89cc-f86f-428a-b55e-e3e6914824a6"}], "citovane_v": []}