Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/147/2015 z 19. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. októbra 2016, sp. zn. 4Cob/147/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1213218188.1 Krajský súd Bratislava | 4Cob/147/2015 | ECLI:SK:KSBA:2016:1213218188.1 | 2016-10-19 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 323 ods. 1 ObZ, § 269 ods. 2 ObZ, § 407 ods. 3 ObZ, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c00b0e04-12f3-4b8d-b7a6-e90e2b725769 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1213218188.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/147/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213218188
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213218188.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek
senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: JPC s. r. o.,
Vodárenská 6/646, 040 01 Košice, IČO: 36 205 818, zast.: Advokátka kancelária NIŽNÍK & Partners, s.
r. o., Skladná 38, 040 01 Košice, IČO: 47 244 488, proti žalovanému: BÖGL a KRÝSL, k. s., Renoirova
1051/2a, Hlubočepy, 152 00 Praha, Česká republika, IČO: 263 74 919, zast.: Lansky, Ganzger & Partner
Rechtsanwälte, spol. s r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 36 851 710, o zaplatenie
185.600 eur s príslušenstvom, odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26
Cb/117/2013 - 143 zo dňa 23.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 26 Cb/117/2013 - 143 zo dňa
23.10.2014 p o t v r d z u j e .

Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
185.600 eur spolu s 9 - percentným ročným úrokom z omeškania od 18.04.2010 do zaplatenia, ako aj
trovy konania vo výške 11.136 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 8.195,57 eur k rukám právneho
zástupcu žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že medzi žalovaným splnomocnenou
organizačnou zložkou v Slovenskej republike - BÖGL a KRÝSL, k.s., pobočka Budovateľská 48, Prešov
a obchodnou spoločnosťou Casovia Trade Agency s.r.o., Wurmova 2, Košice, bola dňa 04.03.2010
uzatvorená Zmluva o vykonaní reklamy a o vzájomnej obchodnej spolupráci, vrátane Dodatku č. 1 k
Zmluve. Dňa 03.05.2010 vstúpila do práv obchodnej spoločnosti Casovia Trade Agency s.r.o. obchodná
spoločnosť Keramon Košice spol. s r. o., Prešov, na základe Dohody o postúpení práv a záväzkov
účastníkom, ktorej bol aj žalovaný. Dňa 04.03.2013 uzatvorili spoločnosť Keramon Košice, spol. s r.
o., Prešov a žalobca Zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej postúpila spoločnosť Keramon
Košice, spol. s r. o., Prešov, v postavení postupcu pohľadávku vo výške 185.600 eur ako zvyšok
odmeny fakturovanej faktúrou č. 01/03/02/2, splatnou dňa 17.04.2010 na žalobcu. Dňa 12.03.2013 bolo
žalovanému ako dlžníkovi doručené Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 06.03.2013. Žalobca
poukázal na Dohodu o postúpení práv a záväzkov, kde sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný uhradí
zvyšok agentúrou fakturovanej odmeny v zmysle Zmluvy a Dodatku vo výške 205.600 eur preberateľovi
- Keramon Košice, spol. s r. o. a v tomto smere poukázal na ustanovenie § 407 ods. 1 Obchodného
zákonníka.



