Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/4/2016 z 27. 4. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. apríla 2016, sp. zn. 3CoKR/4/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:4111895611.1
Krajský súd Bratislava | 3CoKR/4/2016 | ECLI:SK:KSBA:2016:4111895611.1 | 2016-04-27 | Uznesenie
Oblasť práva: Obchodné právo – Konkurz
Citované ustanovenia: § 166 ods. 1 zákona č. 7/2015 Z. z., § 167 ods. 1 zákona č. 7/2015 Z. z., § 167 ods. 2 zákona č. 7/2015 Z. z., § 167 ods. 5 zákona č. 7/2015 Z. z., § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/88428fb9-601f-4e15-86a5-308ab7e8c5f6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:4111895611.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/4/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111895611
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:4111895611.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa - dlžníka: M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/
X, XXX XX G., o návrh na povolenie oddlženia, o odvolaní dlžníka proti uzneseniu Okresného súdu Nitra
č.k. 32NcKR/4/2011-65 zo dňa 16.12.2015, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 32NcKR/4/2011-65 zo dňa 16.12.2015
potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh dlžníka na povolenie oddlženia
opierajúc sa § 167 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v prípade navrhovateľa -
dlžníka nie sú splnené podmienky na to, aby bolo možné povoliť jeho oddlženie. K tomuto záveru dospel
na základe toho, že dlžník nemá reálne možnosť poskytovať žiadne peňažné prostriedky pre svojich
veriteľov, jeho mesačný príjem zo zamestnania predstavuje sumu 410,95 Eur (od 1.10.2015), nemá
žiaden iný príjem a nemá žiadny majetok. Má vyživovaciu povinnosť voči manželke a jednej plnoletej
dcére, čo bolo potrebné zohľadniť vo vzťahu k určeniu životného minima, ako ho predpokladá zákon
NR SR č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení,
v sume 474,47 Eur (198,09 Eur mesačne pre plnoletú osobu - navrhovateľa, + 138,19 Eur mesačne
pre ďalšiu plnoletú osobu - manžela + 138,19 Eur pre plnoletú dcéru G., ako nezaopatrené dieťa) a už
takto vypočítaná suma minimálnej hranice príjmov presahuje príjem dlžníka v súčasnosti predstavujúci
sumu 410,95 Eur, pričom z terajšieho príjmu dlžníka by nebolo možné uspokojiť ani odmenu správcu
v oddlžení (331,94 Eur ročne).
Podľa názoru prvostupňového súdu dlžník v prejednávanej veci nepreukázal poctivý zámer vynaložiť
primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov, a to s ohľadom na jeho vyjadrený názor na
pojednávaní, že ak by zarábal v zamestnaní viacej, tak by musel aj viacej platiť svojim veriteľom,
a preto nemal dôvod hľadať si iné zamestnanie, čo sa vzťahuje i na čas, keď prebiehalo samotné
konkurzné konanie. Pri hodnotení absencie poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na
uspokojenie svojich veriteľov, prvostupňový súd zohľadnil i to, že dlžník má podľa vlastného vyjadrenia
na pojednávaní aj iných veriteľov - fyzické osoby, s ktorými sa osobitne dohodol na uspokojení ich
nárokov, teda dlžník aj týmto spôsobom veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávky do konkurzu, ukracuje.
Ostatne, prvostupňový súd vzal do úvahy aj okolnosť, že dlžníkovi, hoci doposiaľ nezaplatil pohľadávky
veriteľom, ktorí si prihlásili do konkurzu svoje pohľadávky, nič nebráni, a ani nebránilo, svoj príjem zvýšiť
získaním finančne výhodnejšieho zamestnania, avšak tento za týmto účelom nevyvinul žiadne úsilie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie dlžník, ktorý v jeho dôvodoch uviedol, že mal
a stále má záujem na poctivom zámere, čo bolo preukázané výškou uspokojenia konkurzných veriteľov v
rozsahu 46,1 %. Počas celého konkurzného konania pravidelne mesačne na účet konkurzného správcu
odvádzal ním určenú čiastku zo svojej mzdy. Predložil pracovnú zmluvu zo dňa 31.10.2011, z ktorej je
zrejmý jeho mesačný príjem vo výške 500,- Eur. Poukázal pritom na Vnútorný predpis zamestnávateľa



zo dňa 11.03.2015, na základe ktorého má ako zamestnanec ročný nárok na odmenu, t.j., na 13. a 14.
plat v súhrnnej výške 3.000,- Eur, ktorá odmena od zamestnávateľa je splatná 1x ročne. Preto navrhol
odvolaciemu súdu, z dôvodu nesprávneho posúdenia veci napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť
a vec mu vrátiť na nové konanie.

3. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb., Občiansky
súdny poriadok /ďalej len „OSP“/), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v intenciách §
212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že odvolanie
dlžníka dôvodné nie je.

4. Zo spisového materiálu je zrejmé, že konkurz na majetok dlžníka bol vyhlásený na základe návrhu
navrhovateľa - dlžníka, ktorý sa ho domáhal z dôvodu, že je v úpadku vo forme platobnej neschopnosti.
Dlžník zároveň podal aj návrh na povolenie oddlženia a prehlásil, že vynaloží v priebehu konkurzu,
ako aj v priebehu skúšobného obdobia všetko úsilie potrebné k zabezpečeniu príjmu, ktorým uspokojí
nároky veriteľov. Následne prvostupňový súd uznesením č.k. 32K/24/2011-41 zo dňa 01.07.2011 začal
konkurzné konanie a uznesením č.k. 32K/24/2011-78 zo dňa 18.07.2011 vyhlásil konkurz na majetok
dlžníka.
Uznesením č.k. 32K/24/2011-355 zo dňa 20.8.2015 bol konkurz na majetok dlžníka zrušený po splnení
konečného rozvrhu výťažku. Na základe schváleného návrhu konečného rozvrhu výťažku bol správca
povinný uspokojiť zo všeobecnej podstaty nezabezpečených veriteľov v rozsahu 46,1 % zo zistených
pohľadávok veriteľov. Z pripojeného spisu sp.zn. 32K/24/2011 bolo preukázané, že do konkurzu riadnym
spôsobom prihlásilo svoje pohľadávky 6 veriteľov s pohľadávkami v celkovej zistenej sume 62.465,50
Eur, z ktorej sumy boli veritelia spolu uspokojení v sume 28.799,15 Eur, neuspokojená celková suma
predstavuje 33.666,35 Eur.
Dlžník je zamestnaný od 01.11.2011 v spoločnosti Nitrava, s.r.o., so sídlom Šulekova 2, Bratislava,
IČO: 46 294 821, jeho mesačný hrubý príjem za obdobie 11/2011-09/2014 bol 500,- Eur, za obdobie
10/2014-09/2015 bol 352,- Eur, za obdobie od 10/2015 bol dlžníkov mesačný, hrubý príjem 500,- Eur. Má
vyživovaciu povinnosť voči manželke a plnoletej nezaopatrenej dcére G., nar. XX.XX.XXXX, s ktorými
žije v spoločnej domácnosti v byte patriacom manželke Q. J..

5. Z výpovede dlžníka na pojednávaní bolo zistené, že tento podal návrh na vyhlásenie konkurzu a
oddlženie z dôvodu, že sa potreboval zbaviť svojich dlhov. Uviedol, že okrem príjmu zo zamestnania v
spoločnosti Nitrava, s.r.o., iný príjem nemá, pričom vyjadril názor, že ak by zarábal v zamestnaní viac,
tak by musel aj viacej platiť svojim veriteľom, a preto nemal dôvod hľadať si iné zamestnanie. Tiež
vypovedal, že má vyživovaciu povinnosť voči dcére G., ktorá študuje v 4. ročníku strednej školy. Túto
vyživovaciu povinnosť si plní tak, že prispieva manželke mesačne na domácnosť sumou 120,- Eur, čím
sú pokryté jeho aj dcérine náklady na stravovanie a bývanie. Ostatné výdavky odhadol mesačne na
sumu okolo 70,- Eur, čím svoje mesačné výdavky odhadol približne na sumu 190,- Eur. Tiež uviedol, že
od roku 2003 má rozdelené bezpodielové spoluvlastníctvo, jeho manželka je zamestnaná a jej mesačný
príjem činí sumu okolo 700,- Eur v čistom. Na spoločnú domácnosť prispieva aj plnoletý syn M. v sume
asi 120,- Eur mesačne. Plnoletá dcéra Q., ktorá pracuje v Bratislave a prichádza domov len na víkend,
na spoločnú domácnosť neprispieva. Má stredoškolské vzdelanie, od zrušenia konkurzu nenadobudol
žiaden majetok, okrem zdedeného motorového vozidla v hodnote 400,- Eur. Vo svojej výpovedi uviedol,
že okrem veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávky do konkurzu, má aj iných veriteľov fyzické osoby, s
ktorými sa osobitne dohodol na uspokojení ich nárokov. Vyjadril sa, že v prípade povolenia oddlženia by
mal prispievať na oddlženie sumu rovnajúcu sa jednej tretine jeho mzdy.

