Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/3/2012 z 1. 2. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 1. februára 2017, sp. zn. 1S/3/2012, ECLI:SK:KSBA:2017:1012200015.3 Krajský súd Bratislava | 1S/3/2012 | ECLI:SK:KSBA:2017:1012200015.3 | 2017-02-01 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae7e86a9-9ce1-4791-8dcf-eb29173c0d61 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1012200015.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/3/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200015
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1012200015.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek
senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobkyne: I.. W.. S.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX/E, J., právne zastúpená: KRAKOVSKÝ & PARTNERS, s. r. o., so
sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, IČO: 35 977 272, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie,
Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4132-3/2011-BA zo
dňa 28.10.2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalobkyni súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa 04.01.2012 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 4132-3/2011-BA zo dňa 28.10.2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Bratislava č.700-0212797909-GC04/09 zo dňa 30.10.2009. Prvostupňovým
rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava bolo žalobkyni predpísané za obdobie január
2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009 poistné na nemocenské poistenie,
poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné
poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity v sume 1.429,80 eura.

2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaný potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava
zo dňa 30.10.2009, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodla, že žalobkyni nezaniká
účasť na povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení ku dňu 31.07.2007. Nezákonnosť
rozhodnutia a postupu žalovaného, žalobkyňa vidí v nesprávne zistenom skutkovom stave a v nesprávne
právne posúdenej veci, keď tvrdí, že žalobkyni ku dňu 31.07.2007 nezanikla účasť na povinnom
nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení napriek skutočnosti, že žalobkyňa dňom 31.07.2007
v súlade s § 15 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v platnom znení prestala vykonávať advokáciu
ako samostatne zárobkovo činná osoba a od 01.08.2007 vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti
s ručením obmedzeným v mene a na účet predmetnej spoločnosti s ručením obmedzeným.

3. Žalobkyňa ukončila výkon advokácie ako samostatne zárobkovo činná osoba ešte v roku 2007,
kedy v súlade s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej ZSP) v
znení platnom k 31.07.2007, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká
vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení



a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v
ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa
svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).

4. Žalobkyňa bola názoru, že advokát, ktorý je konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej
predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb, nie je sám o sebe samostatne zárobkovo činná
osoba (ďalej SZČO), ale len štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti, konajúcim v jej mene a na jej
účet podľa § 15 ods. 2 zákona o advokácii.

5. Sociálna poisťovňa však pri aplikácii príslušných ustanovení ZSP nevzala do úvahy § 15 zákona o
advokácii a svoje rozhodnutie opiera o názor, že žalobkyni účasť na povinnom nemocenskom poistení
a povinnom dôchodkovom poistení nezanikla, pretože jej nezaniklo oprávnenie na výkon činnosti, inými
slovami - pretože žalobkyňa Slovenskej advokátskej komore „nevrátila advokátsku licenciu“, t. j. ako
fyzická osoba nebola vyčiarknutá zo zoznamu advokátov, alebo jej nebol pozastavený výkon advokácie
podľa príslušných ustanovení zákona o advokácii.

6. Žalobkyňa uviedla, že osvedčenie o zápise do zoznamu advokátov vedenom Slovenskou advokátskou
komorou je nielen oprávnením na výkon činnosti advokáta podľa zákona o advokácii, ale aj dokladom
žalobkyne o odbornej spôsobilosti na výkon advokátskeho povolania. Na druhej strane § 15 ods.
6 zákona o advokácii žalobkyni zakazuje súčasne vykonávať advokáciu samostatne, ak vykonáva
advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným.

7. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej „NS SR“) sp. zn.
1Sžso/7/2009 zo dňa 30.03.2010 v obdobnej veci, v ktorom NS SR vyslovil „že pre danú vec je
irelevantné, že žalobca v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby mal zachytené príjmy
z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Tieto údaje slúžia za základ výpočtu odvodov
poistného iba v tom prípade, ak je u fyzickej osoby splnená základná podmienka sociálneho poistenia
a to, že v zmysle predpisov sociálneho poistenia spĺňa predpoklady pre označenie za samostatne
zárobkovo činnú osobu v súlade s § 128 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z.“.

8. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí o odvolaní proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 30.10.2009 vo veci zániku nemocenského poistenia
a dôchodkového poistenia postupoval nezákonne, pretože nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne
posúdil stav veci, a preto navrhla, aby súd predmetné rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie.

II.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.02.2012 konštatoval, že povinnosť platiť
a odvádzať poistné na sociálne poistenie v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení vzniká fyzickej osobe, ktorá nadobudla status SZČO na účely sociálneho poistenia a dosiahla za
predchádzajúci kalendárny rok citovaným zákonom ustanovený príjem z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou zakladajúci tejto samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie.

10. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších
predpisov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý
táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Vznik resp. zánik povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy
k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý
samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok.



11. Žalovaný uviedol, že z dikcie zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010 vyplýva, že
samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) citovaného zákona zaniká vždy povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom zániku oprávnenia na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu a odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti
je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia
nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).

12. Ďalej žalovaný poukázal na to, že v odvolacom konaní sp. zn. 9Sžso/33/2010 vo veci vedenej
na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3S/247/2009 bola preukázaná skutočnosť, že Slovenská
advokátska komora zapísala žalobkyňu do zoznamu advokátov dňa 01.01.2003 (osvedčenie č. XXXX).
Advokát zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora, nadobúda s
účinnosťou od 01.01.2004 status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia
podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010. Z uvedeného mal za zrejmé,
že žalobkyňa, ktorá je naďalej zapísaná do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory, spĺňa
právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom
do 31.12.2010. Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa
dosiahla za rok 2007 (1.493.902,- Sk) vzniklo žalobkyni od 01.07.2008 povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činných osôb.

13. Podľa názoru žalovaného zmena formy výkonu advokácie má za následok len zmenu v spôsobe
zdaňovania príjmu advokáta, keďže príjem advokáta, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti
s ručením obmedzeným podľa § 12 ods. 1 písm. e) zákona o advokácii je zdaňovaný ako príjem
zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov. Na posudzovanie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na
účely sociálneho poistenia je pre Sociálnu poisťovňu, ktorá ako jediná vykonáva sociálne poistenie na
základe zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, záväzné ustanovenie § 5 zákona č.
461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Keďže zákon o sociálnom poistení odkazuje na zákon
o advokácii ako celok, bez ohľadu na formu výkonu advokátskej činnosti, t. j. neodkazuje len na § 12
ods. 1 písm. a) zákona o advokácii, je advokát zapísaný do zoznamu advokátov považovaný na účely
sociálneho poistenia za samostatne zárobkovo činnú osobu.

14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol.

III.

15. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania o žalobe rozhodol
rozsudkom č. k. 1S/3/2012-59 dňa 04.09.2014 tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že pri rozhodovaní vychádzal z argumentácie Ústavného
súdu SR, konkrétne nález č. II. ÚS 63/2012-52 a II. ÚS 426/2012-53.

16. Na základe odvolania žalovaného Najvyšší súd SR rozhodnutím sp. zn. 9Sžso/1/2015 zo dňa
28.09.2016 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.09.2014, č. k. 1S/3/2012-59
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

17. V odôvodnení odvolací súd poukázal na to, že nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/2012
a II. ÚS 426/2012 boli v rozhodovaní o danej problematike ojedinelé, ich vydaniu predchádzali iné
rozhodnutia senátov Ústavného súdu, ktorými boli obdobné sťažnosti o povinnom nemocenskom
a dôchodkovom poistení SZČO - advokáta a vo veciach predpisu poistného na nemocenské
poistenie, starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné
poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity odmietnuté (I. ÚS 290/2010-8 zo dňa 07.09.2010,
I. ÚS 93/2012-14 zo dňa 29.02.2012, I. ÚS 64/2012-17 zo dňa 08.02.2012), a v ktorých bolo
napríklad vyslovené, že „predmetný právny výklad najvyšším súdom nevykazuje nedostatky, ktoré by
odôvodňovali záver o porušení základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy



alebo práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru“. Najvyšší súd potom
ako Ústavný súd nálezmi II. ÚS 63/2012 a II. ÚS 426/2012 zrušil jeho rozhodnutia 7Sžso/7/2011
a 9Sžso/21/2011, rozhodol v daných veciach rozsudkami sp. zn. 7Sžso/32/2013 a 9Sžso/23/2013,
pričom sa nestotožnil s názorom Ústavného súdu a opätovne potvrdil rozsudky krajských súdov, ktorými
boli zamietnuté žaloby voči rozhodnutiam žalovanej vo veciach poistenia advokátov ako samostatne
zárobkovo činných osôb. Okrem toho uviedol, že uznesením pléna PLz. ÚS 1/2015-15 Ústavný
súd návrh II. senátu pre účely zjednotenia odchylných právnych názorov s návrhom na vyslovenie
právnej vety: „Pokiaľ advokát zmenil formu výkonu advokácie zo samostatného výkonu advokácie na
výkon advokácie ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, po takejto zmene formy výkonu
advokácie mu nezostal zachovaný status samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely zákona o
sociálnom poistení“ zamietol. Záverom konštatoval, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal
otázkou zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia ku dňu 31.07.2007, ktorá bola
už právoplatne vyriešená a nezaoberal sa predmetom konania a nepreskúmal zákonnosť a postup
pri rozhodovaní žalovanej o predpísaní poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie a
príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného
fondu solidarity v celkovej sume 1.429,80 eura za obdobie mesiacov január 2009 až jún 2009, ide o takú
okolnosť, pre ktorú odvolací súd musel rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
s tým, že v ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu rozhodnúť o predmete konania.

IV.

18. Podľa § 2 ods. 1 S. s. p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 6 ods. 1 S. s. p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy SR).

21. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti S. s. p. o správnych žalobách.

22. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 4132-3/2011-
BA zo dňa 28.10.2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava
č.700-0212797909-GC04/09 zo dňa 30.10.2009.

23. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa bola zapísaná do zoznamu advokátov
Slovenskej advokátskej komory dňa 01.01.2003, osvedčenie č. XXXX.

24. Slovenská advokátska komora potvrdením o zápise do zoznamu spoločností s ručením
obmedzeným zo dňa 03.09.2007 žalobkyni oznámila podľa § 15 zákona č. 586/2003
Z. z. o advokácii zapísanie do zoznamu spoločností s ručením obmedzeným vedenom Slovenskou
advokátskou komorou s obchodným menom AK E., s. r. o. s tým, že v mene uvedenej spoločnosti môže
poskytovať právne služby od 1. augusta 2007.

25. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - pobočka Bratislava č. 700-0212797909-GC04/09 zo dňa
30.10.2009 podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod
zákona o sociálnom poistení bolo žalobkyni predpísané za obdobie január 2009, február 2009, marec



2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie
a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, poistné do rezervného
fondu solidarity vo výške 1.429,80 eura. Rozhodnutie bolo vydané po zistení, že poistné a
príspevky neboli za uvedené obdobia odvedené vôbec.

26. Predmetné rozhodnutie napadla žalobkyňa odvolaním, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci, pretože v prípade žalobkyne došlo k zániku jej povinnosti ako SZČO dňom 31.07.2007.

27. Rozhodnutím žalovaného č. 4132-3/2011-BA zo dňa 28.10.2011 bolo odvolanie žalobkyne
zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie potvrdené.

28. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že námietka žalobkyne ohľadne zániku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nemá vplyv na zrušenie rozhodnutia.
Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím číslo: 700-0210002508-GC09/09 zo dňa
09.03.2009 rozhodla, že žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, nezanikla účasť na
povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení ku dňu 31. júla 2007, t. j. že jej v zmysle § 5
písm. c) v znení zákona č. 310/2006 Z. z. v spojení s § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z.
naďalej trvá povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ako samostatne zárobkovo
činnej osobe aj po 31. júli 2007. Predmetné rozhodnutie bolo rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie,
číslo: 322-3695-GC-09/2009 z 23. septembra 2009 pozmenené tak, že z výrokovej časti predmetného
rozhodnutia bol vypustený text : „...§ 210 ods. 1 písm. a)... “ a doplnený text: „... § 210 ods. 1... “
a v ostatnej časti bolo rozhodnutie potvrdené. Voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie číslo:
322-3695-GC-09/2009 z 23. septembra 2009 podala žalobkyňa žalobu o preskúmanie zákonnosti tohto
rozhodnutia na Krajskom súde v Bratislave. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 3S/247/2009-58 z
22. mája 2010 žalobu zamietol a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9Sžso/33/2010
z 28. septembra 2011 rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil.

