Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Sp/2/2016 z 21. 1. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. januára 2016, sp. zn. 9Sp/2/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1016200039.1 Krajský súd Bratislava | 9Sp/2/2016 | ECLI:SK:KSBA:2016:1016200039.1 | 2016-01-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250q ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0fd9f10c-280d-474e-a083-65a913c96c68 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1016200039.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/2/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200039
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200039.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa:
G. D. E., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Nigérijská federatívna republika, zastúpeného Centrom
právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad
hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie
cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o opravnom prostriedku proti
rozhodnutiu odporcu č.p. PPZ-HCP-BA6-653-006/2015-AV zo dňa 22.12.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu zo dňa 22.12.2015 č.p. PPZ-HCP-BA6-653-006/2015-AV
p o t v r d z u j e.

Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 13.01.2016 právnym zástupcom navrhovateľa podaný
opravný prostriedok zo dňa 07.01.2016 proti jeho rozhodnutiu č.: PPZ-

HCP-BA6-653-006/2015-AV vydanému dňa 22.12.2015, ktorým bol navrhovateľ zaistený v súlade s
ustanovením § 88a ods. 1 písm. e) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov dňom 22.12.2015 a bol
umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte
cudzincov navrhovateľ bol zaistený do 01.04.2016. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania,
odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že navrhovateľ bol kontrolovaný hliadkou dňa
22.12.2015, pričom nevedel preukázať svoju totožnosť a oprávnenosť pobytu predložením cestovného
dokladu, resp. iného dokladu. Navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky udelený pobyt. Odporca
lustráciou v IS MIGRA zistil, že navrhovateľ je žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej
republiky. Odporca dňa 22.10.2015 začal konanie vo veci zaistenia navrhovateľa podľa § 88a ods.
1 písm. e) Zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že navrhovateľ je na území Slovenskej republiky
žiadateľom o udelenie azylu a preto je dôvod na zabezpečenie prípravy a výkonu jeho prevozu podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.6.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a
mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu
podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských
štátov.

Odporca skúmal aj možnosti uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, ktorými je oprávnený
zabezpečiť prípravu a výkon prevozu navrhovateľa v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ) č. 604/2013 z 26.6.2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu



zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej
krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov a konštatuje, že navrhovateľ
nespĺňa podmienky za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b)
zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že navrhovateľ nedisponuje žiadnymi financiami a nemá na území
Slovenskej republiky zabezpečené ubytovanie.

Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov odporca stanovil dĺžku doby zaistenia do 01.04.2016.
Počas tejto doby vykoná všetky úkony potrebné na odovzdanie navrhovateľa do Maďarska. Ide o
zabezpečenie akceptácie prevzatia zo strany úradov Maďarskej republiky, ako aj samotnú prípravu
prevozu, jeho technické, materiálne ako aj personálne zabezpečenie.

Uviedol, že presnú dobu zaistenia navrhovateľa nie je možné predbežne presne určiť a je ju možné
odhadnúť hlavne z aplikačnej praxe. Dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi
ktoré okrem iného patrí komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a Maďarskej
republiky, ako aj vybavenie všetkých potrebných náležitostí na riadne dodržanie postupu, ktoré upravujú
medzinárodné dohody, ktorými sú členské štáty signátormi, prípadne iné nepredvídateľné okolnosti,
ktoré nemožno predbežne určiť.

Konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovore o ochrane
ľudských práv a slobôd.

Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal navrhovateľ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie dôvodiace tým, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil,
nedostatočne zistil skutkový stav veci.

Poukázal na to, že z napadnutého rozhodnutia odporcu nevyplýva, či a akým spôsobom bolo konanie
o udelení azylu v Maďarskej republike skončené. Navrhovateľ je žiadateľom o udelenie azylu na
území Slovenskej republiky, pričom toto konanie nie je právoplatne skončené, mal by byť navrhovateľ
umiestnený v zariadení pre žiadateľov o azyl, ktorým je Pobytový tábor Rohovce.

Uviedol, že odporca stanovil dĺžku doby zaistenia od 22.12.2015 do 01.04.2016. Mal za to, že uvedená
dĺžka doby zaistenia nie je odôvodnená konkrétnymi skutočnosťami.

Ďalej uviedol, že odporca v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom, žiadnymi konkrétnymi
skutkovými okolnosťami prejednávanej veci neodôvodnil dĺžku stanovenej doby zaistenia. Poukázal na
to, že takéto pochybenie je podstatnou vadou, ktorá ovplyvňuje zákonnosť celého rozhodnutia, pretože
doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia.

Uviedol, že sa domnieva, že azylové konanie prebiehajúce v Maďarskej republike bolo zastavené, resp.
ukončené, existuje možnosť, že navrhovateľ je oprávneným žiadateľom o azyl na území Slovenskej
republiky.

