Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/94/2016 z 27. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. septembra 2016, sp. zn. 20CoP/94/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1315220870.1 Krajský súd Bratislava | 20CoP/94/2016 | ECLI:SK:KSBA:2016:1315220870.1 | 2016-09-27 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 395 ods. 1 CMP, § 62 ods. 2 ZoR, § 396 ods. 1 CSP, § 78 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 1 ZoR, § 470 ods. 1 CSP, § 78 ods. 3 ZoR, § 62 ods. 5 ZoR, § 52 CMP, § 395 ods. 2 CMP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d885f0b1-362a-4fec-8f5f-4929364d19a6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1315220870.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/94/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315220870
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315220870.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. H. P.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - I. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. X, X., zastúpená AK Borec & Bohunský, so sídlom Kozia 20, Bratislava a otec - T. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I.Á. XX, X., zastúpený JUDr. Martinou Červenkovou, AK so sídlom Nevädzova 6B,
Bratislava, o zníženie výživného, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
III č.k. 38P 358/2015-65 zo dňa 17. mája 2016 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P 358/2015-65
zo dňa 17. mája 2016 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 38P 358/2015-65 zo dňa 17. mája 2016 zamietol návrh
otca maloletého G. H. P., nar. XX.XX.XXXX na zníženie výživného, pretože otec nepreukázal, že od
predchádzajúcej úpravy výživného, rozhodnutia súdu v roku 2014, nastala taká zmena pomerov, ktorá
by odôvodňovala zníženie výživného tak, ako žiadal otec v podanom návrhu.

2. Otec maloletého svoj návrh na zníženie výživného, podaný dňa 12.10.2015, ktorým sa domáhal
zníženia vyživovacej povinnosti voči maloletému, a to zo sumy 300,- € mesačne na sumu zodpovedajúcu
minimálnemu výživnému v zmysle zákona, odôvodnil tým, že v čase podania návrhu bol nezamestnaný,
od 09/2015 do 04/2016, pričom od apríla 2016 je síce zamestnaný, ale dosahuje len minimálnu mzdu,
ďalej svojim zhoršením zdravotným stavom, ktorý ho obmedzuje pri výkone práce a taktiež nepriaznivou
finančnou situáciou, spôsobenou aj tým, že je postihnutý viacerými exekúciami pre neplnenie finančných
záväzkov, ktoré na seba rodičia maloletého prevzali ešte v čase, keď boli manželmi. Počas konania svoj
návrh upravil a žiadal, aby bola jeho vyživovacia povinnosť voči maloletému upravená na sumu 100,-
€ mesačne, od rozhodnutia súdu.

3. V odôvodnení návrhu na zníženie výživného otec uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava
III zo dňa 25.09.2014 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a otec bol zaviazaný prispievať na
výživu maloletého sumou 300,- € mesačne. V uvedenom období otec pracoval ako čašník v Rakúsku a
jeho príjem predstavoval čiastku cca 1.400,- € netto. Jednalo sa o sezónnu prácu, pričom po skončení
sezóny sa otec do Rakúska už nevrátil. Od septembra 2015 bol evidovaný v evidencii uchádzačov o
zamestnanie a hľadal si prácu, pričom od apríla 2016 je zamestnaný ako zásobovač s tým, že poberá
minimálnu mzdu. Do marca 2016 poberal dávku v nezamestnanosti. Otec sa nachádza vo finančnej



