Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/109/2015 z 11. 4. 2016 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 11. apríla 2016, sp. zn. 2Cob/109/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1213225946.1 Krajský súd Bratislava | 2Cob/109/2015 | ECLI:SK:KSBA:2016:1213225946.1 | 2016-04-11 | Rozhodnutie Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo Citované ustanovenia: ObZ, § 536 ObZ, § 358 ObZ, OZ, § 580 OZ, OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7014f7ad-d394-4aac-9530-dede907c31de Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1213225946.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/109/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213225946
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213225946.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: Tibor Valachovič,
s miestom podnikania Naftárska 1600/68 A, 908 45 Gbely, IČO: 34 783 644, zast. JUDr. Alena
Arbetová, advokátka, Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč, proti žalovanému: EURO-BUILDING, a.s.,
Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 683 066, zast. Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o.,
Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, o zaplatenie 1.104,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/64/2014-107 zo dňa 27.1.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/64/2014-107 zo dňa
27.1.2015 p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 61,41
eura, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, k rukám právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.104,34 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,02 % denne zo sumy 1.104,34 eura od 30.7.2011
do zaplatenia, náhradu trov konania vo výške 66,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
569,73 eur.
V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobu doručenou súdu dňa 27.8.2013 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.104,34 eura s príslušenstvom
a na náhradu trov konania, titulom Zmluvy o dielo č. 521/2010-VV uzavretej medzi účastníkmi konania
dňa 15.11.2010 (ďalej len „zmluva o dielo“).

Svoju žalobu odôvodnil tým, že v zmysle čl. 4.3. zmluvy o dielo žalovaný (objednávateľ)
zadrží 5 % z ceny diela, čo sa bude realizovať zadržaním 5 % z každej faktúry predloženej žalobcom ako
inštitút zádržného, ktoré uhradí žalovaný žalobcovi po odstránení všetkých vád a nedorobkov do 30 dní
po definitívnom prebratí celého diela investorom diela. K prevzatiu diela investorom diela - Mestom Holíč
došlo dňa 29.6.2011, kedy bol podpísaný protokol o odovzdaní a prevzatí diela v súlade so zmluvou o
dielo po tom, čo žalobca odstránil reklamovanú vadu diela. V preberacom protokole neboli vytýkané
žiadne vady odovzdávaného diela. V súlade so zmluvou o dielo, malo k vyplateniu zádržného dôjsť
dňa 29.7.2011 (30 dní po prebratí diela investorom). Žalobcovi vznikol nárok na zádržné v celkovej
sume 1.104,34 eura. Nakoľko žalovaný žalobcovi zádržné v lehote splatnosti neuhradil, uplatňuje si
touto žalobou na súde svoj nárok na zaplatenie sumy 1.104,34 eura s úrokom z omeškania v sume 0,02
% denne od 30.7.2011 do zaplatenia.

Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu, zo dňa 28.1.2014, v
ktorom uviedol, že žalovaný dňa 30.12.2010 vystavil faktúru č. 200000709 na sumu 521,86 eur,
ktorou refakturoval náklady na opravu poškodeného vŕtacieho kladiva, pretože nástroj bol používaný



