{"guid": "000a1454-c844-472d-abc4-6b919d031d11:3bb450d7-ad0e-48d2-834c-67cb1bb607e4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1014200031.5", "spisova_znacka": "2S/4/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/4/2014 z 11. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. apríla 2017, sp. zn. 2S/4/2014, ECLI:SK:KSBA:2017:1014200031.5", "identifikacne_cislo": "1014200031", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Gabriel Slobodník", "sudca_id": 1279, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriel-slobodnik-1279", "datum_vydania": "2017-04-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3bb450d7-ad0e-48d2-834c-67cb1bb607e4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1014200031.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1014200031.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1014200031.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/4/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200031
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014200031.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a
členov senátu JUDr. Jeannetty Hajdinovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: ZEPTER
SLOVAKIA spol. s.r.o., IČO: 31 323 570, Karadžičova 7610/16, Bratislava, právne zastúpený: FELŠÖCI
& Partners, sr.o., Bajkalská 31, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný
inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0469/99/2013 zo dňa 08.11.2013, jednohlasne,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Slovenskej obchodnej inšpekcie,
Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave  č. SK/0469/99/213 zo
dňa 08.11.2013 ako aj rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej
inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj č. P/0045/07/13 zo dňa 24.04.2013  z r u š u j e  podľa
§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP  a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je  povinný  zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.01.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. SK/0469/99/2013 zo dňa 08.11.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie
žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove
pre Prešovský kraj (ďalej aj správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) č.
P/0045/07/13 zo dňa 24.04.2013. Uvedeným rozhodnutím  správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi
podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon o ochrane spotrebiteľa) pokutu vo výške  7.000,- eur pre porušenie zákazu používania
nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a ktorá môže
podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku podľa § 7 ods. 1
v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o ochrane spotrebiteľa, zistené pri výkone kontroly dňa
18.12.2012 a 25.01.2013 zameranej na prešetrenie spotrebiteľského podnetu, ku ktorému porušeniu
došlo tým, že žalobca v rozpore so zákonom č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri domovom predaji
a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 108/2000 Z.z.) neakceptoval
odstúpenie spotrebiteľa od kúpnej zmluvy č. 10204483 zo dňa 08.02.2012 a naďalej vyžadoval od neho
plnenie si svojich zmluvných povinností.

2. Žalobca s uvedenými rozhodnutiami nesúhlasil, považoval ich za vydané na základe nesprávneho
právneho posúdenia a v rozpore so zákonom a tiež za nedostatočne odôvodnené. Namietal, že žalovaný
v napadnutom rozhodnutí uvádza subjektívne hodnotenia všeobecného charakteru, popisuje, hodnotí



ale i vytvára údajný vnútorný postoj žalobcu i zákazníka k predaju a z takéhoto sebe prispôsobeného
skutkového stavu následne vyvodzuje svojvoľné závery. Rozhodnutie podľa žalobcu neobsahuje
výpočet priamych faktických dôkazov, ani ich zhodnotenie a porovnanie so zákonným stavom, ale
vychádzajú z dojmov a predpokladov. Závery žalovaného, že spotrebiteľ údajne nebol na rokovanie o
kúpnej zmluve pripravený a s uzavretím zmluvy vôbec nepočítal, nie sú pravdivé a ani nijako podložené.
Žalobca bol toho názoru, že ak by to aj spotrebiteľ tvrdil vo svojom podaní, nie je možné vychádzať len
z jeho alebo všeobecného „dojmu“, ale preveriť a dokázať, že sa tak skutočne stalo. K uzavretiu kúpnej
zmluvy spotrebiteľa nikto nenútil, spotrebiteľ ju uzavrel slobodne, vážne, nie v tiesni ani za žiadnej zjavne
nevýhodnej situácie, naopak, po vlastnom zvážení svojho stavu. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že
mohol byť k návšteve prevádzkarne žalobcu, v ktorej sa prezentačná akcia konala, oslovený vopred.
Nie je podstatné ani to, či mal alebo nemal vedomosť o tom, že  si na akcii bude môcť niečo kúpiť,
príp. či bola kúpna zmluva vo forme „formulárového typu“. Žalobca poukázal na to, že ak by zákazník
kúpnu zmluvu nechcel uzavrieť, nemusel tak urobiť, resp. mal si to rozmyslieť a prísť prípadne aj neskôr,
či preveriť si zmluvné podmienky, cenu, kvalitu, funkčnosť tovaru porovnaním s iným predávajúcim a
podobne. Ak sa na mieste ihneď rozhodol pre kúpu tovaru od žalobcu, ide o jeho vlastné, dobrovoľné
rozhodnutie, ktoré je platné a účinné a teda zakladajúce právne následky, v dôsledku čoho následný
nezáujem alebo „rozmyslenie si“ kúpy inej ako podomovej nemožno akceptovať. Podľa žalobcu práve z
tohto dôvodu ustanovujú všeobecne záväzné právne predpisy výslovné dôvody, za akých možno zmluvu
jednostranne zrušiť (napr. z dôvodu uplatnenia vád a pod.), nie však bezdôvodne. Postoj žalovaného
považoval  žalobca za nenáležité prisvojovanie si právomoci súdu vyslovovať platnosť alebo neplatnosť
zmluvy, čo potiera princípy zmluvného záväzkového práva a ukladaním pokút aj obmedzuje podnikanie,
za súčasného spôsobovania právnej neistoty. Z uvedených dôvodov mal žalobca za to, že jeho konanie
nie je žiadnou nekalou obchodnou praktikou a už vôbec nie vo forme klamlivého konania; preto sú závery
žalovaného nesprávne.

3. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že kúpne zmluvy so spotrebiteľmi v posudzovaných prípadoch
uzavrel v priestoroch svojej prevádzkarne na Drevárskej 1 v Prešove, ktoré sú riadne označenou
prevádzkarňou zapísanou v živnostenskom registri. Tvrdil, že zákon č. 108/2000 Z.z. sa na predmetný
prípad nevzťahuje, nakoľko nebola naplnená požiadavka uvedeného zákona, keďže kúpna zmluva
nebola uzavretá mimo miesta podnikania žalobcu, ale v jeho prevádzkarni zapísanej v živnostenskom
registri. Žalobca mal za to, že rozhodujúcim zákonným kritériom pre aplikáciu zákona č. 108/2000
Z.z. je zistenie, kde došlo k uzavretiu zmluvy, teda či predávajúci uzavrie zmluvu v mieste pôsobnosti
svojho podnikania, alebo v mieste pôsobnosti kupujúceho. Podľa názoru žalobcu na nesprávnej aplikácii
zákona č. 108/2000 Z.z. na daný prípad  nemení nič ani skutočnosť, že žalobca uskutočňuje časť
svojho predaja vo svojich priestoroch prostredníctvom akcií (napr. letákových, pozvánkových, inzertných
a pod.), pretože je to vždy spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne do miesta pôsobnosti predávajúceho dôjsť
a následne si prípadne aj niečo zakúpiť. To podľa žalobcu platí aj v prípade, ak je oznámenie o akcii
adresované konkrétnemu spotrebiteľovi s určením presného času a miesta konania, nakoľko ide vždy
o rovnaký princíp dobrovoľnosti rozhodnutia spotrebiteľa o vykonaní návštevy. Podľa žalobcu nemožno
hovoriť o tom, že by bol spotrebiteľ nepripravený na zmluvné vyjednávanie, nakoľko prípadnému predaju
predchádzala detailná prezentácia výrobku a spotrebiteľ mal možnosť sám sa slobodne a dobrovoľne
rozhodnúť, či si výrobok kúpi alebo nie. Ani skutočnosť, že spotrebiteľ uzavrie písomnú kúpnu zmluvu v
prevádzkarni žalobcu a tovar ihneď nedostane, nie je predpokladom aplikácie zákona č. 108/2000 Z.z.
Záver žalovaného, že podstatou úpravy podomového predaja podľa zákona č. 108/2000 Z.z. nie je fakt,
kde je zmluva uzatváraná, ale za akých okolností uzatváraná, je podľa žalobcu v priamom rozpore s § 5
tohto zákona i so samotným účelom úpravy podomového predaja, ktorá kladie jediný a prvoradý dôraz
na miesto uzavretia zmluvy.

4. Nakoľko podľa žalobcu nešlo v danom prípade o podomový predaj, na predmetnú kúpnu zmluvu sa
nevzťahoval zákon č. 108/2000 Z.z. a spotrebiteľovi preto nevzniklo právo na odstúpenie od zmluvy
podľa tohto zákona. Kúpna zmluva bola podľa žalobcu uzavretá podľa Občianskeho zákonníka (zákon
č. 40/1964 Zb. v znení nesk. predp.) a v zmysle tohto predpisu nebolo medzi účastníkmi kúpnej zmluvy
právo na odstúpenie od zmluvy  dohodnuté a ani nenastal iný predpokladaný dôvod na odstúpenie
zmluvy, napr. vadnosť tovaru. Ak teda spotrebiteľ od zmluvy odstúpil, urobil nulitný úkon, ktorý nemohol
vyvolať právne následky a viesť k zrušeniu zmluvy. Z tohto dôvodu ani žalobca nemohol odstúpenie od
zmluvy akceptovať, ako to nesprávne tvrdí žalovaný.



