{"guid": "6688a57a-1040-4914-9068-1662cb313473:70db51ed-9958-4242-9021-6390533790fb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1014200439.5", "spisova_znacka": "5S/56/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/56/2014 z 4. 12. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 4. decembra 2017, sp. zn. 5S/56/2014, ECLI:SK:KSBA:2017:1014200439.5", "identifikacne_cislo": "1014200439", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2017-12-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/70db51ed-9958-4242-9021-6390533790fb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1014200439.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1014200439.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1014200439.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/56/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200439
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014200439.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu
JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: AUTO ROTOS - ROZBORA
s. r. o., Račianska 184/B, 831 05 Bratislava, zastúpený: LEGAL & CORP s. r. o., Gajova 11, 811 09
Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXX/XXXX/XXXX zo dňa
08.01.2014, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa  z a m i e t a.

Žalobcovi sa náhrada trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na orgánoch verejnej správy

1. Daňový úrad Bratislava vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty AUTO ROTOS - ROZBORA s.
r. o., Račianska 184/B, Bratislava, daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január až december 2007, január až december 2008, január až december 2009 a január 2010, marec
až december 2010. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/
Y. zo dňa 22.03.2013. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole
doručený platiteľom dane dňa 02.04.2013.
Dňa 03.04.2013 sa začalo vyrubovacie konanie, v rámci ktorého daňový subjekt predložil dňa
19.04.2013 v lehote 15 pracovných dní od prevzatia svoje vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole
zo dňa 22.03.2013.

2. V danom prípade vedenom na tomto súde pod sp. zn. 5S 56/2014 ide o zdaňovacie obdobie júl
2010, vyrúbenie rozdielu dane v sume X.XXX,- €. Správca dane na základe výsledkov vykonaného
šetrenia nepriznal oprávnenosť odpočítania dane v sume X.XXX,- € na základe faktúry č. A., dodávateľ
PHOTOART s. r. o., Bratislava na zabezpečenie stavebných prác, poddodávok a HIM v zmysle zmluvy
o dielo na zabezpečenie stavebných prác na
a./ výstavbu zateplenej haly multifunkčného dvojskladu označené ako sklad B, komplet s dodávkou
inžinierskych sietí, s uzatvárateľnými protipožiarnymi a ďalšími oddeľovacími dverami, osvetlením,
kúrením,
b./ dodávku a montáž vysokonosných regálov pre sklad klampiarskych dielov a klampiarskej dielne haly
A1 v dĺžke 88m,
c./ dodávku a montáž oceľových nosníkov, oceľových stĺpov sendvičovej zateplenej strechy pre
polyfunkčnú halu A2 s prekrytím pôvodnej prístavby A1 ponad hrebeň strechy,



d./ výťah vysokozdvižný do skladu v hale klampiarskej dielne a skladu.
Táto zmluva na uvedené práce bola uzatvorená dňa 16.02.2014, čas plnenia do 01.12.2010 a dohodnutá
pevná cena bola X.XXX.XXX,- €.

3. V čase vykonania daňovej kontroly vykonával Daňový úrad Bratislava aj kontrolu dane z pridanej
hodnoty u dodávateľa deklarovaných zdaniteľných obchodov daňového subjektu PHOTOART s. r. o.,
Bratislava za zdaňovacie obdobie roku 2009 a 2010.

4. V rámci kontroly správca dane preveroval, či vyfakturované služby deklarované na uvedených
faktúrach boli uvedenou dodávateľskou spoločnosťou aj reálne dodané. V priebehu výkonu daňovej
kontroly správca dane zistil, že spoločnosť PHOTOART s. r. o. predmetné tovary a služby nedodala, ale
na vyfakturované práce ( na ich dodanie) uzavrela dve zmluvy s inými daňovými subjektmi a to:

- So zhotoviteľom Forest media, s. r. o., Petrovanska 32, Prešov, IČO: 44930909, IČ DPH:
SK2022890628 zo dňa 20.02.2010,
- So zhotoviteľom METROPOLITAIN s. r. o., Kukučínová 184/I, Trebišov, IČO: 36 573 744, IČ DPH:
SK2020063815 zo dňa 20.02.2010.
Obidve uzatvorené zmluvy majú rovnaký text, obidvaja zhotovitelia sa zaväzujú dodať tovar a vykonať
služby identické. V obidvoch zmluvách sa spoločnosti Forest media, s. r. o., ako aj METROPOLITAIN s.
r. o., zaviazali v prospech spoločnosti PHOTOART s. r. o.

5. Spoločnosť Forest media, s. r. o., Prešov, IČO: 44930909 vyfakturovala spoločnosti PHOTOART
s. r. o., práce vykonané v zmysle uzavretej zmluvy za obdobia marec - december 2010 faktúrami č.
XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX. Na faktúrach nie je uvedené
za vykonanie, akých konkrétnych prác a dodanie akého konkrétneho tovaru boli vyhotovené. K faktúram
neboli priložené žiadne dodacie listy, žiadne súpisy vykonaných prác, žiadne preberacie protokoly. Ani
spoločnosť PHOTOART s. r. o. správcovi dane žiadne nepredložila. Faktúry boli hradené v hotovosti.
Spoločnosť METROPOLITAIN s. r. o., Trebišov, IČO: 36573744 vyfakturovala spoločnosti PHOTOART
s. r. o., práce vykonané v zmysle uzavretej zmluvy za obdobia marec - júl 2010 faktúrami
č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX,XXXXXXXX. Na
predmetných faktúrach tiež nie je uvedené za vykonanie akých konkrétnych prác a dodanie akého
konkrétneho tovaru boli vyhotovené. Nie sú k nim priložené žiadne dodacie listy, žiadne súpisy
vykonaných prác, žiadne preberacie protokoly. Ani spoločnosť PHOTOART s. r. o., správcovi dane
žiadne nepredložila. Faktúry boli hradené v hotovosti.

6. Za účelom preverenia reálnosti deklarovaných zdaniteľných obchodov v reťazci spoločností: Forest
media s. r. o., METROPOLITAIN s. r. o. › PHOTOART s. r. o. › AUTO ROTOS - ROZBORA s. r. o.
uvedených v tomto rozhodnutí Daňový úrad Bratislava, v rámci vykonávania kontroly dane z pridanej
hodnoty u daňového subjektu PHOTOART s. r. o. využil inštitút § 21 Zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zaslal
dožiadania Daňovému úradu Prešov a Daňovému úradu Trebišov.
Z odpovede na dožiadanie od Daňového úradu Prešov vyplýva, že spoločnosť Forest media s. r. o. je v
mieste sídla neznáma, vlastník nehnuteľnosti potvrdil, že nikdy tam ani sídlo nemala. Konateľ spoločnosti
(p. A. R.) je na adrese trvalého pobytu neznámy.