zamestnancami žalobcu. Tento nárok žalovanému vznikol titulom vzniknutej škody, keďže žalobca
porušil povinnosti vyplývajúce z čl. 10 bod 10.1 zmluvy o dielo, ako aj z dôvodu, že v tom čase znášal
zhotoviteľ nebezpečenstvo škody na zhotovovanom diele, až do jeho riadneho ukončenia. Faktúrou č.
200100303 zo dňa 15.6.2011 na sumu 1.574,40 eur si žalovaný uplatnil škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu
chýbajúceho materiálu na stavbe, určeného pre žalobcu a ktorý žalobca používal pri vyhotovení diela.
Listom zo dňa 31.12.2012 oznámil žalovaný žalobcovi, že došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok
ku dňu 31.12.2012, na základe čoho považoval záväzok voči žalobcovi za uhradený. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti žalovaný žiadal, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu uviedol, že žalovaný
žiadnym spôsobom svoje dôvody vedúce k vystaveniu faktúr nepreukázal a na vystavenie faktúr
neexistuje zákonný dôvod. Žalovaný žalobcu nikdy neupozornil na vzniknutú škodu na vŕtacom kladive
a ani nepreukázal spôsobenie škody na vŕtacom kladive žalobcom a taktiež nepredložil doklady
preukazujúce vzniknuté náklady na opravu predmetného vŕtacieho kladiva. Vystavenie faktúry za opravu
vŕtacieho kladiva považuje žalovaný za bezdôvodné a vystavenie faktúry za chýbajúci materiál za
účelové tvrdenie zo strany žalovaného. Faktúra za stavebný materiál (zo dňa 15.06.2011) je vystavená
viac ako pol roka po tom, čo žalobca opustil stavenisko, nakoľko jeho posledná faktúra bola vystavená
dňa 31.12.2010, z čoho vyplýva, že žiadne následné práce neboli vykonávané, nakoľko by ich vykonanie
bolo vyfakturované.

Súd v rozsudku poukázal na ustanovenia § 536 ods. 1, 2 a 3, § 546 ods. 1, § 560 ods. 1 a 2, §
562 ods. 1, 2 a 3, § 428 ods. 1 a 2, § 437 ods. 1, § 358, § 359, § 362, § 365, § 369 ods. 1, § 373
Obchodného zákonníka.

V prípade škody vzniknutej z dôvodu potreby opravy vŕtacieho kladiva (značky BOSCH), za vykonanie
ktorej bola žalovanému ako objednávateľovi dňa 22.12.2010 vystavená faktúra na sumu 521,86 eur a
ktorú žalovaný uhradil dňa 3.3.2011 súd uviedol, že z vykonaného dokazovania nemal za preukázané
porušenie povinnosti žalobcom, nakoľko žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalobcovi ako
zhotoviteľovi nahlásil poškodenie vŕtacieho kladiva, či už písomne alebo ústne, a ani potrebu jeho opravy,
a taktiež z výpovede žalobcu vyplýva, že žalobca nepoužíval kladivá značky BOSCH ale Makita. To, že
žalovaný si dal opraviť nejaké vŕtacie kladivo a zaplatil cenu za jeho opravu, podľa súdu nepreukazuje, že
túto škodu mu spôsobil žalobca, resp. jeho pracovníci, pri vykonávaní diela. V prípade, že k poškodeniu
vŕtacieho kladiva došlo zo strany žalobcu, mal žalovaný o tejto skutočnosti upovedomiť žalobcu a
informovať ho o tejto skutočnosti písomne, a dať mu možnosť sa k tejto udalosti vyjadriť. Vzhľadom na
uvedené, súd nemal za preukázané splnenie všetkých podmienok potrebných pre priznanie nároku na
náhradu škody, z čoho vyplýva, že žalovanému voči žalobcovi nevznikla pohľadávka, ktorú by si voči
žalobcovi mohol započítať.

