Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/184/2013 z 11. 4. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. apríla 2016, sp. zn. 5Co/184/2013, ECLI:SK:KSBA:2016:1111208093.1 Krajský súd Bratislava | 5Co/184/2013 | ECLI:SK:KSBA:2016:1111208093.1 | 2016-04-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1ebf054-14ac-4201-b327-af673deadb74 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1111208093.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/184/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111208093
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111208093.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu
JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ B.. C. K., U.. XX.
XX. XXXX, F. R. H. X, R., 2/ B.. O.I. K., U.. XX. XX. XXXX, F. R. H. X, R., 3/ E. K.Á., U.. XX. XX. XXXX,
F. R. H. X, R., 4/ G.. K.. Y. R., U.. XX. XX. XXXX, R. Š. XX, R., navrhovatelia zastúpení advokátkou G..
Q. R., E. E. A. X, R., proti odporcom: 1/ H. T., U.. XX. XX. XXXX, F. R. H. X, R., 2/ R. R.K., U.. XX. XX.
XXXX, F. R. H. X, R., 3/ F. I., U.. XX. XX. XXXX, F. R. H.L. X, R., 4/ K. I., U.. XX. XX. XXXX, F. R. H.
X, R. o určenie neplatnosti rozhodnutia schôdze, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I, č. k.: 25C/41/2011-49 zo dňa 24. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, č. k.: 25C/41/2011-49 zo dňa 24. 10. 2012 p
o t v r d z u j e.

Odporcom s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia neplatnosti
rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov, celom rozsahu zamietol. Odporcom nepriznal náhradu trov
konania.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa, § 120 ods. 4, § 80 písm.
c/, § 154 ods. 1, § 159 ods. 2, § 132 Občianskeho súdneho poriadku, § 14 ods. 1, § 14 ods. 2, § 14
ods. 4, § 14 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a vecne tým,
že navrhovatelia v 1/ až 4/ rade sa návrhom, podaným na tunajší súd, domáhali určenia neplatnosti
rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov bytového domu na H.L. Z. X H. R., konanej dňa 24. 2. 2011 o 1/
bode 2 programu označeného ako schválenie návrhu príspevkov do fondu údržby a opráv SVB H. X,
ktorým prítomní vlastníci bytov bytového domu schválili navrhovanú výšku a spôsob príspevku do fondu
údržby a opráv pre jednotlivé byty a nebytové priestory podľa LV č. XXXX, k. ú E. G., ako aj o 2/ bode 3
programu označeného ako schválenie návrhu príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv SVB H. X,
ktorým prítomní vlastníci bytov bytového domu odsúhlasili výšku príspevku do fondu prevádzky, údržby
a opráv pre jednotlivé byty a nebytové priestory podľa prílohy č. 2 zápisnice zo schôdze. Navrhovatelia
sa domáhali (alternatívne) i určenia, že 3/ návrh na určenie výšky a spôsobu príspevku do fondu údržby
a opráv SVB H. X pre jednotlivé byty a nebytové priestory, ktorý bol v programe Schôdze vlastníkov
bytov a nebytových priestorov bytového domu na H. X H. R., konanej dňa 24. 2. 2011 uvedený
ako bod 2, nebol schválený, a určenia, že 4/ nebol schválený ani návrh na odsúhlasenie výšky príspevku
do fondu prevádzky, údržby a opráv SVB H. X pre jednotlivé byty a nebytového priestory, ktorý bol v
programe schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na H. X H. R., konanej dňa
24. 2. 2011 uvedený ako bod 3. Dôvodili, že dňa 19. 2. 2011 boli na základe oznamu vyveseného v