7. Register obyvateľov SR oznámil, že konateľ  má od 10.08.2009 trvalý pobyt na adrese Y., bez uvedenia
ulice a čísla domu (čo naznačuje, že ide o bezdomovca). Spoločnosť Forest media s. r. o. nepodala
za rok 2010 žiadne priznanie ani na výzvu správcu dane. Nemala žiadnych zamestnancov a nemala u
správcu dane nahlásené ani žiadne prevádzky.
Z odpovede na dožiadanie od Daňového úradu Trebišov vyplýva, že spoločnosť METROPOLITAIN s.
r. o. sa na adrese sídla nenachádza, konateľ spoločnosti (p. A. R., ktorý je konateľom aj v spoločnosti
Forest media s. r. o.) je v mieste trvalého pobytu neznámy. Daňový subjekt nepodal za rok 2010 žiadne
priznanie. Registrácia platiteľa DPH mu bola zrušená z úradnej moci dňom 31.07.2010. Spoločnosť
nemala žiadnych zamestnancov a nemala u správcu dane nahlásené ani žiadne prevádzky.
Pán A. R. je v obchodnom registri Okresného súdu Košice I uvedený ako konateľ spoločnosti Forest
media s. r. o., Petrovanska 32, Prešov, IČO: 449309909 od 03.02.2010, vznik funkcie 21.01.2010 a ako
konateľ spoločnosti METROPOLITAIN s. r. o. od 10.02.2010, vznik funkcie od 09.12.2009.



Ako dôkaz o uskutočnení dodávky predložila správcovi dane dodávateľská spoločnosť PHOTOART s.
r. o. Daňovému úradu Bratislava:

a./ prehlásenie A. R., konateľa spoločnosti Forest Media s. r. o., v ktorom prehlásil, že faktúry vystavené
od 01.01.2010 do 31.03.2010 boli ním riadne vystavené, práce, resp. tovar týmito faktúrami deklarovaný,
boli riadne zrealizované, zdaniteľné plnenie v nich uvedené bolo uskutočnené, daň bola priznaná a
odvedená.

b./ prehlásenie A. R., konateľa spoločnosti METROPOLITAIN s. r. o., v ktorom prehlásil, že faktúry
vystavené od 01.01.2010 do 31.03.2010 boli ním riadne vystavené, práce, resp. tovar týmito faktúrami
deklarovaný, boli riadne zrealizované, zdaniteľné plnenie v nich uvedené bolo uskutočnené, daň bola
priznaná a odvedená.

Z predložených prehlásení vyplýva, že pán A. R. dňa 13.11.2011 u notára uznal podpis na obidvoch
prehláseniach za svoj vlastný. Tak ako vyplynulo zo šetrenia miestne príslušných správcov dane, obidve
spoločnosti sú v mieste sídla neznáme, konateľ je nekontaktný, žiadne priznanie za rok 2010 nepodali
ani na výzvu správcu dane. Register obyvateľov SR oznámil, že pán A. R. má od 10.08.2009 trvalý
pobyt na adrese Y., bez uvedenia ulice a čísla domu (čo naznačuje, že ide o bezdomovca). Spoločnosti
nemali žiadnych zamestnancov, ktorí by mohli deklarované zdaniteľné obchody aj reálne vykonať.
Správca dane overoval štatút bezdomovca telefonicky aj v Evidencii obyvateľov na Mestskom úrade v
Y.. Zamestnankyňa z mestského úradu potvrdila, že rodičia A. R., dom predali a pán A. R. je evidovaný
ako bezdomovec od 10.08.2009 (z telefonického rozhovoru vypracoval správca dane úradný záznam
č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Sia).

8. Žalovaný zistil, že predložené dôkazy a zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že uplatnenie
odpočítania dane daňovým subjektom za dodanie tovarov a služieb, aj napriek formálnemu dodržaniu
zákonom určených podmienok (faktúra od platiteľa vyhotovená podľa § 71 Zákona o DPH), viedlo k
získaniu daňovej výhody a aj konanie daňového subjektu viedlo k takémuto cieľu. Predložené dôkazy
a zistenia nasvedčujú zneužitiu práve, ktoré vedú odvolací orgán k záveru, že práve zneužitie práva
na odpočítanie DPH bolo hlavným cieľom transakcií uvedených na faktúre od dodávateľa - spoločnosť
PHOTOART s. r. o. Právo platiteľa dane na odpočítanie DPH na vstupe od DPH splatnej na výstupe, ktorá
vznikla z uskutočnenia zdaniteľných dodávok, predstavuje prirodzený dôsledok zásady neutrality. Ak sa
však zistí zneužitie práva, ako tomu bolo aj v odvolacím orgánom posudzovanom prípade, príslušné
ustanovenia smernice o práve na odpočítanie dane, riadne vykladané v súlade so zásadou zakazujúcou
zneužitie práva Spoločenstva, uvedené právo nepriznávajú.

9. Správca dane na základe výsledkov vykonaného šetrenia oprávnenosť odpočítania dane
kontrolovaným daňovým subjektom nepriznal. Odpočítaním dane v sume X.XXX,- € z faktúry č. A.,
daňový subjekt porušil ustanovenie § 49 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
rozhodnutím zo dňa 02.10.2013 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Y.
10. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo
dňa 08.01.2014 č. XXXXXXX/X/XXXX/XXXX/XXXX, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy
prvého stupňa ako vecne správne.

II.
Žalobné dôvody

11. Včas podanou žalobou na tunajšom súde sa dňa 18.03.2014 sa žalobca domáhal, aby súd
zrušil rozhodnutie žalovaného č.  XXXXXXX/X/XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 08.01.2014, ktorým zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/
Y. zo dňa 02.10.2013, ktorým vyrúbil žalobcovi za zdaňovacie obdobie júl 2010 rozdiel dane z pridanej
hodnoty v sume X.XXX,- €.
Žalobca obe rozhodnutia pokladá za nezákonné, pretože nemajú oporu v platnom právnom poriadku a
vychádzajú z nesprávneho vecného a právneho posúdenia veci.

12. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že dňa 16.02.2010 bola uzavretá zmluva o dielo medzi žalobcom
ako objednávateľom a spoločnosťou PHOTOART s. r. o. Spoločnosť PHOTOART s. r. o. sa zaviazala



zabezpečiť pre žalobcu zdaniteľné obchody (tieto obchody sú citované v tomto rozsudku pod bodom
4 až 7).

13. Žalobca v žalobe poukázal na prehlásenie A. R., konateľa spoločnosti Forest media s. r. o. a
spoločnosti METROPOLITAIN s. r. o., ktorý v prehláseniach uviedol, že faktúry vystavené od 01.01.2010
do 31.03.2010 oboma spoločnosťami boli  ním riadne vystavené a práce týmito faktúrami deklarované
boli riadne zrealizované, zdaniteľné plnenie v nich uvedené bolo uskutočnené a daň bola priznaná a
odvedená.

14. Žalovaný k predloženým notársky overeným prehláseniam A. R. sa vyjadril v tom zmysle, že
nie sú vierohodnými dôkazmi, ktoré by potvrdili reálnosť obchodných transakcii, pretože podpisy
na predmetných dokladoch osvedčujú len pravosť podpisu osoby, ktorá prehlásenie podpísala ale
nepotvrdzujú pravdivosť ich obsahu. Uvedené daňové subjekty nepodali v roku 2010 miestne príslušným
správcom dane žiadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty a kým nepriznali a neodviedli do
štátneho rozpočtu žiadnu daň z pridanej hodnoty z deklarovaných zdaniteľných obchodov, tak ako to
tvrdí A.P. R. v predložených prehláseniach.