Čo sa týka nároku na náhradu škody, ktorá žalovanému vznikla v dôsledku potreby kúpy chýbajúceho
stavebného materiálu, ktorý bol určený pre žalovaného, vznik ktorej žalovaný preukazuje faktúrou č.
102100572 zo dňa 24.5.2011, súd uviedol, že faktúra za dodanie tovaru bola vystavená dňa 24.5.2011 a
žalobca vystavil poslednú faktúru v mesiaci december 2010, a po vystavení tejto faktúry už žiadne práce
nevykonával. Z výpovede žalobcu vyplýva, že žalovaný nemal stavebný materiál nijakým spôsobom
zabezpečený proti krádeži a rovnako žalobca a ani jeho pracovníci nepodpisovali prevzatie stavebného
materiálu a jeho dodávky na stavbu mal na starosti žalovaný. Žalovaný podľa súdu nedoložil žiaden
dôkaz preukazujúci, že došlo k zdokumentovaniu množstva chýbajúceho materiálu, žalovaný nedoložil
súdu napríklad ani zápis zo stavebného denníka, ktorý mal urobiť stavbyvedúci, z ktorého by vyplývalo
porušenie povinností žalobcom. Ani v tomto prípade podľa súdu žalovaný nepreukázal všetky zákonom
vyžadované náležitosti na priznanie nároku na náhradu škody, keďže nepreukázal vznik škody, nakoľko
súdu nedoložil inventarizáciu materiálu ani iné doklady preukazujúce množstvo dovezeného a použitého
materiálu na stavbe. Žalovaný nepreukázal ani porušenie povinnosti žalobcom, nedoložil žiaden listinný
doklad, z ktorého by vyplývalo, že žalobcu o chýbajúcom materiáli informoval a ani doklad preukazujúci,
že žalovaný vykonal záznam v stavebnom denníku alebo inej dokumentácii, že došlo k strate stavebného
materiálu. Z uvedeného podľa súdu vyplýva, že ani v tomto prípade žalovaný nepreukázal, že by mu
voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody, a teda mu ani nevznikla pohľadávka, ktorú by si mohol
započítať s pohľadávkami žalobcu.



Súd konštatoval, že v oboch prípadoch, v ktorých si žalovaný uplatnil nárok na náhradu škody, bol
žalovaný vyzvaný na doloženie relevantných dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, avšak doklady ním
doložené nepreukazujú jednak dôvodnosť opravy vŕtacieho kladiva, nakoľko o jeho poškodení nebol
žalobca vôbec informovaný a ani dôvodnosť potreby kúpy stavebného materiálu, resp. dôvodnosť jeho
kúpy zapríčinenej žalobcom.

Súd tiež uviedol, že nevykonal žalovaným navrhovaný dôkaz - vypočutie svedka, pána Z.,
stavbyvedúceho, nakoľko pre rozhodnutie súdu by bola jeho výpoveď, či sa na stavbe používalo vŕtacie
kladivo značky BOSCH alebo nie, irelevantná, nakoľko žalovaný vôbec nepreukázal poškodenie kladiva
žalobcom alebo jeho pracovníkmi, teda skutočnosť, že žalobca porušil svoju povinnosť. Taktiež nie je
podľa súdu dôležité, že pán Z. mal vedomosť o dodávke materiálu na stavbe Gbely (ktorý sa údajne
stratil a žalovaný tvrdí, že za to môže žalobca). Žalovaný mal preukázať, že došlo ku strate materiálu,
a že túto stratu zavinil žalobca. Avšak doložené faktúry preukazujú len nákup stavebného materiálu, a
to ešte aj na inú stavbu, ako tá, ktorá je predmetom sporu.

Súd uzavrel, že nakoľko žalovaný nepreukázal vznik nároku na náhradu škody, teda nepreukázal
existenciu pohľadávky spôsobilej na započítanie s pohľadávkami žalobcu vyplývajúcimi mu z uzavretej
zmluvy o dielo, a nárok žalobcu mal súd v celom rozsahu za preukázaný a zo strany žalovaného nebola
jeho existencia a ani výška namietaná, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a
žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy spolu s úrokom z omeškania uplatneným žalobcom
v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka odo dňa nasledujúceho po dni, do ktorého mal žalovaný
vyplatiť žalobcovi zádržné.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p. Uviedol,
že je pravdou, že nerozporoval ako taký samotný nárok žalobcu, ale predložil súdu dôkazy o zániku
pohľadávky žalobcu, a to započítaním pohľadávky, ktorú mal žalovaný proti žalobcovi. Predložil faktúru,
ktorou uplatnil voči žalobcovi náklady na opravu vŕtacieho kladiva, ktoré sa používalo na stavbe MŠ
Holíč. Následne predložil ďalšie doklady o tom, že v skutočnosti toto náradie bolo opravované a za jeho
opravu žalovaný zaplatil sumu 521,86 eura, ktorú si započítal voči žalobcovi. V podkladoch k faktúre
za opravu bolo uvedené, že došlo k jeho poškodeniu pádom z výšky na stavbe a že s ním v tom
čase pracovali zamestnanci, resp. iné osoby žalobcu. Pokiaľ ide o ďalší nárok žalovaného, ktorý bol
započítaný s pohľadávkou žalobcu, išlo o dodanie chýbajúceho zatepľovacieho materiálu pre stavbu ZŠ
Gbely. Súd podľa žalovaného nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, z ktorých vyplýva, že faktúra
č. 200100303 ako aj ďalšie doklady preukazujú, že nešlo o stavbu v Holíči, ale o stavbu v Gbeloch,
kde žalobca v roku 2011 predmetné práce vykonával. Suma 1.574,40 eura bola vyčíslená ako škoda
žalovaného, ktorá vznikla titulom straty materiálu, s ktorým na stavbe ZŠ Gbely pracoval práve žalobca.