K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca spolu s predložením administratívneho spisu a navrhol
napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Uviedol, že má za preukázané, že navrhovateľ je, resp. bol žiadateľom o azyl na území Maďarska a je
žiadateľom o azyl na území Slovenskej republiky. V Maďarsku, nechcel zostať a vedome napriek podaniu
žiadosti o azyl vycestoval z Maďarska, a chcel pokračovať v ceste do Spolkovej republiky Nemecko,
kde reálne má záujem zotrvať. Mal za preukázané, že navrhovateľ sa neriadi pokynmi štátnych orgánov
štátu na území, ktorého sa práve zdržiava, pokiaľ nedôjde k naplneniu účelu jeho cesty, t.j. príchodu do
Spolkovej republiky Nemecko.



Poukázal na to, že v prípade navrhovateľa nemožno zohľadniť skutočnosť, že by bol akýmkoľvek
spôsobom ohrozovaný na živote alebo inak perzekvovaný, pretože sám žil niekoľko rokov v Tureckej
republike, teda v bezpečnej krajine. Navrhovateľ vždy po zadržaní políciou štátu, v ktorom sa práve
nachádzal vždy požiadal o udelenie azylu a po umiestnení v azylovom zariadení, v ktorom mu bol
umožnený voľný pohyb bez oprávnenia vycestoval z danej krajiny a vedome porušoval jej právne normy.

Odporca sa na pojednávanie dňa 22.1.2016 napriek riadnemu predvolaniu nedostavil, odporca svoju
neúčasť na ňom ospravedlnil a súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti, a preto súd podľa § 101
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Na nariadenom pojednávaní prítomný splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol, že trvá na
podanom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu a navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a
vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie a nariadiť bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenia.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie
odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré
vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 22.01.2016, oboznámil
sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané
rozhodnutie odporcu je súladné so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „ rozhodnutie správneho orgánu“).
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie
rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických
osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.
Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.

Podľa § 88a ods. 1 písm. e) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie
azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky z dôvodu
podľa § 88 ods. 1 písm. c).

Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka
tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu ak
existuje značné riziko jeho úteku.

Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený
na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.

Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas
zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil



správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v
opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne
a navrhovateľom podané námietky voči nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku neobstoja.

K námietke týkajúcej sa skutočnosti, že navrhovateľ dňa 23.10.2015 požiadal na území Slovenskej
republiky o azyl, a preto je potrebné prehodnotiť účel jeho zaistenia, a mal by byť prepustený zo zaistenia
a umiestnený ako žiadateľ o azyl do Pobytového tábora Rohovce, súd uvádza, že navrhovateľ je osobou,
u ktorej je značné riziko jeho úteku, nakoľko už v minulosti ako žiadateľ o udelenie azylu na území
Maďarskej republiky svojvoľne opustil tábor a odišiel z neho na neznáme miesto. Navrhovateľ je osobou
bez cestovného dokladu, bez povolenia na pobyt, nie je možné okamžite zistiť jeho totožnosť, čím napĺňa
kritériá ustanovené v § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov definujúce riziko úteku.

K námietke neodôvodnenia stanovenej dĺžky zaistenia do 01.04.2016, súd uvádza, že v danej veci
počas uvedenej doby odporca vykonáva úkony potrebné na odovzdanie navrhovateľa do Maďarska.
Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je správny orgán povinný skúmať po celý
čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel jeho zaistenia. V danej veci odporca
postupoval v súlade s ust. § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého štátny príslušník
tretej krajiny môže byť zaistený najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto
obdobia opakovane predĺžiť zaistenie, ale celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov.
Dĺžka zaistenia závisí od viacerých faktorov, ako je aj zabezpečenie prípravy alebo výkonu prevozu
navrhovateľa v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013 do
Maďarskej republiky. Odporca začal konanie vo veci zaistenia navrhovateľa na účel zabezpečenia a
prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013
z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za
posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou
bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, pretože u navrhovateľa existuje riziko jeho úteku,
vyplývajúce už z jeho nelegálnej migrácie po Európe. Navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky
udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov, nemá žiaden doklad, ktorý by umožňoval zistenie jeho
totožnosti. V posudzovanej veci u navrhovateľa existuje značné riziko jeho úteku, ktoré vyplýva z jeho
nelegálnej migrácie po Európe, ako aj skutočnosť, že nemá pri sebe cestovný doklad, povolenie na
pobyt, platné víza alebo platné dlhodobé víza. Odporca dĺžku doby zaistenia stanovil do 01.04.2016,
pričom počas tejto doby vykoná všetky úkony potrebné na odovzdanie navrhovateľa do členského štátu,
v ktorom požiadal o medzinárodnú ochranu. V danej veci ide o zabezpečenie akceptácie prevzatia zo
strany úradov Maďarskej republiky, ako aj príprava prevozu, jeho technické, materiálne, personálne
zabezpečenie prevozu a prevzatia navrhovateľa príslušnými orgánmi Maďarska.

Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu
dôveryhodnosti osoby navrhovateľa a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v
súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav
veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré
navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu
ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov,
ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32
ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky
zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli
podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a
taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľa a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( §
250q ods.2 O.s.p.).



O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. a nepriznal
navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu
trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).