spoločných priestoroch bytového domu oboznámení o schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome na H.L. Z. Č.. X H. R. (ďalej len "bytový dom"), ktorá sa mala konať dňa 24. 2. 2011
o 18.00 hod so špecifikovaným programom. Na tejto schôdzi, ktorej sa osobne nezúčastnili, keď sa jej
zúčastnili len odporcovia v 1/ a 4/ rade, boli prijaté rozhodnutia ohľadne spôsobu a výšky príspevku do
fondu údržby a opráv a fondu prevádzky, údržby a opráv pre jednotlivé byty a nebytové priestory, ktorých
spôsob prijatia namietali ako rozporný so zákonom, konkrétne s ustanovením § 10 ods.
1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len "zákon č. 182/1993
Z. z."), keďže o daných bodoch programu nerozhodla potrebná väčšina vlastníkov bytov a nebytových
priestorov bytového domu. O výsledku hlasovania sa navrhovatelia dozvedeli dňa 3. 3. 2011, a to
z obsahu zápisnice zo schôdze vyvesenej na vývesnej tabuli v spoločných priestoroch bytového domu.
Určenia neplatnosti rozhodnutí prijatých schôdzou vlastníkov bytov dňa 24. 2. 2011 sa navrhovatelia
domáhali s poukazom na § 14 ods. 4 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z.

Odporcovia v 1/ až 4/ rade so žalobou navrhovateľov nesúhlasili, pričom namietali, že výsledok
hlasovania zo schôdze vlastníkov dňa 24. 2. 2011 bol formou zápisnice oznámený vlastníkom v zákonom
stanovenej lehote a v súlade so zmluvou o spoločenstve spôsobom v dome obvyklým, a to vyvesením
na nástenke bytového domu ešte v deň konania schôdze, t. j. dňa 24. 2. 2011, od ktorého dátumu
začala navrhovateľom v súlade s ustanovením § 14 ods. 4 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z. plynúť 15-
dňová lehota, aby sa obrátili so žalobou na súd. Túto podľa odporcov navrhovatelia nedodržali. Naviac,
navrhovatelia v 1/ a 2/ rade úhradou na účet spoločenstva vyjadrili súhlas s novo určenými zálohovými
platbami za byt a nebytový priestor v ich vlastníctve.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na 24. 10. 2012, na ktorom po vykonaní dokazovania vyhlásil rozsudok
vo veci samej.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že v danej veci, pokiaľ ide o prvú časť žalobného
petitu, sa navrhovatelia domáhali určenia neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov bytového domu zo dňa 24. 2. 2011 o bodoch programu 2 a 3 podľa zápisnice z tejto schôdze
odvolávajúc sa na ustanovenie § 14 ods. 4 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z., čím de facto namietali
neplatnosť rozhodnutia prijatého vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na tomto zhromaždení. V
konaní nebolo sporné, že navrhovatelia sa schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 24. 2.
2011 nezúčastnili, preto nemohli byť na tejto schôdzi prehlasovaní tak, ako to má na mysli ustanovenie §
14 ods. 4 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z (k tomu aj rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe vo veci sp. zn.
14Cmo/378/2007). Navrhovatelia sa preto nemohli odvolávať a uplatňovať si na súde právo s poukazom
na § 14 ods. 4 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z., keďže nepatrili do kategórie prehlasovaných
vlastníkov. Do úvahy neprichádza ani možnosť navrhovateľov dovolávať sa práv podľa druhej vety
citovaného odseku § 14 zákona č. 182/1993 Z. z. poskytujúceho ochranu tým vlastníkom bytov a
nebytových priestorov, ktorí sa nemohli objektívne zúčastniť hlasovania zhromaždenia vlastníkov, v
dôsledku čoho sa nemohli ani dozvedieť o výsledkoch tohto hlasovania, a tak ovplyvniť jeho výsledok.
Navrhovatelia sa evidentne dozvedeli o výsledkoch hlasovania zhromaždenia vlastníkov konaného dňa
24. 2. 2011, keď sami v návrhu na začatie konania uviedli ako deň získania vedomosti o výsledku tohto
hlasovania dátum 3. 3. 2011. Vychádzajúc z obsahu skutkových tvrdení, mohli sa navrhovatelia obrátiť na
súd podľa vety tretej ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. argumentujúc, že dňa 24. 2. 2011
sa nedosiahla potrebná a zákonom požadovaná väčšina hlasov na prijatie rozhodnutia zhromaždenia
vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V takom prípade však ich žaloba nemala znieť na určenie
neplatnosti rozhodnutia schôdze vlastníkov, keďže, ak sa nedosiahla väčšina stanovená zákonom na
prijatie takého rozhodnutia, rozhodnutie de facto nebolo prijaté. Navrhovatelia však zvolili určovaciu
žalobu podľa § 80 písm. c) O. s. p. a žiadali vyhlásiť rozhodnutia prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a
nebytových priestorov dňa 24. 2. 2011 za neplatné, za ktorej situácie museli preukázať naliehavý právny
záujem na požadovanom určení.

