Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/297/2015 z 11. 9. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. septembra 2016, sp. zn. 6Co/297/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1211221189.2
Krajský súd Bratislava | 6Co/297/2015 | ECLI:SK:KSBA:2016:1211221189.2 | 2016-09-11 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 378 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2b2cd5fe-d9dd-4a14-a874-960dd6dd9589
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1211221189.2

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/297/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211221189
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1211221189.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov
JUDr. Edity Szabovej a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: W. K., D. W. Č.. XX, zast.
advokátkou JUDr. Agatou Džačovskou, Hviezdoslavova ul. č. 315, Senica, proti žalovanému: PROFI
CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., Kubániho ul. č. 16, Bratislava, o zaplatenie 951,84 eur s prísl., na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 2. februára 2015, č. k. 7C/44/2012-225, pomerom hlasov
3 : 0, takto

r o z h o d o l :

1.

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 951,84 eur s prísl. titulom náhrady škody. Rozhodnutie o trovách konania si súd prvej inštancie
vymienil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2.

Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 28. 10. 2010 podal žalovaný ako žalobca
u rozhodcu S.. K. J. žalobu o zaplatenie zmenkovej pohľadávky vo výške 5.316,22 eur s prísl. proti
žalovaným K. K. - RIMI a W. K. (žalobca v prejednávanej veci). K žalobe bola pripojená Zmluva                o
revolvingovej pôžičke č. XXXXX - XXXXX z 28. 9. 2007 uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom, K.
K. - RIMI ako dlžníkom a žalobcom ako spoludlžníkom č. 1.  Rozhodca S.. K. J. vydal dňa 1. 12. 2010
rozhodcovský rozsudok sp. zn.         RK-1855/10-MK, ktorým žalovaných zaviazal zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 5.316,22 eur s príslušnými úrokami, zmenkovú odmenu vo výške 17,67
eur a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 149,37 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku. Zároveň rozhodca oznámil žalovaným, že prijíma ustanovenie za rozhodcu a
vyzval ich, aby do 7 dní od doručenia žaloby sa vyjadrili k jej obsahu formou písomnej žalobnej odpovede.
Listom z 28. 1. 2011 K. K. oznámila rozhodcovi, že jej exmanžel o pôžičke nevedel, ona to podpísala v
kancelárii v Skalici miesto neho a teraz chce podať trestné oznámenie. Listom z 27. 1. 2011 (žalobná
odpoveď) oznámil žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný) rozhodcovi, že zmluvu o pôžičke nikdy
nevidel, nebol     s ňou oboznámený a podpis na zmluve o pôžičke nie je jeho. Listom zo 4. 2. 2011
oznámila S.. O. A.Č. rozhodcovi, že prevzala zastupovanie žalobcu a oznámila, že žalobca podal trestné
oznámenie na K. K.. K listu bolo pripojené plnomocenstvo zo        4. 2. 2011 a potvrdenie OO PZ Senica
o tom, že žalobca podal trestné oznámenie                     o podvodnom postupe bývalej manželky K. K.
za účelom získania pôžičky od spol. PROFIREAL Slovakia, s. r. o. Rozhodcovským uznesením z 18. 3.
2011 rozhodca S.. K. J. prerušil rozhodcovské konanie do právoplatného skončenia konania vedeného
pod ČVS: ORP-/SE-SE-2011 Obvodným oddelením PZ v Senici. Listom                  z 1. 6. 2011 právna
zástupkyňa žalobcu zaslala rozhodcovi návrh na vykonanie dôkazu znaleckým posudkom, ktorým sa
potvrdí alebo vyvráti pravosť podpisu žalobcu. Listom         z 13. 6. 2011 právna zástupkyňa žalobcu
zaslala rozhodcovi uznesenie OR PZ v Senici     ČVS: ORP-66/OEK-SI-2011 a opätovne žiadala vykonať
dôkaz znaleckým posudkom.  Rozhodcovským uznesením z 29. 6. 2011 bolo rozhodnuté o pokračovaní