tiesni, keďže spláca dlhy, pochádzajúce zo spoločného hospodárenia s matkou maloletého, na ktorých
sa táto nepodieľa. Je voči nemu vedených viacero exekučných konaní, u Y.. J.H. W., ktorému uhrádza
splátku v sume 100 € mesačne, kde vymáhaná čiastka predstavovala sumu 9.155,55 € a ktorý dlh
pochádza z nesplácanej leasingovej zmluvy na auto, ktoré užívali rodičia počas trvania manželstva; u Y..
L. V. je vedená exekúcia na vymoženie čiastky 410,92 € a u JUDr. Denisy Uhríkovej na sumu 2.294,71
€ v prospech P. Z. L.. Okrem tejto skutočnosti bol otec odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy
voči maloletému, nakoľko mal dlh na výživnom v sume 10 098,48 €. Následne sa dostal znovu do
omeškania a znovu bol odsúdený. Počas konania taktiež poukázal na svoj zhoršený zdravotný stav, kedy
trpí doposiaľ nediagnostikovanými bolesťami kolena a chrbtice a navštevuje odborných lekárov, pričom
z dôvodu uvedených zdravotných problémov je obmedzený na trhu práce, kedy nemôže vykonávať
prácu čašníka tak, ako v minulosti. Doteraz stanovené výživné bolo určené v čase, kedy otec vykonával
sezónnu prácu v zahraničí a tento príjem bol nepomerne vyšší k jeho priemernému ročnému
zárobku. Od tohto obdobia sa pomery otca zmenili tak, že jeho kvalifikácia na trhu práce sa obmedzila v
dôsledku jeho zdravotných ťažkostí, ktoré spôsobujú, že už nemôže vykonávať prácu čašníka, pričom vo
vyučenom odbore automechanika nikdy nepracoval. Otec má záujem sa zamestnať tak, aby dosahoval
príjem, na ktorý bol zvyknutý, avšak v súčasnosti tomu tak nie je, v práci dosahuje minimálnu mzdu
a výživné v sume 300,- € mesačne je pre neho likvidačné. Býva so svojimi rodičmi, nedisponuje žiadnym
majetkom a úspory, ktoré si vytvoril sezónnou prácou vyčerpal na bežný život a na náklady spojené so
zdravotnou starostlivosťou.. Poukázal na to, že príjem matky je niekoľko násobne vyšší, než je príjem
otca, všetky mimoškolské aktivity maloletého sú založené na báze dobrovoľnosti a matka si ich zrejme
zo svojho príjmu môže dovoliť, ale tieto náklady nie sú vo finančných možnostiach otca.

4. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že pokiaľ otec nepreukázal zmenu pomerov na jeho
strane, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, z vykonaného dokazovania nevyplýva, že zdravotný
stav otca maloletého bol dôvodom skončenia jeho pracovného pomeru, pretože aj lekárske správy, ktoré
otec počas konania predkladal súdu, sú datované až po skončení jeho pracovného pomeru a nie v
jeho priebehu. Otec odišiel zo zamestnania bez toho, aby mal túto otázku vyriešenú nástupom do iného
zamestnania a rozhodol sa poberať podporu v nezamestnanosti, ktorá sa síce pohybovala v
sume cca 847 € mesačne, avšak táto je obmedzená výlučne na dobu 6 kalendárnych mesiacov, pričom si
svojej vyživovacej povinnosti voči maloletému a bezpodmienečnej nutnosti jej plnenia musel byť vedomý.

5. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 62, § 65, § 75 a § 78 Zákona o rodine. Okresný súd
v odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že v zmysle Zákona o rodine je povinnosťou rodičov
v prvom rade uspokojiť potreby svojich maloletých detí a až následne, zo zvyšnej sumy finančných
prostriedkov, môžu uspokojiť svoje životné potreby, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov, vrátane záväzkov. Súd je pri rozhodovaní o úprave výšky vyživovacej povinnosti voči maloletým
deťom viazaný v prvom rade záujmom maloletého dieťaťa, kde vyživovacia povinnosť je najzákladnejším
atribútom rodičovských povinností, je potrebné ju plniť neustále a v dostatočnom rozsahu tak, aby
nedošlo k ohrozeniu zdravého fyzického a psychického vývoja maloletého dieťaťa. Rodičia si musia
byť svojej vyživovacej povinnosti vedomí rovnako ako tej skutočnosti, že túto je potrebné si plniť až
do času, kedy dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý rodič je pritom povinný prispievať na výživu
svojho dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Teda nie je podstatné to,
koľko si rodič svojou prácou zarobí, ale to koľko je, s ohľadom na svoje vzdelanie, schopnosti, zdravotný
stav a ostatné okolnosti, schopný si zarobiť. Otec maloletého dieťaťa síce trpí istými ortopedickými
ťažkosťami, ale tieto nezasahujú do jeho objektívnej schopnosti pracovať do takej miery, že by túto
výrazne obmedzovali, keďže je schopný vykonávať aj inú prácu, ktorá nebude mať na jeho súčasný
zdravotný stav nepriaznivý dopad. Otec maloletého pritom žiadnym spôsobom nepreukázal, že sa snaží
svoju finančnú a ekonomickú situáciu akýmkoľvek spôsobom zlepšiť, napr. hľadaním si zamestnania
s lepším finančným ohodnotením, prípadne ďalšej práce popri svojom terajšom pracovnom pomere.
Vzhľadom k celkovej osobnej, sociálnej a ekonomickej situácii je povinnosťou otca v maximálnej možnej
miere využiť všetky možnosti zárobkových činností (využívať možnosti brigádnickej práce, víkendovej
práce, sezónnej práce a pod.), tak, aby dosahoval čo možno najvyšší možný príjem za svoju prácu a
dokázal si tak plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu ako i svoje finančné záväzky.
Z uvedených skutočností je zrejmé, že otec maloletého nevyužíva všetok potenciál na zlepšenie svojich
zárobkových pomerov a tým aj zlepšenie uspokojovania svojich finančných záväzkov a
predovšetkým vyživovacej povinnosti voči svojmu synovi.



