{"guid": "240d878b-69fd-4aaa-a2df-3add110b0dfb:0400408d-8607-451f-873a-2aaf82596ff1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1710214625.6", "spisova_znacka": "10Co/353/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/353/2015 z 18. 11. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. novembra 2015, sp. zn. 10Co/353/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1710214625.6", "identifikacne_cislo": "1710214625", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Vincent Szabó", "sudca_id": 1019, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vincent-szabo-1019", "datum_vydania": "2015-11-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Dedičské právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-37.odsek-1", "nazov": "§ 37 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-37.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-37.odsek-2", "nazov": "§ 37 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-37.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "nazov": "§ 80 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-80"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-37", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-80"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0400408d-8607-451f-873a-2aaf82596ff1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1710214625.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1710214625.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1710214625.6/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 10Co/353/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1710214625\nDátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1710214625.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a\nčlenov senátu: JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľa: N.. L.\nY., B.. XX.XX.XXXX, X. Z. D.. Č.. XX, X., zastúpený advokátom: JUDr. Peter Arendacký, Čapkova ul.\nč. 2, Bratislava, proti odporcom: 1/ J.Š. T., B.. XX.XX.XXXX, X. X. D.. Č.. X, X., zastúpený advokátom:\nMgr. Oliver Krist, Kýčerského ul. č. 7, Bratislava, 2/ Štrkopiesky Hrubá Borša s.r.o., Majer - Malá Borša,\nHrubá Borša, IČO: 35 938 064, zastúpený advokátkou: JUDr. Soňa Vlhová, Námestie Martina Benku č.\n5, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku\nOkresného súdu Pezinok zo dňa 03. júna 2015, č. k. 8C 363/2010 - 414, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nSúd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa po pripustení zmeny\npetitu na pojednávaní dňa 13. 05. 2015 domáhal určenia, že nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva\nč. XXX, katastrálne územie V. X., vedenom na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správe katastra Senec\nako parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere XX.XXX m2, parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere X.XXX m2, na\nListe vlastníctva č. XXX, katastrálne územie W. L. J., vedenom na Okresnom úrade Senec, katastrálny\nodbor ako parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX m2, parc. č. XXX/X, orná pôda o\nvýmere XX.XXX m2 a parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere XX.XXX m2, ako aj nehnuteľnosti zapísané na\nListe vlastníctva č. XXX, katastrálne územie V. X., vedenom na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa\nkatastra Senec ako parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere XXX.XXX m2, parc. č. XXX/XX, orná pôda o\nvýmere XX.XXX m2, parc. č. XXX/X, ostatné plochy o výmere XX.XXX m2, zastavané plochy na nádvoria\no výmere XXX m2, parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere XX. XXX m2,  parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere\nX.XXX T.X, parc. č. XXX/XX, ostatné plochy o výmere XX. XXX m2,  parc. č. XXX/XX, orná pôda o výmere\nXX. XXX m2, na LV č. XXX, katastrálne územie V. X., vedenom na Okresnom úrade Senec, katastrálny\nodbor ako parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere X. XXX m2, parc. č. XXX/X, ostatné\nplochy  o výmere X. XXX m2, patria do dedičstva po Y.. H. Y., B.. XX.XX.XXXX, G.. Č.. XXXXXX/XXX a\nzomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom V. X. č. XXX. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. §\n28, § 34, § 35 ods. 1, 2, 3, § 37 ods. 1, 2, 3,    § 39, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1, 2, § 46 ods. 1, 2,\n§ 126 ods. 1, § 133 ods. 2,            § 460, § 489, § 490, § 493, § 494, § 588 Občianskeho zákonníka a ust. §\n80 písm. c), § 179  O. s. p., § 4 ods. 1, 2, 3, § 5 ods. 1, § 28, § 30 ods. 4, § 31 ods. 1, 2 zák. č. 162/1995 Z.\nz. o katastri nehnuteľností a vecne nedôvodnosťou podaného návrhu, keď síce na jednej strane dospel\nk záveru o preukázaní naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení, na druhej\nstrane však pre zodpovedanie otázky, či dané nehnuteľnosti patria do dedičstva po Y.. H. Y., posudzoval\npredbežnú otázku absolútnej neplatnosti kúpno - predajnej zmluvy zo dňa 31.08.1998 (navrhovateľom\nnesprávne uvádzaný dátum 02. 09. 1998), ktorú uzavreli Y.. H. Y. ako predávajúci a J. T. ml., (odporca 1/),\nzastúpený rodičmi ako zákonnými zástupcami ako kupujúci a ktorej absolútnu neplatnosť navrhovateľ\n\nnamietal a dospel k záveru, že absolútne neplatná nie je, z dôvodu ktorého špecifikované nehnuteľnosti\ndo dedičstva po Y.. H. Y. nepatria. Uviedol, že z kúpnej zmluvy uzavretej medzi Y.. H. Y. ako predávajúcim\na maloletým J. T. T.. ako kupujúcim v tom čase zastúpeným zákonnými zástupcami, rodičmi J. T. U.. H. N.\nC. zistil, že predmetom prevodu boli nehnuteľnosti, ktoré vznikli na základe geometrického plánu č. XXX\nXXX XX-XXX XX zo dňa XX. XX. XXXX - parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere XXX. XXX m2, parc. č.\nXXX/X, zastavaná plocha o výmere X. XXX m2, parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere XX. XXX m2, parc.\nč. XXX/X, orná pôda o výmere XX. XXX m2, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere      X. XXX m2 a\nparcela č. XXX/X, orná pôda o výmere XX. XXX m2 s tým, že predmetom prevodu boli aj nehnuteľnosti\nparc. č. XXX, orná pôda o výmere XXX. XXX m2, pričom pôvodná pozemkovoknižná  parcela je zapísaná\nv pozemkovoknižnej vložke č. XX, katastrálne územie V. X. ako parc. č. XXX-X, orná pôda o výmere\nXXX. XXX m2, ktoré predal predávajúci kupujúcemu maloletému J. T. za dohodnutú kúpnu cenu X. XXX.\nXXX,-Sk. Poukázal na skutočnosť, že zo splnomocnenia zo dňa 23. 02. 1998 vyplýva, že účastníci Y..\nH. Y., J. T. H. N. C. ako účastníci kúpnopredajnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX, ktorá je evidovaná na\nOÚ Odbore katastrálnom v Senci pod sp. zn. P.-XXX/XX, splnomocnili JUDr. Vladimíra Vága, advokáta,\nna zastupovanie vo všetkých právnych úkonoch, na podanie zmluvy, prevzatie zmluvy, vzdanie sa\nopravného prostriedku voči rozhodnutiu o vklade vlastníckeho práva vydaného príslušným Obvodným\núradom vo veci danej kúpnopredajnej zmluvy s tým, že z návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností evidovaného pod P.-XXX/XX, ktorý bol podaný dňa 26. 01. 1999 vyplýva, že Y.. H. Y. H.\nJ. T. T.. zastúpený J. T. U.. H. N. C. ako zákonnými zástupcami maloletého navrhli, aby OÚ - odbor\nkatastrálny v Senci rozhodol o vklade vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam do katastra,\npričom návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra podpísali Y.. H. Y. a za maloletého J. T., jeho otec J.\nT. U.. H. N. C. ako jeho zákonní zástupcovia. Uviedol, že z kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim\nJ. T. a kupujúcim spoločnosťou AGRO - GAZON, s.r.o. dňa 08. 11. 2007 zistil, že predmetom prevodu boli\nnehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. V. X., okres U., obec V. X., zapísané na LV č. XXX, a to parc. č.\nXXX/X, o výmere XXX. XXX m2, orná pôda, parc. č. XXX/X o výmere XX. XXX m2, ostatné plochy, parc.\nč. XXX/X, o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, parc.č. XXX/X o výmere XX. XXX m2, orná\npôda, parc. č. XXX/X o výmere X. XXX  m2, orná pôda, parc. č. XXX/XX o výmere XX. XXX m2, ostatné\nplochy  a parc. č. XXX/XX o výmere XX. XXX m2, orná pôda, pričom vklad v prospech  kupujúceho bol\npovolený dňa 19. 11. 2007 pod č. P.- XXXX/XXXX. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia\nďalej uviedol, že z kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcou spoločnosťou AGRO-GAZON, s.r.o. a\nkupujúcim spoločnosťou Štrkopiesky Hrubá Borša s.r.o. dňa 15.10.2009 zistil, že predmetom prevodu\nboli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. V. X., okres U., obec V. X., zapísané na LV č. XXX, a to parc.\nč. XXX/X o výmere XXX. XXX m2, orná pôda, parc. č. XXX/X, o výmere XX. XXX m2 ostatné plochy, parc.\nč. XXX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy  a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere XX. XXX m2, orná\npôda, parc. č. XXX/X o výmere   X. XXX m2,   orná pôda, parc. č. XXX/XX o výmere XX. XXX m2, ostatné\nplochy a parc. č. XXX/XX o výmere XX. XXX m2, orná  pôda, keď Správa katastra Senec rozhodla o\npovolení vkladu v prospech kupujúceho pod č. P. - XXXX/XX dňa 23. 10. 2009. Uviedol, že z rozhodnutia\nObvodného pozemkového úradu v Senci zo dňa 19. 12. 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 12.\n2007 vyplýva, že odňal poľnohospodársku pôdu natrvalo pre skládku štrkopieskov na pozemku o výmere\nXX, XXXX ha nasledovne: kat. úz. V. X. parc. č. XXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere XX, XXXX ha,\nobjekt: skládka štrkopieskov s tým, že rozsah a hranice trvalého odňatia sú zakreslené na geometrickom\npláne č. XX/XXXX, vyhotoveného Y. T. dňa XX. XX. XXXX, úradne overeného Katastrálnym úradom v\nBratislave, Správou katastra Senec dňa 17. 08. 2007 pod č. XXXX/XX, pričom z návrhu na schválenie\nprávneho úkonu za maloletého J. T. T.. doručeného na Okresný súd Bratislava I dňa 24. 09. 1998,\nvedenom pod sp. zn. 17Nc56/98 zistil, že v uvedenom návrhu maloletý uviedol, že dňa 31. 08. 1998\nnadobudol nehnuteľnosti, a to konkrétne parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere XXX. XXX m2, parc. č.\nXXX/X, zastavaná plocha o výmere X. XXX m2, parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere XX. XXX m2, parc.\nč. XXX/X, orná pôda o výmere XX. XXX m2, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere X. XXX m2 a\nparc. č. XXX/X, orná pôda o výmere XX. XXX m2, ktoré boli vytvorené na základe geometrického plánu\nč. XXX XXX XX-XXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX a zároveň nadobudol pozemkovú nehnuteľnosť, a to\nparc. č. XXX, orná pôda, o výmere XXX. XXX m2 v celosti a v konaní vedenom na Okresnom súde\nBratislava I pod sp. zn. 17Nc56/98 navrhovateľ žiadal schváliť právny úkon maloletého J. T. T.., podpis\nkúpnopredajnej zmluvy zo dňa 31. 08. 1998, ohľadom nehnuteľností uvedených v čl. I a čl. II., ktorý v\njeho mene urobili jeho zákonní zástupcovia s tým, že v spise sp. zn. 17Nc/56/98 sa nachádza aj kúpna\nzmluva, ktorú uzavrel Y.. H. Y. a maloletý J. T., zastúpený zákonnými zástupcami, pričom v čl. I zmluvy je\nkonštatované, že predávajúci je vlastníkom pozemkových nehnuteľností, a to parc. č. XXX, orná pôda o\nvýmere XXX. XXX m2 parc. č. XXX, orná pôda o výmere XX.XXX m2, parc. č. XXX, orná pôda o výmere\nX. XXX m2, zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie V. X. a zároveň je v nej uvedené, že predávajúci\n\nje vlastníkom pozemkovej nehnuteľnosti, parc. č. XXX, orná pôda o výmere XXX. XXX m2, keď pôvodná\npozemkovoknižná parcela je zapísaná v pozemkovoknižnej vložke č. XX, kat. územie V. X. ako parcela\nXXX - X, orná pôda o výmere XXX. XXX m2. Poukázal na skutočnosť, že danú nehnuteľnosť nadobudol\npredávajúci rozhodnutím OÚ - odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v\nSenci zo dňa 19. 