Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/115/2016 z 18. 4. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 18. apríla 2016, sp. zn. 14Co/115/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1415213218.1 Krajský súd Bratislava | 14Co/115/2016 | ECLI:SK:KSBA:2016:1415213218.1 | 2016-04-18 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 74 ods. 1 OSP, § 75 ods. 2 OSP, § 76 ods. 1 písm. f) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d7483ff-e895-4f95-8efa-1733d74538aa Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1415213218.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/115/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415213218
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1415213218.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: O. Š., R.. XX.X.XXXX, D. I. X, D., zastúpenej
advokátkou S.. E. N. D., I. I. I. XX, D., proti odporcovi: K.. S. U., R.. X.X.XXXX, D. I. XX, D., o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
IV v Bratislave zo dňa 18.1.2016, č.k. 11C/531/2015-33, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 18.1.2016, č.k.
11C/531/2015-33 p o t v r d z u j e .

Zmenu petitu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia n e p r i p ú š ť a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného
opatrenia, doručený súdu dňa 9.11.2015, doplnený podaním doručeným súdu dňa 22.12.2015, ktorým
sa domáhala, aby súd odporcovi:

- zakázal odo dňa nariadenia predbežného opatrenia až do uplynutia tridsiatich dní odo dňa
vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej akýmkoľvek neprimeraným spôsobom zasahovať do
pokojného stavu navrhovateľky pri realizácii stavebnej činnosti na susednom pozemku, parcele registra
". Č.. XXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX
pre katastrálne územie A., najmä aby odporcovi zakázal vstupovať a zdržiavať sa na pozemku,
parcele registra "P. Č.. XXX o výmere XXX m2 zastavené plochy a nádvoria, zapísanom na liste
vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie A., bez súhlasu navrhovateľky, umiestňovať na pozemku
akékoľvek predmety bez súhlasu navrhovateľky, odstraňovať z pozemku akékoľvek predmety bez
súhlasu navrhovateľky, vykonávať stavebnú činnosť tak, aby stavba realizovaná odporcom na susednom
pozemku akýmkoľvek spôsobom zasahovala do pozemku navrhovateľky, vykonávať biologickú potrebu
na pozemku,

- prikázal zabezpečiť na vlastné náklady spevnenie pozemku, parcely registra ".
Č.. XXX o výmere XXX m2 zastavené plochy a nádvoria, zapísaného na liste vlastníctva
č. XXX pre katastrálne územie A. v časti, ktorá bola poškodená v dôsledku stavebnej činnosti odporcu,
t.j. po celej dĺžke od vstupnej brány na pozemok až po stavbu (šopy) na tomto pozemku na hranici
priamo susediacej s pozemkom vo vlastníctve odporcu, parcelou registra ". Č.. XXX o výmere XXX m2
zastavané plochy a nádvoria, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie A., a to v
lehote 15 dní od vykonateľnosti predbežného opatrenia,

- uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke vzniknuté trovy konania.
Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa chce vo veci samej domáhať určenia
právnej hranice medzi pozemkom navrhovateľky a pozemkom odporcu, a súčasne nahradenia škody