15. Žalobca s týmto vyjadrením žalovaného nesúhlasí a má za to, že každý podpis právneho subjektu
na právnom úkone je prejavom vôle tohto právneho subjektu. Uznaním pravosti podpisu pánom A. R.
iba dokazuje, že predmetné prehlásenia podpísal skutočne on a nie niekto iný a toto jeho prehlásenie
vyjadruje skutočnú vôľu pána A. R.. Prehlásiť a potvrdiť, že faktúry vystavené od 01.01.2010 do
31.03.2010 boli ním riadne vystavené.

16. Žalobca poukázal na to, že predmetné zdaniteľné obchody sa ako také stále nachádzajú v mieste
ich dodania, reálnosť dodania zdaniteľných obchodov je možné preveriť miestnym zisťovaním. Žalobca
má za nesporne preukázané, že k dodaniu zdaniteľných obchodov tak po formálnej, ako aj materiálnej
stránke reálne došlo a preto žalobcovi vzniklo právo na odpočet dane z pridanej hodnoty.

17. Hodnotenie dôkazov daňovými orgánmi, že písomné, notársky overené prehlásenie A. R. sú
nedôveryhodné nie je možné označiť inak ako iba za šikanózny postup zo strany daňových orgánov
nemajúci oporu v daňových predpisoch.
Poukazuje na skutočnosť, že hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu správcu dane pri hodnotení
dôkazov. Hodnotením dôkazov musí byť zabezpečené presné, pravdivé a úplné zistenie skutkového
stavu veci, pričom správca dane musí prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

18. Žalobca nemá povinnosť preukazovať daňové povinnosti iného subjektu. Žalobca ako daňový
subjekt preukázal nárok na odpočet DPH na vstupe daňovým dokladom evidovaným ako faktúru č. A. a
uplatnil si daň na vstupe podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 222/2004 Z. z.

19. Žalobca dal do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v spojenej veci Optigen
Ltd C-354/03, Fulcrum Electronics Ltd C-353/03, Vond House Systems Ltd C-484/03, kde súdny
dvor EÚ judikoval, že každé plnenie sa musí posudzovať samo osebe a povaha určeného plnenia v
dodávateľskom reťazci nemôže byť zmenená z dôvodu predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí.
20. Daňové orgány tak v rozpore s vyššie citovanými rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ, že každé plnenie
sa musí posudzovať samo osebe a povaha určeného plnenia v dodávateľskom reťazci nemôže byť
zmenená z dôvodu predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí, odmietli nárok žalobcu na odpočet
DPH, čím porušili zásady spoločného systému dane z pridanej hodnoty vyplývajúce z 1 a 6 smernice.
Žalobca má za to, že ak by daňové orgány posudzovali zdaniteľné plnenie žalobcu samo osebe, tak by
im na základe skutkového stavu nezostávalo nič iné ako iba usúdiť, že žalobcovi nárok na odpočet DPH
v súlade so zákonom o DPH vznikol.

21. K tvrdeniu žalobcu vo veciach O.-XXX/XX, O.-XXX/XX, O.-XXX/XX uviedol, že obchodné prípady
nie je možné aplikovať na danú obchodnú transakciu, pretože v danom prípade medzi spoločnosťami
PHOTOART s. r. o. a AUTO ROTOS - ROZBORA s. r. o. správca dane neuznal právo na odpočítanie
dane z dôvodu, že sa šetrením nepreukázalo reálne dodanie fakturovaných zdaniteľných obchodov,
ktoré mali byť zabezpečené v zmysle zmluvy o dielo na zhotovenie stavby, žalobca uviedol, že tieto
právne závery žalovaného sú irelevantné a neopodstatnené, keďže zo skutkového stavu nepochybne
vyplýva, že k dodaniu zdaniteľného obchodu reálne došlo.



22. Žalobca poukázal na článok 167, 168 písm. a/, 178 písm. a/, 220 ods. 1, 226 smernice Rady
2006/112 zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom
zmysle, že bránia vnútroštátnej praxi, v zmysle ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo
odpočítať hodnotu splatenej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z hodnoty dane
z pridanej hodnoty z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden
z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že
samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok
na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osobe vystavujúcej faktúru alebo iného
predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.

23. Žalobca dával do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sžf 1/2010, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že daňový subjekt nemá zákonné prostriedky na sledovania procesov svojich
dodávateľov a stavu ich evidencie.

24. Žalobca popiera akékoľvek podvodné konanie z jeho strany, ktorého cieľom by bolo neoprávnene
získať daňovú výhodu. Tieto tvrdenia neboli žalobcovi dokázané, ide iba o dôkazmi nepodložené tvrdenia
žalovaného.
Nestotožňuje sa so záverom žalovaného, že predložené dôkazy a zistenia správcu dane nasvedčujú
tomu, že uplatnenie odpočítania dane žalobcom za zdanenie služieb viedlo k získaniu daňovej výhody
a tým zneužitia práva Spoločenstva.
Žalobca má to, že rozhodnutie žalovaného je nezrozumiteľné, nesystematické a tým vnútorne rozporné.
Žalovaný v podstate prebral skutkové a právne zistenia prvostupňového orgánu verejnej správy,
tieto prevzal bez logického a systematického zmýšľania, pričom na viacerých miestach sa venuje
skutočnostiam, ktoré s dodaním zdaniteľného obchodu nesúvisia.
Na základe skutočností uvedených v žalobe žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj
orgánov verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

25. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 13.06.2014 k žalobným
dôvodom, ktoré boli uplatnené aj v odvolacom konaní, podáva vyjadrenie zhodné s dôvodmi uvedenými
v žalobou napadnutom rozhodnutí. Pridržiava sa dôvodov uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí,
kde je popísaný skutkový a právny stav a vyvodené závery.
Žalovaný podľa ustanovenia podľa § 74 ods. 4 Zákona č. 563/2009 Z. z. o  správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutím číslo XXXXXXX/
X/XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 08.01.2014 rozhodnutie číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Y. zo dňa
02.10.2013, ktorým Daňový úrad Bratislava podľa ustanovenia § 68 ods. 5 Zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2010 v sume X.XXX,XX,-
€, potvrdil.

26. Žalovaný s námietkou žalobcu, že rozhodnutia daňových orgánov sú v celom rozsahu nezákonné a
nemajú oporu v platnom právnom poriadku a vychádzajú z nesprávneho vecného a právneho posúdenia
veci, sa nestotožňuje z dôvodu, že v danom prípade daňové orgány postupovali v súlade s článkom 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v jeho medziach, v rozsahu a  na  zistený skutkový stav zákonným
spôsobom aplikovali hmotnoprávny predpis - zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov a  v priebehu výkonu daňovej kontroly a následne v odvolacom konaní postupovali
v súlade s procesným zákonom č. 563/2009 Z. z. o  správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
S námietkou žalobcu, ktorú uvádza v podanej žalobe, že „žalovaný sa nesprávne vysporiadal
s dôvodmi, resp. sa nimi vôbec nezaoberal, ktoré uviedol v podanom odvolaní“, sa žalovaný
nestotožňuje a k tvrdeniu žalobcu uvádza, že odvolací orgán sa v odôvodnení vydaného rozhodnutia
vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi otázkami majúcimi význam pre posúdenie rozporných
zdaniteľných obchodov, ktoré boli predmetom fakturácie dodávateľom spoločnosťou Forest media, s.r.o.
=  METROPOLITAIN s.r.o. › PHOTOART s.r.o. › AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., na základe ktorých



si žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane v sume X.XXX,XX,-
€, pri ktorých sa dodanie deklarovaných stavebných prác , nepotvrdilo.

