Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/402/2015 z 27. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. septembra 2016, sp. zn. 4Co/402/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1313218952.1 Krajský súd Bratislava | 4Co/402/2015 | ECLI:SK:KSBA:2016:1313218952.1 | 2016-09-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 2 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 387 ods. 1 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b4824e4a-b272-49d4-85d1-ab7e2cae603c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1313218952.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/402/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313218952
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313218952.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Pospíšilovej Degmovej v právnej veci žalobcu: F.. L.
Y., H. X, H., zast. JUDr. Jánom Vrbom, advokátom, Námestie Slobody 2, Humenné, proti žalovanej: S..
Z. K., H. XXX/XA, Bratislava, zast. JUDr. Milanom Bobákom, advokátom, Kalinčiakova 25, Bratislava,
o zaplatenie škody vo výške 7.151.766 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27. januára 2015 č.k. 45C 212/2013-96 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca od žalovanej domáhal
náhrady škody vo výške 7.151.766 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.01.2008 do
zaplatenia, a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 73.697,72 eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že žalobca odôvodňoval žalovaný nárok tým, že
žalovaná ako advokátka, ktorú poveril na zastupovanie v rôznych súdnych sporoch (aj v konkurznom
konaní na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6K 5/2009) a v trestnom konaní, nekonala riadne,
neplnila si svoje povinnosti, neinformovala ho o konaniach, konala protizákonne, nereagovala na listy
súdov, umožnila voľný priebeh falošného konkurzu na likvidáciu spol. EURO SAVE-FINANCE, s.r.o.
(ďalej len „spoločnosť“), a umožnila jej bývalému konateľovi F.. N. dokonať trestné činy, čím mu vznikla
škoda v žalovanej výške. Žalobca tvrdil, že F.. N. spôsobil spoločnosti spreneverou škodu vysokého
rozsahu, podvodným úpadkom a protizákonným konkurzom sa snažil zakryť svoju minulosť, hrubým
nátlakom na neho až vydieraním chcel zakryť protizákonné konania, porušil svoje povinnosti ako správca
zvereného majetku, oklamal a okrádal spoločníkov. Rozkladom spoločnosti a ukradnutím jej majetku
mu F.. N. spôsobil priamu a následnú škodu vo výške 7.000.000 eur. Podľa žalobcu konaním, že
konaním žalovanej došlo k protizákonnému konkurzu a výmazu spoločnosti z Obchodného registra,
pričom ak by konala vo veci vylúčenia spoločníka F.. N. a jeho trestného stíhania vo veci podvodného
úpadku, mohla predísť konkurzu. Žalovaná mu spôsobila mimoriadne vysoké materiálne škody priame aj
nepriame, psychickú traumu, ujmu na zdraví a sťaženie spoločenského uplatnenia, a jej protizákonným
konaním stratil vklad v spoločnosti v hodnote 20.000 eur, stratil provízie cca 6.660 eur mesačne, čo
je 400.000 eur, stratil plat konateľa mesačne 2.500 eur, teda 150.000 eur, z titulu neplatenia úveru
prišiel o celý majetok, dom s pozemkom v hodnote 600.000 eur, nemohol splácať leasing na auto a
preto mu ho odobrali, teda 75.000 eur. Mal za to, že žalovaná sa podieľala na rozklade spoločnosti
a ukradnutí jej majetku, a spôsobila mu priamu aj následnú škodu vo výške 7.151.766 eur. Žalovaná