V.

29. Podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, samostatne
zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon
je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 2 ods. 1 zákona o advokácii, advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov,
ktorý vedie Slovenská advokátska komora.

31. Podľa § 12 ods. 1 zákona o advokácii advokát môže vykonávať advokáciu
a) samostatne,
b) v združení spolu s inými advokátmi,
c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti,
d) ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo
e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným.

32. Podľa § 15 ods. 2 zákona o advokácii, advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným
vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti. Ak výkon advokácie v mene spoločnosti
nepripúšťajú v jednotlivých prípadoch osobitné predpisy, advokáciu vykonávajú vo vlastnom mene a na
účet spoločnosti.

33. Podľa § 15 ods. 6 zákona o advokácii, advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti
s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník
verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s
ručením obmedzeným. Advokáti sa však môžu dohodnúť na dočasnom samostatnom poskytovaní
právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených veciach, ak spoločenská zmluva
neurčuje inak.



34. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou
samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §
138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe
uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe
uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať
oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť
samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).

VI.

36. Krajský súd v Bratislave opätovne preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č.
4132-3/2011-BA zo dňa 28.10.2011, predchádzajúce konanie, vrátane prvostupňového rozhodnutia, v
rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu a po
nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

37. Z obsahu administratívneho spisu bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa ako advokát od
01.08.2007 zmenila formu výkonu advokácie a začala vykonávať činnosť advokáta ako konateľ
spoločnosti AK E., s. r. o. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava žalobkyňu naďalej považovala
za SZČO na účely sociálneho poistenia z dôvodu, že žalobkyňa bola naďalej zapísaná v zozname
advokátov Slovenskej advokátskej komory a zmena formy výkonu advokácie nemá vplyv na právne
postavenie advokáta ako SZČO. Žalobkyni preto z vyššie uvedených dôvodov predpísala dlžné poistné
na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za obdobie január 2009 až jún 2009,
keďže žalobkyňa za rok 2007 dosiahla príjem, ktorý presiahol zákonom stanovenú sumu 97.200,-
Sk.

38. Základnou námietkou žalobkyne v konaní bolo tvrdenie, že dňom 31.07.2007 jej v zmysle § 15 ods. 6
zákona o advokácii zaniklo oprávnenie vykonávať advokáciu ako SZČO, a teda k 31.07.2007 jej zanikla
aj účasť na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení v zmysle § 21 ods. 4
písm. b) zákona o sociálnom poistení, s ktorou však súd nemohol súhlasiť.

39. V zmysle záverov najvyššieho súdu prezentovanom v zrušujúcom rozhodnutí otázka zániku
povinného nemocenského a dôchodkového poistenia v prípade žalobkyne ku dňu 31.07.2007 bola
už právoplatne vyriešená rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 09.03.2009 č. 700-0210002508-
GC09/09 v spojení s rozhodnutím žalovanej zo dňa 23.09.2009 č. 322-3695-GC-09/2009, keď
prvostupňovým rozhodnutím č. 700-0210002508-GC09/09 pobočka Sociálnej poisťovne Bratislava
rozhodla, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie 31.07.2007.

40. Vyššie uvedené rozhodnutia boli podrobené súdnemu prieskumu, Krajský súd v Bratislave
rozsudkom zo dňa 25.05.2010 č. k. 3S/247/2009-58 zamietol žalobu žalobkyne voči rozhodnutiu
žalovanej č. 322-3695-GC-09/2009 zo dňa 23.09.2009 a odvolaním žalobkyne napadnutý rozsudok



krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 28.09.2011 sp. zn. 9Sžso/33/2010
potvrdil.