07. 1998 s tým, že v čl. II. zmluvy je uvedené, že ohľadom týchto nehnuteľností bol\nvypracovaný geometrický plán č. XXX XXX XX-XXX XX zo dňa XX. XX. XXXX, na základe ktorého vznikli\no. i. meraním aj novovytvorené pozemkové nehnuteľnosti, a to parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere XXX.\nXXX m2, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere X. XXX m2, parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere XX.\nXXX m2, parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere XX. XXX T.X, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere\nX. XXX m2, a parcela č. XXX/X, orná pôda o výmere XX. XXX m2 a z čl. III kúpnej zmluvy vyplýva, že\nv ďalšom pokračovaní tohto právneho úkonu predávajúci celý svoj podiel na nehnuteľnostiach v čl. I. a\nv čl. II. predáva a odovzdáva kupujúcemu maloletému J. T. T.. za dohodnutú kúpnu cenu 3. 035 564,-\nSk a kupujúci v zastúpení svojimi rodičmi tieto nehnuteľnosti za túto kúpnu cenu kupuje a do svojho\nvlastníctva v celosti preberá. Uviedol, že zo spisu sp. zn. 17Nc/56/98 ďalej vyplýva, že pojednávanie\nv predmetnej veci sa konalo dňa 09. 12. 1998, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd schválil\nprávny úkon rodičov maloletého J. T., B.. XX. XX. XXXX, prejavený pri uzavretí kúpnopredajnej zmluvy,\nna základe ktorej odkúpi maloletý pozemkové nehnuteľnosti v kat. úz. V.Á. X., okres U., a to vzniknutých\npodľa nového  geometrického plánu č. XXX XXX XX-XXX XX zo  dňa XX. XX. XXXX,  t.j. parc. č. XXX/X,\norná pôda, parc. č. XXX/X,  zastavaná plocha - cesta, parc. č. XXX/X - orná pôda, parc. č. XXX/X, orná\npôda, parc. č. XXX/X,  zastavané  plochy - cesta a parc. č. XXX/X - orná  pôda s tým, že v zápisnici je\npriamo v rozsudku preškrtnuté: zapísané na LV č. XXX, a to parc. č. XXX, orná  pôda, parc. č. XXX, orná\npôda a parc. č. XXX, orná pôda a v písomnom vyhotovení rozsudku absentujú tieto parcely (preškrtnuté\nv rámci vyhláseného rozsudku) pri prvopisovom vyhotovení, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa\n09.01.1999. K argumentácii navrhovateľa, že nakoľko zo znenia čl. IV. kúpnej zmluvy je nepochybné,\nže nejde o originál kúpnej zmluvy podpísanej jej účastníkmi dňa 02. 09. 1998 (správne 31.08.1998),\nkeďže týmto nemohlo byť známe, aký obsah bude mať list Okresného úradu v Senci č. j. XXX/XXXX zo\ndňa XX. XX. XXXX ohľadne zaradenia predávaných pozemkov do BPEJ a pôvodná prvá strana kúpnej\nzmluvy bola vymenená a nahradená novou stranou, čo má za následok, že nejde o kúpnu zmluvu,\nktorá by bola na jednej listine a nevyjadruje vôľu účastníkov zmluvy, pričom jej obsah nie je zhodný s\nobsahom kúpnej zmluvy, ktorú podpísali Y.. H. Y. a J.H. T. T.. v zastúpení zákonnými zástupcami - rodičmi\nJ. T. H. N. C. dňa XX. XX. XXXX (správne 31.08.1998) súd prvého stupňa uviedol, že ustanovenie §\n39 Občianskeho zákonníka taxatívne vymedzuje tri prípady, kedy je právny úkon absolútne neplatný,\npričom uvedený výpočet nemožno žiadnym spôsobom výkladom rozširovať, t.j. absolútne neplatným\nmôže byť len právny úkon, ktorý svojím obsahom (nie teda formou) alebo účelom odporuje zákonu,\ntaký právny úkon, ktorý zákon obchádza alebo ktorý sa prieči dobrým mravom s tým, že právny úkon\nje svojím obsahom v rozpore so zákonom vtedy, ak práva a povinnosti, ktoré tvoria jeho obsah, nie\nsú v súlade s právnym predpisom kogentnej povahy a rozpor so zákonom znamená nielen rozpor s\nObčianskym zákonníkom, ale so všetkými predpismi kogentnej povahy, ktoré majú právnu silu zákona.\nUviedol, že predpismi, ktorých porušenie má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, sú\nnajmä všetky zákonné normy, ktoré obmedzujú zmluvnú voľnosť účastníkov, v súčasnosti najmä tzv.\nblokačné ustanovenia v reštitučných a privatizačných zákonoch a svojím účelom bude právny úkon v\nrozpore so zákonom za predpokladu, že zákon právny úkon dovoľuje len za určitým presne stanoveným\núčelom, avšak daný právny úkon sleduje úplne iný cieľ a napokon, právny úkon svojim obsahom alebo\núčelom obchádza zákon vtedy, ak síce nie je v priamom rozpore so zákonom, ale v jeho dôsledkoch\nvedie k tomu, že právny predpis nie je dodržaný (viď. napr. R 23/2014). Poukázal na skutočnosť, že\nnavrhovateľ nešpecifikoval, pod ktorý z uvedených dôvodov absolútnej neplatnosti podraďuje svoj prípad\ns tým, že prvý dôvod neplatnosti, teda povinnosť predávajúceho previesť vlastnícke právo k v zmluve\nšpecifikovaným nehnuteľnostiam na kupujúceho a povinnosť kupujúceho zaplatiť za ne dohodnutú\nkúpnu cenu, tak ako aj právo kupujúceho nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a právo\npredávajúceho, aby mu kupujúci v dohodnutej lehote vyplatil kúpnu cenu, posúdil ako celkom štandardný\nobsah právneho úkonu kúpnej zmluvy, nakoľko práva a povinnosti, vyplývajúce účastníkom z predmetnej\nkúpnej zmluvy neporušujú žiaden právny predpis kogentnej povahy, resp. navrhovateľ žiadne zákonné\nobmedzenie nakladania so špecifikovanými  nehnuteľnosťami neuviedol s tým, že zákon tiež neurčuje\npovinnosť prevádzať nehnuteľnosti iba za určitým presne špecifikovaným účelom, preto nemôže byť\npredmetná kúpna zmluva svojím účelom v rozpore so zákonom. Súd prvého stupňa v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia ďalej uviedol, že navrhovateľ netvrdil a nepoukázal na žiadne dôkazy, z ktorých\nby vyplývalo, že predmetná kúpna zmluva je zastretým právnym úkonom a vo svojich dôsledkoch\nvedie k nedodržaniu zákona a k otázke dobrých mravov uviedol, že ani navrhovateľ nepoprel vôľu\n\nY.. H. Y.V. predať v zmluve špecifikované nehnuteľnosti odporcovi 1/, ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy\nmaloletému, nepoprel vôľu odporcu 1/, zastúpeného rodičmi, predmetné nehnuteľnosti od Y.. Y. kúpiť\na vôľu oboch účastníkov previesť vlastníctvo k nim za kúpnu cenu vo výške 3 035 564,- Sk, ktoré\npodstatné náležitosti sú zhodné tak v zavkladovanej, ako aj  v „pôvodnej“ kúpnej zmluve, t.j. v jej verzií\npred „prepracovaním“. Uviedol, že navrhovateľ nepoprel tvrdenie odporcu 1/, že k doplneniu zmluvy\ndošlo v súlade s vôľou oboch účastníkov kúpnej zmluvy, keď potreba doplnenia štátneho občianstva a\nurčenia BPEJ vyplynula z novoprijatej legislatívy, ktorá nadobudla účinnosť počas súdneho konania o\nschválenie právneho úkonu maloletého s tým, že „prepracovaním“ kúpnej zmluvy sa žiadnym spôsobom\nnemenili práva a povinnosti jej účastníkov, keď boli doplnené iba údaje o štátnom občianstve účastníkov\na údaje ohľadne zaradenia predávaných pozemkov do BPEJ, ktoré však tiež nemali žiaden vplyv na\nvzájomné práva a povinnosti účastníkov kúpnej zmluvy, keď uvedenie BPEJ si vyžadovala vtedajšia\nprávna úprava len na účely daňové a toto bolo určené Okresným úradom, odborom pozemkovým,\npoľnohospodárstva a lesného hospodárstva v Senci, teda vôľa účastníkov na jeho určenie nemala\nžiaden vplyv. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa ani formálne nepovažoval nesprávne doplnenú\nkúpnu zmluvu za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, keďže napriek tomu, že došlo k\nformálnemu  pochybeniu pri jej dopĺňaní, jej obsah sa nezmenil, t.j. nedošlo k zmene práv a povinností\nzmluvných strán a nebol preukázaný, ba dokonca ani tvrdený, zlý úmysel niektorého z účastníkov\ntakto zmenenej zmluvy. Uviedol, že v žiadnom prípade nemôže považovať so všeobecnými morálnymi\npravidlami spoločnosti súladný výklad, kedy by za absolútne neplatnú bola vyhlásená zmluva medzi\núčastníkmi, ktorých vôľa bola nepochybne daná, výhradne pre procesné pochybenie v dopĺňaní takejto\nzmluvy a poukázal na judikát Ústavného súdu ČR I ÚS 625/03, v zmysle ktorého „základným princípom\nvýkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý\nneplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné oba výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie\nzmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská  a hospodárska funkcia\nzmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť len výnimkou, nie zásadou. Tento výkladový argument má charakter\nvšeobecného princípu právneho. Nie je ústavne konformný a je v rozpore s princípmi právneho štátu\nvyvierajúcimi z čl. 1 Ústavy taká prax, kedy všeobecné súdy preferujú opačnú  tézu uprednostňujúc\nvýklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy nezakladá. Pri výklade\nprávnych úkonov je nepísaným právnym pravidlom tiež predpoklad, podľa ktorého žiadny normotvorca\nnezamýšľa dať ním tvorenému aktu absurdné alebo nerozumné dôsledky. Ak teda výklad zmlúv vedie z\npohľadu strán touto zmluvou viazaných k absurdným výsledkom, je treba sa mu vyhnúť inou aplikáciou\npríslušného ustanovenia.“  s tým, že s uvedeným sa stotožnil aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I\nÚS 242/07 zo dňa 03. 07. 2008, ktorý rovnako favorizuje výklad platnosti zmlúv a preto dospel súd\nprvého stupňa k záveru, že predmetnú zmluvu je nutné považovať za platnú, keďže takýto výklad jednak\nlepšie zohľadňuje povahu súkromného práva a zmluvnú autonómiu a po druhé  považovať formálne\npochybenie nemajúce dopad na skutočné práva a povinnosti zmluvných strán za konanie v rozpore\ns dobrými mravmi by bol prehnane formalistický výkladom, vedúcim k absurdným záverom, a to i s\nprihliadnutím na skutočnosť, že dobré mravy boli ako neprávny inštitút včlenené do právneho poriadku\npráve za účelom zmiernenia tvrdosti zákona. K námietke navrhovateľa, týkajúcej sa technickej jednoty\nzmluvy sa odvolal na doterajšiu ustálenú judikatúru, napr. rozsudok NS SR zo dňa 18. 01. 2011, sp.\nzn. 3 Sžo 64/2010, v ktorom Najvyšší súd uviedol: „Podľa publikovaného stanoviska Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. Cpj 33/01 zo dňa 03. 10. 2001 (uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom 69/2001), zmluva o prevode nehnuteľnosti\nmusí byť uzavretá v písomnej forme, pričom prejavy vôle účastníkov, vrátane ich podpisov, musia byť\nna tej istej listine (§ 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka); pokiaľ takúto zmluvu, vrátane jej nedielnych\npríloh, tvorí viac ako jeden list, musia byť všetky tieto jednotlivé hárky pevne spojené (zošité) tak, aby\ntvorili technickú jednotu listiny, a to už pred jej podpísaním s tým, že zmluva tvorí technickú jednotu listiny,\nak jej jednotlivé listy obsahujúce podstatné náležitosti sú pevným spôsobom zviazané. Právnu otázku -\ntechnickú jednotu zmluvy o prevode nehnuteľnosti ako právneho úkonu uzavretého podľa Občianskeho\nzákonníka, odvolací súd nehodnotí ako podmienku platnosti zmluvy ale ako nedostatok, na odstránenie\nktorého musí byť účastník správneho konania vyzvaný príslušným orgánom katastra. Podmienky\nplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti ustanovuje hmotnoprávny predpis (Občiansky zákonník), a nie\nkatastrálny zákon, ako právny predpis správneho práva, z ktorého sa v danom prípade aplikujú procesné\nustanovenia týkajúce sa katastrálneho konania. Technickú jednotu zmluvy o prevode nehnuteľnosti (a\npríloh predkladaných podľa katastrálneho zákona) možno považovať iba za správou katastra žiadanú\nformu predkladania návrhov na vklad a ich príloh do katastra nehnuteľností. S touto formou predkladania\nnávrhov na vklad a príloh sa odvolací súd stotožňuje. Existencia prípadných nedostatkov v technickej\njednote listiny je však zákonným dôvodom na prerušenie katastrálneho konania podľa § 31a písm. c/\n\nkatastrálneho zákona, za účelom vyzvania účastníka správneho konania na odstránenie vád návrhu\nna vklad. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 3 Sž-o-KS 55/2006)“ s tým, že ak\nteda skutočne došlo k porušeniu technickej jednoty kúpnej zmluvy, takéto konanie stále nezakladalo\nneplatnosť kúpnej zmluvy, ale iba povinnosť správneho orgánu vyzvať účastníkov na odstránenie vád\nnávrhu na vklad a zároveň súd prvého stupňa uviedol, že či k takejto výzve zo strany Okresného\núradu, katastrálneho odboru aj reálne došlo alebo nie, má pre posúdenie absolútnej neplatnosti kúpnej\nzmluvy nulový význam, keďže prípadné nesplnenie povinnosti správnym orgánom (v tomto prípade\nOkresným úradom katastrálnym odborom Senec) nesmie byť v právnom štáte na ťarchu iným subjektom\npráva, ktorí dané pochybenie nezavinili. K namietaným obsahovým rozporom navrhovateľom medzi\nzavkladovanou zmluvou a zmluvou predloženou Okresnému súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 17Nc\n56/98 na schválenie právneho úkonu maloletého a tiež rozpor medzi skutočnou vôľou účastníkov a\nprejavom vôle vyjadreným v zmluve, keď napriek tomu, že vôľou zmluvných strán bolo previesť iba\nnovovytvorené parcely, definované v čl. II zmluvy, v pôvodnej zmluve predloženej súdu na schválenie\núkonu maloletého, boli ako predmet prevodu vymedzené všetky nehnuteľnosti vymedzené v čl. I a čl. II\nzmluvy, súd prvého stupňa uviedol, že síce v textácii oboch zmlúv skutočne došlo k rozdielnostiam, avšak\nz čl. III zmluvy predloženej súdu na schválenie právneho úkonu maloletého vyplýva, že predávajúci\npredáva kupujúcemu celý svoj podiel na nehnuteľnostiach uvedených v čl. I a čl. II. zmluvy, pričom\npri použití logického a systematického výkladu bude zrejmé, že predávajúci predáva kupujúcemu len\ntie nehnuteľnosti vymedzené v čl. I a čl. II zmluvy, ktoré budú v momente nadobudnutia vlastníckeho\npráva kupujúceho k danej nehnuteľnosti existovať tak, ako sú tieto vymedzené  v zmluve. Poukázal na\nskutočnosť, že pôvodné nehnuteľnosti parc. č. XXX, orná pôda vo výmere XXX. XXX m2, parc. č. XXX,\norná pôda vo  výmere XX. XXX m2, parc. č. XXX, orná pôda vo výmere X. XXX m2, boli v čl. I kúpnej\nzmluvy vymedzené nielen číslom parcely, ale aj ich výmerou a nakoľko spolu s vkladom vlastníckeho\npráva k prevádzaným nehnuteľnostiam, došlo zároveň k zápisu nového geometrického plánu č. XXX\nXXX XX-XXX XX zo dňa XX. XX. XXXX, vypracovaného spoločnosťou GEODET konzorcium, Galanta,\nktorým boli predmetné nehnuteľnosti rozdelené, je zrejmé, že dané nehnuteľnosti parc. č. XXX, parc. č.\nXXX a parc. č. XXX, odo dňa vzniku vlastníckeho práva kupujúceho k prevádzaným nehnuteľnostiam\nďalej neexistovali, pretože sa oddelením nových nehnuteľností zmenila ich výmera s tým, že takú\ninterpretáciu zmluvy, ktorá by za predmet kúpy považovala nehnuteľnosť, ktorá síce ku dňu uzavretia\nzmluvy existuje, ale najneskôr v momente vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v zmluve\nuvedeným zanikne, je nutné ako vedúcu k absurdným dôsledkom odmietnuť a ustálil, že predmetom\nkúpnej zmluvy boli len tie nehnuteľnosti, vymedzené v čl. I. a čl. II. zmluvy, ktoré v  momente vzniku\nvlastníckeho práva kupujúceho k  danej existovali tak, ako sú tieto vymedzené  v zmluve, pričom ide\no novovytvorené pozemkové nehnuteľnosti, ktoré vznikli na základe nového geometrického plánu č.\nXXX XXX XX-XXX XX zo dňa XX. XX. XXXX, vypracovaného spoločnosťou GEODET konzorcium,\nGalanta, keď takto vymedzený predmet prevodu vlastníctva je totožný vo všetkých troch „verziách“\nzmluvy. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že uvedenú interpretáciu podporuje aj systematické členenie\nzmluvy, kedy v prípade, ak by mali byť prevedené pôvodné nehnuteľnosti parc. č. XXX, parc. č. XXX\na parc. č. XXX ako celok, by celý článok II. zmluvy predloženej súdu na schválenie právneho úkonu\nmaloletého stratil svoj zmysel, rovnako ako by zmysel stratilo samotné delenie pôvodných nehnuteľností\na vznik nových parciel na základe nového geometrického plánu č. XXX XXX XX-XXX XX zo dňa XX.\nXX. XXXX s tým, že aj Okresný súd Bratislava I v konaní o schválenie úkonu maloletého vedenom pod\nsp. zn. 17Nc/56/98 vymedzil predmet zmluvy ako nehnuteľnosti novovzniknuté s tým, že súd schváli\nprávny úkon, ktorý urobil zákonný zástupca len v tom prípade, že tento je v záujme maloletého a preto\nje nepredstaviteľné, ak by v záujme maloletého bolo uzavretie neurčitej a teda tiež absolútne neplatnej\nzmluvy, nakoľko účelom akéhokoľvek právneho úkonu je vznik, zmena alebo zánik práv a povinností v\nňom špecifikovaných, k čomu ale pri paktoch nedôjde a absolútne neplatné právne úkony nikdy nemôžu\nnaplniť svoj účel a iba zvyšujú právnu neistotu, čo nemôže byť v záujme ktoréhokoľvek účastníka.\nPoukázal na skutočnosť, že ani správny orgán v konaní o vklade do katastra nezistil neurčitosť kúpnej\nzmluvy s tým, že podľa ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona mal povinnosť určitosť zmluvy\nskúmať. Nestotožnil sa s tvrdením navrhovateľa, že Okresný súd Bratislava I neschválil právny úkon v\nrozsahu všetkých prevádzaných nehnuteľností, čo zakladá absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, nakoľko\nz výroku rozsudku v konaní vedenom pod sp. zn. 17Nc 56/98 vyplýva, že súd schvaľuje právny úkon\nrodičov maloletého J. T., B.. XX. XX. XXXX, prejavený pri uzavretí kúpnopredajnej zmluvy, na základe\nktorej odkúpi maloletý pozemkové nehnuteľnosti v kat. úz. V. X., okres U., a to vzniknutých podľa nového\ngeometrického plánu č. XXX XXX XX-XXX XX zo  dňa XX. XX. XXXX,  t.j. parc. č. XXX/X, orná pôda,\nparc. č. XXX/X,  zastavaná plocha - cesta, parc. č. XXX/X, orná pôda, parc. č. XXX/X, orná pôda, parc.\nč. XXX/X,  zastavané  plochy -  cesta a parc. č. XXX/X - orná  pôda s tým, že pokiaľ aj v rozsudku\n\nnebola ako schválená uvedená nehnuteľnosť parc. č. XXX - orná pôda, neznamená to, že súd právny\núkon v tejto časti neschválil alebo o ňom nerozhodol, keďže súd v konaní o schválenie právneho úkonu\nmaloletého nemá právomoc vyberať časti právneho úkonu, ktoré schváli a časti, ktoré neschváli. Uviedol,\nže jedným zo základných  princípov aplikovaných v súkromnom práve je autonómia vôle zmluvných\nstrán (§ 493 Občianskeho zákonníka), podľa ktorého záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu\njeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak s tým, že v prípade schvaľovania právneho úkonu\nurobeného zákonnými zástupcami maloletého, Občiansky zákonník nielenže neustanovuje právomoc\nsúdu meniť záväzkový vzťah, ba dokonca by bol absurdný predpoklad, že by súd podľa svojho uváženia\no záujme maloletého menil vôľu všetkých strán súkromnoprávneho úkonu s tým, že ak by súd pristúpil na\nvýklad uvádzaný navrhovateľom, že bol schválený právny úkon prevodu nehnuteľností špecifikovaných\nvo výroku rozsudku, nie však nehnuteľnosti parc. č. XXX, orná pôda, nie je zrejmé, ako a či by sa\nzmenila kúpna cena nehnuteľností, ktorých prevod bol schválený, či by aj za túto zmenenú kúpnu\ncenu bolo v záujme maloletého nehnuteľnosti kúpiť, či by mali zmluvné strany naďalej vôľu na prevode\nvlastníctva k daným nehnuteľnostiam atď., a nakoľko súd môže alebo schváliť alebo neschváliť právny\núkon urobený zákonným zástupcom za maloletého, avšak nemôže ho v žiadnom prípade meniť a\nv tomto prípade bol právny úkon v konaní vedenom pod sp. zn. 17Nc 56/98 rozsudkom schválený,\nkeď absencia nehnuteľnosti parc. č. XXX bola spôsobená chybou v písaní. K námietke navrhovateľa,\nže do zavkladovania zmluvy jednotlivé nehnuteľnosti špecifikované v zmluve neexistovali, nakoľko\nnové pozemky sa nevytvárajú po overení geometrického plánu automaticky, ale až pri povoľovaní\nvkladu a uvedenie jednotlivých parcelných čísiel predmet prevodu nešpecifikuje, pretože takýto predmet\nprevodu v čase podpisu zmluvy neexistoval, súd prvého stupňa uviedol, že slovenský právny poriadok\nnevyžaduje, aby predmet kúpy v čase uzatvorenia zmluvy existoval, a k určitosti špecifikácie parciel\npoukázal na to, že tieto boli vymedzené v geometrickom pláne č. XXX XXX XX-XXX XX zo dňa XX. XX.\nXXXX, na ktorý sa zmluva odvoláva a ktorý v tom čase už bol úradne overený Katastrálnym odborom\nOÚ Senec a dodal, že podľa smernice Úradu geodézie, kartografie a katastra č. S 74.20.73.43.00 na\nvyhotovenie geometrických plánov a vytyčovanie hraníc pozemkov platnej a účinnej v rozhodnom čase\n(ďalej len „smernica“), číslo geometrického plánu sa skladá z priebežného (poradového) čísla plánu, z\nlomiacej čiary a roku pridelenia priebežného čísla plánu subjektom spôsobilým vykonávať geodetické\na kartografické činnosti, alebo z čísla zo znaleckého denníka; v prípade, že vyhotoviteľ plánu chce\nuviesť do čísla plánu aj iné údaje (číslo organizačnej zložky a pod.), uvedie to pred priebežným číslom\nplánu s pomlčkou tak, aby kolónka bola prehľadná. Takéto číslo spolu s uvedením vyhotoviteľa sa\npoužíva na jednoznačnú identifikáciu geometrického plánu (§ 10 ods. 1 písm. b smernice). V kúpnej\nzmluve síce nebol uvedený vyhotoviteľ geometrického plánu, avšak táto obsahovala číslo geometrického\nplánu, dátum jeho vyhotovenia a keďže už došlo k jeho úradnému overeniu, tiež jedno jeho vyhotovenie\nzostalo na katastrálnom odbore OÚ (§ 16 ods. 1 smernice). Ak by teda chcel navrhovateľ spochybniť\njednoznačnosť určenia nehnuteľností, musel by preukázať, že existoval iný geometrický plán na\nrozdelenie špecifikovaných nehnuteľností s totožným číslom geometrického plánu, vydaný v totožný\ndeň  a úradne overený (t.j. jeho vyhotovenie sa nachádza na katastrálnom odbore OÚ). Toto sa však\nnestalo a teda je možné nehnuteľnosti tak, ako boli vymedzené v zmluve považovať za dostatočne\nurčite vymedzené. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že požiadavka\ntechnickej jednoty listiny nie je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu s tým, že právny\nzástupca navrhovateľa poukázal na geometrický plán a jeho nákres, kde parc. č. XXX/X H. XXX/X sa\nnachádza v W. L. J., nie v V. X., a v kúpnej zmluve bolo uvedené, že parc. č. XXX/X je v kat. území V.\nX., keď tieto chyby v kúpnej zmluve existovali od prvej verzie až do poslednej, pričom v kúpnej zmluve\nboli pozemky individualizované určitým spôsobom, a to parcelným číslom prevádzaných pozemkov\na druhom pozemku, výmerou a skutočnosť, že v kúpnej zmluve bolo uvedené, že parcela č. XXX/X\nsa nachádza v k.ú. V. X.Š. nespôsobuje táto zrejmá nesprávnosť v písaní neplatnosť kúpnej zmluvy,\nnakoľko chyba v písaní nevyvoláva neplatnosť právneho úkonu, keďže význam prejavenej vôle medzi\nzmluvnými stranami bol nepochybný. Zamietnutie návrhov navrhovateľa na doplnenie dokazovania\nsvedkami Y.. P., J.H. T. U.., N. C., vyžiadaním si stanoviska z katastra nehnuteľností, nakoľko v zmluve\nuvedené parcely č. XXX/X H. Č.. XXX/X nie sú obsiahnuté v geometrickom pláne a  na základe čoho\nvznikli a či vôbec sa tieto parcely nachádzajú v k. ú. V. X. alebo v k. ú. W. L. J. a opätovnú žiadosť nariadiť\nznalecké dokazovanie ohľadne písmoznalectva  odôvodnil vecne tým, že navrhnuté dôkazy by súdne\nkonanie, výsluch navrhnutých svedkov súd považoval za nadbytočné, taktiež považoval za nadbytočné\na neúčelné žiadať stanovisko z správy z katastra. Súd taktiež zamietol znalecké dokazovanie z odboru\npísmoznalectvo, nakoľko uznesením zo dňa 25. 04. 2013, č. k. 8C/363/2010 - 262 zrušil uznesenie,\nktorým nariadil znalecké dokazovanie z dôvodu, že Správa katastra súdu oznámila, že originálom\nspornej písomnosti, a to plnomocenstvo zo dňa 23. 02. 1998 nedisponuje, z dôvodu ktorého nebolo\n\nmožné písmoznalecké skúmanie vykonať. Poukázal na skutočnosť, že mal vykonaným dokazovaním\nzo spisu V 169/99 preukázané, že návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti pod č. V\n169/99 zo dňa 26. 01. 