Súd prvého stupňa taktiež skúmal naliehavosť právneho záujmu určovacej žaloby navrhovateľov, ktorú
musel skúmať nevyhnutne v nadväznosti s otázkou vecnej legitimácie účastníkov konania, ktorú otázku
považoval rovnako za rozhodnú. Rozhodnutia prijaté na zhromaždeniach alebo schôdzach vlastníkov
bytov a nebytových priestorov zásadne zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov
bytového domu. Z tohto dôvodu aj žaloba týkajúca sa rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových
priestorov podaná na súd, aby vyvolala zamýšľané právne následky, musí smerovať proti všetkým
aktuálnym vlastníkom bytov a nebytových priestorov. V opačnom prípade by totiž rozhodnutie súdu vo



veci samej nezaväzovalo všetky subjekty, ktoré by zaväzovať malo, a z tohto dôvodu by bolo de facto
reálne nevykonateľné. Vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sa nezúčastnili takého súdneho
konania, či už ako účastníci konania vystupujúci na strane navrhovateľov alebo odporcov, by v takom
prípade mohli úspešne namietať, že rozhodnutím súdu nie sú viazaní (k tomu aj rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/109/2007).

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. E. G., je zrejmé a nerozporovali to ani účastníci konania,
že vo vlastníckych vzťahoch k jednotlivým bytom a nebytovým priestorom bytového domu na H. X H. R.
došlo počnúc od konania schôdze vlastníkov dňa 24. 2. 2011 a podania žaloby na súd dňa 14. 3. 2011 k
zmenám, keď tak navrhovateľka v 4/ rade, ako aj odporkyne v 1/, 2/ a 3/ rade uskutočnili scudzovací úkon
majúci za následok prevod vlastníckeho práva k bytom č. 1, 3, 4 a č. 5, ako aj k nebytovému priestoru
č. 2-NPG7, a teda prestali byť vlastníčkami bytov a nebytových priestorov bytového domu. Vlastnícke
právo k označeným bytom a nebytovým priestorom nadobudli pritom nielen navrhovatelia v 1/ a 2/ rade,
a to vo vzťahu k bytu č. 2, a odporca v 4/ rade k bytu č. 1, ktorí sú účastníkmi prebiehajúceho konania,
ale i také fyzické osoby, ktoré účastníkmi konania nie sú, a to pokiaľ ide o byt č. 4, č. 5 a nebytový priestor
č. 2-NPG7. Je teda zrejmé, že žaloba, ktorou sa navrhovatelia domáhali vyhlásenia rozhodnutí schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zo dňa 24. 2. 2011 za neplatné a (alternatívne)
určenia, že o návrhu programu schôdze pod bodmi 2 a 3 nebolo rozhodnuté, smeruje voči aktuálne len
jednému z vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, pričom ju podala i taká osoba, ktorá
medzičasom už nie je vlastníkom žiadneho bytu a nebytového priestoru domu. Žaloba s daným okruhom
účastníkov konania potom nemôže privodiť také rozhodnutie súdu, ktoré by zaväzovalo i iných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov než tých, ktorí aktuálne vystupujú ako účastníci konania. Pokiaľ by teda
súd i pristúpil k vyhláseniu rozsudku vo veci samej, ktorým by vyhlásil za neplatné rozhodnutie
vlastníkov bytov a nebytových priestorov tak ako žiadali navrhovatelia, tento rozsudok by bol účinný iba
voči tým fyzickým osobám účastným v konaní a nevyvolal by zamýšľané právne následky. Tým zároveň
nie je daný ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý musí existovať v čase vyhlásenia
rozsudku súdu vo veci samej, nakoľko naliehavý právny záujem na navrhovateľmi žiadanom určení by
bol osvedčený iba v prípade, ak by rozhodnutie súdu zaväzovalo všetkých aktuálnych vlastníkov bytov a
nebytových priestorov. V dôsledku zmeny vo vlastníckych vzťahoch k bytom a nebytovým priestorov sa
totiž právne postavenie účastníkov konania (navrhovateľky v 4/ rade, odporkýň) nijako nezmení (k tomu
aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 13Co/109/2007, ako i sp. zn. 14Co/244/2006).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prvostupňový súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu, t. j.
vo všetkých jeho výrokoch, zamietol, bez toho, aby sa zaoberal jeho vecnou stránkou.