27. Pre objasnenie umelo vytvorených vzťahov medzi obchodnými spoločnosťami,  ktoré sa zúčastňovali
na fakturáciách zdaniteľných obchodov v tuzemsku, žalovaný uvádza skutkový stav v časovej chronológii
nasledovne:
Daňový úrad Bratislava vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o.,
Račianska 184/B, Bratislava, IČO: 35918519, DIČ: 2021948962 daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2007, január - december 2008, január - december
2009 a január 2010, marec - december 2010, o výsledku
ktorej vyhotovil protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sia zo dňa 22.03.2013.
Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole číslo  XXXXXXX/
X/XXXXXXX/XXXX/Y. daňovému subjektu doručený dňa 02.04.2013. Nasledujúci deň po doručení
protokolu začal správca dane vyrubovacie konanie, v rámci ktorého daňový subjekt predložil dňa
19.04.2013, v lehote 15 pracovných dní od prevzatia protokolu, svoje vyjadrenie k zisteniam uvedeným
v protokole č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Y. zo dňa 22.03.2013.
Daňový úrad Bratislava po ukončení vyrubovacieho konania vydal rozhodnutie          č. XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX/Y. zo dňa 02.10.2013, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o.  za
zdaňovacie obdobie  júl 2010 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume X XXX,XX eur.
Správca dane kontrolou predložených dokladov zistil, že daňový subjekt si odpočítal
daň za zdaniteľné obchody - stavené práce, ktoré boli deklarované na vyhotovenej faktúre  od dodávateľa
PHOTOART s.r.o., Hany Meličkovej 15/A, Bratislava, IČO: 36651966, IČ DPH: SK2022211653 a to:
- faktúra č. FO1007004 zo dňa 09.07.2010, za zabezpečenie stavebných prác, poddodávok a HIM v
zmysle zmluvy o dielo zo dňa 16.02.2010, čiastková fakturácia v cene s daňou XX.XXX,XX,- €, základ
dane XX.XXX,XX,- €, DPH X.XXX,XX,- €.
V Zmluve o dielo na zhotovenie stavby medzi objednávateľom AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o.,
Račianska 184/B, Bratislava, IČO: 35918519 a zhotoviteľom PHOTOART, s.r.o., Hany Meličkovej 15/A,
841 05 Bratislava, IČO: 36651966, zo dňa 16.02.2010 sa zhotoviteľ zaviazal zabezpečiť (v časť I -  bod
l a) až d) pre objednávateľa dodať nasledovné zdaniteľné obchody:
a) Výstavbu zateplenej haly multifunkčného dvojskladu,  označené ako sklad B, komplet s dodávkou
inžinierskych sietí, s uzatvárateľnými protipožiarnymi a ďalšími oddeľovacími dvermi, osvetlením,
kúrením.
b) Dodávku a montáž vysokonosných regálov pre sklad klampiarskych dielov a klampiarskej dielne haly
A1, v dĺžke 88 m.
c) Dodávku a montáž oceľových nosníkov, oceľových stĺpov sendvičovej zateplenej strechy pre
polyfunkčnú halu A2 s prekrytím pôvodnej prístavby A1 ponad hrebeň strechy.
d) Výťah vysokozdvižný do skladu v hale A1, klamp. dielne a skladu.

Podľa bodu l (v časti II.) Zmluvy o dielo na zhotovenie stavby bola dohodnutá zhotoviteľom a
objednávanom  celková pevná cena X.XXX.XXX,XX,-€ s DPH. Podľa bodu 1     (v časti III) Zmluvy o
dielo na zhotovenie stavby termín dokončenia stavby bol dohodnutý do 01.12.2010.
28. V rámci kontroly správca dane preveroval, či vyfakturované služby deklarované na uvedených
faktúrach  boli uvedenou dodávateľskou spoločnosti aj reálne dodané. V priebehu výkonu daňovej
kontroly správca dane zistil, že spoločnosť PHOTOART s.r.o. predmetné tovary a služby nedodala, ale
na vyfakturované práce  (na ich dodanie) uzavrela dve  zmluvy s inými daňovými subjektmi a to:
- so zhotoviteľom Forest media, s.r.o., Petrovanska 32, Prešov, IČO: 44930909, IČ DPH: SK2022890628
zo dňa 20. 02. 2010,
- so zhotoviteľom METROPOLITAIN s.r.o., Kukučínová 184/I, Trebišov, IČO: 36 573 744, IČ DPH:
SK2020063815 zo dňa 20. 02. 2010.
Obidve uzatvorené zmluvy majú rovnaký text, obidvaja zhotovitelia sa zaväzujú dodať tovaru a vykonať
služby identické.

29. V predložených zmluvách je uvedené, že v danom prípade mala byť vykonaná výstavba zateplenej
haly multifunkčného dvojskladu označené ako sklade B, komplet s dodávkou inžinierskych sietí, s
uzatvárateľnými protipožiarnymi a ďalšími oddeľovacími dvermi, osvetlením.
Daňový subjekt sa odvoláva na skutočnosť, že dňa 05.08.2004 bolo vydané stavebné povolenie č. Y.-
XXXX/XXXX/MOK-X/ za účelom prístavby skladu klampiarskych dielov. Dňa 16.04.2008 bolo vydané



dodatočné Stavebné povolenie por. č. Y.-XXX/XXXX, ktorého súčasťou okrem objektu Y.-XX je aj objekt
s presným názvom, ktorého označenie sa už používalo pre kolaudáciu povolenia ide o: prestavbu a
prístavbu bývalej klampiarskej haly, ktorá bude po dokončení slúžiť pre kontrolu originality vozidiel.
K uvedenému je potrebné uviesť, že predmetné Stavebné povolenie č. Y.-XXX/XXXX zo dňa 16.04.2008
nebolo v žiadnom prípade dodatočné, ak by to tak bolo, tak by to bolo na ňom riadne stavebným
úradom uvedené. Stavebné povolenia, ktoré daňový subjekt v odvolaní uvádza, sa týkajú iných
stavieb, ale netýkajú sa stavby „Zateplená hala multifunkčného dvojskladu, a preto sú v tomto prípade
bezpredmetné. Podľa zistenia správcu dane boli vydané tieto stavebné povolenia a povolenia na
užívanie:
- Stavebné povolenie zo dňa 05.08.2004 č. Y.-XXXX/XXXX/J.-X/ bolo vydané na stavbu Prístavba skladu
klampiarskych dielov, na túto stavbu bolo vydané povolenie užívania stavby 04.04.2008 pod číslom Y.-
XXX/XXXX/Z.,
- Stavebné povolenie zo dňa 16.04.2008 č. Y.-XXX/XXXX/Z. bolo vydané na stavbu Y. XX Výstavný
priestor vozidiel a Y. XX Hala pre kontrolu originality,
- Povolenie na užívanie stavby Hala pre kontrolu originality bolo vydané 07.07.2008 pod č. Y.-XXXX/
XXXX/K.
- Povolenie na užívanie stavby Výstavný priestor vozidiel bolo vydané 10.11.2010 pod č. Y. XXXXX/
XXXX/XXXX/R.Na stavbu „Zateplená hala multifunkčného dvojskladu“ daňový subjekt nepredložil
správcovi dane žiadne stavebné povolenie, ani kolaudačného rozhodnutie. Uvedené dokumenty neboli
predložené správcovi dane ani Stavebným úradom Mestskej časti Bratislava - Rača. Z toho vyplýva,
že stavebné povolenie na stavbu „Zateplená hala multifunkčného dvojskladu“ nebolo vydané, nebolo
vykonané ani kolaudačné konanie a vydané kolaudačné rozhodnutie a aj z uvedeného dôvodu nie je
možné spochybniť  postup stavebného úradu ani de facto ani inak.