6. Podľa názoru okresného súdu, dôvodom pre zníženie výživného na maloletého nemôžu byť ani
finančné záväzky otca, v podobe exekúcii, pretože nemajú na úpravu vyživovacej povinnosti voči
maloletému dieťaťu v danom prípade žiadny vplyv. Maloleté dieťa, ktoré je výživou odkázané v celosti
na svojich rodičov, nemôže byť postihnuté nezodpovedným správaním sa rodiča, pokiaľ ide o finančné
hospodárenie a v žiadnom prípade sa následky takéhoto správania rodiča nemôžu prejaviť v znížení
jeho vyživovacej povinnosti. Je nutné poukázať na to, že v žiadnom prípade nemožno prispôsobovať
výšku vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému dieťaťu jeho ostatným finančným záväzkom a už
vôbec nemôže byť plnenie týchto záväzkov uprednostnené pred plnením si vyživovacej povinnosti k
dieťaťu, keďže táto má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodiča.

7. Pri posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti súd prihliada i na to, kto sa o maloleté dieťa
osobne stará. V danom prípade bolo preukázané, že o maloletého sa stará výlučne matka, otec je s
ním iba vo veľmi sporadickom kontakte raz za niekoľko mesiacov a na starostlivosti, a teda i výžive
maloletého sa nepodieľa, pričom matka zabezpečuje maloletému tak bývanie ako aj všetky ostatné
existenčné potreby. Matka si teda plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému jednak tým, že
vykonáva výlučnú osobnú starostlivosť o maloletého, v zmysle zabezpečenia bývania, starostlivosti o
domácnosť, v ktorej maloletý žije, zabezpečovania školskej dochádzky, logistického zabezpečovania
aktivít maloletého a na strane druhej i vo väčšej miere uhrádza náklady spojené s mimoškolskou
činnosťou maloletého, ktoré skutočnosti spôsobujú, že vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému
G. (ktorý je ich jediným dieťaťom) je rozložená výrazne nespravodlivo, keď táto v prevažnej miere
zaťažuje len jedného z rodičov, a to matku. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie, otec maloletého
sa nepodieľa v potrebnom rozsahu na osobnej starostlivosti a výchove maloletého, neplní si svoju
vyživovaciu povinnosť zabezpečovaním žiadnych potrieb na strane maloletého a ani neposkytuje
maloletému vecné plnenia, ktoré by bolo možné považovať za plnenie si vyživovacej povinnosti voči
maloletému.