spôsobenej na majetku navrhovateľky v priamej príčinnej súvislosti s výkonom stavebných prác
odporcom ako stavebníkom.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila navrhovateľka tým, že je potrebné dočasne
upraviť pomery účastníkov. Navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou pozemku, parcely registra
". Č.. XXX o výmere XXX m2 zastavené plochy a nádvoria, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX
pre katastrálne územie A., pričom na bezprostredne susediacom pozemku, parcele registra "P. Č..
XXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX pre
katastrálne územie A., je odporcom ako stavebníkom na základe stavebného povolenia právoplatného
dňa 12.5.2015 realizovaná prestavba rodinného domu. Navrhovateľka je účastníčka predmetného
stavebného konania. Oba pozemky sa nachádzajú v historickom centre K. Č. A., t.j. nachádzajú
sa v pamiatkovom území. Odporca pri výkone stavebných prác poškodil pozemok navrhovateľky a
odstránil plot medzi pozemkami bez súčasného náležitého spevnenia zeminy a odstránenia poškodení.
K odstráneniu pôvodného oplotenia a žľabu na odtok vody došlo zo strany odporcu bez vedomia a
súhlasu navrhovateľky. Po odstránení oplotenia dal odporca vytýčiť právnu hranicu okrem iného aj
medzi týmito pozemkami geodetom X.. V. J.. Ten vyhotovil dňa 25.5.2015 vytyčovací náčrt, v ktorom
posunul dovtedajšiu právnu hranicu medzi pozemkami navrhovateľky a odporcu o 20 cm v neprospech
navrhovateľky, preto ho navrhovateľka odmietla podpísať. Od toho momentu je navrhovateľke zo strany
odporcu bránené v pokojnom užívaní pozemku. Za účelom zachovania bodu pôvodnej právnej hranice,
ktorá medzi dotknutými pozemkami platila od roku 1985, umiestnila navrhovateľka na svoj pozemok
(hranicu) oceľovú rúru, ktorú dal odporca bez jej vedomia a súhlasu odstrániť, dôvodiac zasahovaním
do priestoru budúcej výstavby pevného oplotenia. Odporca však napriek tomu do dnešného dňa pevné
oplotenie nezrealizoval, pričom otec odporcu sa mal ústne vyjadriť, že si túto povinnosť odporca
nesplní a starú právnu hranicu medzi pozemkami nebude rešpektovať. V pokojnom užívaní pozemku je
navrhovateľke bránené aj častými slovnými a invektívami zo strany osôb realizujúcich stavebnú činnosť
pre odporcu. Existujúci stav priamo ohrozuje navrhovateľku v dôsledku možného zosuvu nespevnenej
pôdy, pričom navrhovateľka utrpela aj reálnu ujmu spočívajúcu v poškodení povrchu pozemku a
odstránení múriku a odtokového žľabu, ktoré neboli do dnešného dňa odporcom vrátené do pôvodného
stavu, ako aj v zmenšení výmery pozemku o úmyselne nesprávne určenú právnu hranicu pozemkov. Je
potrebné zaistiť bezpečnosť osôb tým, že bude spevnený pozemok navrhovateľky, aby nedošlo k zosuvu
pôdy a ohrozeniu statiky stavby (rodinného domu) na pozemku navrhovateľky. Nariadením predbežného
opatrenia, ktorým sa odporcovi prikáže vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej
škody a zásahu do pokojného stavu, sa môže predísť podstatne väčším škodám nielen na majetku
navrhovateľky, ale aj na zdraví a živote osôb, ktoré sa na tomto pozemku zdržiavajú.

Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal z ust. §§ 74 ods. 1 a 75 ods. 2 veta prvá a druhá, 76 ods.
1 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
O.s.p.) a návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Mal za osvedčené, že
medzi účastníkmi konania existuje susedský spor ohľadom vlastníckej hranice ich pozemkov, pričom
odporca v rámci stavebných prác odstránil existujúci múr medzi týmito pozemkami, odstránil stĺpik
brány navrhovateľky, poškodil časť pozemku (betónovú dlažbu) navrhovateľky a zo svojho pozemku
odstránil stavbu rodinného domu a na jeho mieste vyhĺbil jamu, čím medzi navrhovateľkiným pozemkom
a pozemkom odporcu vznikol výškový rozdiel bez súčasného spevnenia pôdy. Súd mal rovnako
osvedčené, že odporca už v súčasnosti na mieste pôvodného rodinného domu postavil novú (hrubú)
stavbu, čím odstránil terénne rozdiely medzi pozemkom navrhovateľky a pozemkom odporcu (a teda aj
spevnil oba pozemky), a zároveň postavil nový betónový múrik na hranici pozemkov. Tieto skutočnosti
vyplývajú z priloženej fotodokumentácie, predovšetkým z fotografií z decembra 2015 priložených k
doplneniu návrhu, avšak existenciu novej (hrubej) stavby na pozemku odporcu je možné zistiť už aj
z fotografií priložených k návrhu (z augusta 2015). Napriek tomu, že táto stavba stála pravdepodobne
ešte pred podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, navrhovateľka uvedené skutočnosti v
návrhu a ani v doplnení návrhu nijakým spôsobom nereflektuje.

Čo sa týka prvej časti návrhu navrhovateľky, súd uviedol, že navrhovateľka žiadnym spôsobom
nepreukázala (neosvedčila), že by odporca ešte aj v súčasnosti (v čase podania návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia) pri realizácii stavebnej činnosti zasahoval do pokojného stavu navrhovateľky,
resp. že by zasahoval do jej vlastníckeho práva. Okrem odstránenia "oceľovej rúry" zo spornej hranice
pozemkov a údajných slovných útokov a invektív navrhovateľka žiadne ďalšie zásahy do jej pokojného
stavu, resp. do vlastníckeho práva ani len netvrdí, nie to ešte preukazuje. Navrhovateľka netvrdí a ani



nepreukazuje, že by odporca v súčasnosti pri realizácii stavebnej činnosti zasahoval do jej pokojného
stavu, resp. vlastníckeho práva, že by na jej pozemok vstupoval, že by z jej pozemku odstraňoval
predmety alebo ich naopak na jej pozemok umiestňoval, alebo že by dokonca vykonával biologickú
potrebu na pozemku navrhovateľky. Navrhovateľka teda dostačujúcim spôsobom neosvedčila existenciu
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na jej právach. Podľa názoru súdu tak v tejto časti
návrhu neexistuje neodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, ktorá by
odôvodňovala nariadenie predbežného opatrenia.