so žalobou nesúhlasila, a poukázala na to, že v konkurznom konaní nezastupovala žalobcu, ale
spoločnosť EURO SAVE-FINANCE, s.r.o., pričom v predmetnom konaní prebehol štandardný zákonný
postup, ktorý realizoval predbežný správca pri zisťovaní majetku úpadcu, na základe ktorého Okresný
súd Bratislava I vydal uznesenie o zastavení konkurzného konania voči spoločnosti ako úpadcovi
pre nedostatok majetku. Uviedla, že zastaveniu konania sp. zn. 6K 5/2009 nemohla zabrániť ani pri
vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od nej požadovať, keďže nedisponovala žiadnymi dokladmi
preukazujúcimi majetnosť úpadcu, týmito nedisponoval ani žalobca, ktorý jej ani neposkytol súčinnosť. S
poukazom na právoplatnosť uznesenia o zastavení konkurzného konania dňa 23.05.2009 a následného
ex offo výmazu úpadcu z Obchodného registra dňa 17.06.2009 vzniesla námietku premlčania žalobcom
uplatneného nároku na náhradu škody.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej, oboznámením s listinnými
dôkazmi, a to Rámcovou dohodou o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 19.02.2009, plnomocenstvom
zo dňa 07.04.2009, výpisom z Obchodného registra
OS BA I spol. EURO SAVE-FINANCE, s.r.o. Bratislava, žiadosťou žalovanej zo dňa 10.04.2009 na
Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica o poskytnutie súčinnosti, odpoveďou žalovanej F.. Z. Y.
predbežnému správcovi zo dňa 14.04.2009, spisom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6K 5/2009.
Uviedol, že žalobca vo svojej výpovedi zopakoval všetky okolnosti konkurzného konania a tvrdil, že
žalovaná v ňom pochybila, keď neoznámila súdu, že návrh na konkurz spoločnosti bol podaný bývalým
konateľom, teda neoprávnenou osobou, a že konanie je v rozpore so zákonom, pričom po zastavení
konkurzného konania voči dlžníkovi pre nedostatok majetku nepodala proti uzneseniu súdu zo dňa
30.04.2009 odvolanie, a toto nadobudlo dňa 23.05.2009 právoplatnosť, a následne bola spoločnosť
vymazaná z Obchodného registra. Žalobca tvrdil, že mu žalovaná spôsobila škodu vo výške 4.885,766
eur, pozostávajúcu zo sumy 2.500.000,- Sk za vybavenie kancelárie, zakúpené v deň vzniku spoločnosti
(30.05.2006), ktoré F.. N. dva dni pred podaním návrhu na konkurz predal a úhrada nebola poukázaná
na účet spoločnosti, zo sumy 95.000.000.- Sk za nevyplatené provízie od spol. AMSLICO, a.s., za päť
rokov od roku 1996 do roku 2000, zo sumy 600.000,- Sk, predstavujúcej podiel žalobcu v spoločnosti, zo
sumy 3.775.000,- Sk, ktorá mala patriť žalobcovi, ale F.. N. ju vyplatil p. N. ako poisťovaciemu maklérovi,
ktorý však nemal byť externým pracovníkom, zo sumy
2.600.000,- Sk, predstavujúcej výšku pokuty za porušenie spoločenskej zmluvy, ktorú
F.. N. neuložil členom spoločnosti, ktorí založili konkurenčnú spoločnosť, zo sumy 912.000,- Sk, ktoré
žalobca zaplatil po vypovedaní nájmu kancelárie, za ktorý F.. N. počas 24 mesiacov neplatil mesačne
38.000,- Sk, zo sumy 18.000.000.- Sk, predstavujúcej provízie od AMSLICO a.s. za päť rokov, z ktorých
300.000,- Sk bolo prevedených do konkurenčnej spoločnosti, o čom žalovaná vedela a nekonala, zo
sumy 6.000.000,- Sk, predstavujúcej stratu pri indexácii za obdobie 20 rokov pri ročnej inflácií 6 %, zo
sumy 1.800.000,- Sk za 38 mesiacov mesačnej mzdy 50.000,- Sk a odmien F.. N. vo vymyslenej funkcii
vrchný riaditeľ spoločnosti, zo sumy 12.000.000,- Sk, predstavujúcej stratu na províziách za päť rokov
vo výške 200.000,- Sk mesačne tým, že F.. N. založil konkurenčnú spoločnosť a previedol 55.000,- Sk
klientovu databázu aj s následnými príjmami, zo sumy 3.386.000,- Sk, predstavujúcej 200.000,- Sk, ktoré
F.. N. ukradol na cestovnom, 36.000,- Sk, ktoré vybral na dovolenku v Maroku zaplatenú spol. AMSLICO
a.s., 2.700.000,- Sk zaplatených za neadekvátne služby rakúskej spoločnosti IBS DATA,
150.000,- Sk za tlač formulárov konkurenčnej spoločnosti, a 300.000,- Sk za neadekvátne duplicitné
právnické a ekonomické účtovnícke služby. Žalobca si uplatnil tiež priamu škodu vo výške 150.000,-
eur ako ušlý príjem konateľa za päť rokov, škodu vo výške 1.116.000,- eur za stratu domu s pozemkom
(600.000,- eur), stratu auta AUDI Q7 (71.000,- eur), za pôžičky od rodinných príslušníkov a kamarátov
(395.000,- eur), a za predané osobné a rodinné predmety (50.000,- eur), a tiež 1.000.000,- Sk za
nemajetkovú ujmu, sťaženie spoločenského uplatnenia, ujmu na zdraví, a ušlý zisk. Súd prvej inštancie
ďalej uviedol, že žalovaná vo výpovedi ozrejmila priebeh konkurzu na spoločnosť, zotrvala na tvrdení,
že si svoje povinnosti plnila, ale nemohla nijak zabrániť zastaveniu konkurzného konania, a zotrvala aj
na námietke premlčania.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vl.č.40808/B zistil, že
spol. EURO SAVE-FINANCE, s.r.o. Bratislava, vznikla dňa 30.05.2006, a že jej štatutárnym orgánom
konateľom bol do 19.02.2009 F.. V. N., a od 19.02.2009 do 16.06.2009 F.. L. Y. (žalobca). Z obsahu spisu
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6K 5/2009 zistil, že spoločnosť ako dlžník podala dňa 09.03.2009
návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti podľa § 11 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii z dôvodu, že má viacero veriteľov a nie je schopná 30 dní lehote splatnosti plniť viac ako
jeden peňažný záväzok, a skutočnosti nasvedčujú, že spoločnosť je v úpadku. Okresný súd Bratislava I



