Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/739/2015 z 23. 5. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 23. mája 2016, sp. zn. 8Co/739/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1215208525.1 Krajský súd Bratislava | 8Co/739/2015 | ECLI:SK:KSBA:2016:1215208525.1 | 2016-05-23 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 150 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/42e6a064-9162-44e3-bc7f-455613d96f15 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1215208525.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/739/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215208525
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215208525.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom
Olejkárska 1, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, so sídlom Námestie M.
Benku 9-C1, Bratislava, proti odporkyni: R. L., posledne bytom J. X, L., zastúpenej opatrovníčkou V.
H., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava II, o zaplatenie 70,70 eur, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 18. septembra 2015, č.k. 21C/154/2015 - 18, v časti
náhrady trov konania, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že odporkyňa je povinná
zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 16,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 29,99 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Vladimíra Kána, advokáta so sídlom
v Bratislave, do troch dní.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 18. septembra 2015 č. k. 21C/154/2015 - 18, uložil súd prvého stupňa odporkyni
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 70,70 eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 16,50 eur, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním zistil, že odporkyňa cestovala dňa 09.12.2014
linkou č. 80 Mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, a pri prepravnej kontrole vykonanej revízorom
sa nepreukázala platným cestovným lístkom. Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke
podľa § 760 Občianskeho zákonníka (ďalej len "Obč. zák.") v spojení s § 11 ods. 2 písm. b/, § 14 ods. 2
a § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave (ďalej len "zákona o cestnej doprave") a dospel
k záveru, že odporkyňa nezaplatením cestovného porušila prepravné a tarifné podmienky navrhovateľa,
čím jej vznikla povinnosť zaplatiť cestovné v sume 0,70 eur a úhradu za nepreukázanie sa
platným cestovným lístkom v sume 70,- eur. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s §
150 ods. 2 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu v sume 16,50 eur, ktorá predstavuje
zaplatený súdny poplatok, keď toto rozhodnutie odôvodnil tým, že v rozsahu uplatnených trov právneho
zastúpenia navrhovateľa považoval za dôvodné náhradu trov konania znížiť, keď navrhovateľ si uplatnil
trovy právneho zastúpenia v sume 89,96 eur, čo spolu so súdnym poplatkom predstavuje sumu 106,46
eur, ktorá je neprimeraná voči pohľadávke 70,70 eur, a zároveň poukázal na to, že navrhovateľ si
obdobné nároky uplatňuje vzorovým návrhom, v ktorom sú menené len identifikačné údaje odporcu,
dátum jazdy bez platného cestovného lístka a variabilný symbol, a teda príprava týchto návrhov je rutinná
činnosť, nevyžadujúca žiadne odborné znalosti a pokiaľ aj navrhovateľ splnomocnil na prípravu
týchto návrhov advokáta, takýto postup považuje za neúčelný, a teda aj tým vzniknuté trovy za neúčelne
vynaložené.
Proti tomuto rozsudku; v časti týkajúcej sa náhrady trov konania; podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie navrhovateľ a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, aby mu bola
priznaná náhrada trov prvostupňového konania titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50
eur a titulom trov právneho zastúpenia v sume 89,96 eur (za 3 úkony právnej služby po 16,60 eur +
DPH a 3-krát režijný paušál po 8,39 eur + DPH). Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom



prvého stupňa pri aplikácii § 150 ods. 2 O.s.p., pričom poukázal na dôvodovú správu novely Občianskeho
súdneho poriadku účinnú od 15.10.2008, podľa ktorej, súd môže pristúpiť k zníženiu neprimeraných
trov, ktoré sú voči pohľadávke neprimerané, t.j. ak trovy predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu
ako samotná pohľadávka, čo treba chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina, o
ktorý prípad však v danej veci nejde. Poukazoval na to, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou
povinnosťou navrhovateľa, a preto nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy
právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Dôvodil tým, že všetky uplatňované
trovy konania sú účelne vynaložené a uplatňované v súlade s vyhl.č. 655/2004 Z.z.
Takiež namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti pre nedostatok
dôvodov, ktorým postupom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Zároveň poukázal na dôvody,
na základe ktorých Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, v niektorých prípadoch prvostupňové
rozhodnutia v obdobných veciach s totožným skutkovým stavom zmenil. Uviedol, že právo účastníka dať
sa zastúpiť advokátom nie je v podmienkach vnútroštátneho práva SR obmedzené ani v tzv. drobných
sporoch a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo
dňa 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie s nízkou hodnotou sporu a v tejto súvislosti
poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 6Co 271/2009. Zdôraznil, že
rozsah zníženia trov v danom prípade odporuje dobrým mravom a považuje ho za nespravodlivé,
neodôvodnené a neprimerané. Záverom si uplatnil trovy konania.
Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.
Odvolací súd prejednal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti nie
je celkom vecne správny.