Podľa žalovaného ním uplatnené pohľadávky boli spôsobilé na započítanie, a to, že v prípade
pohľadávky z faktúry č. 200100303 išlo o tzv. inú stavbu, nič nemení na tom, že ide o vzájomne sa
kryjúce pohľadávky žalobcu a žalovaného.

Žalovaný tiež uviedol, že zamietnutím návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom svedka Ing. I. Z.
došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci, svedok mal objasniť a vysvetliť skutočnosti, kedy
došlo k vzniku škody, ako oboznámil v zastúpení žalovaného s touto škodou žalobcu ešte predtým,
ako došlo k vystaveniu uplatnených faktúr. Ing. Z. bol stavbyvedúcim žalovaného pre obidve stavby,
t.j. MŠ Holíč a ZŠ Gbely, bol prítomný pravidelne na stavbe a bol zástupcom žalovaného, ktorý mal
kompletné informácie o spôsobe a postupe vykonávania prác subdodávateľmi žalovaného, ako aj riešil
všetky ostatné s tým súvisiace otázky. Podľa žalovaného išlo o dôkaz, ktorý smeroval k preukázaniu
sporných skutočností, rozhodných a právne významných pre tento prípad.

Žalovaný poukázal na to, že žalobca mal podľa zmluvy o dielo (čl. V bod 5.2) viesť montážny denník, v
ktorom sa mali zaznamenávať údaje súvisiace s postupom prác a ich kvalitou, ako aj ostatné skutočnosti
dôležité pri zhotovení diela. Tento denník mal byť uložený u stavbyvedúceho. Žalobca ani na jednej zo
stavieb neviedol montážny denník, preto akákoľvek komunikácia medzi ním a zástupcami žalovaného sa
mohla realizovať práve v ústnej, resp. telefonickej forme. Aj keď sa na stavbe viedol stavebný denník, v
ňom boli zapisované hlavne údaje o stavbe vo vzťahu žalovaný a investor stavby. Preto v prípade vzniku



škody žalovaného voči jeho subdodávateľom neexistoval dôvod pre zaznamenávanie týchto údajov do
tohto denníka.

Žalovaný nesúhlasil ani s rozhodnutím o trovách konania, keď vytkol, že priznaný úkon ako podanie na
súd - stanovisko k doloženým dokladom zo dňa 20.12.2014 je viac menej svojim obsahom totožné s
obsahom podania právnej zástupkyne žalobcu - vyjadrenie k odporu, nie sú v ňom uvádzané žiadne
nové skutočnosti, pričom uvedené vyjadrenie k dokladom mohlo byť súčasťou prednesu na pojednávaní,
ktoré sa uskutočnilo dňa 27.1.2015.

Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a
zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasí, aby zádržné bolo započítané s
pohľadávkou, ktorá vraj žalovanému vznikla z titulu odcudzenia materiálu na stavbe, a s pohľadávkou
v súvislosti s poškodením vŕtacieho kladiva. Uviedol, že na stavenisku sa nachádzalo niekoľko firiem,
ktoré mohli kladivo použiť a poškodiť. Kladivo zn. BOSCH on ani jeho zamestnanci nepoužívali. Žalovaný
mu nikdy neoznámil poškodenie nejakého kladiva, ani ho nežiadal, aby sa k škode vyjadril. Pri svojej
práci používal kladivo zn. Makyta, ktoré stavbyvedúci žalovaného zabezpečil z požičovne, teda nebolo
vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný nepreukázal podľa žalobcu škodu na kladive, ani to, že by žalobca
kladivo zn. BOSCH vôbec používal.