3. Konajúci súd uviedol, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca nevykonal dohodnutú
reklamu v plnom rozsahu, ale len čiastočne a za tieto čiastočné služby mu žalovaný zaplatil platbami
vo výške 100.000 eur. Uviedol, že medzi žalovanými stranami bola ústna dohoda, ktorá rozsah reklamy
špecifikovala v podstatne širšom rámci ako bola skutočne vykonaná s tým, že sa mala vykonať tak, že
výsledkom malo byť získanie väčšieho počtu zákaziek o väčších objemoch na Slovensku. Žalovaný tiež
namietal uznanie zvyšku dlhu a namietal aplikáciu ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca sa stal
aktívne legitimovaným na uplatnenie pohľadávky, ktorá bola predchodcom na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky na neho postúpená. Existencia záväzkového vzťahu, ktorý vznikol na základe
inominátnej zmluvy medzi predchodcom žalobcu a žalovaným, nebola medzi stranami sporná. Tvrdenia
žalovaného o existencii ústnej dohody, ktorá mala znamenať rozšírenie rozsahu reklamy s podmienkou
zabezpečenia väčšieho rozsahu zákaziek na Slovensku a tým výhody pre žalovaného, nepovažoval
v konaní za preukázané. Konajúci súd poukázal na to, že žalovaný existenciu záväzku potvrdil aj
písomným dokladom zo dňa 19.12.2013 a minimálne si bol vedomý, že tento záväzok má a k jeho
úhrade ako zostatku z faktúry, ktorou bola vyúčtovaná reklamná činnosť, sa zaviazal v dohode zo dňa
03.05.2010, čo ani nenamietal. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že z dokazovania vyplynulo, že
predchodca žalobcu reklamu, ku ktorej sa v zmluve zo dňa 04.03.2010, zaviazal vykonať po dobu
hokejového turnaja CHC 2010 v období v dňoch 24.08. - 26.08.2010 aj vykonal, pričom túto skutočnosť a
najmä rozsah reklamy žalovaný nenamietal, keď dňa 03.05.2010 potvrdil svojím podpisom na dohode, že
uhradí zvyšok fakturovanej ceny. Konajúci súd poukázal na to, že v prípade, že žalovaný chcel namietať
rozsah vykonanej reklamy, mohol tak urobiť hneď po ukončení turnaja a nie takmer po uplynutí 1 roka -
listom zo dňa 13.09.2011, pričom opätovne zdôraznil, že žalovaný svoj záväzok potvrdil dňa 03.05.2010.
Na základe uvedených skutočností mal súd prvej inštancie za to, že nárok žalobcu je dôvodný a zaviazal
žalovaného k splneniu záväzku, ktorý mu bol zrejmý, ktorý potvrdil, avšak dobrovoľne nesplnil. Obranu
žalovaného súd vyhodnotil ako účelovú.
Súd priznal žalobcovi aj právo na sankciu za omeškanie, a to úrok z omeškania, keďže žalovaný faktúru
č. 10/03/02/2 neuhradil v lehote splatnosti a táto časť pohľadávky prešla na žalobcu spolu s istinou a
žalovaný je tak v omeškaní od 18.04.2010.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi podľa zásady úspechu náhradu
trov konania vo výške 11.136 eur, ktoré podrobne vyčíslil.

5. Súd prvej inštancie v rozsudku poukázal na ust. § 269 ods. 2, § 407 ods. 3, § 365, § 369 ods. 1, 2,
3 Obchodného zákonníka, § 51, § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 120 ods. 1, 2, 3, 4 a § 132
Občianskeho súdneho poriadku.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že v konaní
došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že doklad zo dňa 19.12.2013 je
žiadosť žalovaného o potvrdenie zostatku žalobcom, resp. právnym predchodcom žalobcu, výlučne na
potreby účtovníctva a žiadnym spôsobom nepreukazuje oprávnenosť záväzku žalovaného a v žiadnom
prípade neznamená, že žalovaný tento záväzok, resp. nárok uznáva. Ďalej uviedol, že ani v dohode
zo dňa 03.05.2010 sa nezaviazal k úhrade tohto záväzku bezpodmienečne. Táto dohoda o postúpení
práv a záväzkov podľa názoru žalovaného len špecifikovala jeho záväzok uhradiť zvyšok odmeny ako
dohodnutú cenu za vykonávanie reklamnej činnosti, ktorá sa mala uskutočniť na športovom podujatí v
dňoch 24.08.2010 - 26.08.2010. To znamená, že tento záväzok je naviazaný na plnenie, ktoré sa malo
uskutočniť neskôr v budúcnosti a v dôsledku toho záväzok v dohode zo dňa 03.05.2010 v žiadnom
prípade nemôže byť považovaný za oprávnený bez toho, aby najskôr nedošlo k zodpovedajúcemu
plneniu reklamnej činnosti. V súvislosti s čiastočným plnením uviedol, že v žiadnom prípade neznamená
uznanie celého záväzku žalovaným, nakoľko z jeho správania nepochybne počas celej doby vyplýva,
že neuznáva zvyšok záväzku a z toho dôvodu nemožno aplikovať § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.