30. Konateľ kontrolovaného subjektu nepredložil správcovi dane žiadne stavebné povolenie na výstavbu
zateplenej haly multifunkčného dvojskladu, ale pri ústnom pojednávaní dňa 12.03.2013 (o ktorom
bola spísaná zápisnica č. XXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Y.) sa vyjadril, že zateplená hala multifunkčného
dvojskladu je tá istá ako budova označená písmenom B s názvom sklad klampiarskych dielov, ktorá bola
postavená v roku 2004, vrátane inžinierskych sietí, protipožiarnych a ďalších dverí, osvetlením, kúrením.
Stavebníkom bola spoločnosť AUTO ROTOS s.r.o. a táto spoločnosť ju má zapísanú na liste vlastníctva
č. XXXX. Spoločnosť AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o. predmetnú nehnuteľnosť nemá vo vlastníctve
a nemal ju ani v nájme, a preto prijaté zdaniteľné plnenia nepoužil ani na účely svojej podnikateľskej
činností (§ 49 ods. 2 zákona o DPH).

31. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, ktoré uvádza v súvislosti s predloženými čestnými prehlásenia a to, že
právne názory odvolacieho orgánu nedávajú zmysel a nesúvisia s predmetnou vecou sa nestotožňuje,
pretože v danom prípade je potrebné poukázať na všetky skutočnosti, ktoré súvisia s  rozpornými
zdaniteľnými obchodmi, ktoré boli deklarované na predložených faktúrach a ktorých vierohodnosť bola
správcom dane spochybnená.  I napriek tvrdeniu žalobcu žalovaný zastáva názor, že predložené
prehlásenia od p. A. R. konateľa spoločností Forest media s.r.o. a METROPOLITAIN s.r.o. nepotvrdili
reálnosť obchodných transakcií, pretože podpisy na predmetných dokladoch osvedčujú len pravosť
podpisu osoby, ktorá prehlásenia podpísala, ale nepotvrdzujú pravdivosť ich obsahu.
Zároveň je potrebné uviesť, že prehlásenia menovaného, napr. v druhej časti a to, že daň z predmetných
zdaniteľných obchodov bola priznaná a odvedená sú irelevantné, pretože uvedené daňové subjekty,
tak ako to už bolo uvedené, nepodali v roku 2010 miestne príslušným správcom dane žiadne daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty a tým nepriznali a neodviedli do ŠR žiadnu daň z pridanej hodnoty
z deklarovaných zdaniteľných obchodov, tak ako to tvrdí p. A. R. v predložených prehláseniach.

32. Žalovaný zároveň dáva do pozornosti Rozsudok Najvyššieho súdu SR evidovaný pod číslom
2Sžf/40/2011 zo dňa 18. apríla 2012, v ktorom najvyšší súd v danej veci vyslovil tento právny názor:
„Čestné vyhlásenia predložené žalobcom však nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. Aj
keď v ustanovení § 29 ods. 4 citovaného zákona ide o demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov,
z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov
založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý
nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to zákon č. 511/1992 Zb. v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky nedovoľuje. Čestné vyhlásenie môže nahradiť dôkaz len za výnimočnej procesnej situácie a za
splnenia striktných podmienok, ktoré sú upravené v Správnom poriadku (čestné vyhlásenie nemôže byť
v rozpore so všeobecným záujmom, ani ním nemôže byť porušená rovnosť medzi účastníkmi konania),



ktorý sa však na daňové konanie nevzťahuje (§ 101 zákona č. 511/1992 Zb.), preto predloženie čestných
vyhlásení je v daňovom konaní právne irelevantné. V daňovom konaní pri nemožnosti určenia dane
podľa daňovým subjektom predložených listín, nemôže nastupovať preukazovanie tvrdení čestnými
vyhláseniami, ale zákon č. 511/1992 Zb. osobitne určuje následne kroky - možnosť určenia dane
dohodou medzi daňovým subjektom  a správcom dane (§ 29 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.) alebo
určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.). Najvyšší súd Slovenskej republiky v
tejto súvislosti poukazuje na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány (teda
aj daňové orgány a súdy) môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon. Keďže zákon č. 511/1992 Zb. nepripúšťa nahradenie dôkazu čestným vyhlásením,
daňové orgány ako aj krajský súd postupovali správne, keď tieto čestné vyhlásenia nepripustili ako
dôkaz.“

33. Správca dane postupoval v procese správy daní podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Podľa daňového poriadku
čestné prehlásenie nie je považované za dôkaz v procese správy daní, podľa § 24 ods. 4 daňového
poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi.
Správca dane na základe výsledkov vykonaného šetrenia oprávnenosť odpočítania dane kontrolovaným
daňovým subjektom nepriznal s odôvodnením, že odpočítaním dane v sume X.XXX,XX,- € z faktúry č.
A. daňový subjekt porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

34. K námietke žalobcu, ktorú uviedol v podanom odvolaní a to, že správca dane mal, zo správania
sa daňového subjektu k predmetnej nehnuteľnosti, dospieť k názoru, že „medzi daňovým subjektom a
vlastníkom nehnuteľností i keď nie výslovne, mohlo dôjsť“ k uzavretiu zmluvy o výpôžičke v zmysle §
659 a násl. Občianskeho zákona, žalovaný uvádza nasledovné:
Z predloženého spisového materiálu nevyplýva skutočnosť, že by daňový subjekt v priebehu daňovej
kontroly a v rámci vyrubovacieho konania zmluvou o výpôžičke disponoval, pretože podľa § 659
Občianskeho zákonníka (č. 40/1964 Zb.) až zmluvou o výpôžičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec
po dohodnutú dobu bezplatne užívať. Z uvedeného vyplýva, že bez uzatvorenej zmluvy o výpôžičke
nemá vypožičiavateľ právo vec užívať, a preto odvolací orgán považuje tvrdenie daňového subjektu,
že správca dane mal dospieť k zisteniu (bez predloženia akejkoľvek zmluvy), že v danom prípade išlo
medzi daňovým subjektom a vlastníkom nehnuteľností o výpôžičku, za nedôvodné.

35. Žalovaný s tvrdením daňového subjektu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané nesprávne
a nezákonne,  nemôže súhlasiť, pretože správca dane formou dožiadaní preveroval  dodanie
deklarovaných zdaniteľných obchodov a  vyvodil záver na základe jednotlivých zistení, že zdaniteľné
plnenia tak, ako boli deklarované v predložených faktúrach sa neuskutočnili, čím nebola splnená
podmienka nároku na odpočítanie dane.