V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 70,70 eur. Z hľadiska
predmetu konania, ktorým je nezaplatenie cestovného a úhrady, sa jedná o vec s nízkou hodnotou sporu,
pretože uplatňovaná pohľadávka nepresahuje sumu 1.000,- eur.
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľa v celom rozsahu, keď
odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy 70,70 eur a pokiaľ išlo o náhradu trov konania, zaviazal
odporkyňu na zaplatenie náhrady trov konania len v sume 16,50 eur, predstavujúcej súdny poplatok za
návrh oproti uplatnenej a vyčíslenej náhrade trov právneho zastúpenia v sume 89,96 eur za 3 úkony
právnej služby po 16,60 eur + 20% DPH (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. pokus o zmier, 3. písomné
podanie na súd) a paušálnu náhradu 3 x 8,39 eur + 20% DPH, a to s poukazom na ustanovenie § 150
ods. 2 O.s.p.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.
Z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav;
dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne postupoval,
keď trovy konania, na náhradu ktorých vznikol úspešnému navrhovateľovi nárok v zmysle § 142 ods. 1
O.s.p., znížil v zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Hoci je zníženie či nepriznanie náhrady trov konania v
tomto prípade výlučne na úvahe súdu, nestotožnil sa odvolací súd s posúdením nároku navrhovateľa
na náhradu trov konania súdom prvého stupňa tak, že navrhovateľovi nepatrí náhrada žiadnych trov
právneho zastúpenia.
Je potrebné vziať zreteľ na to, že poplatková povinnosť, vyplýva priamo zo zákona, je obligatórnou
podmienkou konania vo veci samej, a preto jej krátenie alebo nepriznanie v rámci trov súdneho
konania v drobných sporoch do úvahy neprichádza. Navrhovateľovi ďalej vznikol nárok na náhradu
účelne vynaložených trov konania za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia
a podanie návrhu po 16,60 eur, 2x paušálna náhrada po 8,39 eur, k tomu 20% DPH, spolu vo výške
59,98 eur. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné navrhovateľovi priznať náhradu trov právneho
zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, bez ktorej by ani nebolo
došlo k samotnému zastupovaniu v konaní. Pokiaľ ide o krátenie trov konania o
odmenu za jeden úkon právnej služby - spísanie a podanie návrhu, je treba uviesť, že predmetom
tohto konania sú pohľadávky, ktoré sa hromadne uplatňujú, pričom navrhovateľa v týchto konaniach
zastupuje Advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners a jej písomné podanie na súd - návrh je vo
všetkých prípadoch z hľadiska právnej argumentácie rovnaký, k zmene dochádza len v označení značky



veci navrhovateľa (naša značka), mena a adresy odporcu, dňa a čísla linky, kedy došlo k porušeniu
Prepravného poriadku Mestskej hromadnej prepravy v Bratislave. Skutková stránka veci je
štandardná, predmet sporu po právnej stránke tiež nie je zložitý, a teda vyžadujúci si náročnú prípravu
najmä s ohľadom na preštudovanie iných s vecou súvisiacich predpisov.
Z ust. § 150 ods. 2 O.s.p. nevyplýva záver o tom, že postup podľa uvedeného ustanovenia je možný iba v
prípade, ak trovy konania predstavujú "minimálne dvojnásobne" vyššiu sumu ako samotná pohľadávka.
Takýto záver nevyplýva ani z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu. V nej sa uvádza iba
ako príklad, že aplikácia je prípustná najmä v drobných sporoch, v ktorých konaniach trovy
konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, čím sa nemyslí násobok
uplatnenej pohľadávky.
Vychádzajúc z toho, že cieľom súdneho konania v predmetnej veci je vymoženie pohľadávky s čo
najnižšími nákladmi a nemôže tu prevažovať záujem na vedení konania z hľadiska odmeny
advokáta, dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci obstojí zníženie náhrady trov právneho
zastúpenia o jednu polovicu. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazoval na iné rozhodnutia odvolacieho
súdu vo vzťahu k aplikácii § 150 ods. 2 O.s.p., tieto nie sú pre rozhodnutie v danej veci právne významné
a ani pre toto konanie záväzné z hľadiska § 135 O.s.p., resp. § 159 ods. 2 O.s.p.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa malo všetky náležitosti požadované ust. § 157 ods.
2 O.s.p., a preto nie je odôvodnená námietka navrhovateľa týkajúca sa jeho nepreskúmateľnosti pre
nedostatok dôvodov a tým ani jeho obrana, že by mu bola tým odňatá možnosť konať pred súdom.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, zmenil (§ 220
O.s.p.) tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za
návrh v sume 16,50 eur a po krátení trov právneho zastúpenia o 50%, priznal odmenu za jeden úkon
právnej služby v sume 29,99 eur, t.j. 16,60 eur + 8,39 eur + 20% DPH.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p.
a vzhľadom na pomerný úspech účastníkov v odvolacom konaní, nepriznal žiadnemu z nich nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.