7. Žalovaný ďalej uviedol, že predmetom Zmluvy o vykonaní reklamy zo dňa 04.03.2010, z ktorej
vyvodzuje žalobca svoj nárok, bolo zabezpečenie reklamy na základe požiadaviek a priebežných
objednávok od žalovaného, vykonanie reklamy v elektronických médiách, ktoré mali byť presne
špecifikované v prílohách k tejto zmluve a zabezpečenie reklamy po dobu hokejového turnaja CHC
2010 konaného v dňoch 24.08. - 26.08.2010 na základe požiadaviek a priebežných objednávok



od žalovaného. Za tieto uvedené činnosti sa zaviazal žalovaný na zaplatenie dohodnutej odmeny.
Považoval za potrebné uviesť, že táto zmluva v skutočnosti nemala žiadne prílohy, ktoré by špecifikovali
vykonanie reklamy, vrátane rozsahu reklamy. Žalovaný poukázal na to, že následne bolo Dodatkom č.
1 zo dňa 04.03.2010 k tejto zmluve upravené plnenie zo strany žalobcu, resp. právneho predchodcu
žalobcu tak, že zabezpečí vykonanie reklamy na športovom podujatí Cassovia Hockey Cup 2010 v
období 24.08.2010 - 26.08.2010 podľa tabuľky č. 1, ktorá mala byť neoddeliteľnou súčasťou tohto
dodatku. Počas súdneho konania nebolo preukázané, že by k tomuto dodatku bola pripojená príloha,
resp. tabuľka, ktorá by špecifikovala plnenie. Zdôraznil, že podľa ústnej dohody sa mala reklama vykonať
tak, že výsledkom reklamy malo byť získanie väčšieho počtu zákaziek o väčších objemoch na Slovensku
a dohoda mala riešiť aj problémy na už začatých stavbách. K tomu však nedošlo, preto považoval
za zrejmé, že nebol naplnený predmet tejto dohody. Poukázal aj na to, že žalobca, resp. jeho právny
predchodca mal žalovanému predložiť všetky doklady preukazujúce vykonanie reklamy podľa zmluvy,
pričom splnenie tejto povinnosti nebolo v súdnom konaní riadne preukázané.

8. Záverom žalovaný namietol, že Zmluvu o vykonaní reklamy zo dňa 04.03.2010, vrátane Dodatku
č. 1 zo dňa 04.03.2010 a tiež Dohodu o postúpení práv a záväzkov zo dňa 03.05.2010 uzavrel
nie samotný žalovaný, ale organizačná zložka žalovaného, ktorá nemá právnu subjektivitu. Z týchto
dokumentov žiadnym spôsobom nevyplýva, že organizačná zložka konala v mene žalovaného. Vyvodil
záver, že organizačná zložka žalovaného konala vo vlastnom mene a nie v mene žalovaného. Nakoľko
organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, v takomto prípade by bolo potrebné považovať uzavretie
uvedených zmlúv, resp. dohôd za absolútne neplatný právny úkon pre jeho rozpor so zákonom podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že žalovaný neuviedol žiadne nové skutkové
alebo právne významné skutočnosti a konštatoval, že odvolanie žalovaného je plné rozporných tvrdení,
pričom niektoré jeho tvrdenia sú priam v rozpore s princípmi elementárnej logiky. Zdôraznil, že žalovaný
faktúru č. 10/03/02/2 žalobcovi nevrátil, ani inak nerozporoval, naopak z obsahu odvolania vyplýva, že
žalovaný ju viedol vo svojom účtovníctve a po 36 mesiacoch od jej vystavenia predchodcom žalobcu
si u predchodcu žalobcu existenciu faktúry overoval a žiadal ju odsúhlasiť. Poukázal na to, že faktúra
obsahuje klauzulu, že jej prevzatím žalovaný odsúhlasuje jej obsah a fakturovanú sumu. Ďalej s
odkazom na ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka uviedol, že žalovaný z celkovej fakturovanej sumy
285.600 eur uhradil sumu 100.000 eur, čím zo strany žalovaného došlo k uznaniu aj zvyšku záväzku,
a to vzhľadom aj na čl. III. Dohody o postúpení práv a záväzkov zo dňa 03.05.2010.