v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovským uznesením z 13. 7. 2011 bolo konanie voči žalobcovi (ako
žalovanému 2/) zastavené. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
2/ nepodpísal zmluvu, ktorá obsahovala rozhodcovskú doložku, je táto voči nemu neplatná a teda nie
je daná právomoc rozhodcu na rozhodovanie o právach a povinnostiach žalovaného 2/. Z toho dôvodu
nie je možné ani rozhodnúť o náhrade trov konania, ktoré žalovanému 2/ vznikli s tým, že si tieto
môže uplatňovať v samostatnom konaní. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 7. 2011. Podľa
príjmového pokladničného dokladu              z 18. 9. 2012 zaplatil žalobca S.. O. A. sumu 951,84 eur. Z
pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-66/OEK-SI-2011 súd prvého stupňa zistil, že dňa              30.
1. 2011 podal žalobca trestné oznámenie. Dňa 9. 2. 2011 bola vypočutá ako podozrivá osoba K. K., ktorá
vo svojej výpovedi okrem iného uviedla, že zmluvu                o revolvingovej pôžičke uzavrela a podpísala
v kancelárii PROFIREAL Slovakia, s. r. o., na Potočnej ul. v Skalici. Na zmluve nie je podpis jej manžela,
na zmluve ho podpísala ona sama, pričom manžel nevedel, že si berie túto pôžičku. Zamestnanec
spoločnosti  PROFIREAL Slovakia, s. r. o., jej povedal, že by sa to nemalo takto robiť, ale dovolil jej to
podpísať. Uznesením z 1. 4. 2011 ČVS: ORP-66/OEK-SI-2011 OR PZ v Skalici vec podozrenia z prečinu
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. odmietlo, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania
alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Tr. por.  Listom          z 25. 7. 2011 vyzval žalobca žalovaného na
náhradu škody, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní spolu vo výške
1.189,80 eur s DPH. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil, že žaloba nie je dôvodná.
Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie. Všetky predpoklady musia
byť splnené súčasne. V danej veci prebiehalo rozhodcovské konanie na základe žaloby žalovaného,
kde boli žalovanými K. K. a  žalobca. Žalobca bol v rozhodcovskom konaní zastúpený advokátkou a
uplatnil si trovy konania. Rozhodcovské konanie bolo voči žalobcovi zastavené z dôvodu nedostatku
právomoci rozhodcu na rozhodovanie o jeho právach a povinnostiach. Z rovnakého dôvodu rozhodca
nerozhodol ani o trovách konania žalobcu. Súd prvého stupňa mal za to, že v danom prípade mal
rozhodca rozhodnúť o trovách rozhodcovského konania, ktoré zastavil, a to s  poukazom na ust.  § 51
ods. 3 zákona              o rozhodcovskom konaní. Aj všeobecné súdy totiž v prípade, keď zastavujú
konanie pre nedostatok právomoci, rozhodujú o trovách konania podľa  § 146 O. s. p., ktoré sa primerane
vzťahuje aj na rozhodcovské konanie. Vyslovil názor, že súd nemá nahrádzať rozhodnutie rozhodcu o
trovách rozhodcovského konania rozhodovaním o náhrade škody v občianskoprávnom konaní. Ide totiž
o posúdenie, či určitému účastníkovi rozhodcovského konania vzniklo právo na náhradu trov konania
a nie  o posudzovanie existencie predpokladov vzniku  zodpovednosti  za škodu. Pokiaľ rozhodca o
trovách konania žalobcu nerozhodol, mohol žalobca postupovať podľa § 166 ods. 1 O. s. p. v spojení s
§ 167 ods. 2 O. s. p., resp. o trovách konania je možné dodatočne rozhodnúť  aj bez takéhoto postupu,
keďže sa o nich len spravidla rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Môže sa však o nich
rozhodnúť aj samostatným rozhodnutím po vydaní rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Súd prvej
inštancie mal za to, že aj keby išlo o konanie o náhradu škody, neboli preukázané jednotlivé predpoklady
vzniku  zodpovednosti  za škodu, najmä porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného a príčinná
súvislosť. Vzhľadom na vyššie vyslovený právny názor  o tom, že o trovách rozhodcovského konania mal
rozhodnúť rozhodca, súd prvej inštancie sa už bližšie jednotlivými predpokladmi vzniku zodpovednosti
za škodu nezaoberal. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol. Rozhodnutie o
trovách konania si súd prvého stupňa vymienil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že žalobe vyhovie.  Poukázal na to, že si riadne uplatnil trovy rozhodcovského konania, ktoré
mu však neboli priznané z dôvodu, že rozhodca nemal právomoc vo veci konať. Ak rozhodca nemal
právomoc, nemohol kohokoľvek zaviazať na plnenie v akejkoľvek veci, pretože nie je inštitúciou verejnej
moci a ani nikdy tieto právomoci nemá. Rozhodca bez podpísanej dohody o právomoci rozhodovať, je
subjektom súkromného práva, ktorý si je rovný s ostatnými subjektmi súkromného práva a z tohto dôvodu
ich nemôže k žiadnemu konaniu zaväzovať resp. určiť im ako majú konať.  Uviedol, že bol prinútený
žalovaným brániť sa v rozhodcovskom konaní, inak by bol povinný žalovanému uhradiť 5.316,22 eur s
prísl. Podľa neho žalovaný musí vedieť s kým uzatvára právny úkon a jeho ľahostajnosť nemôže byť na
ujmu tretích osôb, v danom prípade žalobcu. Žalobcovi vznikla preukázateľne ujma vo forme povinnosti
úhrady za právne zastúpenie, ktorú preukázateľne uhradil svojej právnej zástupkyni. Celé rozhodcovské
konanie zapríčinil žalovaný, ktorý podal proti žalobcovi žalobu, za ktorú je žalovaný plne zodpovedný.
Rozhodnutie o podaní žaloby rozhodcovi bolo výlučným rozhodnutím žalovaného.