Žalobca tiež uviedol, že z dokladov predložených žalovaným vyplýva, že faktúra č. 20000079 za opravu
vŕtacieho kladiva zn. BOSCH bola vystavená dňa 30.12.2010, avšak oprava bola zrealizovaná a faktúra
uhradená dňa 3.3.2011. Až do súdneho sporu žalovaný žalobcovi nepredložil žiadny doklad o tom,
že bolo kladivo opravované a že bola vystavená faktúra. Táto faktúra tiež nebola započítaná a nie je
súčasťou Oznámenia o jednostrannom zápočte.

Žalobca nesúhlasil ani so započítaním pohľadávky za nákup materiálu, ktorý žalovaný kupoval, vraj
z dôvodu chýbajúceho stavebného materiálu na stavbu. Uviedol, že stavebný materiál zabezpečoval
žalovaný sám a priebežne, s tým, že materiál ukladal na voľné priestranstvo bez zabezpečenia ochrany.
Počas výstavby žalobcovi nikdy nechýbal materiál, ani žalovaného nežiadal, aby mu dodal chýbajúci
materiál. Rovnako ani žalovaný podľa neho nikdy neuviedol, že mu bol materiál zo stavby odcudzený.

Žalobca uviedol, že žalovaný nepreukázal, že išlo o pohľadávky spôsobilé na započítanie, nepreukázal
splnenie základných predpokladov pre vznik škody, nedoložil žiadny doklad o tom, že prišlo k strate
stavebného materiálu, resp. k poškodeniu kladiva, ako ani to, že o tejto škode informoval žalobcu a
žiadal od neho vyjadrenie, resp. náhradu.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený
na úradnej tabuli súdu dňa 5.4.2016 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení
sa s dôvodmi odvolania žalovaného a s vyjadrením žalobcu k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu
nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením
veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými
argumentami žalovaného, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v
rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.104,34 Eur s príslušenstvom titulom
vyplatenia zádržného podľa Zmluvy o dielo č. 521/2010-VV zo dňa 15.11.2010. Žalovaný uvedený nárok
žalobcu nerozporoval, bránil sa len tým, že listom zo dňa 31.12.2012 započítal vzájomné pohľadávky,
a preto považoval záväzok voči žalobcovi za uhradený. Žalovaný si mal započítať svoje pohľadávky
titulom vzniku škody (nákladov na opravu), ktorá mu vznikla poškodením búracieho kladiva a bola
žalobcovi vyúčtovaná dňa 30.12.2010 faktúrou č. 200000709 na sumu 521,86 Eur a titulom vzniku
škody (chýbajúceho materiálu na stavbe), ktorá bola žalobcovi vyúčtovaná dňa 15.6.2011 faktúrou č.
200100303 na sumu 1.574,40 Eur.



V zmysle ust. § 580 Obč. zák. a ust. § 358 a nasl. Obch. zák. započítanie (kompenzácia) je spôsob
zániku záväzku nahradzujúci splnenie. Právna úprava rozlišuje dva prípady započítania:
1/ započítanie jednostranným právnym úkonom, ktorým jedna strana, ak sú dané zákonom ustanovené
predpoklady, aj bez súhlasu druhej strany zrušuje vzájomné pohľadávky za predpokladu, že sa kryjú,
2/ započítanie dvojstranným právnym úkonom, teda dohodou.

Započítanie jednostranným právnym úkonom je prípustné, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky,
ktorých plnenie je rovnakého druhu, a pritom ide o pohľadávky, z ktorých ani jedna nie je vylúčená zo
započítania, a to ani dohodou strán, ani zákonom. Následkom započítania je, že vzájomne započítané
pohľadávky sa zrušujú, pokiaľ sa kryjú.