II.
Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol,
že dňa 18.12.2012 bola  inšpektormi SOI vykonaná kontrola v priestoroch žalobcu na Drevárskej ulici
č. 1 v Poprade za účelom preverenia opodstatnenosti písomného podnetu spotrebiteľa evidovaného
pod číslom PO 976/2012 podaného prostredníctvom združenia na ochranu spotrebiteľov Spoločnosť
ochrany spotrebiteľov (S.O.S.) Poprad a jeho doplnenia zo dňa 05.12.2012. Predmetom podnetu bola
nespokojnosť spotrebiteľa s postupom úverovej spoločnosti a s postupom žalobcu ako predávajúceho
pri odstúpení spotrebiteľa od kúpnej zmluvy č. 10204483 uzavretej v priestoroch na Drevárskej  ulici č
1 v Poprade dňa 08.02.2012, kúpna cena 450 € (ďalej len „Kúpna zmluva“). Spotrebiteľ aj s manželkou
reagoval na oslovenie reprezentantiek žalobcu pri nákupe v supermarkete, absolvoval krátky prieskum
o zdravom životnom štýle a za odmenu bol pozvaný na oslavu výročia firmy v stanovenom čase za
súčasného prísľubu občerstvenia a darčeka a dostavil sa v konkrétne určenom termíne na pobočku
spoločnosti ZEPTER SLOVAKIA spol. s r.o. v priestoroch na Drevárskej ulici č. 1, Poprad, kde uzavrel so
žalobcom zmluvu o kúpe výrobkov v hodnote 450 €. Súčasťou podnetu bola aj Úverová zmluva uzavretá
dotknutým spotrebiteľom so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. zo dňa 08.02.2012 za účelom
úhrady ceny predmetu kúpnej zmluvy, znejúca na úver vo výške 446,00 € s určením podľa bodu 45.
predmetnej zmluvy Druhu úveru - Účelový/úhrada ceny tovaru (služby) bez uvedenia názvu tovaru (bod
46. zmluvy) a výrobcu tovaru (značky) (bod 46. zmluvy) s uvedením predajnej ceny 450,- €. V časti
Zamestnanie klienta predmetnej zmluvy bol ako zdroj príjmu (bod 30. predmetnej zmluvy) označený
z možných alternatív X dôchodca. Z podnetu spotrebiteľa (z listinných dôkazov) ďalej vyplýva, že dňa
06.03.2012 spotrebiteľ prevzal zakúpené výrobky (Dodací list 6812002345, číslo zmluvy 10204483).
Spotrebiteľ následne listom - Vrátenie tovaru v zákonnej lehote zo dňa 12.03.2012 písomne odstúpil
od kúpnej zmluvy. Žalobca odstúpenie spotrebiteľa ako kupujúceho od uzavretej zmluvy neakceptoval
s odôvodnením, že kúpna zmluva bola uzatvorená na pobočke (prevádzkarni) spoločnosti, preto nie
je možné domáhať sa jej zrušenia. Žalobca naďalej požadoval splnenie záväzkov vyplývajúcich pre
spotrebiteľa z tejto zmluvy. Spotrebiteľ s postojom žalobcu nesúhlasil a opätovne dňa 16.04.2012
písomne odstúpil od kúpnej zmluvy. Žalobca listom zo dňa 25.04.2012 spotrebiteľovi oznámil, že trvá na
svojom pôvodnom stanovisku, kúpnu zmluvu považujú za platnú a záväznú a naďalej trvá na jej plnení.

6. Výsledkom šetrenia podnetu bolo zistenie, že žalobca vykonáva predaj ponúkaných prezentovaných
výrobkov formou uzatvárania písomných kúpnych zmlúv v mieste prezentácie organizovanej žalobcom
v priestoroch na Drevárskej ulici č. 1 v Poprade, zapísaných v živnostenskom registri ako prevádzkareň,
pre pozvaných spotrebiteľov s presne určeným dátumom a časom konania, prípadne priamym predajom
ponúkaných výrobkov za úhradu v hotovosti (vychádzajúc zo zistení z kontrol inšpektormi SOI
zaznamenaných vo vyššie uvedených inšpekčných záznamoch).

7. Z úradnej činnosti je žalovanému známe, že kontrolou zistené protiprávne konanie žalobcu nie je
ojedinelé a má opakujúci sa charakter. Z nižšie uvedených inšpekčných záznamov z vykonaných kontrol
ako aj z úradnej činnosti správneho orgánu bolo zistené, že žalobca kontakt so spotrebiteľom iniciuje
sám, a to na základe adresy, resp. telefónneho čísla, ktoré má predávajúci z predchádzajúcej ankety
(konanej spravidla v priestoroch obchodných reťazcov), ktorá bola spojená s možnosťou zapojenia
sa do žrebovania a zlosovania určitej výhry (podnet č. PO 274/2012), resp. zasiela spotrebiteľom
(ktorých údaje má z predošlých vzťahov) písomne „poukážky s prekvapením“, kde „každý vyhráva“
a pozýva ich v presne stanovenom termíne na „stretnutie“ (podnet č. 40/2012), či osloví spotrebiteľa
priamo telefonicky aby si v presne stanovený čas na ich pobočku prišiel prevziať výhru (podnet. č.
380/2012), alebo je spotrebiteľ telefonicky pozvaný na predvádzanie produktov s prísľubom výrazných
zliav z ceny (podnet. č. 489/2012). Na základe opätovnej iniciatívy žalobcu sú spotrebitelia (ktorí
odovzdali svoje údaje v súvislosti so žrebovaním) telefonicky oslovení a pozvaní v presne stanovenom
termíne, aby sa dostavili k účastníkovi konania na pobočku (podnet č. PO 274/2012). Následne sa
dostavia na pobočku účastníka konania, kde sa koná aj prezentácia výrobkov spojená prípadne aj
s ochutnávkou produktov pripravených pomocou predvádzaných výrobkov, kde spotrebitelia uzatvorili
kúpne zmluvy na prezentované výrobky. Vo všetkých prípadoch odstúpili spotrebitelia od predmetných
kúpnych zmlúv, pričom vo všetkých prípadoch žalobca odstúpenie od zmluvy neakceptoval. Dôvodom
na toto odstúpenie od kúpnej zmluvy malo byť podľa tvrdenia spotrebiteľov dodatočné zistenie, že cena
zakúpených výrobkov je pre nich neprimerane vysoká, resp. že si nemali možnosť porovnať ceny s
inými výrobkami. Žalobca však odstúpenie spotrebiteľov ako kupujúcich od uzavretých kúpnych zmlúv