začal uznesením č.k. 6K 5/2009-59 zo dňa 23.03.2009 konkurzné konanie voči dlžníkovi EURO SAVE-
FINANCE, s.r.o., Bratislava, pretože návrh spĺňal zákonom predpísané náležitosti a bol k nemu pripojený
zoznam majetku dlžníka, zoznam záväzkov dlžníka, a zmluvný prehľad v súlade s § 4 až 6 vyhl. MS SR
č. 665/2005 Z.z., a uznesením č.k. 6K 5/2009-62 zo dňa 30.03.2009 ustanovil dlžníkovi predbežného
správcu F.. Z. Y., ktorému uložil povinnosť zistiť majetok dlžníka, vypracovať a predložiť súdu v lehote
10 dní od ustanovenia do funkcie podrobnú písomnú správu o stave zisťovania majetku dlžníka a
vykonaných úkonoch, a v lehote do 20 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú písomnú správu o
stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch, a v lehote do 25 dní od ustanovenia do funkcie
záverečnú podrobnú písomnú správu o týchto skutočnostiach, v ktorej mal zároveň vysloviť záver o
tom, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu. Z listinných dôkazov
mal ďalej za preukázané, že sporové strany uzatvorili dňa 19.02.2009 Rámcovú dohodu o poskytovaní
právnej pomoci na dobu neurčitú, predmetom ktorej bolo poskytovanie právnych konzultácií, účasť
na rokovaniach so žalovanou stranou, spracovanie právnych listín pre potreby klienta, a spracovanie
právnych rozborov pre klienta v právnej oblasti podľa predchádzajúceho dohovoru s klientom. Dňa
07.04.2009 prijala žalovaná plnomocenstvo na zastupovanie spol. EURO SAVE-FINANCE s.r.o.,
Bratislava („dlžníka“), v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6K
5/2009. Z obsahu spisu
6K 5/2009 zistil, že predbežný správca F.. Z. Y. vyzval dlžníka k predloženiu účtovných dokladov a stavu
majetku za obdobie posledných troch rokov pred začatím konkurzného konania. Žalovaná preto žiadala
o poskytnutie súčinnosti žalobcu, ktorý jej oznámil, že nemá možnosť zabezpečiť požadovanú účtovnú
dokumentáciu, pretože mu pôvodný konateľ F.. N. žiadne dokumenty ani účtovné doklady neodovzdal.
F.. N. na telefonický kontakt žalovanej nereagoval, a žalobca jej uviedol, že nemá žiadnu možnosť
požadovanú dokumentáciu zabezpečiť. Žalovaná požiadala o súčinnosť ohľadne získania účtovných
dokladov Daňové riaditeľstvo SR listom zo dňa 10.04.2009, a uvedenú žiadosť dala na vedomie aj
Daňovému úradu Bratislava I, odbor mimoriadnych kontrol. Z Daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici
jej bolo zaslané oznámenie, že jej pre daňové tajomstvo nemôžu poskytnúť súčinnosť, čo oznámila
žalobcovi aj predbežnému správcovi. Zo správy
č. 2 o zisťovaní majetku dlžníka a vykonaných úkonoch zo dňa 21.04.2009 mal za preukázané, že
dňa 16.04.2009 bola F.. Z. Y. doručená odpoveď na výzvu správcu zo dňa 08.04.2009 od konateľa a
spoločníka dlžníka (žalobcu) zastúpeného žalovanou, v ktorej bolo uvedené, že zo strany F.. N. bývalého
konateľa a spoločníka mu údajne neboli odovzdané žiadne účtovné ani iné doklady, prezentujúce činnosť
spoločnosti a jej hospodárenie, preto tieto doklady nemohol predložiť. V kancelárii správcu za účasti
vedúceho kancelárie F.. N. osobne potvrdil, že F.. Y. žiadne účtovné doklady neodovzdal, nakoľko sa
mal stať neoprávneným spôsobom novým konateľom, čo údajne napadol na súde, pričom požadované
doklady F.. N. nepredložil. Zo správy č. 3 o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch
zo dňa 27.4.2009 mal za preukázané, že majetok dlžníka k termínu začatia konkurzného konania
bol celkom 1.845,83 eur, pričom spoločnosť neevidovala fakticky žiaden hmotný a drobný hmotný
investičný majetok, a vzhľadom to majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu nákladov konkurzu.
Okresný súd Bratislava I zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi pre nedostatok majetku uznesením
č.k. 6K 5/2009-71 zo dňa 30.04.2009, ktoré bolo dňa 13.05.2009 doručené do vlastných rúk žalobcovi,
a nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 23.05.2009. Rozhodnutím konkurzného súdu o
zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka bola spol. EURO SAVE-FINANCE s.r.o.,
Bratislava, dňa 17.06.2009 ex offo vymazaná z Obchodného registra.