10. V súvislosti s namietaným rozsahom zmluvy žalobca poukázal na výpoveď svedka F.. Q. S., ktorý
okrem iného potvrdil tvrdenia žalobcu, že žalovanému bol rozsah reklamy na základe zmluvy známy,
pričom k procesu uzatvárania zmluvy zdôraznil, že strany sporu pri stanovení rozsahu reklamy
vychádzali aj z obchodných zvyklostí na základe v tom čase už trojročnej bezproblémovej spolupráce. Z
vykonaného dokazovania mal žalobca za preukázané, že aj samotný výkon reklamy bol jeho právnym
predchodcom riadne v zmysle zmluvy dokladovaný a preukázaný listinnými dôkazmi predloženými súdu
prvej inštancie, ktorými preukázal faktické splnenie predmetu zmluvy zo strany právneho predchodcu
žalobcu a odôvodnenosť nárokov uplatnených žalobou.

11. V súvislosti s opätovným tvrdením žalovaného, týkajúcim sa ústnej dohody, výsledkom ktorej malo
byť získanie väčšieho počtu zákazok o väčších objemoch na Slovensku a ktorá mala riešiť problémy
na už začatých stavbách žalobca uviedol, že toto tvrdenie je neoprávnené a nepravdivé, s úmyslom
žalovaného vyhnúť sa splneniu svojej povinnosti, nakoľko citované ustanovenie žalovaného nie je
obsahom Dohody o postúpení práv a záväzkov zo dňa 03.05.2010, ani zmluvy a jej Dodatku č. 1.
Zo strany žalovaného to považoval za jednostranné účelové rozšírenie predmetu Dohody o postúpení
záväzkov zo dňa 03.05.2010. Zároveň považoval za nepravdivé aj vyjadrenie žalovaného, že medzi
žalovaným a právnymi predchodcami žalobcu došlo k ústnej dohode, ktorá rozsah reklamy špecifikovala
v podstatne širšom rámci ako bola skutočne vykonaná. Zároveň poukázal na čl. VIII. ods. 8.2 zmluvy, v
zmysle ktorého akékoľvek zmeny a doplnky k tejto zmluve vyžadujú vždy písomnú formu.

12. V súvislosti s argumentáciou žalovaného, ktorý popiera, že by ho právne zaväzovalo konanie jeho
organizačnej zložky, poukázal na ust. § 7 a § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka, z ktorých jasne vyplýva,



že právnym dôsledkom zriadenia organizačnej zložky a jej zápisu do obchodného registra je vznik
oprávnenia konať v mene podnikateľa voči tretím osobám.

13. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
vzhľadom na náležite zistený skutkový stav a aplikáciu správnych právnych predpisov ako vecne správny
potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v
Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného,
vyjadrením žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

15. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými
skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení
svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu
alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než
napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú
spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací
súd uvádza nasledovné:

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 185.600 eur s príslušenstvom na
základe Zmluvy o vykonaní reklamy a o vzájomnej obchodnej spolupráci“ vrátane Dodatku č. 1 uzavretej
dňa 04.03.2010 medzi žalovaným splnomocnenou organizačnou zložkou v Slovenskej republike -
BÖGL a KRÝSL, k.s., pobočka Budovateľská 48, Prešov a obchodnou spoločnosťou Casovia Trade
Agency s.r.o., Wurmova 2, Košice. Dňa 03.05.2010 vstúpila do práv obchodnej spoločnosti Casovia
Trade Agency s.r.o. obchodná spoločnosť Keramon Košice spol. s r. o., Prešov, na základe „Dohody o
postúpení práv a záväzkov“ účastníkom, ktorej bol aj žalovaný. Dňa 04.03.2013 uzatvorili spoločnosť
Keramon Košice, spol. s r. o., Prešov a spoločnosť žalobcu „Zmluvu o postúpení pohľadávky,“ na základe
ktorej postúpila spoločnosť Keramon Košice, spol. s r. o., Prešov v postavení postupcu pohľadávku vo
výške 185.600 eur ako zvyšok odmeny fakturovanej faktúrou č. 01/03/02/2, splatná dňa 17.04.2010, na
spoločnosť žalobcu (postupník). Dňa 12.03.2013 bolo žalovanému ako dlžníkovi doručené Oznámenie
o postúpení pohľadávky zo dňa 06.3.2013.

17. Odvolací súd sa najprv zaoberal námietkou žalovaného, že Zmluvu o vykonaní reklamy zo dňa
04.03.2010, Dodatok č. 1 zo dňa 04.03.2010 a tiež Dohodu o postúpení práv a záväzkov zo dňa
03.05.2010 uzavrel nie samotný žalovaný, ale organizačná zložka žalovaného, ktorá nemá právnu
subjektivitu, pričom z týchto dokumentov žiadnym spôsobom nevyplýva, že organizačná zložka konala
v mene žalovaného, z čoho je možné vyvodiť záver, že organizačná zložka žalovaného konala vo
vlastnom mene a nie v mene žalovaného a nakoľko organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, v
takomto prípade by bolo potrebné považovať uzavretie uvedených zmlúv, resp. dohôd za absolútne
neplatný právny úkon pre jeho rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa
touto novotou uvedenou žalovaným v odvolaní zaoberal, nakoľko opravný prostriedok s právom novôt v
zmysle novej právnej úpravy povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy, čo znamená, že
odvolací súd v súlade s ust. § 366 písm. b) CSP je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na
prostriedky procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo
k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu v zmysle § 39 OZ musí súd pri rozhodovaní prihliadať ex offo. Žalovaný namietol neplatnosť
uvedenej zmluvy, vrátane Dodatku č. 1 a dohody pre ich neplatnosť so zákonom, keďže boli uzavreté
organizačnou zložkou žalovaného, ktorá konala vo vlastnom mene a nie v mene žalovaného a ktorá
nemá právnu subjektivitu.

18. Podľa § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka, vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku
zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť
všetky úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku.