8. Kolízny opatrovník navrhol zamietnuť návrh otca na zníženie výživného, ako nedôvodný. Poukázal
na to, že od poslednej úpravy výživného nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletého v tom
zmysle, že tento začal navštevovať strednú školu, matka má zvýšené výdavky na ošatenie a stravovanie,
ale aj v súvislosti so štúdiom, ktoré je nákladné. Ide o nadané dieťa, ktoré je potrebné podporovať
tak v jeho školských ako aj mimoškolských aktivitách. Zo strany otca nie sú preukázané žiadne
vecné plnenia, otec sa s maloletým nestretáva a neparticipuje na jeho starostlivosti a výchove, ktoré
zabezpečuje matka. Zníženie vyživovacej povinnosti by spôsobilo zníženie životnej úrovne maloletého
len na základné potreby.
9. Okresný súd v danom prípade vychádzal zo zistenia, že naposledy bola vyživovacia povinnosť
otca na maloletého G. upravovaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.09.2014,
č.k. 37P/225/2014-61, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, na čas po rozvode
manželstva bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť
prispievať na výživu maloletého sumou 300,- € mesačne. Styk otca s maloletým zostal neupravený. V
tom čase navštevoval maloletý 8. ročník ZŠ, matka bola živnostníčkou s predmetom činnosti kaderníčka,
z ktorej činnosti dosahovala príjem cca 800-1.000,- €, otec bol zamestnaný ako čašník v Rakúsku s
príjmom cca 1.400,- € mesačne. Rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti nemali. Maloletý G. v školskom
roku 2015/2016 navštevuje 1. ročník bilingválneho Gymnázia na Q. D. P. X., do školy dochádza
MHD, kde mu matka kupuje električenku. Stravuje sa v školskej jedálni, kde stravné vrátane desiatej
predstavuje čiastku cca 35,- € mesačne. Matka priebežne dokupuje maloletému školské potreby a
pomôcky a uhrádza poplatky spojené s návštevou školy. Maloletý sa zúčastňuje jazykových pobytov v
rámci školy, v júni ide na jeden mesiac do Moskvy, kde matka doposiaľ uhradila zálohu v sume 450,- €,
ďalšie náklady budú spojené s poskytnutím finančných prostriedkov na stravu, keďže deti si tam budú
stravu pripravovať sami a taktiež i s ďalšími poplatkami. Maloletý sa venuje štúdiu cudzích jazykov,
a to nemčine, kde matka uhrádzala poplatky za intenzívne kurzy, s nákladmi spojenými s mesačným
intenzívnym kurzom v sume 179,- €. Taktiež sa maloletý učí čínštinu, kde jedna hodina stojí 15,- €,
pričom maloletý mesačne absolvuje 4-6 hodín. Rovnako sa venuje športovej činnosti, hrá futbal, kde
mesačný poplatok predstavuje čiastku 30,- € a ďalšie náklady má matka spojené s nákupom športového
ošatenia a obuvi a taktiež i s absolvovaním kempov, sústredení a rovnako tak pokiaľ ide o dopravu na
zápasy. Maloletý sa taktiež venuje tenisu, kde náklady predstavujú čiastku 30-40 € mesačne + náklady
na športové potreby. Zdravotný stav maloletého je dobrý. Matka mu priebežne dokupuje veci na ošatenie
a obuv a uhrádza jeho denné potreby. Otec maloletého od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti
nezmenil svoj osobný stav, je rozvedený a nepribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti. Od 09/2015 do



04/2016 bol nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie s tým, že do marca
2016 mu bola vyplácaná podpora v nezamestnanosti v sume cca 847,- € mesačne. Od 18.04.2016
je zamestnaný v spoločnosti X., U..G..C.. ako zásobovač, z ktorej činnosti dosahuje minimálnu mzdu.
Navštevuje ortopedickú ambulanciu z dôvodu pretrvávajúcich bolestí kolena a chrbtice. Náklady spojené
s návštevou lekárov predstavujú čiastku cca 10,- € mesačne. Žije v spoločnej domácnosti zo svojimi
rodičmi. Spláca exekúciu v sume 100,- € mesačne z dôvodu neuhrádzania leasingovej zmluvy na
auto, kde celková vymáhaná čiastka predstavuje 9.155,55 €, taktiež má ďalšie exekúcie v sume 410,-
€ a 2.294,- € z dôvodu neuhradenia zdravotného poistenia. Matka maloletého od poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti nezmenila svoj osobný stav, je rozvedená a nepribudli jej vyživovacie
povinnosti. Je živnostníčkou s predmetom činnosti kadernícke služby s tým, že jej priemerný mesačný
netto príjem predstavuje čiastku cca 1.200,- €, na maloletého poberá rodinné prídavky, iné príjmy nemá.
Spolu s maloletým býva v prenajatom byte na J.U. D. P. X., za ktorého prenájom uhrádza čiastku
350,- € mesačne, s nikým nevedie spoločnú domácnosť. Je onkologickým pacientom, v decembri roku
2014 sa podrobila operácii, následne podstúpila liečbu a v súčasnosti je v sledovaní s tým, že naďalej
sa podrobuje medikamentóznej liečbe. S prihliadnutím na ustanovenie § 78 odsek 1 veta prvá zákona
č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery,
v dôsledku zistenia vykonaným dokazovaním, že na strane otca nenastala taká zmena pomerov, ktorá
by odôvodňovala zníženie výživného na maloletého, súd návrh zamietol ako nedôvodný.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odseku 1 písm. a/ Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

11. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletého, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok
okresného súdu a vyhovel jeho návrhu na zníženie výživného, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. V odvolaní otec namietal odvolacie dôvody, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec
posúdil, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd na
základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené.