6. Podľa § 166 ods. 1 ZKR, dlžník - fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. O možnosti oddlženia súd
dlžníka v konkurznom konaní primerane poučí.
Podľa § 167 ods. 1, 2, 5 ZKR, návrh na oddlženie je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou
osobou, spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu, prípadne počas konkurzného konania až do zrušenia
konkurzu. Návrh na povolenie oddlženia okrem všeobecných náležitostí návrhu musí obsahovať aj
odôvodnenie, ktoré vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich
veriteľov.
Súd oddlženie dlžníka povolí, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti
ustanovené týmto zákonom, inak jeho návrh na oddlženie zamietne. O povolení oddlženia rozhodne súd
bezodkladne po zrušení konkurzu.



Uznesenie o zamietnutí návrhu na povolenie oddlženia súd doručí dlžníkovi. Proti uzneseniu je
oprávnený dlžník podať odvolanie.
Podľa § 168 ods. 1, 2 ZKR, právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia sa začína trojročné
skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi
peňažné prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70 % svojho celkového čistého príjmu za
uplynulý skúšobný rok, ktoré správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu
výťažku medzi veriteľov dlžníka.
Dlžník je povinný počas skúšobného obdobia vynaložiť primerané úsilie na získanie zamestnania ako
zdroja príjmu alebo začať podnikať s týmto cieľom a poskytovať správcovi všetky správcom požadované
informácie, najmä informácie o príjme a výdavkoch a o zmene bydliska, zamestnania alebo miesta
podnikania.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí ak je vo výroku správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd mal za to, že prvostupňový súd sa riadne návrhom dlžníka na jeho oddlženie zaoberal,
prijal po zistení skutkového stavu tomuto zodpovedajúci právny názor, ktorý tiež dostatočne zdôvodnil,
pričom na prijatých dôvodoch nič nemení ani poukaz dlžníka obsiahnutý v odvolaní, že ako zamestnanec
má nárok na odmenu t.j., na 13. a 14. plat (2 x 500,- Eur brutto).
Rovnako odvolací súd, ako súd prvostupňový je názoru, že u dlžníka nie sú splnené podmienky na to,
aby bolo možné povoliť jeho oddlženie, keďže tento nemá reálnu možnosť poskytovať žiadne peňažné
prostriedky svojim veriteľov. Mesačný príjem dlžníka od 01.10.2015 predstavuje len sumu 410,95 Eur,
iný príjem nemá a rovnako nevlastní žiadny majetok, ktorý by mu zabezpečoval pravidelný výnos. Má
vyživovaciu povinnosť voči svojej manželke a jednej nezaopatrenej dcére, pri ktorom hodnotení bolo
potrebné zohľadniť zákonné životné minimum, ktoré v súčasnosti činí sumu 474,47 Eur a ktoré sa netýka
výlučne osoby dlžníka, ale je späté s jeho rodinou (198,09 Eur mesačne pre plnoletú osobu - dlžníka
+ 138,19 Eur mesačne pre ďalšiu plnoletú osobu - manželku dlžníka + 138,19 Eur pre plnoletú dcéru
G., ako nezaopatrené dieťa) a už takto vypočítaná suma minimálnej hranice príjmov presahuje prijem
dlžníka v súčasnosti predstavujúci sumu 410,95 Eur. K tejto sume nemožno uvažovať ani o odmene
správcu v oddlžení (331,94 Eur ročne, bez zohľadnenia jeho nákladov).

8. Odvolací súd sa tiež pripája k hodnoteniu prvostupňového súdu ohľadom nepreukázania poctivého
zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov, a preto na základe takto
zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa
je vecne správne a je potrebné ho, podľa § 219 ods. 1 OSP, potvrdiť.
pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.