Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/262/2015 z 2. 11. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 2. novembra 2015, sp. zn. 11CoP/262/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1714208890.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/262/2015 | ECLI:SK:KSBA:2015:1714208890.1 | 2015-11-02 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti, Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a4f658a5-6285-4775-b901-7da40f6e9ccf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1714208890.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/262/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714208890
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1714208890.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti G.: S., T.. XX.XX.XXXX Z. Z., T.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, Pezinok, deti rodičov: matka - F. G., H. Za R. XX, C.,
zast. JUDr. Ivanou Remšíkovou, advokátkou, AK Suvorovova 8, Pezinok, a otec - V.. S. G., H. Za R. XX,
C., U..Č.. Š. XX, C., o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie otca proti
rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok, č.k. 12P/328/2014-71 zo dňa 26.03.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v časti zastupovania a správy majetku maloletých detí z r u š u j e
a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zveril maloleté deti G.: S., T.. XX.XX.XXXX Z. Z., T.. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti matky, určil, že maloleté deti bude zastupovať a spravovať ich majetok matka. Otcovi určil
vyživovaciu povinnosť na S. mesačne sumou XXX € a na maloletého Z. sumou XXX € od 03.10.2014,
ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné
na maloletú S. za obdobie od 03.10.2014 do 31.03.2015 v sume XXX,XX € uložil otcovi zaplatiť do
30-tich dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. Zročné výživné na maloletého Z. za obdobie
od 03.10.2014 do 31.03.2015 v sume XXX,X0 € uložil otcovi zaplatiť do 30-tich dní od právoplatnosti
rozsudku k rukám matky. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zdôvodnil právne ustanovením § 36 ods. 1, § 62, § 65 ods. 1,
§ 75 ods. 1 Zák. o rodine. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že sú splnené podmienky na
rozhodnutie podľa § 62, § 65 a § 75 Zák. o rodine. Súd prvého stupňa zistil, že rodičia maloletých detí od
marca 2014 nežijú v spoločnej domácnosti, otec na deti za uvedené obdobie prispieval gastrolískami v
sume XX € mesačne a od januára 2015 XXX € na obe maloleté deti. Súd prvého stupňa posúdil náklady
na maloleté deti a doporučil otcovi, aby si svoje finančné záležitosti usporiadal tak, aby bol schopný v
pravidelných intervaloch matke poukazovať v súdom stanovenú výšku vyživovacej povinnosti, pričom
sumy, ktoré posiela nepokrývajú ani polovicu nákladov, ktoré matka uhrádza na maloleté deti. Nie je
prípustné, aby matke detí dával iba gastrolístky, rodinné prídavky si ponechával a pritom na jeho účtoch
sú úspory vo výške viac ako XX.XXX €. Je poľutovania hodné, že ani zdravotný stav maloletej S., ktorý
je veľmi vážny, nebol dôvod na to, aby otec svoj postoj k plneniu si vyživovacej povinnosti prehodnotil a
napriek všetkému trval na výške výživného na maloletú S. vo výške XX € a na maloletého Z. vo výške
XX €. Tieto sumy nie sú postačujúce na to, aby matka dokázala zabezpečiť všetky odôvodnené potreby