36. V danom prípade nepostačovalo iba predloženie prijatých faktúr, účtovných dokladov a zmlúv, prijatie
zdaniteľného plnenia bolo potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. Správca
dane v rámci daňovej kontroly získal oprávnené pochybnosti o tom, či boli predmetné zdaniteľné obchody
dodané a podľa platnej legislatívy  nebol povinný dokazovať ich nedodanie. Preukázať uskutočnenie
zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predloženej faktúre, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na
odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, je povinnosťou daňového subjektu.
V tejto súvislosti odvolací orgán dáva do pozornosti  rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci  sp.
zn. 2S tf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.
k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na
daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o
DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje
svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z
pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil;
preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“.



37. Súdny dvor EÚ vo veci O.-XXX/XX Halifax definoval zneužitie práva. Podľa vyjadrenia generálneho
advokáta vo veci Halifax z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada práva Spoločenstva
spočívajúca v tom, že o právo Spoločenstva sa nemožno opierať na zneužívajúce alebo podvodné účely.
O žiadne ustanovenie práva Spoločenstva sa nemožno opierať na zaistenie výhod, ktoré sú zjavne v
rozpore s jeho účelmi a cieľmi. Táto všeobecná zásada výkladu je uplatniteľná aj na ustanovenia šiestej
smernice (teraz smernica 2006/112/ES). Pravidlá DPH majú byť vykladané v súlade so všeobecnou
zásadou zákazu zneužitia práva Spoločenstva.

38. K  rozsudkom, o ktoré sa opiera  daňový subjekt v podanom odvolaní, odvolací orgán uvádza
nasledovné:  rozsudky Súdneho dvora EÚ a rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa nemôžu
zovšeobecniť a paušalizovať, pretože každý prípad má svoje špecifiká a dajú sa aplikovať len na presne
totožný prípad. Rozhodnutie je individuálnym právnym aktom záväzným pre tých, ktorým je určené.
Daňový subjekt sa v konečnom dôsledku odvoláva na rozsudky ESD Optigen C-354/03, Fulcrum
Electronics C-353/03 a Bond Houde Systems C-484/03, podľa ktorých uplatnenie nároku na odpočítanie
dane nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná
transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť.

39. V prípade dodania stavebných prác daňovým subjektom PHOTOART s.r.o. sa na rozdiel od vyššie
uvedeného prípadu nejednalo o nákup tovaru v tuzemsku s následným dodaním do iného členského
štátu, je tu zrejmé, že v danom prípade ide o zmiznuté (nekontaktné i napriek tomu, že žalobca od neho
získal napr. prehlásenie) daňové subjekty, ktoré sú v postavení  subdodávateľov: Forest media s.r.o.,
METROPOLITAIN s.r.o. ktoré nespolupracujú so správcom dane. Z uvedeného je zrejmé, že závery
rozsudku Súdneho dvora v spojených veciach O.-XXX/XX, O.-XXX/XX G. O.-XXX/XX nie je možné v
aplikovať na taký, vo viacerých  aspektoch skutkovo odlišný prípad, ako je prípad daňového subjektu
AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o.
Žalovaný k článku 167, 168 písm. a), článku 178 písm. a), článku 220 ods. l, článku 226 a článku 273
smernice Rady 2006/112, na ktoré žalobca poukazuje v podanej žalobe uvádza, že predmetné články
uvedenej smernice vykladajú o službách, ktoré boli poskytnuté a o tovare, ktorý bol dodaný, ale v danej
obchodnej transakcii nebolo preukázané, že by priamy dodávateľ v nadväznosti na subdodávateľov
deklarovaný zdaniteľný obchod -  tovar a stavebné práce žalobcovi dodal tak, ako to bolo správcovi dane
zdokladované predloženými formálnymi dôkazmi - faktúrami.
Žalovaný poukazuje aj na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie a uvádza, že danou problematikou
sa v rámci rozhodcovskej činnosti zaoberal NS SR napr. rozsudky: 3 Sžf/24/2012 a 2Sžf/19/2011, z
ktorých vyplýva nasledovné: „Pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní alebo v súdnom prieskumnom konaní
odvolával na niektoré rozsudky Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový
stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora, a nielen uvádzať niektoré
právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Pokiaľ sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd
v správnom súdnictve prihliadať“.

40. Na základe vyššie uvedených skutočností  žalovaný dospel k názoru, že záver správcu dane
zodpovedá zásadám správneho uváženia. Daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly nepredložil
žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, čo znamená, že neuniesol dôkazné bremeno,
keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov
deklarovaných vo faktúre od dodávateľa, ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola správcom dane
spochybnená. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že ak správca dane na základe určitých
informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov (vo
forme faktúr a zmlúv), či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak kontrolovaný daňový subjekt
ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti.

41. Na základe uvedených skutočností žalovaný trvá na svojich záveroch uvedených v žalobou
napadnutom rozhodnutí, pričom sa vysporiadal so všetkými námietkami uplatnenými žalobcom a žiada,
aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

IV.
Právne posúdenie krajského súdu



42. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 OSP) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§
249 ods. 2 OSP), ako aj konanie, ktorému predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie,
ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom a preto dňa 19.01.2016 rozsudkom č. k. 5S
56/2014-96 rozhodol tak, že žalobu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, v
ktorom uviedol, že v uvedenom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

43. O odvolaní žalobcu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Sžf/99/2016
zo dňa 30. mája 2017, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5S/56/2014-96 zo
dňa 19.01.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že krajský súd neodročil pojednávanie, na
ktorom rozhodol v merite veci, hoci preto existoval zákonný dôvod, odňal žalobcovi ako účastníkovi tohto
konania možnosť konať pred súdom, čo zakladá dôvod na zrušenie odvolania napadnutého rozhodnutia
podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ v spojení s § 246c ods. 1 OSP.

44. K 01.07.2016 bol prijatý správny súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1 SSP,
ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté podľa tretej časti OSP predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodol danú vec už
podľa správneho súdneho poriadku.

45. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP), na
nariadenom pojednávaní opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v
žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánov verejnej správy bolo v súlade
so zákonom.

46. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutiu orgánu verejnej správy, opatrenie orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

47. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatrení verejnej správy.
48. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXX/XXXX/
XXXX zo dňa 08.01.2014, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej
správy prvého stupňa č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Y. zo dňa 02.10.2013.

49. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj
rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že
neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí.
Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom
odvolaní.

50. Žalobca v žalobe žiadal aj o odklad vykonateľnosti preskúmavaného rozhodnutia. Súd uznesením
č. k. 5S 56/2014-77 zo dňa 16.07.2014 odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/
X/XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 08.01.2014 a rozhodnutie daňového úradu Bratislava č. XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX/Sia zo dňa 02.10.2013 a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu vo
veci samej.

51. Podľa § 49 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

52. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovaru a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.



53. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ môže uplatniť ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa
vyhotovenú podľa § 71.

54. Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania, deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

55. Súd poukazuje na obsah bodu 2./ tohto rozsudku a to, že v danom prípade ide o zdaňovacie obdobie
júl 2010 a o zdaňovacom období apríl 2010, jún 2010, september 2010, november 2010 a december
2010 na zabezpečenie stavebných prác, poddodávok a HIM v zmysle zmluvy o dielo na zabezpečenie
stavebných prác uvedených v tomto rozsudku pod bodom 2./ písm. a/, b/, c/, d/, rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudkami sp. zn. 1Sžf 41/2016 zo dňa 30. mája 2017, rozsudkom sp. zn. 1Sžf
57/2016 zo dňa 08. júna 2017, rozsudkom sp. zn. 1Sžf  47/2016 zo dňa 30. mája 2017, rozsudkom
sp. zn. 1Sžf 59/2016 zo dňa 08. júna 2017 a rozsudkom sp. zn. 1Sžf 35/2016 zo dňa 30. mája 2017 a
rozsudkom sp. zn. 1Sžf 59/2016 zo dňa 08. júna 2017, ktorými zrušil rozsudky Krajského súdu Bratislava
č. k. 2S 60/2014-124 zo dňa 30. septembra 2015, č. k. 1S 55/2014-119 zo dňa 28. januára 2016, č.
k. 2S 59/2014-72 zo dňa 30. septembra 2015, č. k. 1S 54/2014-117 zo dňa 28. januára 2016, č. k. 2S
61/2014-93 zo dňa 30. septembra 2015 a č. k. 1S 54/2014-117 zo dňa 28. januára 2016 tak, že žaloby
zamietol.

56. Medzi účastníkmi konania je sporné skutkové vymedzenie splnenia zákonných podmienok
zdaniteľného obchodu najmä vzhľadom na preukázanie existencie jeho predmetu multifunkčného
dvojskladu, s ktorým sa spájajú faktúry vystavené dodávateľom stavby a jeho subdodávateľmi.

57. Správca dane zistil, že

- Stavebné povolenie z 05.08.2004 bolo vydané stavebníkovi s označením AUTO ROTOS s. r. o. na
stavbu s označením Prístavba skladu klampiarskych dielov,
- Na túto stavbu bolo vydané povolenie užívania stavby 04.04.2008 a vlastník AUTO ROTOS s. r. o. ju
má zapísané na LV č. XXXX,
- Stavebné povolenie zo dňa 16.04.2008 bolo opätovne vydané stavebníkovi s označením AUTO
ROTOS s. r. o. na stavbu s označením výstavný priestor vozidiel (Y. XX) a Hala pre kontrolu originality
(Y. XX, pričom oprávnenie na výkon tejto kontroly bol vydaný dňa 30.07.2008 príslušným úradom pre
spoločnosť ROZAN, s. r. o., Bratislava - konateľka J.. G. N.),
- Povolenie na užívanie hore uvedenej stavby Hala pre kontrolu originality (Y. XX) bolo vydané
07.07.2008 a povolenie na užívanie stavby Y. XX bolo vydané 10.11.2010 opätovne iba stavebníkovi s
označením AUTO ROTOS s. r. o.

58. Pri uplatňovaní práva na odpočítanie DPH z dodávky alebo z iných činností týkajúcich sa stavby
(§ 19 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z.), že žalobca ako stavebník bude disponovať odbornou, ako aj
úradnou stavebnou dokumentáciou a znalosťou, kde a ako sa dotknuté stavebné činnosti vykonávali.

59. Správca dane pri pochybnostiach, či vôbec žalobcom deklarovaná stavba multifunkčného dvojskladu
v komplexe budov nachádzajúcich sa na adrese N. I. Č.. XXX/B, U. existuje správne, očakával,
že žalobca, ktorý o sebe tvrdí, že bol stavebníkom pri uvedenej stavbe multifunkčného dvojskladu,
unesie dôkazné bremeno a predloží relevantné dôkazy nielen o oprávnení vykonávať stavbu, ďalej o
zabezpečení a priebehu stavby, jej ukončení, ako aj o jej existencii.
Je logické a nepochybné, že výstavba multifunkčného dvojskladu v tomto rozsahu, ako je vymedzené v
predmetu zmluvy o dielo si vyžaduje vydanie stavebného povolenia v zmysle § 55 ods. 1 Stavebného
zákona.

60. Žalobca počas daňovej kontroly produkoval dôkazy, ktoré nepotvrdzujú takýto prístup a poukazoval
iba na stavebné a užívacie povolenie, ktoré však neboli vystavené na žalobcu ako na stavebníka, ale



naopak na subjekt s označením AUTO ROTOS s. r. o. a ide o stavebné povolenia z roku 2004 až 2008
a rozhodnutie o užívaní stavby z roku 2010.

61. Súd má za preukázané, že na stavbu zateplená hala multifunkčného dvojskladu žalobca nepredložil
správcovi dane žiadne stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie. Uvedené dokumenty neboli
predložené správcovi dane ani stavebným úradom mestskej časti Bratislava - Rača.

62. Z citácie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf 59/2016, konajúci súd poukazuje na bod
41 tohto rozsudku, z ktorého vyplýva, že z výpovedi svedka Z.. G.. H. O., vyplýva, že menovaný ako
generálny projektant spoločnosti AUTO ROTOS s. r. o. a súčasne aj vo funkcii technického dozoru na
jej stavbách vo svojej výpovedi špecifikoval, aké projekty pre investora t. j. pre žalobcu vyprojektoval.
Skutočnosť, že medzi projektami, ktoré vymenoval neuviedol projekt na výstavbu multifunkčného
dvojskladu potvrdzuje pochybnosti žalovaného, že nebolo preukázané ani projekčné zrealizovanie tejto
stavby.

63. Žalobca bol povinný na preukázanie svojich tvrdení predložiť správcovi dane platnú stavebnú,
projektovú dokumentáciu, v zmysle ktorej má dodávateľ stavby aj stavbu vykonať a s jej pomocou má
správcovi dane na mieste preukázať, kde sa uvedená stavba aj nachádza.

64. Súd poukázal na zásadu poctivého obchodného styku, ktoré ako jedna z riadiacich zásad
obchodného práva prerastá aj do iných právnych odvetví - v prejednávanej veci predovšetkým do
daňového práva s tým cieľom, že je povinnosťou štatutárnych orgánov obchodných spoločností
zabezpečiť nielen prínosné výsledky podnikania, ale aj jeho neskoršiu preukaznosť z dôvodu ochrany
spoločníkov či akcionárov pred sankcionovaním zo strany orgánov štátnej moci.