1999 nepodal za účastníkov JUDr. Vágo ako splnomocnený zástupca, ale návrh na\nvklad vlastníckeho práva podpisovali priamo účastníci zmluvy a to Y.. H. Y. a za maloletého J. T. T.. jeho\nrodičia J. T. U.. H. N. C. a preto by bolo neúčelné a bezpredmetné zistenie, či uvedené plnomocenstvo\npodpísal, resp. nepodpísal Y.. H. Y.. Výrok, ktorým vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po\nprávoplatnosti rozhodnutia vo veci samej odôvodnil právne ust. § 151 ods. 3 O. s. p.\n\nProti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie nakoľko odporuje zákonu z\ndôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne hodnotil vykonané dokazovanie, vyvodil závery, ktoré\nnemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, účelovo si prispôsobil rozhodnutia súdov, publikované\nale nepublikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky a navrhol\nnapadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo zmeniť a jeho\nnávrhu vyhovieť. Uviedol, že je nesprávne stanovisko súdu, že účastník konania je povinný preukazovať\nneplatnosť kúpnej zmluvy, nakoľko ak je potrebné vo veci posúdiť platnosť kúpnej alebo inej zmluvy, je\nsúd povinný to skúmať ex offo bez toho, či to účastník žiada alebo nie a vytkol súdu prvého stupňa, že\nsa neriadil ustanoveniami § 34, § 35 ods. 1, 2, 3, § 37 ods. 1, 2, 3, § 39, § 40 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 43, §\n43a ods. 1, 2, 3, § 43b ods. 1, 2, 3, § 43c ods. 1, 2, 3, 4 a § 44 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a\nargumentoval rozhodnutiami, ktoré ustálenou judikatúrou nie sú (rozhodnutie NS SR č. k. 3 Sžo 64/2010,\nsprávne spisová značka, pozn. odvolacieho súdu) a poukázal na stanoviská kolégia NS SR, sp. zn. Cpj\n33/01 a publikované rozhodnutie NS SR č. 32/2008, z ktorých vyplýva, že otázka pevného spojenia\nlistín tvoriacich zmluvu (tak aby vytvorili jednotnú listinu) je vždy otázkou platnosti zmluvy. Namietol, že\nokrem celkom zrejme pomýlenej interpretácie judikatúry, sa prvostupňový súd dovoláva aj rozhodnutí\nústavného súdu SR i Ústavného súdu ČR, a to rozhodnutí týkajúcich sa výkladu napriek tomu, že v\nprejednávanej veci nebolo sporné niektoré ustanovenie zmluvy z hľadiska výkladu, ale skutočnosť, či\nzmluva, ktorá bola po podpise preukázateľne menená (výmena celého listu zmluvy) a následne opätovne\nnepodpísaná, môže byť platným právnym úkonom alebo nie. Namietol pozoruhodne svojvoľný prístup\nsúdu k obsahu prednesov účastníkov konania, keď bez ostychu v odôvodnení rozsudku uviedol, že\n„navrhovateľ tiež nepopiera tvrdenie odporcu 1/, že k doplneniu zmluvy došlo v súlade s vôľou oboch\núčastníkov kúpnej zmluvy a že „navrhovateľ nepopiera vôľu Y.. H. Y. predať v zmluve špecifikované\nnehnuteľnosti odporcovi 1/, nakoľko v konaní opakovane uviedol, a to prvý krát už v samotnom návrhu,\nže zmenená zmluva nepredstavovala vôľu jeho právneho predchodcu (čo znamená že výmena nebola\nrobená za účasti nebohého H. Y., resp. minimálne nie s jeho súhlasom) s tým, že to isté platí, pre\ntvrdenie súdu o tom, že údajne nepopiera vôľu nebohého H. Y. predať nehnuteľnosti za kúpnu cenu\nvo výške 3. 673. 464,- Sk. Nestotožnil sa s tvrdením súdu prvého stupňa, že prepracovaním zmluvy\nnedošlo k zmene práv a povinností účastníkov a zmenou zmluvy nebol zistený žiaden rozpor s dobrými\nmravmi, nakoľko aj nedostatok zákonných formálnych náležitostí zmluvy robí zmluvu neplatnou, či sa\nto súdu páči alebo nie, keďže ide vždy o absolútnu neplatnosť a tá nastáva bez ohľadu na vôľu a\nposúdenie súdu (už aj preto, že vzniká okamžite, t.j. skôr ako o nej súd rozhoduje) a ten je ju iba povinný\nrešpektovať. Uviedol, že údaje o hodnote BPEJ neboli iba formálnou náležitosťou zmluvy v zmysle\nkatastrálneho zákona, ktorej absencia mala za následok nezavkladovateľnosť zmluvy, ale mali priamy\ndopad na vôľu účastníkov, pretože stanovovali minimálnu hodnotu predávaných nehnuteľností s tým,\nže v danom prípade bola cena dohodnutá v nižšej výške, ako bola hodnota nehnuteľností podľa BPEJ\na ak do zmluvy tento údaj doplnil jednostranne kupujúci tak, aby sa o tom predávajúci nedozvedel,\ncelkom zrejme nešlo o konanie v súlade s dobrými mravmi, nakoľko ak by predávajúci zistil, že predáva\nnehnuteľnosti pod cenu, je zrejmé, že s najväčšou pravdepodobnosťou by s uzavretím zmluvy nebol\nsúhlasil. Poukázal na skutočnosť, že zákon vyžaduje a potvrdzuje to aj judikatúra, aby právny úkon o\nprevode nehnuteľností tvoril jednu listinu už v čase podpisu (§ 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, NS\nSR č. 69/2001) s tým, že právny úkon preto nevznikne, ak jednotlivé listy vytvoria technicky jednotnú\nlistinu až po podpise jedného z listov s tým, že v konaní bolo preukázané, že pôvodná zmluva, ktorá bola\npodpísaná a ktorej listiny boli navzájom spojené, bola následne po jej podpise rozdelená na jednotlivé\nlisty (z ktorých žiaden samostatne neobsahoval všetky podstatné náležitosti zmluvy), jeden z listov bol\nnahradený iným listom a takto novovytvorená zmluva bola následne opätovne spojená, avšak už nebola\nopätovne podpísaná a preto zánikom jednotnosti listiny v dôsledku rozpojenia zmluvy na jednotlivé hárky\nprestal právny úkon spĺňať základnú formálnu podmienku svojej platnosti - jednotnosť listiny a zanikol\na tým, že po zániku právneho úkonu síce bola k časti obsahujúcej podpisy pripojená iná listina, a to\nformálne takým spôsobom, že vznikla technická jednota uvedených listín, nevznikol nový právny úkon,\nnakoľko predmetné listy netvorili technicky jednotnú listinu pred podpisom, resp. naopak, po spojení\n\nlistov do technicky jednej listiny nebola táto listina nikdy podpísaná, z dôvodu ktorého nepochybne\nvyplýva, že po technickom rozdelení podpísanej kúpnej zmluvy došlo k ukončeniu existencie právneho\núkonu, pričom tento právny úkon nebol nikdy opätovne urobený (t.j. nebola opätovne prejavená vôľa\npodpisom novej listiny) a preto chýbal „titulus\" pre prevod vlastníckeho práva, bez ktorého ale k prevodu\nvlastníckeho práva nemôže dôjsť (bez ohľadu na rozhodnutie správy katastra). Poukázal na skutočnosť,\nže nakoľko zmluva, na základe ktorej bolo zavkladované vlastnícke právo odporcu 1/ obsahuje také\núdaje, ktoré ku dňu podpisu pôvodnej zmluvy neboli známe (cena prevádzaných nehnuteľností podľa\nBPEJ, ktorá bola stanovená až po podpise pôvodnej zmluvy), nemohol text zavkladovanej zmluvy\npredstavovať vôľu jeho právneho predchodcu v čase, kedy ju vyjadroval podpisom, keďže po zmene\nobsahu zmluvy, teda aj obsahu vôle, potom nebohý H. Y. listinu nikdy nepodpísal, t.j. neprejavil súhlas s\npísomne vyjadrenou vôľou. Navrhovateľ vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že v súvislosti s vykonanou\nmanipuláciou s prevodnou zmluvou nie je bez významu, že pôvodná zmluva nebola vkladuschopnou\nlistinou, ako to konštatoval samotný katastrálny úrad a preto na jej základe nikdy nemohlo dôjsť k prevodu\nnehnuteľností a následná manipulácia nebola iba bezvýznamným doplnením, ktorého nevykonaním by\nsa „v podstate nič nestalo\" (ako to snáď medzi riadkami vyplýva z odôvodnenia rozsudku prvostupňového\nsúdu). Uviedol, že pokiaľ súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí bagatelizuje manipuláciu s prevodnou\nzmluvou naznačujúc, že sa tak stalo za účasti nebohého H. Y., je potrebné zdôrazniť, že z vykonaného\ndokazovania nič také nevyplýva s tým, že pri dokazovaní platí, že zo zásady sa dokazuje existencia\nnejakej skutočnosti, prípadne nejaké konkrétne konanie, keď neexistenciu skutočnosti či nekonanie\nsa nedokazuje a spravidla to ani nie je možné. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ nebohý H. Y. s\nprevodom tak bezvýhradne súhlasil, ako to prezentuje prvostupňový súd, nemohol by byť žiadny problém\nvyhotoviť dodatok k pôvodnej zmluve, prípadne zabezpečiť opätovný podpis zmluvy po vymenení jej\nlistov (po zmene obsahu). K odmietaniu prvostupňového súdu, že priebeh manipulácie so zmluvou nie\nje možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi uviedol, že rozhodnutie o povolení vkladu\nvlastníctva v prospech odporcu 1/, ktoré bolo vyznačené na prevodnej zmluve, prevzal za účastníkov Y..\nP., ktorý mal byť údajne účastníkmi na ich zastupovanie splnomocnený s tým, že už v návrhu namietal\nneplatnosť tvrdenia splnomocnenia zo strany jeho právneho predchodcu z dôvodu nepravosti podpisu\nsplnomocniteľa, avšak súd prvého stupňa dokazovanie vo vzťahu k tejto otázke nevykonal z dôvodu, že\nznalec vykonanie posudku odmietol, pričom opomenul uviesť, že znalkyňa odmietla vykonať posudok\npredovšetkým z dôvodu zaneprázdnenosti, nie z dôvodu nemožnosti s tým, že pokiaľ aj znalkyňa uviedla,\nže pre vykonanie posudku potrebuje originál zisťovaného podpisu, túto požiadavku vzniesla bez znalosti\nspisu a zrejme iba z dôvodu, že je to najvhodnejšie riešenie. Uviedol, že má vedomosť, že rovnaká\nznalkyňa v inom prípade bez problémov poskytla odborné stanovisko posudzujúce pravosť podpisu aj\nkeď nemala k dispozícii originál podpísanej listiny s tým, že v danom prípade je odlišnosť sfalšovaného\npodpisu natoľko očividná, že je viditeľná aj voľným okom bez osobitných odborných znalostí. Vytkol súdu\nprvého stupňa, že sa rozhodol nevykonať znalecké dokazovanie nie na základe odmietnutia znalca,\nale celkom svojvoľne, nakoľko po odmietnutí vykonania znaleckého úkonu uvedenou znalkyňou (z\ndôvodu zaneprázdnenosti), ustanovil ďalšieho znalca - T.. W., ktorý síce požadoval predloženie originálu\npodpisu, avšak  neuviedol, že z prípadnej kópie by nebol schopný posudok vyhotoviť. Navrhovateľ v\nsúvislosti s argumentáciou prvostupňového súdu ohľadne dobrých mravov vzbudzujúcou dojem, že\nv danom prípade išlo o dobromyseľné nadobudnutie práv, ktoré snáď malo nejaké menšie formálne\nnedostatky uviedol, že odporca 1/ (resp. jeho právny zástupca JUDr. Vágó) získal rozhodnutie správy\nkatastra podvodom, keď uviedol správu katastra do omylu predložením dokumentu, ktorý v znení, v akom\nbol predložený, nebol podpísaný a ktorý tak objektívne nemohol byť zmluvou a teda ani prejavom vôle\núčastníkov tejto zmluvy s tým, že tento dokument bol vytvorený rozpojením notárskeho spojenia listov a\njeho opätovným spojením tak, že toto spojenie simulovalo pôvodné spojenie notárom. Namietol, že ani\nsamotné tvrdenie prvostupňového súdu, že výmenou listov nedošlo k podstatným zmenám v obsahu\nzmluvy, nie je pravdivé, nakoľko originálom zmluvy je text zmluvy, ktorý bol predmetom schvaľovania\nzo strany súdu v konaní 17Nc/56/98 (OS BA I), pričom porovnaním textu tejto zmluvy a textu zmluvy,\nktorá bola priložená k návrhu na vklad, ako aj zmluvy, ktorá bola napokon zavkladovaná, je zrejmé, že\ndošlo aj k priamej zmene textácie článku III., ktorý je pre nadobudnutie vlastníckeho práva kľúčovým,\nkeďže práve v ňom totiž strany prejavujú vôľu predať a kúpiť prevádzané nehnuteľnosti. Uviedol, že\npodľa pôvodnej zmluvy preto boli predmetom prevodu všetky nehnuteľnosti uvedené v čl. I a II (teda\npôvodné nehnuteľnosti v celku), no podľa opravovaných zmlúv už nimi mala byť iba časť pôvodných\nnehnuteľností, ktoré sú v zmluve bližšie špecifikované a preto je teda zrejmé, že došlo k zásadnej zmene\nv určení predmetu prevodu, čo je podstatnou náležitosťou. K vymedzeniu predmetu prevodu v zmluve\n(a to v ktorejkoľvek jej „verzii\" - i keď pojem verzia použitý súdom nie je správny, keďže listiny spojené do\njedného celku až po podpise nepredstavujú zmluvu vo význame existujúceho právneho úkonu) uviedol,\n\nže súd prvého stupňa svoj záver o dostatočnej identifikácii pozemkov odvodil zo skutočnosti, že zmluva\nodkazovala na geometrický plán, ktorý bol identifikovaný dostatočne s tým, že síce rozobral spôsob\noznačenia geometrického plánu, ale závery, ktoré z ust. § 10 ods. 2 písm. b) smernice ÚGKK SR č.