4.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
5.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380           C. s. p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.
6.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že
súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav veci a vec i správne právne posúdil. Svoje rozhodnutie
náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C. s. p.).
7.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že ak niektorú otázku postupu
rozhodcovského konania nemožno riešiť podľa zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, použijú
sa primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku ako všeobecného predpisu o konaní pred
súdmi,  ak to povaha veci pripúšťa (§ 51 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z. z.). V danej veci otázku náhrady
trov rozhodcovského konania v prípade jeho zastavenia pre nedostatok právomoci rozhodcovského
orgánu, cit. zákon vo svojich ustanoveniach výslovne nerieši, a preto bolo potrebné v danej veci
primerane aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku týkajúce sa náhrady trov súdneho
konania  a to konkrétne ust. § 146 O. s. p. Rozhodcovský orgán teda mohol rozhodnúť o trovách
predmetného rozhodcovského konania s tým, že by skúmal procesné zavinenie účastníkov na zastavení
rozhodcovského konania. Pokiaľ o nich rozhodcovský orgán nerozhodol, mohol žalobca navrhnúť
vydanie doplňujúceho rozhodcovského uznesenia podľa § 166 ods. 1, § 167 ods. 2 O. s. p. v spojení s
§ 51 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z. z. do  pätnástich dní od doručenia rozhodcovského uznesenia. Žalobca
však takto nepostupoval. Keďže  účastníkovi konania vzniká povinnosť uhradiť druhej strane trovy
konania až na základe rozhodnutia rozhodcovského orgánu, pričom v danej veci rozhodcovský orgán
nerozhodol o trovách konania a žalobca nenavrhol vydanie doplňujúceho rozhodcovského uznesenia,
žalovaný nemá doposiaľ uloženú žiadnu povinnosť žalobcovi tieto trovy konania nahradiť. Žalovaný preto
nemohol porušiť žiadnu povinnosť nahradiť žalobcovi trovy rozhodcovského konania, keďže mu nebola
doposiaľ rozhodcovským orgánom takáto povinnosť uložená. Chýba tu teda jeden z predpokladov
vzniku nároku na náhradu škody, ktorým je porušenie právnej povinnosti (povinnosť žalovaného mohla
byť uložená len rozhodnutím rozhodcovského orgánu). Správne preto postupoval súd prvého stupňa,
keď žalobu z tohto dôvodu zamietol bez potreby skúmania existencie ďalších podmienok pre vznik
zodpovednosti za škodu.

8.