neakceptoval, a naďalej požadoval splnenie záväzkov vyplývajúcich pre nich z týchto zmlúv. Žalobca
tento úkon spotrebiteľov neakceptoval s odôvodnením, že predmetné kúpne zmluvy boli uzavreté v
jeho prevádzkarni, čo vylučuje aplikáciu zákona č. 108/2000 Z.z., vrátane jeho ustanovení o práve
spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy. Zároveň žalobca vyzval spotrebiteľov na plnenie si povinností
vyplývajúcich pre nich z uzavretých kúpnych zmlúv a prípadne zaplatenú zálohu spotrebiteľom nevrátil.

8. Predaj výrobkov realizovaný žalobcom vyššie popísaným spôsobom je podomovým predajom, a
teda na právny vzťah vzniknutý medzi žalobcom ako predávajúcim a spotrebiteľom ako kupujúcim v
šetrenom prípade je potrebné aplikovať okrem iných aj zákon o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a
zásielkovom predaji. Správny orgán dospel k záveru, že obchodná praktika, ktorú žalobca preukázateľne
používa nielen vo vzťahu k spotrebiteľovi - pisateľovi podnetu evidovaného pod číslom PO 976/2012,
ale aj vo vzťahu k viacerým spotrebiteľom, vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v
rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti tým, že vybočuje z pravidiel čestnej obchodnej praxe
a všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti a ktorá môže podstatne narušiť
ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku tým, že značne obmedzuje
schopnosť spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

9. Predaj výrobkov formou predvádzacích akcií (prezentácií), konaných z iniciatívy žalobcu a v jeho
prevádzkarni žalobcu, smeruje podľa žalovaného predovšetkým k tomu, aby bola porušená alebo
prinajmenšom obmedzená zmluvná sloboda spotrebiteľa zrušiť zmluvný záväzok, resp. podľa zákona
od zmluvy odstúpiť a oslobodiť sa tak od záväzkov zo zrušenej zmluvy. Toto žalovaný vyhodnotil ako
rozporné s požiadavkami odbornej starostlivosti, ktorú možno od žalobcu ako profesionála a osoby znalej
vo sfére svojho podnikania rozumne očakávať a ktorá mohla podstatne narušiť ekonomické správanie
priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku, teda ako nekalú obchodnú praktiku. Uvedeným konaním
došlo podľa žalovaného k porušeniu § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na § 7 ods.
2 písm. a) a b) tohto zákona.

10. K jednotlivým žalobným bodom žalovaný uviedol, že odmieta tvrdenia o akomsi svojvoľnom
hodnotení nepreukázanej skutočnosti, či o nedostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia. Mal za to, že
jednoznačne uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri
hodnotení veci, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval,
ako aj ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu k podkladom rozhodnutia. Zdôraznil, že pri posúdení
charakteru podomového predaja aplikovali orgány dozoru príslušnú právnu úpravu ako aj európsku
legislatívu, vychádzali aj zo záverov judikatúry, ktorej citácie sú obsiahnuté v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia.

11. Žalovaný trval na tom, že vyššie opísané konanie žalobcu je v rozpore so zákonom, a to
bez ohľadu na skutočnosť, že spotrebiteľ údajne uzavrel kúpnu zmluvu slobodne, vážne, nie v
tiesni. Žalovaný poukazoval podporne na možné dôsledky uzavretia kúpnej zmluvy spotrebiteľom na
prezentácii výrobkov konanej formou podomového predaja (teda možná kúpa výrobku, ktorý spotrebiteľ
nepotrebuje, ktorý je pre spotrebiteľa v danom čase a mieste v nevýhodnej cene či kvalite), opierajúc sa aj
o judikatúru v danej oblasti, ktorá je obsiahnutá v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Nepripravenosť
na rokovanie o kúpnej zmluve potvrdil sám spotrebiteľ. V tejto súvislosti žalovaný nesúhlasiť s názorom,
že pripravenosť na zmluvné vyjednávanie má poskytnúť detailná prezentácia výrobkov. Žalovaný
podotkol, že spotrebiteľ nemal vopred vedomosť, že súčasťou oslavy výročia firmy ZEPTER bude
organizovaná akcia za účelom predaja výrobkov, ani aké výrobky budú prezentované; preto nemal
možnosť pripraviť sa na zmluvné rokovanie, keďže nemal základné podstatné informácie o výrobku,
ako je predajná cena, špecifikácia vlastností, funkcií výrobku; teda nemohol v reálnom danom čase a
mieste porovnať výhodnosť/vhodnosť prípadnej budúcej kúpy. Práve pre tieto prípady, keď je spotrebiteľ
konfrontovaný s informáciami o určitom výrobku od predávajúceho na organizovanej akcii, ktoré si nemá
v danom čase a mieste prezentácie možnosť overiť, je tu úprava práva spotrebiteľa na odstúpenie od
kúpnej zmluvy uzavretej podomovým spôsobom zakotvená v zákone č. 108/2000 Z.z., ktorej význam
a cieľ tkvie v umožnení spotrebiteľovi rozmyslieť si kúpu v zákonom stanovenom čase. Kupujúci má
naň právo a predávajúci má zo zákona povinnosť toto akceptovať. Žalovaný uviedol, že nepostihoval
žalobcu v šetrenom prípade v súvislosti so spôsobom uzavretia zmluvy, ani netvrdil, že spotrebiteľ bol k
uzavretiu zmluvy nútený. Spotrebiteľ uzavrel kúpnu zmluvu zakladajúcu právne následky, avšak formou
podomového predaja, teda následné „rozmyslenie si kúpy“ v intenciách zákona č. 108/2000 Z.z. je bol