\nS 74.20.73.43.00 vyvodil, sú v priamom rozpore s jej znením, nakoľko na jednoznačnú identifikáciu\ngeometrického plánu je potrebné uviesť číslo plánu a jeho zhotoviteľa, keďže uvedenie samotného čísla,\nresp. iných údajov nepostačuje, čo vyplýva zo samotnej povahy veci, kedy číslo geometrického plánu\nurčuje samotný zhotoviteľ, preto nie je možné vylúčiť, že rôzne geometrické plány budú mať rovnaké\nčíslo s tým, že tvrdenie prvostupňového súdu, že  geometrický plán bol dostatočne špecifikovaný,\npretože jedno jeho vyhotovenie po úradnom overení zostalo na katastrálnom odbore OÚ je irelevantné,\nnakoľko samotná zmluva totiž ani náznakom nespomína, že prevádzané nehnuteľnosti sú identifikované\novereným geometrickým plánom. Uviedol, že postačuje čo i len možnosť, že existuje iný geometrický\nplán zhotovený v daný deň s rovnakým číslom, aby nebola naplnená podmienka určitosti, nakoľko\ntretia osoba totiž bez dodatočného vysvetlenia zmluvných strán nevie identifikovať so 100% istotou, o\nktorý geometrický plán ide, z dôvodu ktorého nemusel v konaní dokazovať, že takýto iný geometrický\nplán naozaj existuje (prístup k neovereným a dnes už možno skartovaným plánom napokon ani\nnemá k dispozícii), ale súd bol z úradnej povinnosti posúdiť, či predmet prevodu je nezameniteľné\nidentifikovaný, alebo nie s tým, že v danom prípade je zrejmé, že k presnej identifikácii nedošlo, pretože\noznačenie plánu nespĺňa ani len základnú normu jeho identifikácie (§10 ods. 2 písm. b/) a už vôbec nie\npresné identifikačné znaky pridelené geometrickému plánu katastrálnym odborom OÚ (ktoré by nielen\nprecíznejšie a s väčšou pravdepodobnosťou neomylnosti definovali samotný geometrický plán, ale z\nktorých by bolo zrejmé aj to, že došlo k jeho overeniu) a namietol, že súd prvého stupňa jeho návrh na\ndoplnenie dokazovania dopytom na katastrálny odbor OÚ Senec za účelom zistenia, akým spôsobom\nvznikli pozemky parc. č. XXX/X H. XXX/X a či sa nachádzajú v k.ú. V. X. alebo v k.ú. W. L. J., zamietol.\nNavrhovateľ zároveň  v súvislosti s určitosťou definície predmetu prevodu prostredníctvom odkazu na\ngeometrický plán je nutné uviesť, že ani geometrický plán č. XXXXXXXX-XX-XX vyhotovený dňa XX.\nXX. XXXX spoločnosťou GEODET konzorcium, Galanta,\noverený OÚ Senec dňa 06. 8. 1998, na ktorý odkázal prvostupňový súd, nie je pre identifikáciu\njednotlivých pozemkov postačujúci, keďže neobsahuje ani zmienku, že novovytvorené parcely č. XXX/\nX H. XXX/X, ktoré ale podľa zmluvy mali byť ako\nnovovytvorené parcely predmetom prevodu (účelové opačné tvrdenie súdu v odôvodnení\nje nepravdivé) s tým, že tento nesúlad robí zmluvu rovnako absolútne neplatnou (aj s poukazom na to, že\nkúpna cena nebola určená ako súčet cien jednotlivých pozemkov, ale ako spoločná cena, t. j. v samotnej\nzmluve (zohľadniac aj odkaz na geometrický plán) teda absentuje bližšie vymedzenie pozemkov s parc.\nč. XXX/X H. XXX/X, nie je z nej zrejmé, v akom katastrálnom území sa nachádzali, z dôvodu ktorého z\nhľadiska nedeliteľnosti predmetu prevodu s poukazom na jednotnú kúpnu cenu potom je celkom zrejmé,\nže absencia týchto údajov robí neplatnou celú zmluvu. Uviedol, že z absencie uvedenia pozemkov\ns parc. č. XXX/X H. XXX/X v predmetnom geometrickom pláne vyplýva, že za daného stavu nie je\nmožné dôvodiť, že pozemky s parc. č. XXX/X H. XXX/X vôbec vznikli, nakoľko ak tieto pozemky neboli\nz pôvodných pozemkov odčlenené overeným geometrickým plánom, nemohli ani vzniknúť a nebolo\nmožné ich ani previesť, čo spôsobuje v spojitosti s dohodou na jednotnej kúpnej cene neplatnou celú\nspornú zmluvu. Poukázal na obal katastrálneho spisu, na ktorom je uvedené, že pozemky v zmluve\nnesúhlasia s GP a teda samotný katastrálny odbor OÚ Senec odkázal na iný geometrický plán\nalebo vyžadoval vypracovanie nového geometrického plánu obsahujúceho všetky prevádzané parcely\ns tým, že súd tento rozpor v konaní neodstránil, ani ho nijako v odôvodnení nevysvetlil a napriek\ntomu, jeho návrh na doplnenie dokazovania dopytom na kataster zamietol. Vytkol súdu prvého stupňa,\nže opomenul, že do zavkladovania zmluvy, jednotlivé nehnuteľnosti tak ako bolo v nej špecifikované\nneexistovali s tým, že nové pozemky sa nevytvárajú po overení geometrického plán automaticky, ale\naž pri povoľovaní vkladu (resp. rozhodovaní o osobitnej žiadosti vlastníka o zmenu), keď  samotné\nuvedenie jednotlivých parcelných čísiel absolútne nijako nešpecifikuje predmet prevodu, pretože takýto\npredmet prevodu v čase podpisu zmluvy neexistoval (existovala stále iba pôvodná parcela), pričom\nsúd prvého stupňa si zrejme nevšimol, že ďalšie základné identifikačné údaje - číslo LV, katastrálne\núzemie - pri novovytvorených parcelách v zmluve chýbajú (čo je logické, keďže LV s takýmito parcelami\nneexistoval). Uviedol, že pokiaľ by geometrický plán nemal byť súčasťou prevodnej zmluvy, musel\nby byť práve tento geometrický plán riadne špecifikovaný, čo sa v danom prípade nestalo, keďže je\nidentifikovaný nedostatočne a neurčito a preto aj zmluva bez geometrického plánu nie je dostatočne\nurčitou, pokiaľ geometrický plán nebol jej súčasťou vo forme spoločnej jedinej listiny. Poukázal na\njudikatúru NS SR, ktorá zdôrazňuje, že ak geometrický plán nebol vopred overený a nie je v zmluve\npresne a nezameniteľné špecifikovaný, musí byť k zmluve pripojený tak, aby tvoril nedielnu jednotu (R\n\n32/2008) a k ojedinelému a nepublikovanému rozhodnutiu NS SR č. k. 3 Sžo 64/2010 (správne spisová\nznačka, pozn. odvolacieho súdu), na ktoré odkázal súd prvého stupňa uviedol, že toto rozhodnutie\nvychádzalo z ustanovení katastrálneho zákona (§ 30 ods. 4, resp. v súč. § 35 kat. zákona), ktoré v\nčase podpisu spornej zmluvy a jej zavkladovania neboli účinné (platnosť a účinnosť nadobudli až v\nroku 2002) s tým, že z ust. § 46 ods. 1 katastrálneho zákona, platného a účinného aj v čase podpisu\nzmluvy vyplýva, že geometrický plán v danom prípade nepostačovalo priložiť k návrhu na vklad, ale\nmusel byť pripojený, nie priložený, k prevodnej zmluve. Nestotožnil sa s tvrdením súdu prvého stupňa,\nže súd rozhodol o návrhu na schválenie predloženej prevodnej zmluvy tak, že jej predmet špecifikoval\nv rozsahu, ktorý síce nezahŕňal všetky nehnuteľnosti uvedené v zmluve, avšak išlo iba o chybu v\npísaní, a to napriek tomu, že správnosť výroku uvedeného v písomnom vyhotovení rozsudku potvrdzuje\naj zápisnica z pojednávania, na ktorom bol rozsudok vyhlásený s tým, že ak by totiž došlo k omylu\naž pri vyhotovovaní písomného rozsudku, výrok rozsudku by nebol zhodný s výrokom vyhláseným\nna pojednávaní a zachytením v zápisnici z pojednávania, pričom v tomto prípade sú však výroky v\npísomnom vyhotovení a výrok zachytený v zápisnici v zhode. Namietol, že z rozhodnutia prvostupňového\nsúdu nie je zrejmé, na základe akých ustanovení právnych predpisov, prípadne na základe akých\nvšeobecných právnych zásad má byť rozsudok súdu (nie vo veci starostlivosti o maloleté deti) vykladaný\nv prospech maloletého s tým, že k takémuto zaujatému postoju (postupu), ktorý je v rozpore so zásadou\nrovností účastníkov konania sa prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí výslovne priznáva, keď je viac\nako zrejmé, že obdobná zásada nemá v právnom poriadku miesto s tým, že zrejmom zásadou, ktorá má\nmiesto v právnom poriadku a zároveň je súdnou praxou plne rešpektovaná je, že právo patrí bdelým,\nz dôvodu ktorého, ak súd pri schvaľovaní prevodnej zmluvy nerozhodol podľa prvostupňového súdu\no celom návrhu, prípadne rozhodol o časti návrhu nesprávne, bolo na účastníkoch daného konania,\naby tieto nedostatky rozhodnutia napravili, a to v čase, keď k tomu mali z hľadiska procesného práva\npríležitosť, nakoľko je neprípustné, aby prípadné nedostatky rozhodnutia súdu, naprával v úplne inom\nkonaní iný súd. K tvrdeniu súdu prvého stupňa, že v konaní nezistil žiaden úkon, ktorý by JUDr. Vagó v\nsúvislosti s prevodom sporných nehnuteľností urobil a preto považoval otázku platnosti splnomocnenia\nza irelevantnú uviedol, že súd celkom opomenul tú skutočnosť, že JUDr. Vagó napríklad dňa 23.\n02. 1999 prevzal od správy katastra prevodnú zmluvu, že toho istého dňa doručil správe katastra\npodanie uvádzajúce cenu nehnuteľností (BPEJ), z čoho je zrejmé, že JUDr. Vagó v rámci katastrálneho\nkonania vystupoval a konal ako splnomocnený zástupca s tým, že zistenie presného rozsahu jeho\nkonania a úkonov, ktoré urobil, potom zmaril súd prvého stupňa, keď odmietol vykonať dôkaz jeho\nvýsluchom. Poukázal na skutočnosť, že ak by JUDr. Vagó správu BPEJ nepredložil katastrálnemu\núradu, kúpna zmluva by nebola zavkladovaná z dôvodu, že neboli odstránené nedostatky, ktorých\nodstránením kataster jej zavkladovanie podmieňoval. Namietol nesprávne právne posúdenie kľúčovej\notázky súdom prvého stupňa, ktorou bol nesúlad textu právneho úkonu (vyjadrenia vôle zmluvných\nstrán) a skutočnej vôle jeho účastníkov, keď pôvodná kúpna zmluva, ktorá bola predmetom schvaľovania\nsúdom v konaní 17Nc 56/98 (OS BA I) definuje predmet prevodu v článku III. tak, že „...predávajúci\ncelý svoj podiel na nehnuteľnostiach v čl. I a v čl. II. predáva a odovzdáva kupujúcemu...\" z čoho bez\npochýb vyplýva, že predmetom prevodu majú byť tak nehnuteľností uvedené v článku I. zmluvy, ako\naj nehnuteľnosti uvedené v článku II. Zmluvy s tým, že kým v článku II. zmluvy sú uvedené niektoré z\nnovovytvorených nehnuteľnosti (predstavujúcich časť pôvodných nehnuteľností), v článku I. zmluvy sú\ndefinované výlučne pôvodné nehnuteľnosti, avšak zo znenia článku III. zmluvy vyplýva, že predmetom\nprevodu sú aj nehnuteľnosti uvedené v článku I., t.j. celé pôvodné nehnuteľnosti, pričom z podaného\nnávrhu na schválenie prevodnej zmluvy súdom (ako aj z neskoršej opravy zmluvy), skutočnou vôľou\nstrán bol prevod iba časti pôvodných nehnuteľností, a to tej časti, ktorá bola tvorená novovytvorenými\nparcelami a ktorá bola v zmluve definovaná iba v článku II. Uviedol, že z uvedeného je zrejmé, že medzi\nvôľou strán a jej prejavom bol neodstrániteľný rozpor, preto prejav tejto vôle - prevodná zmluva - nemôže\nbyť platným právnym úkonom a ide o neplatnosť absolútnu, čo má za následok, že takýto absolútne\nneplatný právny úkon nemožno následne ani konvalidovať, ani ratihibovať, pričom ak by teda aj bolo\nmožné bez porušenia jednotnosti listiny vymieňať jednotlivé listy zmluvy (ako sa nesprávne domnieva\nprvostupňovýsúd), takáto oprava by nemohla mať žiadne právne následky, nakoľko absolútnu neplatnosť\nprávneho úkonu nemožno nijako zhojiť. Poukázal na skutočnosť, že ak súd schválil absolútne neplatný\núkon za maloletého, treba mať za to, že v skutočnosti súd zmluvu neschválil, lebo žiadna neexistovala.\nVytkol súdu prvého stupňa, že jeho závery o výklade obsahu zmluvy v otázke uvedenej špecifikácie\npredmetu prevodu presahuje rámec hodnotiaceho oprávnenia súdu a zachádza do neprípustného\nsúdneho aktivizmu, keď uviedol, že v danom prípade ide iba o zrejmú chybu v písaní s tým, že ak potom\nsúd argumentuje posúdením obsahu zmluvy Okresným súdom Bratislava I v konaní č. 17Nc 56/98 ako\naj tým, že jej neplatnosť nezistil ani správny orgán v konaní o vklade do katastra, ide o argumentáciu v\n\nprávnom štáte nepríhodnú. Uviedol, že zo súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 17Nc 56/98\nvyplýva, že maloletý J. T. splnomocnil ako svojho právneho zástupcu JUDr. Vága (pri tomto úkone bol\nmaloletý samozrejme zastúpený zákonnými zástupcami), avšak účastníkmi konania, okrem maloletého,\nboli aj jeho zákonní zástupcovia, s ktorými ako s účastníkmi aj súd v predmetnom konaní riadne konal\ns tým, že zákonní zástupcovia maloletého nikdy nesplnomocnili JUDr. Vága, aby v konaní zastupoval\naj ich, plnomocenstvo JUDr. Vága sa vzťahovalo iba na zastupovanie maloletého J. T., o čom svedčí\naj to, že  že po tom, ako maloletý udelil plnomocenstvo JUDr. Vágovi, matka maloletého sa nechala\nna pojednávaní zastupovať otcom maloletého (je teda zrejmé, že sa sama nepovažovala za zastúpenú\nadvokátom) a sama, nie prostredníctvom právneho zástupcu, sa písomne vzdala odvolania a preto bolo\npovinnosťou súdu, doručiť rozhodnutie o schválení právneho úkonu nielen JUDr. Vágovi, ale aj ďalším\núčastníkom konania - zákonným zástupcom maloletého, čo sa však doposiaľ nestalo, z dôvodu ktorého\nrozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 17Nc 56/98, ktorým mal schváliť spornú prevodnú\nzmluvu, nenadobudlo do dnešného dňa právoplatnosť a teda aj zavkladovanie vlastníckeho práva na\nzáklade tejto zmluvy, je neplatné.