O trovách prvostupňového konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keď plne úspešným
odporcom v 1/, 2/, 3/ a 4/ rade by patrilo právo na náhradu trov konania voči navrhovateľom v 1/, 2/, 3/
a 4/ rade, ktorí vo veci úspech nemali. Vzhľadom na to, že odporcovia náhradu trov konania nežiadali
a z obsahu spisu nevyplýva, že by im nejaké trovy vznikli, súd odporkyni v 1/ rade, odporkyni v 2/ rade,
odporkyni v 3/ rade a odporcovi v 4/ rade náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie navrhovatelia. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a zaviaže odporcov k
povinnosti nahradiť navrhovateľom trovy prvostupňového a odvolacieho konania, ako sú vyčíslené v
prílohe odvolania. Svoje odvolanie navrhovatelia odôvodnili podľa § 205 ods. 2 písm. b/ a písm. f/.

Vo svojom odvolaní navrhovatelia opisujú nimi tvrdený skutkový stav, na základe ktorého sa
domáhajú svojím návrhom určenia neplatnosti rozhodnutia schôdze. Nesúhlasia s názorom a závermi
prvostupňového súdu a tvrdia, že nie sú povinní právne klasifikovať svoj návrh, ale sú povinní len
dostatočne skutkovo vymedziť vec a uviesť, čoho sa domáhajú. Rovnako nesúhlasia s tým, že by
rozhodnutie súdu nemalo byť právne záväzné aj voči bývalým vlastníkom bytov. Noví vlastníci vzhľadom
k tomu, že sa schôdze nezúčastnili a nehlasovali, neboli pasívne legitimovaní, vlastníkmi sa stali
až po hlasovaní a podaní návrhu na súd. Taktiež namietali tým, že vzhľadom k tomu, že sa jedná
o osobitný druh určovacej žaloby súd nemal podľa názoru navrhovateľov skúmať právny záujem.
Ohľadom alternatívneho návrhu súd v odôvodnení uvádza, že alternatívny návrh (čoho sa navrhovatelia
domáhajú) ako je obsiahnutý v návrhu nekorešponduje s ustanovením § 80 písm. c/ O. s. p., pretože
súd nemôže rozhodovať smerom do minulosti. S uvedeným názorom súdu navrhovatelia nesúhlasia
pričom zákon v tomto smere vykladajú tým, že podstatou určovacej žaloby podanej podľa § 80 písm.
c/ O. s. p., alebo podľa iných predpisov je rozhodovanie o právnom úkone, ktorý sa už stal, nie ktorý



sa len stane, teda nesúhlasia s tým, že súd nemôže rozhodnúť o tom, že konkrétne rozhodnutie nebolo
prijaté tak, ako to bolo obsiahnuté v podanom návrhu. Ďalej namietajú tým, že rozhodnutie súdu nebolo
dostatočne a náležite odôvodnené a vzhľadom k tomu je nepreskúmateľné a arbitrárne.

Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľov nevyjadrili.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľov nie je opodstatnené.

Súd prvého stupňa vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite
odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Na námietku navrhovateľov ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdom prvého stupňa
po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa vykonal vo veci
dokazovanie v dostatočnom rozsahu a riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O. s. p.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2, 3 O. s. p.),
keď v odôvodnení svojho rozsudku sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje
rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O. s.
p. v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1, v spojení s § 151
ods. 1 O. s. p., a v odvolacom konaní úspešným odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko si náhradu trov neuplatnili.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.