žalobca povinný akceptovať. Práve sankcionovaným konaním žalobcu boli potierané práva spotrebiteľa
hrubým a závažným spôsobom, čoho výsledkom bolo stanovenie pokuty vo vyššie uvedenej výške.

12. Z textu § 5 ods. 1 zákona č. 108/2000 Z.z. (z použitia pojmu „najmä“) podľa žalovaného vyplýva,
že výpočet príkladov, keď sa určitá forma predaja výrobkov na základe zmluvy považuje za podomový
predaj, nie je taxatívny, ale iba demonštratívny, pripúšťajúci a nevylučujúci aj iné prípady. Takáto právna
úprava je v súlade i so smernicou Rady 85/577/EHS, ktorá sa síce vzťahuje okrem iných aj na zmluvy,
pri ktorých predajca poskytuje spotrebiteľovi tovar alebo služby, ktoré sú zahrnuté počas exkurzie
organizovanej predajcom mimo jeho prevádzkových priestorov, ustanovenie jej článku 8 však nebráni
členským štátom prijať alebo zachovať priaznivejšie ustanovenia na ochranu spotrebiteľa v oblasti svojej
pôsobnosti. Pre ustálenie záveru týkajúceho sa charakteru predaja výrobkov realizovaného žalobcom
v šetrených prípadoch z pohľadu vnútroštátnej právnej úpravy použil žalovaný aj výkladové pravidlo
obsiahnuté v preambule Smernice Rady 85/577/EHS, podľa ktorej „špeciálnou charakteristikou zmlúv
uzatváraných mimo prevádzkových priestorov predajcu je, že spravidla je to predajca, ktorý začína
zmluvné vyjednávanie, na ktoré je spotrebiteľ nepripravený, alebo ktoré neočakáva, že spotrebiteľ
je často neschopný porovnať kvalitu a cenu ponuky s inými ponukami, že všeobecne existuje prvok
prekvapenia nie iba pri zmluvách uzatvorených na prahu dverí, ale tiež pri iných formách zmlúv
uzatváraných predajcom mimo jeho prevádzkových priestorov“. S poukazom na uvedené zaujal
názor, že úprava obsiahnutá v Smernici Rady 85/577/EHS je zameraná na ochranu spotrebiteľa pri
neštandardných obchodných situáciách, keď je spotrebiteľ vystavený väčšiemu riziku, že podľahne
praktikám obchodníka, než ak ide z vlastnej iniciatívy  (bez priameho adresného pozývania s ponukou
atraktívne znejúcich výhod zo strany predávajúceho bez predchádzajúcej vedomosti o predmete
budúcej kúpy) do prevádzky (napr. kamenného obchodu), kde je uzrozumený s tým, že na tomto
mieste mu bude ponúkaný tovar a služby za určitých podmienok, na ktoré je zvyknutý, s možnosťou
porovnania cien jednotlivých výrobkov, spravidla bez pôsobenia a presviedčania o výhodách tej-ktorej
kúpy. Podstatou úpravy tak nie je fakt, kde je zmluva uzatváraná, ale za akých okolností je uzatváraná,
pričom miesto uzavretia zmluvy tu hrá iste dôležitú, nie však jedinú úlohu. Pri tradičnej schéme vzťahu
predávajúceho a kupujúceho, iniciátorom kúpy je konkrétna  potreba spotrebiteľa, pričom predaj sa
uskutočňuje na základe osobného kontaktu predávajúceho a kupujúceho. Pri podomovom predaji
dochádza k opačnému postupu. Predávajúci s cieľom zabezpečenia odbytu predávaných výrobkov
a poskytovaných služieb sám iniciuje kontakt so spotrebiteľom, pričom využíva moment prekvapenia
(čo bol nepochybne aj prípad vyššie uvedeného podnetu spotrebiteľa). Samotnému uzavretiu zmluvy
tak predchádza ofenzívne konanie predávajúceho, ktorý organizuje prezentáciu výrobkov a služieb,
pričom práve moment prekvapenia spôsobí, že spotrebiteľ môže uzavrieť zmluvu na kúpu výrobku, ktorý
nepotrebuje, alebo ho kúpi v nevýhodnej cene či akosti, pretože nie je na rokovanie o kúpnej zmluve
pripravený a s uzatvorením zmluvy vôbec nepočítal. Na základe zistených skutočností a vzhľadom na
okolnosti, za akých došlo k uzatváraniu kúpnej zmluvy žalovaný dospel k záveru, že predaj výrokov
realizovaný žalobcom vyššie popísaným spôsobom je podomovým predajom a že na právny vzťah
vzniknutý medzi žalobcom ako predávajúcim a spotrebiteľom v šetrenom prípade je potrené aplikovať
okrem iných aj zákon o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji.