4. Vec právne posúdil podľa ust. § 18 ods. 1 a 2, § 26 ods. 1 a 4 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii,
a § 100 ods. 1 a § 101 Obč. zák., a dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.
Podrobne vysvetlil povinnosti advokáta, ako i predpoklady vzniku zodpovednosti advokáta za škodu,
pričom zdôraznil, že dôkaznú povinnosť má poškodený. Vysvetlil aj inštitút zbavenia sa zodpovednosti
advokáta za škodu. S poukazom na zistený skutkový stav ustálil, že žalobca neposkytol súčinnosť
žalovanej ako advokátke, súdu, ani predbežnému správcovi, neuviedol rozhodujúce skutočnosti o
zistení majetku spoločnosti, ktoré mu boli známe, a na ktoré sa odvolával v žalobe, napr. nepredložil
žiaden doklad o existencii ním tvrdenej databázy spoločnosti, zmluvy uzatvorené so spol. AMSLICO,
a.s., audit spoločnosti vypracovaný dňa 15.08.2007 F.. S. G., znalecký posudok na výpočet hodnoty
majetku spoločnosti vypracovaný ADEKONT s.r.o. Košice, dôkazy o úhrade finančných prostriedkov
konkurenčnej spoločnosti, dokumenty týkajúce sa majetku podliehajúcemu konkurzu a pod., hoci mu
táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 74 ods. 2
a § 75 ods. 4 a 5 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Vyhodnotil, že žalovaná nemohla
zastaveniu konkurzného konania zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od nej



očakávať, nakoľko nedisponovala žiadnymi dokladmi preukazujúcimi majetnosť úpadcu, keď týmito
dokladmi nedisponoval ani žalobca, ktorý jej ani neposkytol žiadnu súčinnosť. Zdôraznil, že žalobca,
ktorý poukazoval na to, že došlo k protizákonnému konkurzu a k výmazu spoločnosti z Obchodného
registra, nepodal riadny opravný prostriedok proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 6K
5/2009-71 zo dňa 30.04.2009, ktorým bolo konkurzné konanie voči dlžníkovi pre nedostatok majetku
zastavené, hoci mu uznesenie bolo dňa 13.05.2009 doručené do vlastných rúk, a nepožiadal o
súčinnosť ani žalovanú. Poukázal tiež na to, že i keď žalobca tvrdil, že podal na žalovanú trestné
oznámenie, ničím svoje tvrdenie nepreukázal, pričom právny zástupca žalovanej uviedol, že v roku
2012 resp. 2013 bolo trestné konanie voči nej zastavené ako nedôvodné. Dospel potom k záveru, že
žalobca nepreukázal splnenie základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu, a to
porušenie jej povinností ako advokátky, vznik škody ako majetkovej ujmy, ani príčinnú súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti žalovanou a vznikom škody. Vysvetlil, že v prípade, že by bol zistený
majetok spoločnosti, súd by vyhlásil konkurz, a došlo by k zániku a výmazu spoločnosti, pričom z výťažku
by mohli byť uspokojení veritelia spoločnosti a nie spoločník. Vyhodnotil, že žalobca vo vzťahu k celému
uplatnenému nároku nepreukázal priamu a bezprostrednú príčinnú súvislosť. Uzavrel, že nakoľko nebola
splnená čo i len jedna z podmienok vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu, základ nároku na náhradu
škody nebol daný.