12. Otec maloletého nesúhlasil so zistením súdu, že na jeho strane nebola zistená a nenastala taká
zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Uviedol, že v čase predchádzajúcej úpravy
výživného bol jeho priemerný mesačný príjem 1 400 eur netto, ale išlo iba o sezónnu prácu čašníka
v Rakúsku a o pracovný pomer na dobu určitú. Naposledy bol zamestnaný v Rakúsku ako čašník od
3.6.2015 do 12.9.2015 a následne dňa 13.9.2015 bol evidovaný ako nezamestnaný na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V čase začatia tohto konania
nepoberal podporu v nezamestnanosti a nemal žiaden príjem. Preto tvrdil, že u neho došlo v rozhodnom
období k podstatnému zníženiu príjmu. V súčasnosti jeho mesačný príjem predstavuje sumu 405,- eur,
a preto sa jeho finančná situácia od poslednej úpravy výživného zmenila významným spôsobom. Preto
nielenže došlo ku zníženiu jeho príjmu, ale opakovane sa dostáva do omeškania s platením výživného,
pričom bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 7.1.2015 uznaný za vinného z
prečinu zanedbania povinnej výživy. Preto výška výživného 300,- eur mesačne je pre neho absolútne
neúnosná.

13. Otec ďalej v odvolaní namietal nesprávne zistenie súdu, že nepreukázal, že sa snažil svoju finančnú
a ekonomickú situáciu akýmkoľvek spôsobom zlepšiť, čo sa podľa otca nezakladá na pravde a ide
iba o svojvoľnú úvahu súdu prvej inštancie. Tvrdil, že všeobecne známou skutočnosťou je, že jednou
z podmienok zaradenia do evidencie nezamestnaných a následného nároku na poberanie podpory
v nezamestnanosti je povinnosť nezamestnaného pravidelne úradu preukazovať, že sa uchádza o
zamestnanie.

14. Podľa názoru otca v podanom odvolaní, nesprávne je tiež zistenie súdu, že sa otec s maloletým
nestretáva, neprejavuje o dieťa záujem, pretože skutočnosť, že sa s maloletým stretáva len minimálne je
zapríčinená konfliktami medzi matkou a otcom maloletého, ktorý je ovplyvňovaný negatívnymi názormi
matky na otca. Otec uviedol, že maloletému viackrát telefonoval, aby s ním trávil čas, ale to odmieta z
dôvodu, že mu to môže byť vyčítané matkou. Táto situácia otca mrzí a maloletý neskôr získa na veci
iný náhľad.



15. Otec nesúhlasil ani so zistením a záverom súdu, že nepreukázal, z akého dôvodu skončil pracovný
pomer v Rakúsku, pretože je to založené iba na svojvoľnej úvahe súdu. Uviedol, že v prípade jeho
pracovného pomeru v Rakúsku išlo vždy iba o sezónnu prácu, obmedzenú časovo a to na určitý čas.

16. Otec v odvolaní zdôraznil, že jeho dlhodobo nepriaznivá finančná situácia je neúnosná, dokonca
ju vníma ako zúfalú a bezvýchodiskovú. Nevlastní žiaden majetok, po uhradení výživného vo výške
300 eur mesačne mu nezostáva ani zákonom stanovená suma životného minima. V súvislosti s
ustanovením § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť
ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. V súlade
s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého súd prihliadne na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, otec poukázal na to, že
odôvodnené potreby dieťaťa sú nepochybne bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami
rodičov. Aj z ustálenej judikatúry vyplýva, že ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú
odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb
nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Podľa tvrdenia otca, by výška výživného pre osobu povinnú
nemala byť likvidačného charakteru.

17. Kolízny opatrovník a ani matka maloletého sa k podanému odvolaniu otca na výzvu okresného súdu
nevyjadrili.

18. Krajský súd preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, §
395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p., vec prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l ., zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej
len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a nie sú splnené podmienky pre zmenu
rozhodnutia okresného súdu.

19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať
na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného
sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná
starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu
finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb i zdravotného stavu toho,
ktorého dieťaťa.

23. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných
príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným
schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym
možnostiam jeho uplatnenia.

24. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v
súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej.
Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob
prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti.

25. V danej veci otec maloletého podaným návrhom žiadal, aby súd znížil výživné na maloletého, a
to zo sumy 300,- € mesačne na sumu zodpovedajúcu minimálnemu výživnému v zmysle zákona z
dôvodu, že v čase podania návrhu bol nezamestnaný, od 09/2015 do 04/2016, pričom od apríla 2016 je
síce zamestnaný, ale dosahuje len minimálnu mzdu, ďalej svojim zhoršením zdravotným stavom, ktorý



ho obmedzuje pri výkone práce a taktiež nepriaznivou finančnou situáciou, spôsobenou aj tým, že je
postihnutý viacerými exekúciami pre neplnenie finančných záväzkov, ktoré na seba rodičia maloletého
prevzali ešte v čase, keď boli manželmi. Počas konania svoj návrh upravil a žiadal, aby bola jeho
vyživovacia povinnosť voči maloletému upravená na sumu 100,- € mesačne, od rozhodnutia súdu.

26. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie a skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spisu, odvolací súd
zastáva názor, že okresný súd správne rozhodol, keď návrh otca na zníženie výživného zamietol, pretože
nebol dôvodný.

27. Podľa § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery.

28. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

29. Zmenu pomerov možno vymedziť, ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým
stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. K zmene pomerov môže dôjsť na
strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže
ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov a
celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú dôvody, ako zmena potrieb dieťaťa z
dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému,
zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej
povinnosti a podobne.

30. Kritéria pre určenie výšky výživného sú upravené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa
ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.

31. Správny je záver súd prvej inštancie o zamietnutí návrhu otca z dôvodu, že ak je otec v súčasnosti vo
výkone trestu odňatia slobody, túto skutočnosť súd nemohol vyhodnotiť ako podstatnú zmenu pomerov
na jeho strane, pretože túto situáciu zapríčinil výlučne svojim zavinením a nezodpovedným konaním,
keďže bol právoplatne odsúdený práve pre neplnenie vyživovacej povinnosti, ktorú si riadne neplnil ani
v období, keď bol zamestnaný a dosahoval príjem viac ako 3.000,- € mesačne. V danom prípade ide o
nezodpovedné správanie otca v súvislosti s jeho vyživovacou povinnosťou, pretože je jeho povinnosťou
prispievať na výživu maloletého, ku ktorému má vyživovaciu povinnosť, aspoň súdom určeným výživným
a nie je možné túto povinnosť prenášať na druhého rodiča.

32. Okresný súd správne pri rozhodnutí vychádzal z ustanovení § 62, § 65, § 75 a § 78 Zákona o
rodine a v súlade s týmito ustanoveniami dospel k názoru, že v zmysle Zákona o rodine je
povinnosťou rodičov v prvom rade uspokojiť potreby svojich maloletých detí a až následne, zo zvyšnej
sumy finančných prostriedkov, môžu uspokojiť svoje životné potreby, pričom výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov, vrátane záväzkov. Súd je pri rozhodovaní o úprave výšky vyživovacej
povinnosti voči maloletým deťom viazaný v prvom rade záujmom maloletého dieťaťa, kde vyživovacia
povinnosť je najzákladnejším atribútom rodičovských povinností, je potrebné ju plniť neustále a
v dostatočnom rozsahu tak, aby nedošlo k ohrozeniu zdravého fyzického a psychického
vývoja maloletého dieťaťa. Rodičia si musia byť svojej vyživovacej povinnosti vedomí rovnako ako tej
skutočnosti, že túto je potrebné si plniť až do času, kedy dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý rodič
je pritom povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Teda nie je podstatné to, koľko si rodič svojou prácou zarobí, ale to koľko je, s ohľadom
na svoje vzdelanie, schopnosti, zdravotný stav a ostatné okolnosti, schopný si zarobiť. V danom prípade
otec je vyučený automechanik a vykonával prácu čašníka. Preto je možné sa s uvedeným záverom
súdu stotožniť, keď v schopnostiach otca je vykonávať aj inú prácu, na ktorú bol vyučený, prípadne, ako
správne uviedol aj okresný súd, otec môže vykonávať akúkoľvek teda aj inú prácu, na ktorú bol vyučený,
aby mohol zabezpečiť dostatok peňazí pre výživu svojho dieťaťa, ktorá je nepochybne prvoradá.



33. Otec maloletého dieťaťa síce trpí istými ortopedickými ťažkosťami, ale nepreukázal, že má zníženú
schopnosť pracovať, preto zdravotný stav otca nemožno považovať za taký dôvod, pre ktorý by bolo
opodstatnené zníženie výživného.

34. Tiež nie je opodstatnená odvolacia námietka otca, že v konaní nebol povinný preukázať, že si hľadá
nepretržite prácu, z ktorej by dosahoval príjem na platenie výživného, pretože i keď otec nepracuje, je
povinnosťou rodičov v prvom rade uspokojiť potreby svojich maloletých detí. Pretože otec tvrdí, že si
túto povinnosť nemôže plniť v dôsledku toho, že nemá možnosť sa zamestnať, toto svoje tvrdenie je
povinný aj preukázať tak, aby jeho návrhu bolo možné vyhovieť, popri ďalších zákonom odôvodnených
skutočnostiach. Správny bol preto záver okresného súdu, že otec maloletého žiadnym spôsobom
nepreukázal, že sa snaží svoju finančnú a ekonomickú situáciu akýmkoľvek spôsobom zlepšiť,
napr. hľadaním si zamestnania s lepším finančným ohodnotením, prípadne ďalšej práce popri svojom
terajšom pracovnom pomere.

35. Odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre zníženie vyživovacej povinnosti
na maloletého. Návrh otca na zníženie výživného, aj napriek zmene jeho pomerov od poslednej úpravy
výživného, ako aj z dôvodu, že na základe súdneho rozhodnutia bol odsúdený, nie je dôvodný aj s
prihliadnutím na to, že táto zmena na strane otca už netrvá a má možnosť začať riadne pracovať a plniť si
vyživovaciu povinnosť vo výške, ktorá bola určená predchádzajúcim rozhodnutím súdu. Je nepochybne
v možnostiach otca maloletého, aby si našiel prácu buď vo svojom odbore, alebo v inom odbore v mieste
bydliska, alebo v inom regióne, ktorá mu zabezpečí dostatočný príjem na to, aby mohol platiť výživné na
maloletého v doposiaľ určenej výške. Samotné zníženie výšky mesačného príjmu otca s poukazom na
jeho schopnosti a možnosti, vo vzťahu k zmene pomerov na strane maloletého (u ktorého v dôsledku
vyššieho veku nastala zmena pomerov, odôvodňujúca zvýšenie výživného a nie zníženie výživného),
nepovažuje odvolací súd za skutočnosť, ktorá by otca oprávňovala na zníženie výživného. Zároveň
je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že podstatná zmena pomerov nastala na strane maloletého,
ktorá nielen tým, že je vekovo starší a potrebuje pre seba viac, s čím súvisia aj zvýšené náklady so
zabezpečením jeho všetkých potrieb súvisiacich s prípravou na budúce povolanie. Miera potrieb dieťaťa
je závislá najmä od jeho veku, zdravotného stavu, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobov prípravy
na budúce povolanie, záľub a záujmov. Pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je nutné vziať do
úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale i potreby vyskytujúce sa za dlhšie obdobie,
prípadne, ktoré sa vyskytujú len náhodne (letné prázdniny, školské výlety a pod.).

36. Nadväzne na ustanovenie § 395 ods. l, ods. 2 C.m.p., § 470 ods. l C.s.p., a na skutočnosť,
že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
(zákon č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016; ďalej len O.s.p.), odvolací súd preskúmaval
odvolacie dôvody, uplatnené podľa tohto predpisu zo strany otca maloletého v podanom odvolaní.

37. V odvolaní otec namietal, že okresný súd pri rozhodnutí dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.

38. Pokiaľ odvolateľ namietal, že odvolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že nevykonal
ním navrhnutý dôkaz, treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry platí, že takýto postup súdu nemožno
zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Účastníci sú totiž povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť
stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických
osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§ 120 ods. l veta prvá a § 125 veta prvá O.s.p.).
O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje
však súd. Z uvedeného je zrejmé, že Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania priznáva právo
vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie odvolateľ v danej veci aj využil (nebolo
mu odňaté). Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom nemožno
zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

39. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv odvolateľa (otca maloletého) nie je postupom,
ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú
vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Okresný súd preto svojim
postupom otca nevylúčil z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
priznáva.



40. K výhrade otca ohľadne nevykonania dokazovania v potrebnom rozsahu treba uviesť, že súd pri
vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov konania a nemá povinnosť všetky navrhnuté
dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi
odňatie možnosti konať pred súdom (porovnaj R 37/1993), pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1
veta druhá O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie
súdu sa neviaže na návrhy účastníka konania.

41. Po posúdení námietky otca maloletého, spochybňujúcej presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia
okresného súdu, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie zodpovedá požiadavke ustanovenia §
157 ods. 2 O.s.p.

42. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.

43. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník
konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a
právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

44. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať
úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán - postačujúcim je, ak z odôvodnenia
rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny
základ rozhodnutia (viď tiež II. ÚS 76/07).

45. V súvislosti s námietkou otca maloletého, že okresný súd pri rozhodnutí na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd zastáva názor, že okresný súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh
konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery náležite objasnil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu. Okresný súd primerane vysvetlil, z akých úvah vychádzal pri závere o
stanovení výšky výživného, resp. o skúmaní dôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného. So záverom
súdu sa stotožnil aj kolízny opatrovník s tým, že v danom prípade nie je v záujme maloletého zníženie
vyživovacej povinnosti.