13. Podstata veci podľa žalovaného spočíva v tom, že žalobca uskutočňuje predaj formou podomového
predaja, pričom tento deklaruje za kúpu mimo režimu zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a
zásielkovom predaji zápisom priestorov výkonu prezentácií do príslušného registra ako „prevádzkareň“,
čo zakladá právne následky pre spotrebiteľa v podobe neakceptácie prípadného následného odstúpenia
od zmluvy zo strany spotrebiteľa. Spotrebiteľ pritom bol pri takto uskutočňovanom predaji presvedčený
o jeho práve od zmluvy odstúpiť, čo potvrdzovalo jeho následné konanie.

14. Pokiaľ sa žalobca odvolával na definovanie prevádzkových priestorov v smernici Európskeho
parlamentu a Rady 2011/83/EÚ, citoval žalovaný z bodu 21 preambuly cit. smernice: „Vymedzenie
pojmu zmluva uzavretá mimo prevádzkových priestorov by malo zahŕňať aj situácie, keď je spotrebiteľ
osobne a individuálne oslovený mimo prevádzkových priestorov, ale zmluva sa hneď potom uzavrie v
prevádzkových priestoroch obchodníka alebo prostredníctvom prostriedkov komunikácie na diaľku“. S
poukazom na uvedené mal za to, že uvedená definícia podporuje správnu úvahu a závery správnych
orgánov.

15. Žalovaný na margo argumentácie žalobcu ohľadom prirovnania prezentačných akcií k akciovým
letákom uviedol, že pozvánku na prezentáciu priamo adresovanú konkrétnemu spotrebiteľovi s



prísľubom „atraktívnej ceny“, s určením presného času a miesta konania (podnet č. 40/2012), resp.
telefonické kontaktovanie konkrétneho spotrebiteľa s pozvaním v presne určenom čase a mieste pre
vyzdvihnutie výhry/daru (podnet. č. 380/2012), či priame pozvanie spotrebiteľa na pobočku telefonicky,
ktorého údaje má predávajúci (žalobca) z predchádzajúcej ankety (konanej spravidla v priestoroch
obchodných reťazcov), ktorá bola spojená s možnosťou zapojenia sa do žrebovania a zlosovania určitej
výhry (podnet č. PO 274/2012), alebo osobné pozvanie konkrétneho spotrebiteľa na oslavu výročia
firmy s prísľubom občerstvenia a darčeka (podnet č. PO 976/2012) nemožno stotožniť s letákovými
akciami obchodných reťazcov (kde sú vyobrazené ponúkané výrobky spolu s uvedením ceny). Zároveň
je nutné poukázať aj na rozdiel pri samotnej realizácii kúpy, kedy spotrebitelia v kamenných obchodoch
neabsolvujú pri kúpe potravín alebo iného spotrebného tovaru predvádzacie akcie na každý z nich.
Taktiež majú spravidla pri každom type tovaru možnosť porovnať si v danom čase cenu, ako aj iné kritériá
potrebné pre rozhodovanie sa o kúpe. Pri bežnej (inej ako podomovej) kúpe majú vopred predstavu, čo
bude predmetom ich nákupu a za akú cenu (na rozdiel od prezentačných akcií v šetrených prípadoch),
podnet na kúpu vychádza z aktuálnych potrieb spotrebiteľa. Preto je v kontexte šetrených prípadov
opodstatnené používať argumentáciu o momente prekvapenia.

III.
Konanie pred správnymi orgánmi

16. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné
tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a
k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto
rozsudku.

IV.
Konanie pred súdmi

17. Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 2S/4/2014-56 zo dňa 15.04.2015, pričom
svojim výrokom zmenil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SK/0469/99/2013 zo dňa 08.11.2013 v
spojení s rozhodnutím Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský
kraj č. P/0045/07/13 zo dňa 24.04.2013, ktorým bola uložená žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona č.
250/2007 Z.z. pokuta vo výške 7.000,- eur za porušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky,
ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické
správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výroku podľa  § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2
písm. a/, b/ zákona č. 250/2007 Z.z. tak, že v časti týkajúcej sa výšky pokuty uložil žalobcovi vo výške
3.000,- eur.

18. Žalobca proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR
uznesením č.k. 10Sžo/358/2015-85 zo dňa 29.11.2016, rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozsudku krajského súdu bola skutočnosť, že podľa názoru
najvyššieho súdu v prejednávanom prípade sa prvostupňový súd dostatočným a vyčerpávajúcim
spôsobom nevysporiadal s námietkami, ktoré uplatnil žalobca v žalobe, nevenoval sa uzavretej kúpnej
zmluve ani odstúpeniu od tejto zmluvy a nedostatočne odôvodnil, v čom vidí znaky nekalej obchodnej
praktiky používanej žalobcom a taktiež nedostatočne odôvodnil aplikáciu zákona č. 108/2000 Z.z. na
vzťah medzi žalobcom a spotrebiteľom, okrem záverov správnych orgánov z napadnutých rozhodnutí,
ktoré vo svojom rozhodnutí krajský súd prebral.

V.
Právne posúdenie veci

19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.



20. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

22. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V
rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v
žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

23. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú
zakázané.