Súd tiež poukázal na to, že návrh navrhovateľky je v tejto časti, a to napriek výzve súdu, príliš široký a
neurčitý. Súd nemôže predbežným opatrením zakázať odporcovi výkon stavebnej činnosti tak, aby pri
nej akýmkoľvek spôsobom zasahoval do pozemku navrhovateľky, pretože uvedené za určitých okolností
ani nie je fakticky možné. Z uvedeného dôvodu zákon (porovnaj § 127 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov) pamätá na prípady, kedy je vlastníkovi susedného pozemku
umožnené vstupovať alebo zasahovať do susedného pozemku. V zmysle § 127 ods. 3 Občianskeho
zákonníka vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej
miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje
údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo
na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. V
zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru
primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Vlastník pozemku
teda v odôvodnených prípadoch môže „obťažovať“ vlastníkov susedných pozemkov, takýto zásah však
nesmie byť nad mieru primeranú pomerom alebo nesmie vážne ohrozovať výkon práv inými. Absolútny
zákaz zasahovania do susedného pozemku tak, ako je obsiahnutý v návrhu navrhovateľky na nariadenie
predbežného opatrenia, preto nie je právom predvídaný a ani možný.

Čo sa týka druhej časti návrhu navrhovateľky, súd uviedol, že z fotografií priložených k doplneniu
návrhu vyplýva, odporca už v súčasnosti zrealizoval výstavbu stavby rodinného domu a betónového
múru na hranici pozemkov, čím zároveň došlo k odstráneniu terénnych nerovností medzi predmetnými
pozemkami a k spevneniu pozemku navrhovateľky (a pozemku odporcu). Tým boli odstránené
najzávažnejšie výčitky navrhovateľky obsiahnuté v návrhu. Zároveň tým došlo k odstráneniu prípadného
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy; nie je tak ani potrebná dočasná úprava pomerov medzi
účastníkmi konania, ktorá by odôvodňovala nariadenie predbežného opatrenia.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podala navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a
vrátil okresnému súdu na nové konanie alebo aby ho zmenil a nariadil predbežné opatrenie v zmysle
upraveného návrhu navrhovateľky. Namietla, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz
zistený skutkový stav neobstojí a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Za zmätočné považuje zistenie súdu, na ktorom založil svoje rozhodnutie, že odporca odstránil terénne
rozdiely medzi pozemkom navrhovateľky a svojím pozemkom a zároveň postavil nový betónový múrik
na hranici pozemkov. Navrhovateľka sa domnieva, že tieto mylné závery súdu vyplývajú výlučne z
dôvodu dodania čiernobielych fotografií, ktoré boli poskytnuté súdu. Zdôraznila, že v súčasnosti, ako aj
v čase podania návrhu na súd, neexistoval ani neexistuje medzi jej pozemkom a pozemkom odporcu
žiadny múrik, ktorý by oddeľoval ich pozemky, a ktorý bol odporcom svojvoľne odstránený. Môže sa
len domnievať, že to bola ružová izolácia stavby odporcu, ktorá sa nachádza na každej strane tejto
stavby, ktorá bola súdom nesprávne považovaná za údajný nový betónový múrik. Svoje tvrdenia o
nesprávnosti skutkových zistení súdu prvého stupňa preukazuje novou farebnou fotodokumentáciou zo
dňa 2.2., 4.2. a 5.2.2016. Rovnako ku dnešnému dňu neexistuje spevnenie pozemku navrhovateľky.
Budova šopy na pozemku navrhovateľky je celkom podrytá z dôvodu stavebnej činnosti vykonávanej
odporcom, čo vážne narušuje jej statiku. Práve pozemok navrhovateľky ostal v celkom rozbitom stave.
Odporcom vyhĺbené diery a rozbitý betónový povrch sa nachádzajú na pozemku navrhovateľky, nie na
pozemku odporcu ako stavebníka. V niektorých miestach je poškodenie pozemku navrhovateľky až v
rozsahu viac ako 1 meter od pôvodnej hranice pozemkov. Výškový rozdiel medzi úrovňami pôvodného
pozemku a existujúcimi dierami je približne pol metra. Terénne rozdiely neboli žiadnym spôsobom
odstránené. Jediné, čo odporca medzičasom odstránil, je provizórne „zelené“ oplotenie, nakoľko bolo
značne nestabilné a pri výkone štátneho dohľadu príslušným stavebným úradom ublížilo pracovníčke
stavebného úradu vykonávajúcej kontrolu, ktorá nariadila jeho okamžité odstránenie. Súčasne bolo
stavebníkovi opakovane nariadené, aby odstránil poškodenia spôsobené na pozemku navrhovateľky,