Dospel tiež k záveru, že ak si žalobca uplatnil náhradu škody nemajetkového charakteru, za ujmu na
zdraví a sťaženie spoločenského uplatnenia, psychickú traumu celej rodiny, a ušlý zisk, túto škodu ničím
nepreukázal. Poukázal tiež na to, že ak mala žalobcovi ako spoločníkovi vzniknúť škoda konaním F..
N., konateľa spoločnosti, ktorý dva dni pred podaným návrhom na konkurz predal majetok spoločnosti,
a financie, know-how, databázu klientov a iné použil pri zakladaní spoločnosti EUROLIVE plus s.r.o.,
tento nárok nesúvisí s predmetom tohto konania, nakoľko ide o zodpovednosť konateľa, ktorý bol
povinný zabezpečiť aj riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, informovať spoločníkov o
záležitostiach spoločnosti, a ak ako konateľ porušil svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie, je povinný
nahradiť škodu, ktorú spoločnosti spôsobil podľa ust. § 135
a §135a Obch. zák..

Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania, vysvetlil inštitút premlčania nároku ako i
následky spojené s námietkou premlčania, a zdôraznil, že súd je povinný na námietku premlčania dlžníka
prihliadať, a ak zistí, že uplatnený nárok je premlčaný, nemôže premlčané právo veriteľovi priznať.
Uviedol, že pri práve na náhradu škody je ust. § 106
ods. 1 Obč. zák. stanovená dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa, kedy sa
poškodený dozvie o škode a tom, kto za ňu zodpovedá, pričom najneskoršie sa právo na náhradu škody
premlčí za tri roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla (objektívna premlčacia doba
podľa § 106 ods. 2 Obč. zák.). Vyvodil, že žalobca sa mohol dozvedieť o vzniku škody z uznesenia
Okresného súdu Bratislava I č.k. 6K 5/2009-71 zo dňa 30.04.2009 o zastavení konkurzného konania
voči dlžníkovi EURO SAVE-FINANCE, s.r.o. Bratislava, pre nedostatok majetku, ktoré mu bolo doručené
dňa 13.05.2009, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.05.2009. Dospel potom k záveru,
že dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 23.05.2009 a uplynula dňa 23.05.2011,
a všeobecná trojročná objektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 23.05.2009, a uplynula dňa
23.05.2012. S poukazom na to, že žalobca podal žalobu na súd dňa 24.09.2013, teda v čase, kedy už
bolo jeho právo premlčané, a s prihliadnutím na námietku premlčania, vznesenú žalovanou, premlčané
právo žalobcovi nepriznal a žalobu i z tohto dôvodu zamietol.

Uviedol tiež, že z dôvodu nadbytočnosti, a preto, že ide o také dôkazy a skutočnosti, ktorých vykonanie
nie je pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné, nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcom navrhovaných
svedkov, F.. Z. Y., predbežným správcom dlžníka, S.. M. G., ktorá rozhodovala v konkurznej veci sp. zn.
6K 5/2009, vedenej na Okresnom súde Bratislava I, svedkom, ktorý robil audit spoločnosti, a vyžiadaním
spisu z Obchodného registra odd. s.r.o., vl. č. 40808/B. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142
ods. 1 O.s.p., a v konaní úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu, spočívajúcu v trovách jej právneho
zastúpenia, priznaných podľa v odôvodnení rozhodnutia špecifikovaných ustanovení vyhl. č. 655/2004
Z.z. za šesť úkonov právnej služby s režijným paušálom v celkovej výške 73.697,72 eur.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie a
žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.
Súdu prvej inštancie vytkol, že na pojednávaní dňa 27.01.2015 nerešpektoval jeho zákonné právo, keď