24. Podľa § 7 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika
sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti; podstatne narušuje alebo
môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku.

25. Podľa § 2 písm. p) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa obchodnou praktikou rozumie
konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane
reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním
výrobku spotrebiteľovi.

26. Podľa § 2 písm. r) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa podstatným narušením
ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie
schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

27. Podľa § 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa odbornou starostlivosťou sa
rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho
pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade
dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

28. Podľa § 2 zákona č. 108/2000 Z.z. podomový predaj tovaru alebo poskytovanie služieb, zásielkový
predaj tovaru alebo poskytovanie služieb sa uskutočňujú na základe zmluvy, ktorá sa uzaviera medzi
predávajúcim, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby, alebo osobou konajúcou v
mene alebo v záujme predávajúceho (ďalej len „predávajúci“) a spotrebiteľom na tovar alebo služby,
ktoré z predaja tovaru alebo z poskytovania služieb nie sú týmto zákonom vylúčené alebo zakázané.

29. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 108/2000 Z.z. podomový predaj je predaj tovaru alebo poskytovanie
služieb na základe zmluvy uzavretej medzi predávajúcim a spotrebiteľom, najmä:
a) pri akcii organizovanej predávajúcim mimo miesta prevádzkarne alebo mimo trhového miesta,
b) pri návšteve predávajúceho u spotrebiteľa, u iného spotrebiteľa alebo na pracovisku spotrebiteľa, ak
si spotrebiteľ takúto návštevu nevyžiadal, alebo
c) pri návšteve predávajúceho u spotrebiteľa, ak si spotrebiteľ návštevu vyžiadal a predávajúci mu
ponúkne aj iný tovar alebo službu, o ktorú spotrebiteľ pri vyžiadaní návštevy neprejavil záujem.



30. Krajský súd v Bratislave opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§
182 SSP) a viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným vo vyššie opísanom uznesením
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto je potrebné napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutia
správnych orgánov zrušiť, a to z nasledovných dôvodov:

31. Ako už súd uviedol vo svojom skoršom rozhodnutí, základnou právnou otázkou, ktorá determinuje
pohľad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, je otázka aplikovateľnosti zákona č.
108/2000 Z.z. na predaj výrobkov spotrebiteľovi na prezentačnej akcii uskutočnenej v prevádzkarni
žalobcu, na ktorú bol spotrebiteľ osobne pozvaný.

32. Uvedenou otázkou sa v odôvodnení svojho už vyššie spomínaného rozhodnutia zaoberal aj
Najvyšší súd SR. Poukázal na to, že k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy došlo v prevádzkarni
žalobcu na Drevárskej ulici č. 1 v Poprade, ktorá je ako prevádzkareň zapísaná v živnostenskom
registri. Prevádzkarňou v zmysle § 17 ods. 1 zákona o živnostenskom registri sa rozumie priestor, v
ktorom sa prevádzkuje činnosť; nie je ním priestor súvisiaci s prevádzkovaním živnosti ani technické a
technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s prevádzkovaním živnosti.

33. Z § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 108/2000 Z.z. vyplýva, že podomový predaj je predaj tovaru alebo
poskytovanie služieb na základe zmluvy uzavretej medzi predávajúcim a spotrebiteľom, najmä pri akcii
organizovanej predávajúcim mimo miesta prevádzkarne alebo mimo trhového miesta. Najvyšší súd
poukázal na označenie podĺa § 5 zákona č. 108/2000 Z.z., ktoré je „zmluvy uzavierané mimo miesta
podnikania“.

34. Ďalej Najvyšší súd SR poukázal na preambulu  Smernice č. 85/577/EHS, ktorá bola implementovaná
do nášho právneho poriadku práve zákonom č. 108/2000 Z.z. a z ktorej vyplýva, že špeciálnou
charakteristikou zmlúv uzatváraných mimo prevádzkových priestorov predajcu je, že spravidla je
to predajca, ktorý začína zmluvné vyjednávanie, na ktoré je spotrebiteľ nepripravený, alebo ktoré
neočakáva; keďže spotrebiteľ je často neschopný porovnať kvalitu a cenu ponuky s inými ponukami;
keďže všeobecne existuje prvok prekvapenia nie iba pri zmluvách uzatvorených na prahu dverí, ale tiež
aj pri iných formách zmlúv uzatváraných predajcom mimo jeho prevádzkových priestorov.