\n\nOdporca 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok\npotvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, avšak namietol, že sa vôbec meritom veci nemal zaoberať,\nnakoľko mal návrh zamietnuť z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na\npožadovanom určení. Uviedol, že sa súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal\nprávnymi skutočnosťami a jeho námietkami, ktorými odôvodnene poukázal na neexistenciu naliehavého\nprávneho záujmu navrhovateľa, čím porušil záväzný právny záver odvolacieho súdu, uvedený v\nuznesení zo dňa 24. marca 2014, č. k. 2Co/447/2013 - 388 s tým, že nález Ústavného súdu SR z\nkonania č. 5C 1172/08 a prevzatie tohto odôvodnenia v danom prípade absolútne nesúvisí s jeho\nprávnymi námietkami, keďže existencia naliehavého právneho, ktorú riešil Ústavný súd SR vo svojom\nrozhodnutí nijako nesúvisí so skutočnosťami, ktoré po celý čas namietal. Poukázal na skutočnosť, že\nv dedičskom konaní po poručiteľovi Y.. H. Y. č. konania 21D/589/00 (správne spisová značka), Dnot\n112/00 boli prejednané i predmetné nehnuteľnosti ako súčasť kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril poručiteľ ako\npredávajúci a odporca 1/ ako kupujúci, a do aktív dedičstva bola po poručiteľovi zahrnutá pohľadávka\nz predaja týchto nehnuteľností - časť kúpnej ceny, podľa kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.1998 s tým, že\nv tomto právoplatnom rozhodnutí je deklarované, že poručiteľ ku dňu smrti bol vlastníkom pohľadávky\nz predaja dotknutých nehnuteľností, ktorú zdedili dedičia, z čoho vyplýva, že ak bol teda poručiteľ ku\ndňu smrti na základe rozhodnutia súdu uznaný za právoplatného vlastníka pohľadávky na zaplatenie z\npredaja nehnuteľností (ktorú zdedili dedičia), nemôže byť poručiteľ súčasne ku dňu smrti i vlastníkom\nnehnuteľností. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle právnych predpisov platných v Slovenskej republike\nsa nikto a teda ani poručiteľ nemôže stať na základe jednej kúpnej zmluvy vlastníkom pohľadávky\nz titulu predaja veci (nehnuteľnosti) a súčasne vlastníkom veci (nehnuteľnosti) z titulu neplatnosti\npredaja, nakoľko prevodcovo vlastníctvo pohľadávky na zaplatenie z predaja veci (nehnuteľnosti) musí\nvychádzať z platnej kúpnej zmluvy (z neplatnej kúpnej zmluvy nemôže vzniknúť pohľadávka), avšak\nvlastníctvo z predania veci (nehnuteľnosti) vzniká (trvá) prevodcovi z titulu neplatnej kúpnej zmluvy\na preto sa tieto dve vlastnícke práva vzájomne vylučujú, z dôvodu ktorého nemohol súd rozhodovať,\nže do dedičstva majú patriť aj predané nehnuteľnosti, keďže právoplatné dedičské rozhodnutie, takéto\nrozhodovanie vylučuje. Odporca 1/ uviedol, že žiada odvolací súd, aby aj v prípade, ak napadnutý\nrozsudok potvrdí alebo zruší, aby sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s jeho rozhodujúcou\nprávnou argumentáciou, nakoľko je absolútne neprípustné, aby jeho niekoľko rokov rozhodujúce právne\nargumenty boli ignorované a žiadny zo súdov (dokonca ani v konaní 5C/1172/2008) sa doteraz žiadnym\nspôsobom touto argumentáciou vôbec nezaoberal a teda žiadnym spôsobom ani nevysporiadal.\n\nOdporca 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok\npotvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, keď sa nestotožnil s odvolacími námietkami navrhovateľa\no absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností v prípade, ak nie je dodržaná technická\njednota listiny, poukazujúc na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu sp. zn. Cpj 33/01\nprijatého 3. októbra 2001, podľa ktorého\" „Ak je zmluva o prevode nehnuteľnosti napísaná na viac ako\njednom liste alebo ak jej súčasťou je nadväzujúci geometrický plán potvrdený príslušným orgánom,\npotom zákonnej požiadavke, že prejavy vôle účastníkov musia byť na tej istej listine, zodpovedá len také\nspojenie jednotlivých hárkov, aby tieto tvorili technicky (nie vôľovo či obsahovo) nedeliteľný celok, teda\njednu listinu, a to už pred podpísaním zmluvy. Požiadavku zákonnej technickej jednoty viacerých listín\nnespĺňa prejav vôle účastníkov zmluvy, hoci aj výslovne vyjadrený v zmluve, rešpektovať ustanovenie\n§ 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, avšak bez patričného pevného spojenia (zošitia) jednotlivých listín\n\n(hárkov), napr. len kovovou sponou ap. Spôsob pevného spojenia (zošitia) bude podobný ako u listín a\niných dodatkov, ktoré spája vo svojej činnosti notár\". Poukázal na znenie čl. 2 ods. 2 a čl. 2 ods. 3 Ústavy\nSR s tým, že je nespochybniteľné, že ius disponendi je imanentnou súčasťou a jednou zo základných\nzložiek vlastníckeho práva, ktoré patrí medzi základné ľudské práva a pri obmedzovaní práva vlastníka\ndisponovať so svojou nehnuteľnosťou je potrebné dbať na podstatu a zmysel vlastníckeho práva a\njednak je nevyhnutné pýtať sa, či zákon skutočne vyžaduje pre prevod vlastníctva „technickú jednotu\nlistiny\" a tiež, či táto je potrebná na ustanovený cieľ, ktorým má byť podľa predpokladu odporcu 2/ právna\nistota účastníkov zmluvy. Uviedol, že Občiansky zákonník síce vyžaduje, aby boli pri zmluve o prevode\nnehnuteľnosti prejavy účastníkov na tej istej listine, zákonodarca však legislatívny výklad pojmu „tá istá\nlistina\" nikde nepodáva, v žiadnom ustanovení nie je vymedzená požiadavka „technickej jednoty\", a teda\nnejde o zákonnú požiadavku, ktorá by bola spôsobilá upraviť medze vlastníckeho práva - konkrétne\njeho súčasti - práva disponovať s vlastníctvom, ktoré možno upraviť len zákonom, nie extenzívnym\nsúdnym výkladom neurčitého právneho pojmu s tým, že ak by zákonodarca mal skutočne za cieľ\nustanoviť ako podmienku platnosti zmluvy technickú jednotu listiny, vymedzil by túto povinnosť určitým a\nnespochybniteľným spôsobom a preto doslovným gramatickým výkladom nemožno dôjsť k stotožneniu\npojmov „tá istá listina\" a „technicky jednotná - spojitá listina\", keď spojenie „tá istá listina\" môže tiež\nviesť k totožnosti napr. obsahovej. Odporca 2/ ďalej vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa\nuviedol, že použitie systematickej výkladovej metódy  môže viesť k predpokladu, že ak zákonodarca\nvyžaduje, aby prejavy účastníkov zmluvy o prevode nehnuteľností boli na tej istej listine, má na mysli\npožiadavku, aby návrh a prijatie návrhu netvorili samostatné, jedna od druhej oddelené listiny, pričom\ndruhá veta § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka tvorí zákonnú výnimku z pravidla vymedzeného v prvej\nvete ustanovenia § 46 ods. 2, a teda opätovne nemá žiaden súvis s technickou jednotou. Poukázal na\nnovšiu judikatúru (navrhovateľom uvádzané stanovisko je staršieho dáta, z r. 2001, pričom počas 14\nrokov došlo skutočne k výraznému judikatórnemu posunu) NS SR, ako aj Ústavného súdu SR, rozsudok\nNS SR sp. zn. 3 Sž-o-KS 55/2006 z 05. októbra 2006 (uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2008 ako R 32/2008) pevné spojenie (zošitie)\njednotlivých listín (hárkov) zmluvy o prevode nehnuteľností vrátane jej nedielnych príloh a geometrického\nplánu, ktorým má dôjsť k rozdeleniu nehnuteľností, predstavuje tzv. technickú jednotu zmluvy o prevode\nnehnuteľností. Pokiaľ zmluva nie je technicky jednotná, ide o nedostatok, na odstránenie ktorého musí\nbyť navrhovateľ vyzvaný príslušným orgánom katastra. Podľa Najvyššieho súdu v tomto prípade nie\nje technická jednota zmluvy o prevode nehnuteľnosti podmienkou platnosti právneho úkonu, ale iba\npodmienkou katastrálneho konania, rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sžo 64/2010 z 18. januára 2011, z\nodôvodnenia ktorého vyplýva, že „Právnu otázku - technickú jednotu zmluvy o prevode nehnuteľnosti\nako právneho úkonu uzavretého podľa Občianskeho zákonníka, odvolací súd nehodnotí ako podmienku\nplatnosti zmluvy ale ako nedostatok, na odstránenie ktorého musí byť účastník správneho konania\nvyzvaný príslušným orgánom katastra. Podmienky platnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti ustanovuje\nhmotnoprávny predpis (Občiansky zákonník), a nie katastrálny zákon, ako právny predpis správneho\npráva, z ktorého sa v danom prípade aplikujú procesné ustanovenia týkajúce sa katastrálneho konania\"\na uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 64/2011 z 26. septembra 2012 „Zákon v ustanovení § 46 ods. 2\nveta druhá Občianskeho zákonníka stanovuje u zmluvy o prevode nehnuteľnosti ako ďalšiu náležitosť\npísomnej formy, že písomné prejavy účastníkov takejto zmluvy, včítane ich podpisov, musia byť na tej\nistej listine. Žiadnu osobitnú pojmovú náležitosť v prípade, že takúto zmluvu tvorí viac ako jeden list,\nneurčuje. Nevyžaduje pevné spojenie jednotlivých listov a neurčuje ani konkrétny spôsob, ako majú\nbyť jednotlivé listy spojené, aby zodpovedali požiadavke uvedenej v citovanom zákonnom ustanovení.\nUviedol, že podľa dovolacieho súdu opačný názor, by presahoval rámec platnej právnej úpravy určujúcej\nnáležitosti písomnej formy zmluvy o prevode nehnuteľnosti a negatívnym spôsobom by zasiahol nielen\ndo právnej istoty účastníkov tohto konania (viď okolnosti daného prípadu), ale by mohol negatívne\novplyvniť aj množstvo ďalších občianskoprávnych vzťahov. Ak by sme totiž v súčasnosti prijali názor\nodvolacieho súdu, že zmluva o prevode nehnuteľnosti uzatvorená v roku 1998 je absolútne neplatná\nvýlučne z dôvodu, že jej chýba pevné spojenie listov formou ich zošitia, postihnuté rovnakou vadou,\nvzhľadom na zaužívanú prax, by mohlo byť množstvo ďalších zmlúv v tom čase uzavretých. Mohlo by tak\ndôjsť s odstupom času k vážnemu narušeniu aj tých občianskoprávnych vzťahov, ktoré sú ich účastníkmi\ndlhú dobu rešpektované, čo je z hľadiska právnej istoty týchto subjektov, ale aj tretích osôb, neprijateľné.\nOdporca 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa ďalej uviedol, že síce nespochybňuje tvrdenie\nnavrhovateľa, že súd nemá možnosť ad hoc upustiť od zákonnej požiadavky na formu úkonu, avšak\nmá za to, že predmetnou kúpnou zmluvou k porušeniu § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka nedošlo,\nkeď zmluva bola uzavretá v písomnej forme, na jednej listine (teda na listine jednotnej tak po obsahovej\nstránke ako aj jednotnej z hľadiska prejavov - totožná listina obsahuje návrh na uzavretie zmluvy\n\nako aj prijatie návrhu) a podpísaná účastníkmi zmluvy. K tvrdenému rozporu s dobrými mravmi z\ndôvodu, že doplnená hodnota podľa BPEJ bola vyššia než kúpna cena nehnuteľností uviedol, že ak\ndobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria\nzáklad fundamentálneho hodnotového poriadku, neexistuje spôsob, akým by doplnenie sumy, ktorá\nvšak nemenila žiadnu z náležitostí kúpnej zmluvy, predovšetkým nie kúpnu cenu nehnuteľností, mohlo\natakovať takýto hodnotový poriadok s tým, že doplnením tohto údaju nedošlo k žiadnej zmene náležitostí\nzmluvy, t.j. ani k zmene práv a povinností ktorejkoľvek zo strán právneho úkonu a teda doplnená zmluva\nje vo vzťahu k dobrým mravom v rovnakej pozícií ako zmluva pôvodná. K argumentácii navrhovateľa,\nže predávajúci Y.. Y. by iste nebol súhlasil s kúpnou cenou uviedol, že neexistuje žiadna okolnosť,\nktorá by takéto tvrdenie podporila, práve naopak, skutočnosť, že Y.. Y. prevod za svojho života nikdy\nnespochybnil, o. i. odôvodňuje predpoklad, že tento mal skutočný záujem na predaji predmetných\nnehnuteľností. K otázke kúpnej ceny uviedol, že skutočná cena na trhu nie vždy zodpovedá hodnote\nurčenej administratívnym spôsobom, a to z rôznych dôvodov jednak objektívnej povahy a aj na strane\nsubjektov právnych vzťahov. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ mal JUDr. Jamnický pochybnosti o\nskutočnej hodnote pozemkov, mohol využiť možnosť nechať si na predmetné nehnuteľnosti vypracovať\nznalecký posudok, pričom pokiaľ to neurobil, je dôvodný predpoklad, že toto nepovažoval za potrebné\na jeho súhlas s kúpnou cenou predstavoval slobodný a vážny prejav vôle, a to bez ohľadu na BPEJ\nalebo iné údaje. K splnomocneniu JUDr. Vága na doručenie rozhodnutia o povolení vkladu vlastníctva\nv prospech odporcu 1/ uviedol, že takéto plnomocenstvo, či už vo vzťahu k nemu bolo dokazovanie\nvykonané, alebo nie, nemá a nemôže mať žiaden vplyv na platnosť, resp. absolútnu neplatnosť kúpnej\nzmluvy, a preto z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti konania znalecké skúmanie daného podpisu pre\nvec potrebné nebolo. Odporca 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa ďalej uviedol, že\npokiaľ ide o zmenu textu zmlúv, predmetom zmluvy predloženej súdu na schválenie právneho úkonu\nmaloletého v konaní sp. zn. 17Nc/56/98 mali byť všetky pôvodné nehnuteľnosti, a to na rozdiel od zmluvy\nzavkladovanej, a stotožnil sa s právnym názorom prvostupňového súdu, že pre pochopenie zmluvy je\npotrebné použiť predovšetkým systematický výklad, pričom implicitné navrhovateľovo tvrdenie, že Y..\nY. mal v úmysle rozdeliť svoje pôvodné nehnuteľnosti novovypracovaným geometrickým plánom len\npreto, aby ich následne ako celok (t.j. pôvodné pozemky) predal, považoval za ad absurdum dovedený\nformalistický prístup. Uviedol, že ak nedôjde k spochybneniu racionality účastníkov kúpnej zmluvy, je\nzrejmé, že geometrický plán bol vypracovaný práve za účelom odčlenenia predávaných pozemkov od\npozemkov, ktoré naďalej mali zostať vo vlastníctve Y.. Y. a napriek tomu, že pri formálnom gramatickom\nvýklade by mohlo dôjsť k nejasnostiam, použitím systematického výkladu je zrejmé, že tak, ako to už\nuviedol prvostupňový súd vo svojom rozsudku, predávajúci predáva kupujúcemu len tie nehnuteľnosti,\nvymedzené v čl. I čl. II kúpnej zmluvy predloženej súdu na schválenie právneho úkonu maloletého, ktoré\nbudú v momente nadobudnutia vlastníckeho práva kupujúceho k danej nehnuteľnosti existovať tak, ako\nsú tieto vymedzené v zmluve, pričom takýmito pozemkami boli buď pozemky novovytvorené, alebo tie,\nktoré zostali nezmenené, v žiadnom prípade k nim nepatrili pôvodné pozemky, rozdelené geometrickým\nplánom, keďže u týchto došlo k zmene čo sa týka výmery. K určitosti predmetu zmluvy, odporca 2/\nuviedol, že skutočnosť úradného overenia geometrického plánu je relevantná sama o sebe, bez ohľadu\nna to, či je táto v zmluve výslovne uvedená alebo nie s tým, že geometrický plán bol tiež k zmluve fyzicky\npriložený, bol jej obsahovou súčasťou, pričom požiadavka technickej jednoty je nedôvodná a neústavná.\nK otázke schválenia právneho úkonu mladistvého, poukázal na jeden z najzákladnejších princípov\nprávneho štátu, a síce zásadu iudex ne eat ultra petita partium s tým, že občianske súdne konanie je\novládané princípom dispozitívnosti a súd nemá oprávnenie bez návrhu účastníkov samotných upravovať\nobsah schvaľovaného úkonu a preto, ak súd teda rozhodol o návrhu na schválenie predloženej zmluvy\ntak, že jej predmet špecifikoval v rozsahu, ktorý nezahŕňal všetky nehnuteľnosti, uvedené v zmluve, ide\no zrejmú chybu v písaní a počítaní, nakoľko opačný výklad by viedol k absurdným situáciám, kedy by\nsúd mohol na základe vlastnej úvahy ľubovoľne meniť právne úkony mladistvých, predložené mu na\nschválenie, a opätovne poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, keď štátne orgány môžu konať iba na základe\nústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Uviedol, že ak je súdu predložený\nna schválenie právny úkon mladistvého, tento môže právny úkon buď schváliť alebo neschváliť - ako\ncelok, avšak nemá oprávnenie vyberať časti právneho úkonu, ktoré schváli a ostatné opomenúť s tým, že\nv tomto prípade súd právny úkon schválil, pričom absenciu jednej nehnuteľnosti je po zvážení všetkých\nokolností možné skutočne pripísať iba chybe v písaní a počítaní, keďže žiadna iná možnosť nevyplýva\nani z odôvodnenia rozsudku sp. zn. 17NC 56/98.\n\nOdvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení\núčinnom od 01. 06. 2014, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.\n\ns. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia §\n214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol\nbez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania\na nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 19. novembra 2015 podľa\n§ 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli\núčastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom.\n\nSúd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na\nzistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu,\nvýsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil      (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k\nsprávnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157\nods. 2 O. s. p.).\n\nPodľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nS poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci\nskutkový stav, sa odvolací súd  nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho\nžiadne vady, majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci  samej,  v celom rozsahu po skutkovej\na právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového\nsúdu, ktorým návrh navrhovateľa zamietol.\n\nK odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd\nuvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na\nzáklade starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti\ntak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O. s. p.  dôkazy súd hodnotí podľa\nsvojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo\nprihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov\nsúd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz\nhodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon\nsúdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O. s. p.). Kontrola\nvýsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu\nodôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa\nnavrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania,\nstručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých\ndôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté\ndôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo\npresvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd\nprvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dostatočným dokazovaním riadne zistil skutkový\nstav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil;  z\nodôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti  a s hodnotiacou\nväzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu.\nOkolnosti namietané navrhovateľom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov\nnemajú  za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí\nprezentovanou úvahou prvostupňového súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do\npráva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa  všeobecný súd stotožnil s jeho\nprávnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred\nvšeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka\nkonania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať\nním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.\n\nPokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových\nzistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.\nNesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O\nnesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce\naplikoval správny právny  predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\n\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade s odvolaním sa na obsah už\nuvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich\nprávne posúdenie súdom prvého stupňa za správne.\n\nV posudzovanej veci ide o v poradí druhý rozsudok súdu prvého stupňa, keď rozsudok zo dňa 18. júla\n2013, č. k. 8C 363/2010 - 317 zrušil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 24. marca 2014, č. k.\n2Co/447/2013 - 388 z dôvodu, že prvostupňový súd v konaní neposúdil esenciálnu podmienku určovacej\nžaloby, ktorou je preukázanie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení.\n\nPredmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku, ktorým súd\nprvého stupňa návrh navrhovateľa na určenie, že nehnuteľnosti špecifikované vyššie, patria do dedičstva\npo Y.. H. Y., B.. XX. XX. XXXX a zomrelom dňa XX. XX. XXXX, keď dospel pri posudzovaní prejudiciálnej\notázky, a to platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú  dňa XX. XX. XXXX uzavrel poručiteľ (Y.. H.\nY.) ako predávajúci s maloletým J. T. ako kupujúcim, v čase uzavretia zmluvy zastúpeným svojimi rodičmi\nako zákonnými zástupcami, nie je absolútne neplatná a preto v návrhu špecifikované nehnuteľnosti do\ndedičstva po poručiteľovi nepatria.\n\nZ osvedčenia o dedičstve zo dňa 13. 09. 2000, sp. zn. 21D/589/2000, Dnot 112/2000, vydaného súdnou\nkomisárkou, notárkou JUDr. Jarmilou Polakovičovou, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 09. 2000\nvyplýva, že dedičia N.. L. Y. (navrhovateľ), T.. O. Y. H. T. Y. uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva\npo poručiteľovi Y.. H. Y. tak, že pohľadávku voči maloletému J. T., B.. XX.XX.XXXX (odporca 1/) z titulu\nneuhradenej kúpnej ceny vo výške 3. 035. 564,-Sk podľa Kúpnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX, týkajúcej\nsa prevodu nehnuteľností v katastrálnom území V. X. - novozameraná parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X,\nXXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. P. - XXX/XX\ndňa XX. XX. XXXX, pohľadávku dedičstva voči J.H. T., B.. XX. XX. XXXX, z titulu neuhradenia časti\nkúpnej ceny vo výške 1. 838. 282,-Sk podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 16. 12. 1998, týkajúcej sa prevodu\nnehnuteľností v katastrálnom území V. X. - L.. Č.. XXX, XXX, XXX, ktorej vklad do katastra nehnuteľností\nbol povolený pod č. P. - XXX/XX J. XX. XX. XXXX, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX - parc. č. XXX,\norná pôda vo výmere XXXXX m2, parc. č. XXX, orná pôda, vo výmere XXX T.2, parc. č. XXX, zastavané\nplochy vo výmere XXX m2, parc. č. XXX, orná pôda, vo výmere XXX m2, parc. č. XX, orná pôda vo\nvýmere XXXX m2, parc. č. XXX, orná pôda vo výmere XXX m2, parc. č. XXX, orná pôda vo výmere\nXXXX m2, parc. č. XXX, orná pôda vo výmere XXX m2, parc. č. XXX, zastavané plochy vo výmere XXX\nm2, parc. č. XXX, orná pôda vo výmere XXX m2, parc. č. XXX/X, orná pôda vo výmere XXXX m2, parc.\nč. XXX/X, orná pôda vo výmere XXXX m2, parc. č. XXX, zastavané plochy vo výmere XXX m2, parc. č.\nXXX, orná pôda vo výmere XXXXX m2, parc. č. XXX, lesné poz. vo výmere XXX m2, parc. č. XXX, orná\npôda vo výmere XXXXXX m2, parc. č. XXX, orná pôda vo výmere XXX m2, parc. č. XXX, orná pôda vo\nvýmere XXXXXX m2, parc. č. XXX, ost. plocha vo výmere XXXX m2, parc. č. XXX, orná pôda vo výmere\nXXXXXX m2, parc. č. XXX, orná pôda vo výmere XXXXXX m2, parc. č. XXX/X, orná pôda vo výmere\nXXXX m2, parc. č. XXX, ostatná plocha vo výmere XXXX m2, parc. č. XXX, ostatná plocha vo výmere\nXXX m2, parc. č. XXX/X, zast. pl. vo výmere XXX m2, parc. č. XXX, lesné p., vo výmere XXXXX m2,\nparc. č. XXX, lesné p. vo výmere XXXXX m2, v celosti, v hodnote 9. 