19. Uvedené ustanovenie obsahuje úpravu jednej formy zákonného zastúpenie. Ak je vedúci (podniku
zahraničnej osoby alebo jeho odštepného závodu) zapísaný v obchodnom registri, je oprávnený za
podnikateľa konať, len vo veciach týkajúcich sa organizačnej zložky podniku alebo podniku zahraničnej
osoby. V rámci tohto vecného obmedzenia je zároveň jeho oprávnenie neobmedzené a voči tretím
osobám neobmedziteľné. Vedúci podniku alebo jeho organizačnej zložky je zákonným zástupcom
podnikateľa. Odvolací súd na podporu tohto názoru poukazuje na rozsudok NS SR z 01.12.2000, sp.
zn. 5 Obdo 17/2000, v ktorom vyslovil právny názor, že zo skutočnosti, že v zmluve je ako účastník
zmluvy označená organizačná zložka existujúcej právnickej osoby (obchodnej spoločnosti), nemožno
dospieť k záveru, že ju uzavrela organizačná zložka vo svojom mene a nie v mene právnickej osoby,
ktorej je zložkou. Rozsah oprávnenia osoby, poverenej určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku,
robiť právne úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza, nie je možné vnútornými predpismi
obchodnej spoločnosti s účinkami voči tretím osobám obmedziť. S poukazom na uvedené odvolací
súd konštatuje, že ako je zrejmé zo znenia namietaných právnych úkonov, Zmluvu o vykonaní reklamy
zo dňa 04.03.2010, Dodatok č. 1 zo dňa 04.03.2010, ako aj Dohodu o postúpení práv a záväzkov zo
dňa 03.05.2010 uzavieral a podpisoval Z. H. ako štatutárny zástupca spoločnosti označenej: BÖGL
a KRÝSL, k.s. - pobočka, so sídlom Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, IČO: 42 027 101, zapísanej v
Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka číslo: 2050/B (predtým so sídlom
Budovateľská 48, 080 01 Prešov, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel:
Po, vložka číslo: 10063/P). Odvolací súd z uvedeného výpisu z obchodného registra zistil, že Z. H. je
zapísaný v obchodnom registri od 16.01.2004 ako vedúci organizačnej zložky BÖGL a KRÝSL, k.s. -
pobočka, zriadenej právnym predchodcom žalovaného. Na základe uvedených skutočností odvolací súd
dospel k záveru, že Zmluva o vykonaní reklamy zo dňa 04.03.2010, Dodatok č. 1 zo dňa 04.03.2010, ako
aj dohoda o postúpení práv a záväzkov zo dňa 03.05.2010 sú platnými právnymi úkonmi, ktoré v mene
žalovaného platne uzavrel vedúci zahraničnej zložky zriadenej na Slovensku žalovaným a z ktorých
vznikli práva a povinnosti priamo žalovanému. V súvislosti s aktívnou legitimáciu súd prvej inštancie
správne konštatoval, že žalobca sa stal aktívne legitimovanou stranou na uplatnenie pohľadávky, ktorá
bola predchodcom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.03.2013 na neho postúpená.

20. Odvolací súd sa následne zaoberal ďalšími námietkami žalovaného v rámci jeho obrany, že
žiadosťou o potvrdenie zostatkov zo dňa 19.12.2013 žiadnym spôsobom nepotvrdil existenciu záväzku, k
úhrade záväzku v dohode zo dňa 03.05.2010 sa nezaviazal bezpodmienečne a skutočnosť, že čiastočne
plnil v žiadnom prípade neznamená uznanie celého záväzku žalovaného, nakoľko z jeho správania
nepochybne počas celej doby vyplýva, že neuznáva zvyšok záväzku a z toho dôvodu nemožno aplikovať
§ 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Tomuto názoru žalovaného nie je možné prisvedčiť.

21. Podľa § 323 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok,
predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v
prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

22. Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák., ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania
zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

23. Aby uznanie dlhu vyvolávalo tie účinky, ktoré s ním spája § 323 ods. 1 Obch. zák., musí akt uznania
spĺňať niektoré formálne a obsahové náležitosti. V prvom rade vyžaduje pre uznanie záväzku písomnú
formu. Ďalej uznanie ako jednostranný právny úkon musí byť dlžníkom adresovaný, resp. určený
veriteľovi. Napokon, z hľadiska obsahu úkonu uznania záväzku, sa na rozdiel od občianskoprávnej
úpravy uznania dlhu, nevyžaduje určenie výšky ani právneho dôvodu záväzku, ktorý sa uznáva, stačí,
ak bude z obsahu úkonu uznania záväzku záväzok, ktorý sa uznáva, bezpečne identifikovateľný a
odlíšiteľný od iných záväzkov prípadne existujúcich medzi veriteľom a dlžníkom. Odsek 2 § 323 Obch.
zák. ustanovuje výnimky z požiadavky výslovnosti prejavu vôle dlžníka uznať svoj záväzok, a to tým,
že ako uznanie záväzku kvalifikuje úkony, u ktorých možno mať za to, že ich realizáciou dlžník uznal
svoj záväzok konkludentne. Ako je zrejmé zo znenia článku III. Dohody o postúpení práv a záväzkov
zo dňa 03.05.2010, zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť žalovaný uhradí zvyšok už agentúrou
Casovia Trade Agency, s.r.o. fakturovanej odmeny v zmysle Zmluvy a Dodatku vo výške 205.600
eur preberateľovi (Keramon Košice, spol. s r.o. - právny predchodca žalobcu). Z obsahu písomného
potvrdenia organizačnej zložky žalovaného zo dňa 19.12.2013 je zrejmé, že žalovaný uznal voči
právnemu predchodcovi žalobcu KERAMON Košice, spol. s r.o. záväzok vo výške 185.600 eur, ktorý