maloletých detí. Zročné výživné vyčíslil súd prvého stupňa za obdobie od 03.10.2014 do 31.03.2015,
ktoré zaviazal otca zaplatiť jednorazove, vzhľadom na spotrebný charakter výživného a úspory otca s
tým, že maloleté deti si po rokoch strádania zaslúžia, aby im matka zabezpečila dôstojný život.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletých detí. Nesúhlasil s výškou výživného, ktorá
je vzhľadom k jeho príjmu XXX € vysoká a neprimeraná a jemu potom zostane na jeho náklady len
XXX € mesačne. K odvolaniu priložil rôzne tabuľky, do ktorých zhrnul svoje životné náklady na jeho
domácnosť, ktoré vyčíslila jeho manželka. Peniaze, ktoré mali byť na jeho účte sú na účte jeho otca,
ktorý osvedčil, že finančné prostriedky, ktoré sú v banke vedené na jeho meno sú v skutočnosti jeho
úspory a úspory jeho rodičov, ktoré získali celoživotnou poctivou prácou. Súd prvého stupňa sa vecou
riadne nezaoberal, ak by tak urobil, zistil by, že šetril finančné prostriedky v rokoch 2006 až 2012,
predtým bola matka detí 8 rokov bez vlastného príjmu, 1 rok bola nezamestnaná, 7 rokov bola na
materskej dovolenke, keď všetci žili z jeho platu. Súd ho vykreslil ako nezodpovedného otca, keď popri
platbách, ktoré ponúkal na výživné sa chcel podieľať polovicou nákladov na bývanie. Tiež nesúhlasil s
jednorazovou splatnosťou zročného výživného, výrok súdu o strádaní detí je nepravdivý a založený na
neznalosti pomerov v našej rodine, deti mali všetko čo potrebovali. Súd mu nedal dostatočný časový
priestor na vyjadrenie. Nesúhlasil ani so zastupovaním detí a správou majetku len matkou. Chce tiež
zastupovať a spravovať majetok detí rovnako ako ich matka. Táto skutočnosť na pojednávaní nebola
vôbec spomenutá, ak by bola spomenutá, nesúhlasil by s tým. Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvého
stupňa tak, aby bolo určené výživné vo výške XXX € mesačne spolu na obe maloleté deti a zaviazať
matku hradiť náklady na bývanie v byte, v ktorom býva s našimi deťmi v plnej výške, alebo rozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Žiadal aby súd určil, že deti bude zastupovať
a spravovať ich majetok aj on.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení na odvolanie otca uviedol, že súdom určené výživné považuje
za opodstatnené s poukazom na príjmové a majetkové pomery otca, navrhol potvrdiť rozsudok súdu
prvého stupňa a v časti zastupovania maloletých detí a spravovania ich majetku doporučil súdu, aby
toto vykonávali obaja rodičia.

Matka na odvolanie otca uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami otca v odvolaní, bola preukázaná výška
príjmu otca maloletých detí, taktiež bolo preukázané, že otec maloletých detí má úspory. Čestné
prehlásenie jeho otca považuje za účelové a nedôveryhodné. Počas spolužitia sa všetky výdavky
hradili z jej príjmu, jeho príjem bol len na tvorbu úspor. Otec detí až chorobne šetril, odmietol matke
maloletých detí odovzdávať aj prídavky na deti, ktoré poberal, tieto zmenil až na výzvu súdu 21.01.2015
a sprístupnil súdu informáciu o výške úspor. Počas spolužitia sa snažila presvedčiť otca detí o prednosti
výdavkov na deti pred šetrením, otec detí však neustále šetril, pretože deťom chcel kúpiť byt tak, ako
to kúpili jemu jeho rodičia. Výdavky na deti nepovažuje za nadhodnotené, pričom poukázala aj na
zdravotný stav S.. Uviedla, že otec detí rozsudok naďalej ignoruje, odovzdáva jej len gastrolístky a
výživné napriek vykonateľnému rozsudku neplatí. Nedoplatok na zročnom výživnom takisto neuhradil.
Súd prvého stupňa dokazovanie vykonal v dostatočnej miere. Navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého
stupňa ako správny.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že
odvolaniu otca je možné vyhovieť len čiastočne v časti určenia výživného na maloleté deti.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého aj vyvodil správny právny záver.
Súd prvého stupňa správne odôvodnil odôvodnené potreby maloletých detí. Otec v odvolaní neuviedol
žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací
súd zhodne so závermi súdu prvého stupňa mal za to, že výživné tak, ako bolo určené je v možnostiach
a schopnostiach otca aby platil a zároveň odvolací súd poznamenáva, že toto výživné vzhľadom na vek
detí, ochorenie maloletej S. je určené skôr v dolnej hranici. Otec si musí uvedomiť, že maloleté deti nie
sú schopné samé sa živiť a prvoradou povinnosťou každého rodiča je plniť si vyživovaciu povinnosť
voči deťom, otec túto vyživovaciu povinnosť nemôže presúvať sústavne na matku detí, naviac ak má
dostatok prostriedkov na to, aby výživné platil. Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvého stupňa
neuveril tvrdeniam otca, že úspory, ktoré má sú úspory jeho rodičov, keď aj počas konania vo veci samej