35. Najvyšší súd SR za nesprávny považoval taký výklad zákona č. 108/2000 Z.z., kedy sa za
podomový predaj považuje aj predaj  v prevádzkarni. Obsah zákonnej právnej úpravy nemôže
byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon
sleduje. Zámer zákonodarcu totiž vyplýva z dôvodovej správy k zákonu, podľa ktorého tradičná
schéma vzťahu predávajúci - spotrebiteľ vychádza z myšlienky, že predaj a poskytovanie služieb
sa zásadne vykonáva v určitých priestoroch, stacionárnych zariadeniach (prevádzkareň, trhové
miesto a podobne) na základe osobného kontaktu predávajúceho a spotrebiteľa. Najvyšší súd SR
zdôraznil, že pri zásielkovom a podomovom predaji je táto axióma v opačnom postavení, keď
predávajúci s ohľadom na zabezpečenie odbytu predávaných tovarov a služieb sám iniciuje kontakt so
spotrebiteľom. Obzvlášť je to markantné pri podomovom predaji, kedy samotnému uzatvoreniu zmluvy
predchádza ofenzívne konanie predávajúceho, ktorý organizuje prezentáciu tovarov alebo služieb mimo
prevádzkarne. Miestom rokovania je obvykle byt alebo iné miesto, kde predávajúci ponúka tovary alebo
služby spotrebiteľovi. V postavení spotrebiteľa sa v týchto prípadoch vyskytuje moment prekvapenia,
predávajúci sa obvykle tým, že spotrebiteľ nie je na rokovanie o kúpno-predajnej zmluve pripravený,
uzatvorením zmluvy vôbec nepočítal, často nemá možnosť porovnať kvalitu a cenu ponuky s inými
ponukami a často je v neistote, kde a u koho si môže uplatniť práva vyplývajúce zo zmluvy. Naproti tomu
predávajúci vystupuje ako profesionál, ktorý mal možnosť pripraviť sa na takéto stretnutie.

36. Podľa najvyššieho súdu ochrana je spotrebiteľom pri týchto zmluvách garantovaná z dôvodu, že
spotrebitelia sa mimo prevádzkových priestorov môžu potenciálne cítiť pod psychologickým tlakom
alebo voči nim môže byť využitý moment prekvapenia, bez ohľadu na to, či si spotrebiteľ návštevu
predávajúceho vyžiadal alebo nie.

37. Krajský súd viazaný v zmysle § 469 SSP právnym názorom vyjadreným vo vyššie uvedenom
rozhodnutí najvyššieho súdu posúdil otázku aplikácie zákona č. 108/2000 Z.z. na predmetnú
kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalobcom a spotrebiteľom, pričom dospel k záveru, že vzhľadom na



nespochybniteľnú skutočnosť, že predmetná kúpna zmluva bola uzavretá v mieste podnikania žalobcu,
konkrétne v jeho prevádzkarni na Drevárskej ulici č. 1 v Poprade, nemožno aplikovať na predmetnú
zmluvu ustanovenia zákona č. 108/2000 Z.z., keďže tento obchod nezodpovedá kritériám ustanoveným
v § 5 ods. 1 písm. a/ tohto zákona.

38. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a
aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis,
alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo sa zo správnych
skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že súd musí
nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu
prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu  na
zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade,
že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

39. Základným kritériom pre aplikovateľnosť zákona č. 108/2000 Z.z. je situácia, kedy bola
uzavretá zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom mimo jeho miesta podnikania. Keďže uvedený
predpoklad nebol naplnený, je bez významu zistenie, že časť svojho predaja uskutočňuje žalobca vo
svojich priestoroch pomocou letákových, pozvánkových či inzertných akcií. Nemožno hovoriť ani o
nepripravenosti spotrebiteľa, či nemožnosti predpokladať, že dôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy, keďže
spotrebiteľ sám dobrovoľne navštívil prevádzkové priestory žalobcu.

40. Keďže v danom prípade nešlo o podomový predaj, na predmetnú kúpnu zmluvu sa nevzťahovali
práva a povinnosti účastníkov predmetnej kúpnej zmluvy podľa zákona č. 108/2000 Z.z.. Spotrebiteľovi
teda nevzniklo v zmysle tohto zákona právo na odstúpenie od zmluvy (§ 7a ods. 9 zákona č. 108/2000
Z.z.) a žalobcovi nevznikla povinnosť predtým na toto právo patriace spotrebiteľovi spotrebiteľa písomne
upozorniť (§ 7 ods. 1 písm. d/ zákona č. 108/2000 Z.z.) a žalobca zároveň nebol povinný odstúpenie
od zmluvy akceptovať.

41. Pokiaľ správne orgány vytýkali žalobcovi práve takéto konanie, vychádzali z nesprávneho právneho
posúdenia veci, čoho dôsledkom bolo vydanie nezákonného rozhodnutia. V prejednávanej veci žalovaný
(a tiež prvostupňový správny orgán), ktorý založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že na vzťahy
medzi žalobcom a spotrebiteľom sa vzťahuje zákon č. 108/2000 Z.z., vychádzal pritom z nesprávneho
výkladu ustanovení tohto zákona, teda nesprávne aplikoval jeho ustanovenia na zistený skutkový stav.
Žalovaný i správny orgán prvého stupňa síce skutkový stav zistili úplne avšak naň aplikovali nesprávnu
právnu normu.

42. Pokiaľ ide o ostatné námietky žalobcu, tieto súd nepovažoval za právne relevantné, a to z
dôvodu, že buď neboli oprávnené, prípadne neboli vzhľadom na vyššie uvedené dôvody pre posúdenie
zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí podstatné. Tieto námietky neboli pre dôvody zrušenia
žalobou napadnutých rozhodnutí natoľko právne významné, preto sa nimi súd nezaoberal do takej miery,
ako vyššie uvedenými argumentmi, ktoré pre posúdenie veci boli podstatné.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prisvedčil žalobcom vznesenej námietke nesprávneho
právneho posúdenia veci a na základe zistených skutočností  dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c)
SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom
súdu (§  191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať a vydať nové rozhodnutie.

44.  O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1
SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP
o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v spojení
s § 145 ods. 2 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}