064. 686, 60,-Sk v katastrálnom\núzemí Y., okr. R. a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v hodnote 1. 844. 320, 50,-Sk, a pasíva -\npohrebné trovy vo výške 20. 000,-Sk a na pomník 20. 000,-Sk nadobúda v 1 -ici T.. O. Y., J.H. L. a v 1 -\nici T. Y., dcéra poručiteľa, bez povinnosti výplaty ustupujúcim dedičom O. Y., G. J. H. N.. L. Y..\n\nZ uvedeného vyplýva, že pohľadávku z kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosť posudzoval súd prvého stupňa\nv konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi ako otázku prejudiciálnu,\nnavrhovateľ v dedičskom konaní nenadobudol, keďže ju na základe uzavretej dohody nadobudli dedičky\nY.. O. Y. H. T. Y., bez povinnosti výplaty ďalším dedičom, teda aj navrhovateľovi.\n\nOdvolací súd považuje za potrebné zároveň uviesť, že pohľadávka z tejto kúpnej zmluvy bola v\ndedičskom konaní zaradená do aktív dedičstva, avšak jej zaradenie do aktív nie je nezvratným dôkazom\ntoho, kto vec nadobudol na základe schválenej dohody dedičov, keďže dohoda rieši iba vzťahy medzi\núčastníkmi konania o dedičstve; iné osoby, ktoré neboli účastníkmi konania o dedičstve, sa môžu\ndomáhať svojho práva k veci, ktorá bola zaradená do aktív dedičstva po poručiteľovi, v občianskom\nsúdnom konaní a preto sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa,\nže navrhovateľ v konaní naliehavý právny záujem na požadovanom určení preukázal.\n\nK odvolacím námietkam navrhovateľa, že sa súd prvého stupňa pri právnom posudzovaní platnosti,\nresp. napádanej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú poručiteľ uzavrel s odporcom 1/ dňa nechal uniesť\nojedinelým rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžo/64/2010 považuje odvolací\nsúd poukázať na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 04. 2014, sp. zn. IV. ÚS\n15/2014, ktorý posudzoval sťažnosť sťažovateľov, nesúhlasiacich so spôsobom akým sa krajský súd\nvysporiadal s otázkou platnosti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, keď za dôvod jej\nneplatnosti považoval nedostatok jej spojenia s geometrickým plánom (nedodržanie podmienky tzv.\ntechnickej jednoty listiny) a z jeho odôvodnenia vyplýva, že výklad a aplikácia práva všeobecnými súdmi\nmusí byť v súlade s účelom práva na spravodlivé súdne konanie (a jemu zodpovedajúcemu právu\nna súdnu ochranu), ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená\nspravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania a poukázal zároveň na\nrozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky po prijatí stanoviska občianskoprávneho\nkolégia Najvyššieho súdu sp. zn. Cpj 33/01 dňa 3. októbra 2001, na ktoré navrhovateľ v odvolaní\npoukázal. Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sž-o-\nKS 55/2006 z  05. októbra 2006 (uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2008 ako R 32/2008), z odôvodnenia ktorého vyplýva, že   pevné\nspojenie (zošitie) jednotlivých listín (hárkov) zmluvy o prevode nehnuteľností vrátane jej nedielnych\npríloh a geometrického plánu, ktorým má dôjsť k rozdeleniu nehnuteľností, predstavuje tzv. technickú\njednotu zmluvy o prevode nehnuteľností. Pokiaľ zmluva nie je technicky jednotná, ide o nedostatok, na\nodstránenie ktorého musí byť navrhovateľ vyzvaný príslušným orgánom katastra. Podľa Najvyššieho\nsúdu v tomto prípade nie je technická jednota zmluvy o prevode nehnuteľnosti podmienkou platnosti\nprávneho úkonu, ale iba podmienkou katastrálneho konania. Obdobne na účely dedičského práva aj\nuznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 93/2009 z 28. júla 2010.\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky ďalej v tomto náleze poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu sp.\nzn. 6 Cdo 64/2011 z 26. septembra 2012 „Zákon v ustanovení § 46 ods. 2 veta druhá Občianskeho\nzákonníka stanovuje u zmluvy o prevode nehnuteľnosti ako ďalšiu náležitosť písomnej formy, že písomné\nprejavy účastníkov takejto zmluvy, včítane ich podpisov, musia byť na tej istej listine. Žiadnu osobitnú\npojmovú náležitosť v prípade, že takúto zmluvu tvorí viac ako jeden list, neurčuje. Nevyžaduje pevné\nspojenie jednotlivých listov a neurčuje ani konkrétny spôsob, ako majú byť jednotlivé listy spojené,\naby zodpovedali požiadavke uvedenej v citovanom zákonnom ustanovení.“, keď podľa dovolacieho\nsúdu opačný názor, by presahoval rámec platnej právnej úpravy určujúcej náležitosti písomnej formy\nzmluvy o prevode nehnuteľnosti. Negatívnym spôsobom by zasiahol nielen do právnej istoty účastníkov\ntohto konania (viď okolnosti daného prípadu), ale by mohol negatívne ovplyvniť aj množstvo ďalších\nobčianskoprávnych vzťahov. Ak by sme totiž v súčasnosti prijali názor odvolacieho súdu, že zmluva o\nprevode nehnuteľnosti uzatvorená v roku 1998 je absolútne neplatná výlučne z dôvodu, že jej chýba\npevné spojenie listov formou ich zošitia, postihnuté rovnakou vadou, vzhľadom na zaužívanú prax, by\nmohlo byť množstvo ďalších zmlúv v tom čase uzavretých. Mohlo by tak dôjsť s odstupom času k\nvážnemu narušeniu aj tých občianskoprávnych vzťahov, ktoré sú ich účastníkmi dlhú dobu rešpektované,\nčo je z hľadiska právnej istoty týchto subjektov, ale aj tretích osôb, neprijateľné s tým, že správnosť\ndovolacím súdom vysloveného názoru potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 05. októbra 2006, sp. zn. 3 Sž-o-KS 55/2006 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a\nrozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2008 pod por. č. 32... Pokiaľ zmluva nie je technicky\njednotná, ide o nedostatok, na odstránenie ktorého musí byť navrhovateľ vyzvaný príslušným orgánom\nkatastra. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí rovnako technickú jednotu zmluvy o prevode nehnuteľnosti\nnehodnotil ako podmienku platnosti právneho úkonu.\n\nOdvolací súd považuje zároveň za potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 27. 03. 2012, sp. zn. 1 Sžr 68/2011, z odôvodnenia ktorého tiež vyplýva, že na\nsplnenie podmienky technickej jednoty listín postačuje „akékoľvek kancelárske spojenie jednotlivých\nlistov“ s tým, že z vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky ďalej vyplýva, že\nNajvyšší súd po zverejnení zjednocujúceho stanoviska a pred vydaním napadnutého rozsudku krajského\nsúdu (voči ktorému podal sťažovateľ ústavnú sťažnosť) zjavne zaujal opačné stanovisko k právnemu\nzáveru krajského súdu, ktorý vychádzal pri rozhodovaní práve zo stanoviska občianskoprávneho kolégia\nNajvyššieho súdu sp. zn. Cpj 33/01 dňa 3. októbra 2001, keď citované rozhodnutia indikujú, že samotný\nNajvyšší súd spochybnil záver, podľa ktorého nedostatočná technická jednota listiny - zmluvy o prevode\nnehnuteľnosti - spôsobuje jej neplatnosť.\n\nVzhľadom na uvedené právne závery sa odvolací súd tiež v celom rozsahu stotožnil so správnym\nprávnym záverom prvostupňového súdu, ktorý absolútne vyčerpávajúco v napadnutom rozsudku\nvysvetlil dôvody, pre ktoré nepovažoval námietky navrhovateľa, týkajúce sa požiadavky technickej\njednoty listiny, teda pevného spojenia geometrického plánu so zmluvou za opodstatnené a uzavrel, že\npožiadavka technickej jednoty listiny nie je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu (kúpnej\nzmluvy zo dňa 31. 08. 1998).\n\nK tvrdeniu navrhovateľa v podanom odvolaní, že v konaní bolo preukázané, že pôvodná zmluva,\nktorá bola podpísaná a ktorej listiny boli navzájom spojené, bola následne po jej podpise rozdelená\nna jednotlivé listy, z ktorých žiadny neobsahoval všetky podstatné náležitosti zmluvy, jeden z listov\nbol nahradený iným listom a takto novovytvorená zmluva bola následne opätovne spojená, avšak už\nnebola podpísaná a preto uvedený právny úkon zanikol a zároveň, že zmenená zmluva nepredstavovala\nvôľu jeho právneho predchodcu, resp. jeho súhlas považuje odvolací za nutné uviesť, že účinnosť\nkúpnej zmluvy, ktorá sa týka nehnuteľnosti nastáva v oblasti záväzkového práva už jej uzavretím,\nnakoľko jej uzavretím vzniká medzi kupujúcim a predávajúcim záväzkový právny vzťah a ako správne\nuviedol, navrhovateľ vo svojom odvolaní, vecnoprávne účinky nastanú až vkladom zmluvy do katastra\nnehnuteľností, avšak navrhovateľ v konaní právne relevantným spôsobom nepreukázal a ani nenavrhol\nžiadny dôkaz na preukázanie ním tvrdeného rozporu medzi vôľou predávajúceho Y.. H. Y. uzavrieť kúpnu\nzmluvu s vtedy maloletým odporcom 1/, či už v pôvodnej forme alebo zmenenej, keď od jej uzavretia\ndňa XX. XX. XXXX do jeho úmrtia dňa XX. XX. XXXX, t. j. dva roky od jej uzavretia neplatnosť ním\nuzavretej zmluvy nielen nenapadol, ale najmä nepodnikol žiadne kroky na jej prípadné zrušenie, napr.\nneodstúpil od zmluvy, pretože, ako tvrdil navrhovateľ došlo k manipulácii s ňou a bez vedomia jeho\nprávneho predchodcu, a ani žiadnym iným spôsobom neprejavil nesúhlas s uzavretím danej kúpnej\nzmluvy a teda s predajom vyššie špecifikovaných nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve.\n\nSúd prvého stupňa zároveň dospel k správnemu právnemu záveru, že ani prepracovaním kúpnej\nzmluvy nedošlo k žiadnej zmene práv a povinností predávajúceho, resp. kupujúceho,  t. j. účastníkov\ntohto zmluvného vzťahu, keď údaje týkajúce sa zaradenia predávaných pozemkov do BPEJ, si nielen\nvyžadovala vtedajšia právna úprava, avšak iba pre daňové účely, ale najmä napriek formálnemu\npochybeniu, t. j. nesprávnemu doplneniu kúpnej zmluvy, sa jej obsah nezmenil.\n\nPodľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n\nPodľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nS poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom\nrozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi\nnavrhnutých dôkazov, a keď navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s\nktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a\nnásledne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený\nskutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia rozhodol vecne správne a preto odvolací súd tento\nrozsudok podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v súlade s ust. § 224 ods. 4 O. s. p.\n\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/363/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2a80d66f-f165-4410-8a5e-62ddb8f78887", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/2014 z 28. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-28", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a80d66f-f165-4410-8a5e-62ddb8f78887"}, {"guid": "ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 242/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a"}, {"guid": "240d878b-69fd-4aaa-a2df-3add110b0dfb:466911fa-3c79-4b46-889b-79b167a803ab", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1710214625.6", "spisova_znacka": "10Co/353/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/353/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1710214625.6"}, {"guid": "cdefa4f9-8573-4cb7-a75a-44c2ecbc3f1c:8bc6247a-c284-4de5-a870-4a2e0574ddd8", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7112215593.1", "spisova_znacka": "2Co/447/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/447/2013 z 24. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-06-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7112215593.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:64c74f28-ea23-4c9b-999b-ed0ea26c87ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.539.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 539/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 539/2020 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.539.2020.1"}]}