41. V predmetnej veci teda súd pri rozhodovaní vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v tom smere, že otázka zániku povinného nemocenského a dôchodkového
poistenia žalobkyne ku dňu 31.07.2007 bola už právoplatne vyriešená v zmysle rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č. k. 3S/247/2009-58 zo dňa 25.05.2010, ktorý bol odvolacím súdom dňa 28.09.2011
rozhodnutím sp. zn. 9Sžso/33/2010 potvrdený.

42. Krajský súd v Bratislave uvádza, že ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení vymedzuje pojem
SZČO na účely tohto zákona a upravuje tak aj postavenie advokáta, ktorý má oprávnenie na vykonávanie
advokátskej činnosti. Zákon o advokácii v § 15 upravuje špecifické podmienky, za ktorých advokát
môže vykonávať advokáciu ako konateľ spol. s. r. o. Účasť advokáta v takejto spoločnosti je viazaná na
existenciu jeho oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb. Oprávnenie na výkon advokátskej
činnosti trvá, okrem prípadov pozastavenia advokátskej činnosti v zmysle § 8 zákona o advokácii, od
zápisu do zoznamu advokátov až do vyčiarknutia z takéhoto zoznamu. Na základe oprávnenia na výkon
advokátskej činnosti musí byť advokát považovaný za SZČO na účely § 5 písm. c) zákona o sociálnom
poistení v znení účinnom do 31.12.2010 a preto je povinne nemocensky a dôchodkovo poistený podľa
§ 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.

43. V danom prípade krajský súd konštatoval, že zmenou formy výkonu advokácie žalobkyni nezaniká
postavenie advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.
z. v znení účinnom do 31.12.2010 a ani povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
podľa § 21 ods. 4 písm. b) citovaného zákona, pretože žalobkyni ako advokátovi nezaniklo oprávnenie
na výkon činnosti.

44. Treba podotknúť, že zmena formy výkonu advokácie je vo vzťahu k postaveniu advokáta ako
samostatne zárobkovo činnej osoby podľa zákona č. 461/2003 Z. z. právne irelevantná.

45. Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia sa viaže
na podmienky upravené v § 21 zákona o sociálnom poistení. Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť právna
úprava obsiahnutá v § 12 zákona o advokácii, upravujúca iba formu, ktorou môže advokát advokáciu
vykonávať, pretože základným predpokladom výkonu advokácie je výkon takej činnosti fyzickou osobou,
ktorá má zákonom požadované oprávnenie. Vo vzťahu k vzniku povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia v prípade žalobkyne sa súd zaoberal otázkou, či žalobkyňa ako
samostatne zárobkovo činná osoba v rozhodujúcom období dosiahla príjem z podnikania upravený v §
21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. V prejednávanej veci rozhodujúcim obdobím na posúdenie vzniku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne bol predchádzajúci
kalendárny rok, t. j. rok 2007 v súlade s ust. § 139 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.

46. Skutočnosť, že žalobkyňa bola naďalej zapísaná do zoznamu advokátov v Slovenskej advokátskej
komore, bola nesporná a teda podmienka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa zákona č. 461/2003
Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010 bola splnená. Žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z preňho
rozhodujúceho a právne záväzného údaju Daňového riaditeľstva SR, týkajúceho sa príjmu, ktorý
žalobkyňa dosiahla za rok 2007, s tým že tento presiahol zákonom ustanovenú sumu 97.200,- Sk. Na
základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok
2007, vzniklo žalobkyni od 01.07.2008 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
samostatne zárobkovo činných osôb a teda následná odvodová povinnosť za obdobie od 01.07.2008
do 30.06.2009, ktorú si žalobkyňa za mesiace január 2009 až jún 2009 nesplnila.

47. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že rozhodnutie a postup správneho orgánu je v súlade so
zákonom, žalobné námietky neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, skutočnosť, že sa
žalobkyňa so subsumovaním zisteného skutočného stavu pod príslušnú právnu normu na základe
vykonaných dôkazov a teda samotným právnym posúdením nestotožnila, ešte nezakladá nezákonnosť
uvedených rozhodnutí.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru o zákonnosti žalobou
napadnutého rozhodnutia a žalobu s poukazom na § 190 S. s. p. zamietol.



49. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S. s. p., tak, že žalobkyni ich náhradu nepriznal
z dôvodu jej neúspechu v konaní.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 veta
tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní
sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.