písomne upravil petit podanej žaloby, a následne sa nevysporiadal s jeho námietkou zaujatosti, ktorú
z tohto dôvodu vzniesol. Namietal, že sudkyňa napriek tejto námietke konala a meritórne rozhodla.
Poukázal tiež na to, že bez náležitého zistenia skutkového stavu nebolo možné konštatovať, že
námietka premlčania, vznesená žalovanou, je dôvodná, pretože si uplatnil niekoľko nárokov, ktoré súd
prvej inštancie náležite nezistil, hoci u všetkých nebolo možné počítať začiatok premlčacej lehoty od
konkurzného konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
6K 5/2009. Nevykonanie navrhovaných dôkazov, ktoré by jednoznačne ustálili, že začiatok premlčacej
lehoty nie je možné spájať iba s uvedeným konkurzným konaním, považoval za nedostatočne
odôvodnené. Zopakoval, že žalovaná ako jeho právna zástupkyňa v konkurznej veci porušila povinnosť
advokáta, keďže ako znalá práva musela vedieť, že návrh na konkurz podal odvolaný konateľ, a
preto mala použiť prostriedky k tomu, aby konkurzné konanie vôbec neprebehlo. Ak teda žalovaná
porušila povinnosti advokáta pri poskytovaní právnych služieb a spôsobila tým následné škody, tak za
ne zodpovedá. Mal za to, že súd prvej inštancie sa touto skutočnosťou nezaoberal, a preto považoval
napadnuté rozhodnutie za nezákonné.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379
a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

8. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd
prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa od žalovanej domáhal zaplatenia náhrady škody, zamietol.

10. Odvolacie námietky žalobcu, týkajúce sa procesného postupu súdu prvej inštancie, vyhodnotil
odvolací súd za nedôvodné. Žalobca v odvolaní tvrdil, že písomne upravil petit podanej žaloby, a že
zákonná sudkyňa odmietla na pojednávaní dňa 27.01.2015 rešpektovať jeho zákonné právo. Aké jeho
zákonné právo mala sudkyňa odmietnuť rešpektovať žalobca neuviedol a nevysvetlil, a odvolací súd
z predloženého spisu nezistil. Z predloženého spisu vyplýva, že právny zástupca žalobcu predložil na
pojednávaní dňa 27.01.2015 doplnenie žaloby zo dňa 26.01.2015 ohľadne špecifikácie škody, ktorá
žalobcovi vznikla. Súd prvej inštancie doplnenie žaloby prijal, jedno vyhotovenie doručil priamo na
pojednávaní právnemu zástupcovi žalovanej, a následne doplnenie žaloby na pojednávaní aj riadne
oboznámil. Preskúmaním predmetného doplnenia žaloby odvolací súd zistil, že špecifikácia škody je v
ňom totožná ako v podanej žalobe, a že k žiadnej úprave petitu podanej žaloby týmto doplnením nedošlo.
Procesnému postupu súdu prvej inštancie nie je čo vytknúť, keďže sa vzhľadom na vyššie uvedené
žiadneho pochybenia nedopustil, a žiadne zákonné práva žalobcu neporušil.

Ak žalobca ďalej v odvolaní tvrdil, že dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku je skutočnosť, že
konajúca sudkyňa sa nevysporiadala s námietkou zaujatosti, ktorú voči nej vzniesol, pokračovala v
konaní a aj meritórne rozhodla, odvolací súd sa s jeho názorom nestotožnil. Zo zápisnice z pojednávania
zo dňa 27.01.2015 vyplýva, že po tom, čo sudkyňa na návrh žalobcu nenariadila doplnenie dokazovania
vyžiadaním spisu Obchodného registra, odd. s.r.o., vl. č. 40808/B, vzniesol žalobca voči nej námietku
zaujatosti „za nekompetentné vedenie súdneho procesu, vedomé zamlčanie ostatných závažných
okolností uvedených v návrhu mimo konkurz, a z dôvodu, že vo veci neboli vypočutí navrhovaní
svedkovia a jeho podania boli nerešpektované“. Sudkyňa pokračovala v konaní po tom, čo žalobcu
upovedomila, že jeho námietka zaujatosti nespĺňa náležitosti v zmysle ust. § 15a
ods. 2 a 3 O.s.p., keď dôvody v nej uvedené sa týkajú len okolností, ktoré spočívajú v jej postupe
v konaní o prejednávanej veci. Uviedla, že na námietku zaujatosti nebude prihliadať, a že v takomto
prípade sa predmetná vec nepredkladá nadriadenému súdu v zmysle ust. § 15a ods. 5 O.s.p.. Právny