čo odporca ako stavebník znovu neurobil. Toto svoje tvrdenie preukazuje záznamom zo štátneho
stavebného dohľadu zo dňa 9.2.2016. Zdôraznila, že vzhľadom na svoje zárobkové a majetkové pomery
nie je osobou, ktorá by si mohla dovoliť vynaložiť náklady na to, aby žiadala o ochranu svojich práv,
ktorými podľa nesprávnych skutkových zistení súdu už dávno disponuje. Nebola by platila súdny
poplatok, ani trovy na právne zastúpenie. S dôverou sa obrátila na súd, aby jej poskytol právnu ochranu,
nakoľko je presvedčená, že jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia je v celom rozsahu dôvodný.
Žiadny múrik nespevňuje jej pozemok, ktorý je poškodený v priamej príčinnej súvislosti so stavebnou
činnosťou odporcu, ktorú odporca navyše vykonáva v rozpore so stavebným povolením. Svedčí o tom
upozornenie prokurátora okresnej prokuratúry Bratislava IV zo dňa 27.1.2016, č. N. XXX/XX/XXXX-X,
ktoré tiež prikladá k odvolaniu. Čo sa týka vykonávania biologickej potreby zo strany odporcu, resp. ním
poverených stavebných robotníkov, táto okolnosť sa podľa vedomia navrhovateľky udiala raz. Odporca
sa medzičasom zmiernil vo svojich útokoch voči navrhovateľke a jej blízkym osobám. Navrhovateľka
sa dovoláva uplatnenia nových dôkazov, ktoré nemohla predložiť pre ich neexistenciou v čase podania
návrhu a jeho doplnenia. Nemohla predpokladať, že súd nedokáže svojimi zmyslami správne vyhodnotiť
skutočný stav z čiernobielych fotografií. Dochádza k odňatiu práva navrhovateľky na prístup k súdu,
keďže prvostupňový súd akoby konal o celkom iných dôkazoch, než boli predložené navrhovateľkou.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec podľa § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľky nie je dôvodné.

Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila aspoň danosť práva (nároku), a
aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Predbežné opatrenie nie je konečné
rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je
osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka
ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že
je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a listinných dôkazov založených v spise, ako aj
doložených navrhovateľkou k jej odvolaniu, dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie
predbežného opatrenia. Čo sa týka odôvodnenia zamietnutia prvej časti návrhu navrhovateľky, s týmto
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a odkazuje naň (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Aj keď navrhovateľka správne poukazuje na zjavne nesprávne skutkové zistenia súdu prvého stupňa
týkajúce sa druhej časti jej návrhu (že odporca postavil betónový múr na hranici pozemkov odporcom,
čím zároveň došlo k odstráneniu terénnych nerovností medzi predmetnými pozemkami a k spevneniu
pozemku navrhovateľky), čo vyplýva z fotodokumentácie priloženej k odvolaniu, nič to nemení na
skutočnosti, že aj podľa názoru odvolacieho súdu, navrhovateľka nepreukázala bezprostredne hroziacu
ujmu na svojich právach, ktorá by si vyžadovala dočasnú úpravu pomerov účastníkov ešte pred
rozhodnutím vo veci samej. Sama vo svojom odvolaní poukazuje na skutočnosť, že odporcovi
ako stavebníkovi bolo už opakovane nariadené, aby odstránil poškodenia spôsobené na pozemku
navrhovateľky. Ako účastníčka stavebného konania (ako vlastníčka susediaceho pozemku) má možnosť
obrátiť sa na štátny stavebný dohľad s upozornením, že odporca nariadenia nerešpektuje. V správnom
konaní tak môže byť odporca donútený splniť nariadené povinnosti ukladaním pokuty. Dočasná úprava
pomerov účastníkov nariadením predbežného opatrenia súdom nie je preto opodstatnená.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

Pretože sa odvolací súd nestotožnil s dôvodnosťou návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného
opatrenia, je bezpredmetný aj jej návrh na pripustenie zmeny znenia jeho petitu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.