označil v zozname záväzkov ku dňa 30.11.2013 v uvedenej výške a pár. symbolom 10030022 a zároveň
ho požiadal o odsúhlasenie a potvrdenie jeho správnosti. V tomto smere odvolací súd považuje obranu
žalovaného za účelovú, nakoľko z týchto listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný uznal záväzok,
ktorý mu vznikol na základe Zmluvy o vykonaní reklamy zo dňa 04.03.2010, fakturovaný faktúrou č.
10/03/02/2. Odvolací súd ďalej poukazuje aj na čiastočnú úhradu tejto faktúry vo výške 100.000 eur, ktorá
má v zmysle cit. ust. zákona tiež účinky uznania zvyšnej časti dlhu žalovaného vo výške 185.600 eur.

24. Dôsledkom uznania záväzku je vznik vyvrátiteľnej domnienky o tom, že záväzok v čase jeho
uznania dlžníkom existoval. Dôsledkom vyvrátiteľnosti tejto domnienky je to, že dlžník má naďalej
možnosť dokázať, že uznaný záväzok v čase uskutočnenia aktu uznania v skutočnosti neexistoval, či
už preto, lebo nikdy nevznikol, alebo preto, lebo ešte pred jeho uznaním zanikol. V prípade, že dlžník
neunesie dôkazné bremeno tvrdenia a dôkazu o tom, že v dobe uznania záväzku tento neexistoval,
súd bude mať na základe uvedenej právnej domnienky skutočnosť existencie uznaného záväzku za
preukázanú. Je teda vecou dlžníka, aby dokazoval neexistenciu záväzku, ktorý uznal a popr. niesol i
všetky dôsledky z toho, že túto skutočnosť v súdnom konaní nepreukázal. Odvolací súd zdôrazňuje,
že nestačí určitú skutočnosť len poprieť, ale strana musí uviesť aj vlastné tvrdenia o predmetných
skutkových okolnostiach, na čo nadväzuje povinnosť označiť dôkazy na ich preukázanie. Nakoľko
žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, že právny predchodca žalobcu mu nepredložil všetky doklady
preukazujúce vykonanie reklamy podľa zmluvy, neuniesol ohľadom svojich tvrdení v tomto smere
dôkazné bremeno.

25. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná
povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva
pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôkazným bremenom
sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia,
že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena
je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa
hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky
hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o
tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej
strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide
o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

26. Ak teda žalovaný tvrdil aj skutočnosť, že bola uzavretá ústna dohoda, podľa ktorej sa mala reklama
vykonať tak, že jej výsledkom malo byť získanie väčšieho počtu zákaziek o väčších objemoch na
Slovensku a ktorá mala riešiť aj problémy na už začatých stavbách, bolo jeho povinnosťou označiť a
predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Žalobca toto tvrdenie považoval za
neoprávnené a nepravdivé, s úmyslom žalovaného vyhnúť sa splneniu svojej povinnosti. Odvolací súd v
tejto súvislosti poukazuje zhodne so žalobcom aj na ustanovenie čl. VIII. Zmluvy ods. 8.2, v ktorom bolo
dohodnuté, že akékoľvek zmeny a doplnky k tejto zmluve vyžadujú vždy písomnú formu. Žalovaný v
konaní nepreukázal uzavretie ním tvrdenej dohody v písomnej, ani ústnej forme, preto súd prvej inštancie
správne vyhodnotil obranu žalovaného ako účelovú.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho
posúdenia veci, preto odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnutý rozsudok podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.



30. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).