zástupca žalobcu v záverečnej reči žiadal predloženie vznesenej námietky zaujatosti na Krajský súd
v Bratislave. Odvolací súd konštatuje, že postup súdu prvej inštancie bol správny a plne v súlade s
v tom čase platným a účinným Občianskym súdnym poriadkom (účinným do 30.06.2016). Podľa ust.
§ 14 ods. 3 O.s.p. nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu
v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Ustanovenie § 15a ods. 5
O.s.p. v nadväznosti na to stanovuje, že ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených
v § 14 ods. 3 , súd na námietku
zaujatosti neprihliada, a v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Obdobnú úpravu
obsahuje aj v súčasnosti účinný Civilný sporový poriadok v ust. § 49 ods. 3 a § 53 ods. 3. Keďže
niet vôbec žiadnych pochybností o tom, že žalobca podal námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni
preto, lebo nesúhlasil s jej vedením súdneho konania, postupoval súd prvej inštancie správne, keď na
takúto námietku zaujatosti neprihliadol, vec nepredložil nadriadenému súdu, a po upovedomení žalobcu
o takomto vyhodnotení jeho námietky zaujatosti pokračoval v konaní. Za dôvod pre vylúčenie sudcu
uplatňovaný námietkou zaujatosti totiž nemožno považovať samotný postup sudcu v konaní, alebo
nesúhlas, či nespokojnosť sporovej strany s postupom sudcu v konaní, a dožadovanie sa nejakého
konkrétneho postupu sudcu, pretože meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne
hľadisko sporovej strany, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa jej
predstáv. Takéto hodnotenie správnosti vedenia súdneho konania alebo rozhodovania sudcu nepatrí
strane sporu a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Vyššie citované ust. § 15a
ods. 5 O.s.p. preto striktne upravilo postup súdu pre prípad, že z obsahu námietky zaujatosti vyplýva,
že strana sporu nesúhlasí s postupom súdu v konaní, a to tak, že na takúto námietku zaujatosti sa
neprihliada, a vec sa ani nepredkladá nadriadenému súdu. Z uvedeného potom odvolací súd prijal záver
o správnom procesnom postupe súdu prvej inštancie a o nedôvodnosti odvolacej námietky žalobcu.

11. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vzhľadom
na vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav, vec aj správne právne posúdil, keď
aplikoval ust. § 18 ods. 1 a 2, § 26 ods. 1 a 4 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii, a § 100 ods. 1 a §
101 Obč. zák., ktoré aj správne vyložil, a svoje rozhodnutie tiež odôvodnil tak, ako to malo na mysli v
čase rozhodovania platné a účinné ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej
inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre
posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Dôkladne vysvetlil z akého dôvodu považoval žalobu žalobcu
za nedôvodnú a jeho nárok za premlčaný. V tejto súvislosti sa detailne zaoberal zisteným skutkovým
stavom, a vyvodil správny záver, že žalobca jednak nepreukázal kumulatívne splnenie podmienok
vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu, a ak škodu odvodzoval od zastavenia konkurzného konania
voči spoločnosti EURO SAVE-FINANCE, s.r.o., Bratislava, ako dlžníkovi pre nedostatok majetku, je
ním uplatnený nárok premlčaný, a keďže žalovaná premlčanie namietala, nebolo možné jeho žalobe
vyhovieť, pričom všetky svoje skutkové závery ako i právny názor vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

12. Odvolací súd sa stotožňuje so všetkými závermi, ku ktorým súd prvej inštancie vo svojom
rozsudku dospel. Záver o premlčaní nároku žalobcu na náhradu škody, odvodenej od výsledku
konkurzného konania, ktoré bolo pre nedostatok majetku dlžníka spoločnosti EURO SAVE-FINANCE,
s.r.o., Bratislava, právoplatne zastavené (23.05.2009), na základe čoho bola uvedená spoločnosť dňom
17.06.2009 ex offo vymazaná z Obchodného registra, je správny, nakoľko žalobca podal žalobu na súd
až dňa 24.09.2013, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej aj trojročnej objektívnej premlčacej doby.
Napokon, tento záver žalobca v odvolaní ani nenamietal, hoci zotrval na tvrdení, že žalovaná porušila v
predmetnom konkurznom konaní svoje povinnosti advokáta, nesúhlasil len s tým, že u všetkých nárokov,
ktoré si uplatnil, a ktoré súd prvej inštancie náležite nezistil, nebolo možné počítať začiatok premlčacej
lehoty od konkurzného konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6K 5/2009.
V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že žalobca ani v odvolaní neuviedol, o aké nároky, pri ktorých
nie je možné premlčanie odvodzovať od právoplatného skončenia konkurzného konania, by malo ísť,
keď len všeobecne uviedol, že si uplatnil „viac nárokov“, ktoré súd prvej inštancie náležite nezistil, hoci
u všetkých nebolo možné počítať začiatok premlčacej lehoty od konkurzného konania. Napriek tomu,
že žalobca v odvolaní nešpecifikoval, ktoré nároky nepovažuje za premlčané, považuje odvolací súd
za potrebné upriamiť jeho pozornosť na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej
inštancie okrem z dôvodu premlčania po prihliadnutí na námietku žalovanej, jeho žalobu zamietol i z
dôvodu, že svoje nároky nepreukázal, keď nepreukázal splnenie základných predpokladov pre vznik
zodpovednosti žalovanej za škodu, a to porušenie jej povinností ako advokátky, vznik jeho škody
ako majetkovej resp. nemajetkovej ujmy, ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti



žalovanou a vznikom škody. Ohľadom uvedeného správneho záveru súdu prvej inštancie považuje
odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že žalobca, hoci vznik svojej škody tvrdil, a podrobne ju vo svojich
podaniach a vo výsluchu špecifikoval (hlavne s poukazom na konanie F.. N., s ktorým nesúhlasil), ničím,
teda žiadnym listinným alebo iným dôkazom, ho nepreukázal. Rovnako tak nepreukázal, že by k jeho
škode malo dôjsť práve v bezprostrednej príčinnej súvislosti s nejakým konkrétnym konaním alebo
nekonaním žalovanej. Závery súdu prvej inštancie sú preto správne. Je totiž potrebné si uvedomiť,
že sporové strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom
sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a
že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky, ide teda o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak žalobca tvrdil,
že žalovaná mala porušiť svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zákona o advokácii, a v príčinnej
súvislosti s tým mu mala byť spôsobená škoda v žalovanej výške, od čoho odvodzoval svoj nárok
na zaplatenie náhrady škody, bol povinný tieto tvrdenia preukázať dôkazmi. Z uvedeného vyplýva, že
povinnosťou žalobcu v konaní bolo označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie ním
tvrdených skutočností, v opačnom prípade nemohla byť jeho žaloba úspešná. Keďže žalobca svoje
tvrdenia nepreukázal žiadnymi hodnovernými dôkazmi, je namieste záver, že v konaní neuniesol na
svoje tvrdenia dôkazné bremeno, ako správne vyhodnotil súd prvej inštancie. Záverom odvolací súd
už len uvádza, že nevykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov, ktoré sa týkali výlučne konkurzného
konania, považuje za správne, pretože ich vykonanie nebolo pre rozhodnutie o veci potrebné, a nemalo
by žiadny vplyv na správnosť záverov súdu prvej inštancie.

13. Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené s právnymi závermi súdu prvej inštancie v plnom
rozsahu stotožnil a v podrobnostiach na tieto poukazuje za využitia ust.
§ 387 ods. 2 C.s.p.. Dospel totiž k záveru, že vzhľadom na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie
napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie podrobne vysporiadal s tvrdeniami žalobcu, ktorý
v odvolaní už len zopakoval svoju argumentáciu z konania pred súdom prvej inštancie, by bola ďalšia
argumentácia odvolacieho súdu len opakovaním správnych záverov vyslovených súdom prvej inštancie.

14. Po preskúmaní výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 73.697,72 eur titulom náhrady trov právneho
zastúpenia, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je i v tejto časti správny. Nakoľko
žalobca ohľadom výroku, ktorým bol zaviazaný na zaplatenie náhrady trov konania žalovanej v odvolaní
ničím neargumentoval, a nenamietal ani právne posúdenie ani výšku žalovanej priznaných trov, obmedzí
sa odvolací súd len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie i v tejto časti. Ak o
trovách konania rozhodol podľa v čase rozhodnutia účinného ust. § 142 ods. 1 O.s.p. pri plnom úspechu
žalovanej v konaní, vec posúdil po právnej stránke správne, aplikoval aj správne zákonné ustanovenie,
pričom výška priznaných trov je v súlade s výškou žalovanou účelne vynaloženými trovami na jej právne
zastúpenie.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a
2 C.s.p. potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalovanej, plne úspešnej v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 C.s.p.).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429
ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).