65. Daňovo - účtovné doklady, ako sú faktúry, dodacie a príjmové listy, potvrdené protokoly a vykonaní
prác, či zhotovení diela, prepravné dokumenty, potvrdenia z mýtneho systému a iné, sú na jednej strane
významnými dôkaznými prostriedkami pre oblasť súkromného práva, ale na druhej strane ide o listiny
s daňovo-právnym charakterom, ktoré sú iba logickým následkom (záznamom udalostí), ktoré vytvárali
a formovali obsah a charakter toho ktorého zdaniteľného obchodu, pri realizácii ktorého správca dane
absentoval.
Preto, ak správcovi dane vzniknú pochybnosti, že určitá udalosť (časť) zdaniteľného obchodu sa
nezrealizovala, potom je dôkazným bremenom, ktoré má oporu v hore uvedenej zásade poctivého
obchodného styku v spojení s pravidlom obozretného podnikania žalobcu, ako daňového subjektu v
súlade s § 49 ods. 2 Zákona č. 222/2004 Z. z. preukázať, že nielen v spochybnenej časti sa zdaniteľný
obchod zrealizoval, ale aj jeho výsledky použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

66. Preto následne bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že ním deklarovaný a existujúci multifunkčný
dvojsklad legálne užíva nielen v zmysle § 49 ods. 2 ale aj v súlade s inými právnymi predpismi na
dodávky tovarov a služieb, z ktorých mu plynie príjem z ekonomickej činnosti.

67. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil správcovi dane relevantné dôkazné prostriedky
vo forme povinnej stavebnej a inej dokumentácie (najmä projekt stavby v zmysle § 45 ods. 2
Stavebného zákona potrebný na vydanie stavebného povolenie, vrátane statických a dynamických
výpočtov konštrukcií stavieb, rozhodnutia v stavebnom konaní, stavebný denník v rozsahu vymedzenom
v § 46d stavebného zákona, či atesty pre nebezpečné zariadenia), ktoré by preukázali podiel dodávateľa
stavby na stavbe, resp. jej samotnú existenciu v tom rozsahu, v akom bola dohodnutá a následne mala
byť prevzatá žalobcom na základe nižšie uvedeného preberacieho protokolu z 26.11.2010.

68. Tiež, čo sa týka zmluvných povinností dodávateľa stavby, ktoré sú zakotvené v zmluve o dielo
zo 16.02.2010 a ktorá zmluva o dielo je značne jednoduchá, (čo neuniklo ani pozornosti krajského
súdu), tak v zmysle čl. I. ods. 2 citovanej zmluvy je zdôraznené, že súčasťou predmetu plnenia, nie
je dodávka realizačnej projektovej dokumentácie. Toto je potom doplnené záväzkom žalobcu odovzdať
dodávateľovi stavby stavenisko, a to v stave zodpovedajúcom projektovým podmienkam (viď čl. VIII.
ods. 1 citovanej zmluvy), ako aj ďalšou povinnosťou žalobcu zaobstarať a odovzdať dodávateľovi stavby,
ako zhotoviteľovi projektovú dokumentáciu do 7 dní od podpisu tejto zmluvy.



69. Ďalej v zmysle čl. IX. ods. 1 citovanej zmluvy bol dohodnutý mechanizmus odovzdania a prevzatia
diela. Až z preberajúceho protokolu (príloha A1) z 26.11.2010 spísaného medzi žalobcom a dodávateľom
stavby pre súd vyplývajú jednotlivé stavebné a lokalizačné podrobnosti stavby, t. j. koľko a ako
označených miestností má otvoriť deklarovanú stavbu multifunkčného dvojskladu (t. j. sklad „B“
pozostávajúci z miestností č. X.XX, X.XX, X.XX, X.XX, G. Č.. X.XX), ako aj použité stavebné materiály
(nosníky, ich uloženie, štruktúra podlahy), vrátane dodávky osvetlenia a kúrenia.
Všetky uvedené detaily podporujú naďalej mienku správcu dane, že bez adekvátnej dokumentačnej
podpory (t. j. projekt, rozpis stavebného materiálu, náklady spojené s jeho presunom na stavbu, ako
aj na stavbe samotnej, poprípade certifikáty výrobkov a stavebných materiálov vrátane potrebných
rozhodnutí v zmysle Stavebného zákona), nie je možné nielen uvedenú stavbu zrealizovať ale aj užívať
na podnikanie žalobcu.

70. Správca dane prostredníctvom miestneho zisťovania, zistil závažné skutočnosti, že
- Spoločnosť Forest media s. r. o. je v mieste sídla neznáma, čo potvrdil aj vlastník nehnuteľnosti, že
nikdy tam ani sídlo nemala,
- Spoločnosť METROPOLITAIN s. r. o. sa na adrese sídla nenachádza, za rok 2010 nepodala
žiadne priznanie, registrácia platiteľa DPH jej bola zrušená z úradnej moci dňom 31.07.2010; uvedená
spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov a nemala u správcu dane nahlásené ani žiadne prevádzky,
- Menovaný konateľ obidvoch spoločností je na adrese trvalého pobytu neznámy, Register obyvateľov
Slovenskej republiky oznámil, že uvedený pán A. R. má od 10.08.2009 trvalý pobyt na adrese Y., bez
uvedenia ulice a čísla domu, a štatút bezdomovca aj potvrdila Evidencia obyvateľov na Mestskom úrade
v Y..

71. V uvedenej súvislosti sa súd vyjadruje k zásade primeranej odbornej starostlivosti štatutárneho
orgánu pri výkone svojej funkcie, s ktorou sa neodmysliteľne spája aj jeho povinnosť vykonávať
podnikanie so zabezpečením všetkých dostupných informácii o obchodných záväzkových vzťahoch, t.
j. zdaniteľných obchodoch aj smerom k správcovi dane (viď napríklad § 135a Obchodného zákonníka
v spojení s§ 24 ods. 1 Daňového poriadku), čo napríklad vyslovil prostredníctvom rozsudku sp.  zn. 5
Sžf 97/2009 zo dňa 06. júla 2009.

72. Súd zdôrazňuje povinnosť štatutárneho orgánu zabezpečiť vedenie účtovníctva, ktorá je
neodmysliteľne spojená so zásadou primeranej odbornej starostlivosti štatutárneho orgánu pri výkone
jeho funkcie. Potom, ak žalobca v rámci daňovej kontroly aj poukazoval, že mu bolo odcudzené
účtovníctvo (príloha č. 77 spisu správcu dane), tak už Najvyšší súd prostredníctvom svojej judikatúry
(napríklad rozsudok sp. zn. 5 Sžf 32/2008) zdôrazňoval povinnosť okamžitej rekonštrukcie účtovníctva,
ktorá je nepochybne objektívneho charakteru (vrátane povinnosti vhodnej archivácie), t. j. podnikateľ sa
môže vyviniť iba v tom prípade, že hoci vyvinul maximálne úsilie rekonštruovať svoje účtovníctvo, tak
objektívne okolnosti mu neumožnili sa tomuto stavu vyhnúť.

73. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok
žalobcu a stanoviska žalovaného a s prihliadnutím na závery obsiahnuté v rozhodnutiach Najvyššieho
súdu citovaných v bode 55./ tohto rozsudku, súd nezistil žiadny relevantný dôvod, aby sa odklonil od
právneho názoru vyslovených v citovaných rozsudkoch najvyššieho súdu, s prihliadnutím na ústavný
princíp právnej istoty, odchýlil a preto žalobu zamietol.

74. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 167 ods. 1 SSP tak, že neúspešnému
žalobcovi právo na jej náhradu nepriznal.

75. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0                    (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave.



V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach                            (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "6688a57a-1040-4914-9068-1662cb313473:a26d3f8e-4e75-4b0a-bfbb-b16e1306c346", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1014200439.5", "spisova_znacka": "5S/56/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/56/2014 z 4. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-12-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1014200439.5"}], "citovane_v": []}