K odvolacej námietke žalobcu, že rozhodcovský orgán nemohol rozhodnúť o trovách rozhodcovského
konania z dôvodu, že nemal právomoc vec proti žalobcovi prejednať, odvolací sú uvádza, že ust. § 146
ods. 1 písm. c/ O. s .p., ktoré sa aplikovalo do 1. 7. 2016 pri rozhodovaní o trovách súdneho konania, ktoré
bolo zastavené a pri ktorom nemožno niektorému z účastníkov pripísať procesné zavinenie zastavenia
tohto konania ( § 146 ods. 2 O. s. p.) nerozlišuje samotný dôvod jeho zastavenia. Z toho vyplýva, že
súd rozhoduje o trovách zastaveného konania aj v prípadoch, ak toto bolo zastavené pre nedostatok
právomoci súdu na konanie vo veci samej (t. j. bolo zastavené pre existenciu neodstrániteľnej procesnej
podmienky konania). Ak súdy rozhodujú o trovách konania aj v prípadoch jeho zastavenia pre nedostatok
právomoci súdu, pri primeranom použití týchto ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (§ 51 ods.
3 zák. č. 244/2002 Z. z.) na rozhodcovské konanie, aj rozhodcovské orgány sú povinné rozhodnúť
o trovách rozhodcovského konania, ktoré bolo zastavené pre nedostatok právomoci rozhodcovského
orgánu. Pri výklade zaujatom žalobcom by nemohol rozhodcovský orgán rozhodnúť ani o samotnom
zastavení rozhodcovského konania, keďže by nemal právomoc ani na vydanie takéhoto rozhodnutia.

9.



Napokon, ak by žalobca svoj nárok odvodzoval z ust. § 424 Obč. zák., v konaní nebolo preukázané,
že by škodu žalovaný spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom (tzv. šikanózny výkon práv).
Podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 424 Obč. zák. je teda úmyselné konanie proti
dobrým mravom, ktorým bola tretej osobe spôsobená škoda. Medzi úmyselným konaním proti dobrým
mravom a škodou spôsobenou týmto konaním musí byť príčinná súvislosť. V prejednávanej veci žalobca
nepreukázal, že žalovaný podal návrh na rozhodcovský orgán proti žalobcovi s úmyslom spôsobiť mu
škodu, teda že by sa dopustil úmyselného konania proti dobrým mravom. V tomto ohľade sa odvolací
súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, že samotná žalovaná pohľadávka 5.316,22 eur s prísl. bola
oprávnená (hoci iba vo vzťahu k manželke žalobcu K. K.), a žalovaný teda mohol k jej vymáhaniu pristúpiť
podaním návrhu na rozhodcovský orgán. Skutočnosť, že Zmluvu o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-
XXXXX podpísala iba K. K.  - vtedajšia manželka žalobcu, pričom podpis žalobcu na uvedenej zmluve
sama „sfalšovala“, resp. zmluvu za žalobcu podpísala ona, nemôže predstavovať šikanózny výkon
práv žalovaným v tom smere, že tento podal návrh na rozhodcovský orgán aj proti žalobcovi, keďže
vychádzal z toho, že zmluvu ako spoludlžník podpísal aj žalobca. V konaní nebolo preukázané, že by
K. K. k podpisu zmluvy o pôžičke aj v mene žalobcu nahovoril pracovník žalovaného. Uvedené tvrdenie
svedkyne K. K. tak zostalo iba v rovine jej tvrdenia. Navyše toto tvrdenie svedkyne K. K. nepotvrdil ani
zamestnanec žalovaného N. S., ktorý predmetnú zmluvu s ňou v mene žalovaného uzatváral. Príčinou
toho, že žalovaný podal návrh na rozhodcovský orgán aj proti žalobcovi teda nebolo konanie žalovaného,
ale predovšetkým tento stav vyvolala K. K., ktorá zmluvu o pôžičke podpísala aj v mene žalobcu, pričom
(bez ohľadu na skutočnosť, či ju na to nahovoril alebo nenahovoril pracovník žalovaného) si musela
byť vedomá, že nekonaná zákonným spôsobom. Ak žalobcovi v súvislosti s vedením rozhodcovského
konania vznikli trovy, treba príčinnú súvislosť s ich vznikom hľadať predovšetkým v konaní jeho bývalej
manželky.

10.

Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387
ods. 1 C. s. p.
11.

Súd prvého stupňa o trovách konania nerozhodol, pretože postupoval podľa § 151 ods. 3 O. s. p.
Obdobné ustanovenie Civilný sporový poriadok neobsahuje. Odvolací súd preto postupoval podľa § 396
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a úspešnému žalovanému  priznal náhradu trov odvolacieho
konania v plnej výške. Trovy odvolacieho konania vyčísli súd prvého stupňa (§ 262 ods. 2 v spojení  s
§ 378 ods. 1 C. s. p.). O trovách prvostupňového konania  bude musieť rozhodnúť súd prvého stupňa
v zmysle § 262 ods. 1, 2 C. s. p.

12.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 262 ods. 1, 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  j e  prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§  421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1      C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané   (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).