46. Krajský súd s prihliadnutím na uvedené dospel k záveru, že skutkové a právne závery
okresného súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu ako celok
spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Krajský súd sa stotožnil so závermi okresného súdu ohľadom
zamietnutia návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti otca. Okresný súd sa dostatočne vysporiadal aj
so všetkými námietkami otca v priebehu konania pred okresným súdom. Za porušenie základného práva
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že
súd nerozhodol a neodôvodnili svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

47. K uvedenej námietke odvolateľa, treba uviesť, že v priebehu celého konania mal umožnené
dostatočne sa k celej veci vyjadriť a jeho postoje a návrhy boli okresnému súdu bez pochybností známe.
Ani týmto postupom preto nedošlo k porušeniu jeho procesných práv.

48. Tvrdenie o neúplnosti vykonaného dokazovania, resp. že okresný súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a
tvrdenie odvolateľa o nedostatkoch dokazovania je neopodstatnené.



49. S prihliadnutím na dôvody uvedené v odvolaní otca maloletého, že nemá finančné prostriedky a preto
nemôže platiť vyššie výživné z dôvodu zníženia jeho doterajšieho príjmu, je potrebné uviesť, že žiadny
účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať a nezakotvuje ani právo, resp.
povinnosť pracovať v odbore, v ktorom doteraz fyzická osoba prácu vykonávala. Treba však zdôrazniť,
že Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa podľa § 62 ods. 1 Zákona o
rodine, a preto nemôže obstáť argumentácia, že rodič nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v potrebnom rozsahu, pretože nemá dostatočný príjem, resp. príjem sa mu znížil.

50. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť a pre určenie výšky
vyživovacej povinnosti nie je vôbec rozhodujúce, koľko rodič prácou zarobí, alebo či vôbec pracuje.
Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná
okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb.
Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže vziať súd do úvahy je aj zistenie a
vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča.

51. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na zistený skutkový stav v danej veci, nie je možné
sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedol otec maloletého v podanom odvolaní a pre ktoré tvrdí, že
nemá možnosť platiť výživné určené rozhodnutím súdu, pretože nemá na platenie výživného finančné
prostriedky. S prihliadnutím na jeho námietku, je potrebné zdôrazniť, že otec má zo zákona vyživovaciu
povinnosť podľa § 62 Zákona o rodine do času, kým dieťa nie sú schopné sa samé živiť. Je nepochybné,
že maloletý nemá možnosť zabezpečiť si príjem, aby mohol uspokojovať svoje i keď len základné
potreby, a preto vyživovacia povinnosť otca naďalej trvá. Maloleté dieťa nie je v rovnakom postavení, aj
pokiaľ ide o príjem a majetkové pomery, v porovnaní so svojim rodičom.

52. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci, ale neuviedli, v čom
táto jeho námietka spočíta a aký právny záver súdu je nesprávny, resp. ako mal súd danú vec právne
inak posúdiť, prípadne aký, podľa názoru otca, správny právny predpis mal súd na danú vec použiť. Z
uvedeného dôvodu preto námietka nesprávneho právneho posúdenia danej veci z podaného odvolania
otca nevyplýva a pochybenie okresného súdu nezistil ani odvolací súd. Súd prvej inštancie správne
postupoval pri rozhodnutí o návrhu otca na zníženie výživného podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine v
spojení s § 65, § 75 a § 78 Zákona o rodine a svoj postup aj dostatočne zdôvodnil, uvedené ustanovenia
a správne vyložil, jeho odôvodnenie je zrozumiteľné a jasné. Pokiaľ však súd neposúdil návrh otca podľa
jeho predstáv, nemožno hovoriť o nesprávnom právnom posúdení veci.

53. V danom prípade preto námietka odvolateľa podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p, že rozhodnutie
okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nie je dôvodná.

54. Krajský súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil
ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil
dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol
na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa
dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami otca uplatnenými v priebehu konania a otec ani v priebehu
odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, majúce za následok iné rozhodnutie.
Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností dospel k totožnému právnemu záveru
ako okresný súd. Odvolací súd je toho presvedčenia, že je v možnostiach a schopnostiach otca
prispievať na výživu maloletého určeným výživným, zohľadňujúc jeho komplexnú životnú úroveň.
Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia,
v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto
zákonného ustanovenia je rodič povinný rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť
tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje
schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť
k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu

55. Pretože rozsudok okresného súdu spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť
a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov konania pred okresným súdom,
jeho odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje.



56. Vychádzajúc z uvedených skutočností, s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci v zmysle
podmienok uvedených v § 78 a § 62 Zákona o rodine, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

57. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).