Odvolací súd sa v predmetnej veci stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že žalovaný nepreukázal
vznik nároku na náhradu škody, a teda existenciu pohľadávky, spôsobilej na započítanie s pohľadávkou
žalobcu, ktorá mu vyplývala zo zmluvy o dielo.

Tak, ako to uviedol v odvolaní žalovaný, predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373
Obch. zák. sú protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom
škody. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti
musí preukázať poškodený.

Súd prvého stupňa dospel k správnym zisteniam, keď konštatoval, že z vykonaného dokazovania nemal
preukázané porušenie povinnosti žalobcom, ani že škodu na vŕtacom kladive spôsobil žalovanému
žalobca, resp. jeho pracovníci.

Rovnako v prípade pohľadávky žalovaného z faktúry č. 200100303 žalovaný nepreukázal, že došlo k
strate materiálu, resp., že stratu zavinil žalobca. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na správnosť
dôvodov uvedených v rozsudku prvostupňového súdu na strane 7.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalovaného, že zamietnutím návrhu na doplnenie
dokazovania výsluchom svedka Ing. Z. došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konanie najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotením dôkazov nazývame činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí vykonané procesné dôkazy z
hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd nie je obmedzovanými zákonnými predpismi
v tom zmysle, ako ten či onen dôkazy hodnotiť (zásada voľného hodnotenia dôkazov), súd však musí
vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Súd pritom nie je viazaný žiadnym poradím významu a
preukázanej sily jednotlivých dôkazov. Každý z účastníkov nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že výber dôkazných prostriedkov je na vôli účastníka, no o tom, ktoré
z navrhovaných dôkazov budú vykonané, rozhoduje súd podľa svojej úvahy. Odvolací súd považuje
postup prvostupňového súdu pri vykonávaní dokazovania za správny a dostatočný a nevypočutím
navrhovaného svedka nedošlo k porušeniu práv žalovaného. O takýto stav by išlo vtedy, ak by súd svojím
procesným postupom odňal účastníkovi možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, čo sa však v danej veci
nestalo. Pokiaľ súd na procesné úkony účastníkov reaguje primeraným, zrozumiteľným spôsobom, v
súlade s procesným poriadkom a nevykonanie dôkazov odôvodní, nemožno jeho postup hodnotiť ako
odňatie možnosti konať pred súdom.

V predmetnej veci nebolo listinnými dôkazmi, predloženými žalovaným preukázané, že k poškodeniu
vŕtacieho kladiva a k strate materiálu na stavbe ZŠ Gbely došlo v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu.



Žalovaný tak nepreukázal existenciu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a preto
nárok žalobcu uplatnený v konaní započítaním nezanikol.

Odvolací súd nesúhlasí ani s námietkou žalovaného, že súd prvého stupňa nemal priznať žalobcovi
náhradu trov konania za úkon - stanovisko k doloženým dokladom zo dňa 20.12.2014.

Zo spisu vyplýva, že „Stanovisko k dokladom predloženým žalovaným listom zo dňa 3.9.2014“ je
vyjadrením sa žalobcu k dokladom, na základe ktorých si žalovaný uplatnil voči žalobcovi pohľadávku,
ktorá bola následne započítaná s pohľadávkami žalobcu. Obsahovo sa jedná o podanie, týkajúce sa
veci samej, ktoré je odlišné od vyjadrenia sa žalobcu k odporu.

Súd prvého stupňa preto rozhodol správne, keď aj za tento úkon právnej služby priznal žalobcovi
odmenu podľa § 13a) ods. 1, písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1,
2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p., pretože žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči žalovanému
právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného vo výške
61,41 eura.

Žalobcovi tieto trovy vznikli a boli priznané ako trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby
- vyjadrenie k odvolaniu - odmena vo výške 61,41 eura (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. MS
SR č. 655/2004 Z.z.). Paušálnu náhradu podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. si žalobca neuplatnil.

Priznanú náhradu trov odvolacieho konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi podľa § 149 ods. 1
O.s.p. k rukám právneho zástupcu žalobcu.

Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.