na súde prvého stupňa otec prezentoval skutočnosť, že šetril a snažil sa šetriť. Uvedené potvrdzuje aj
skutočnosť, že otec i naďalej ignoruje rozsudok súdu prvého stupňa, neplatí riadne matke výživné a dáva
jej len gastrolístky, čo tak ako konštatoval súd prvého stupňa nemožno považovať za spôsob plnenia
si vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Pod výživným nemožno rozumieť jeho zabezpečenie
výživy maloletých detí, ale ide o zabezpečenie všetkých potrieb, ktoré súvisia s bývaním, zdravotnou
starostlivosťou, prípravou na budúce povolanie, mimoškolskými aktivitami maloletých detí. Pre maloleté
deti a najmä pre maloletú S. je v súčasnosti potrebné zabezpečenie pokojného prostredia a nie prostredia
plného napätia, pričom matke je potrebné zľahčiť starostlivosť o maloleté deti prinajmenšom tým,
že bude mať dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie ich potrieb a dostatok času, aby sa
maloletým deťom, ktorých psychický stav je zrejme narušený venovala. Správne rozhodol súd prvého
stupňa aj pokiaľ ide o zročné výživné, § 160 ods. 1 O.s.p. určuje ako všeobecné pravidlo zásadu,
že ak súd uloží v rozsudku povinnosť, v tomto prípade doplatiť dlžné výživné, je potrebné ju splniť
riadne, čiže v celej výške do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ustanovenie o tom, že súd určí dlhšiu
lehotu alebo určí, že sa peňažné plnenie môže vykonávať v splátkach je formulované len ako výnimka.
Použitie takéhoto výnimočného riešenia by malo byť v rozsudku presvedčivo odôvodnené dôležitými
okolnosťami, najmä na strane povinného - bez vlastného zavinenia nepriaznivá finančná situácia. S
ohľadom na dobré mravy by rozhodne povolenie takejto výnimky nemalo prichádzať do úvahy, ak dlh
povinnému vznikol neplnením výživného za minulé obdobie bez vážneho dôvodu.

Na strane otca neboli zistené žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné poskytnúť mu splátky
dlžného výživného. Výživné tak, ako uvádza súd prvého stupňa má spotrebný charakter a preto je
potrebné, aby sa dostalo k deťom čo najskôr. Dôvod na poskytnutie splátok nie je aj preto lebo doposiaľ
si otec riadne vyživovaciu povinnosť neplnil. Súd prvého stupňa napriek uvedenému určil dlhšiu lehotu
na splnenie vyživovacej povinnosti, odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom, že výživné je potrebné
uhradiť naraz.

Odvolací súd upozorňuje zároveň otca, že neplnením vyživovacej povinnosti riadne a v čas sa vystavuje
nebezpečenstvu trestného stíhania.

Odvolací súd v časti určenia výživného a zročného výživného potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa
podľa § 219 O.s.p., pretože je správne.
Odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti zastupovania a správy majetku maloletých
detí. V tejto časti sa javí rozhodnutie súdu prvého stupňa ako nepreskúmateľné, pretože uvedenú
skutočnosť súd prvého stupňa vôbec nezdôvodnil.

Rodičovské práva a povinnosti upravuje § 28 Zák. o rodine. Je to súhrn práv a povinností, ktoré
patria rodičom vo vzťahu k ich maloletému dieťaťu. Patrí medzi ne právo a povinnosť dieťa vychovávať,
spravovať jeho majetok a zastupovať ho. Obsahom práva vychovávať je v prvom rade právo a povinnosť
chrániť záujmy dieťaťa, ďalej tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie a vykonávať nad ním dohľad,
právo mať dieťa u seba, resp. určiť miesto jeho pobytu a právo osobne sa o neho starať. Nad rámec
rodičovských práv a povinností stojí povinnosť vyživovať dieťa, keďže zabezpečovanie výživy nekončí
plnoletosťou dieťaťa, ale až spôsobilosťou dieťaťa samé sa živiť. Zastupovanie dieťaťa navonok je konať
za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. Zásadne v bežných
veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než bežných veciach ( ktoré zákon o
ust. § 35 nazýva podstatné veci ) sú rodičia povinní sa dohodnúť. Pokiaľ sa nedohodnú rozhodne na
návrh jedného z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať jeho
majetok v súlade s jeho záujmami. Toto právo patrí obom rodičom pokiaľ sú známi, žijú alebo nebolo
im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony, ani do výkonu rodičovských práv a povinností.
Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností musí súd rešpektovať ust. § 28, § 38 a § 39. Podľa
týchto ustanovení sú nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Zasiahnuť
do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené
v ust. § 38, a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu
rodičovských práv a povinností.

Bude úlohou súdu prvého stupňa, aby opätovne rozhodol o zastupovaní a správe majetku maloletých
detí s poukazom na vyššie citované ustanovenia, pričom svoje rozhodnutie v tejto časti zdôvodní tak,
aby odôvodenie rozhodnutia malo náležitosti podľa § 157 ods.2 O.s.p..



Odvolací súd v tejto časti zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p.,
pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania podľa § 224
ods. 3 O.s.p..