Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sd/145/2014 z 7. 11. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 7. novembra 2017, sp. zn. 8Sd/145/2014, ECLI:SK:KSBA:2017:1014202019.5 Krajský súd Bratislava | 8Sd/145/2014 | ECLI:SK:KSBA:2017:1014202019.5 | 2017-11-07 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 250 ods. 1 písm. k) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/92845b27-76ad-422d-89e5-de90dfacc779 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1014202019.5 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sd/145/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202019
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014202019.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci
navrhovateľky: C.. O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. č. XXX, zast. Mgr. Milan Trylč, PhD.,
advokát so sídlom J. Kráľa 738/12, 905 01 Senica proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul.
29. augusta č. 8, 10, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. augusta 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 13. augusta 2014 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Opravným prostriedkom podaným v zákonnej lehote sa navrhovateľka domáhala preskúmania
rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. augusta 2014, ktorým jej odporkyňa zamietla žiadosť
o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 15.07.2014, z dôvodu určenia miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na 35 %, pre ktorú sa
navrhovateľka nestala invalidnou. Namietla zmätočnosť výroku posudku zo dňa 16.07.2014 a súčasne
poznamenala, že v odbornom posudku o invalidite nie je zahrnutá lekárska správa zo dňa 14.07.2014 z
neurologického oddelenia, ktorú osobne, v deň posudzovania predložila posudkovej lekárke. Uviedla,
že MUDr. V., z neurologickej ambulancie jej proti bolestiam v krížovej časti chrbtice a v stehennej
a lýtkovej časti nohy predpísala lieky na zmiernenie bolesti, bez ktorých nevie existovať. Súčasný
nepriaznivý zdravotný stav ju značne obmedzuje pri výkone pracovnej činnosti, nie je schopná plniť
úlohy, ktoré sú na ňu jej zamestnávateľom kladené a dlhšie sedenie jej spôsobuje bolesti chrbtice, ale aj
nôh. K odvolaniu priložila lekárske správy svedčiace o liečení v imunologicko - alergologickej ambulancii
pre deficit imunity z 08.09.2014, v dermatovenerologickej ambulancii pre psoriázu a seboreickú
dermatidídu z 03.03.2014 a 04.09.2014, v hematologickej ambulancii pre znížené hodnoty Hb - anémia
z 13.05.2014 a správu z poslednej kontroly na neurochirurgickej ambulancii v Nitre zo dňa 11.08.2014,
kde bola operovaná pre herniu disku L5/S1. Žiadala o opätovné posúdenie jej zdravotného stavu.

2. Dňa 23.10.2015 doručila navrhovateľka cestou svojho právneho zástupcu (k právnemu
zastúpeniu navrhovateľky došlo v priebehu konania dňa 14.10.2015) vyjadrenie, v ktorom namietla
nepreskúmateľnosť lekárskej správy zo dňa 16.07.2014, a z vecného hľadiska len zopakovala
argumentáciu z odvolania zo dňa 12.09.2014. Napadnuté rozhodnutie žiadala z dôvodu nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci a pre jeho nepreskúmateľnosť v zmysle ust. § 250j ods. 2 pís. c/ a d/
O.s.p. zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie a jej priznať náhradu trov konania. V ďalšom
vyjadrení zo dňa 26.04.2016 namietla, že na znovuposúdenie jej zdravotného stavu nebola predvolaná a
tak lekárska správa je vyhotovená v rozpore s ust. § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. a zotrvala na zrušení
napadnutého rozhodnutia a vrátení veci odporkyni na ďalšie konanie. K vyjadreniu v prílohe priložila



lekárske nálezy z aktuálnych vyšetrení, z neurologickej ambulancie zo dňa 26.10.2015 a 23.03.2016,
z neurochirurgickej ambulancie zo dňa 09.01.2015, z angiologickej ambulancie zo dňa 14.08.2014 a
18.02.2016, z hematologickej ambulancie zo dňa 30.06.2015 a 03.11.2015, z dermatovenerologickej
ambulancie z februára 2016 a z imunoalergologickej ambulancie z novembra 2015 a z 28.04.2016.

3. Vo vyjadrení, doručenom súdu spolu s opravným prostriedkom dňa 18.12.2014, po opätovnom
posúdení zdravotného stavu navrhovateľky dňa 16.10.2014 posudkovým lekárom sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne - pobočky a dňa 03.12.2014 Sociálnej poisťovne - ústredia, odporkyňa rozviedla
právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Poukázala na posudky posudkových lekárov, ktorí zotrvali na pôvodnom posudku, podľa ktorého
navrhovateľka nie je podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. (ďalej
len „ZSP“) invalidná, nakoľko jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou 35 %. Odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľka v konaní o opravnom
prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že
jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity a napadnuté rozhodnutie navrhla ako vecne správne
potvrdiť. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 24.05.2016 navrhla vrátiť posudkový spis navrhovateľky spolu
s lekárskymi správami príslušnému posudkovému lekárovi.

4. Pojednávania určeného na termín 08.11.2017 sa navrhovateľka nezúčastnila a svoju neúčasť
ospravedlnila e-mailovou správou doručenou súdu dňa 07.11.2017, v ktorej pridržiavajúc sa svojich
doterajších písomných i ústnych vyjadrení, vyslovila súhlas s pojednávaním v jej neprítomnosti.
Odporkyňa na pojednávaní zotrvala na svojich písomných vyjadreniach a dôvodoch uvedených v jej
rozhodnutiach a napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť.

5. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a
§ 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) preskúmal vec postupom podľa
tretej hlavy piatej časti O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec,
v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo
veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul odporkyňu a
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné ako vecne správne potvrdiť (ust. §
250q ods. 3 O.s.p.).

6. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

8. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

9. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

10. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), poistenec má
nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený
v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol
priznaný predčasný starobný dôchodok.

11. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala
invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý
pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov
veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského
štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.



12. Z ust. § 71 ods.1 a 2 ZSP vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40% v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie
ako jeden rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a
údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie
ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov.
Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia,
ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné
postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných
postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov je uvedená v percentách
v prílohe č. 4 cit. zákona (§ 71 ods. 5, 6, 7 a 8 ZSP).

13. Podľa ust. § 112 ods. 4 ZSP dávka sa vypláca vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce
na nárok na výplatu dávky.

14. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť
občana vyžaduje odborné lekárske znalosti, preto vo veciach sociálneho poistenia je takéto dokazovanie
zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia (§ 153 ods. 5 ZSP).

15. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom,
ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho
lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore (§ 153 ods.8 ZSP). Posudkoví lekári túto
posudkovú lekársku činnosť vykonávajú vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho konania.

16. Z ust. § 209 ods. 1-4 ZSP vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva
písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.

17. Údaje o zdravotnom stave poistenca sú chránenými osobnými údajmi, preto ich konkrétny výpočet
a zhodnotenie nesubsumuje odôvodnenie rozhodnutia odporkyne, ktoré je verejnou listinou, ale je
súčasťou obsahu posudku posudkového lekára, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia odporkyne. V ňom
musia byť zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu poistenca
a jeho vplyvu na jeho pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej
správnosti a teda zákonnosti rozhodnutia odporkyne.

18. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.
ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

19. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť



v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to,
aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1
zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov
alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky,
ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami,
právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy
na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie
(I. ÚS 52/03). Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení
(vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p.
(viď R 37/1993).

20. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

21. Z ust.§ 195 ods.1 a 2 ZSP vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať
pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať
potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania,
dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke
Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

22. Podľa ust.§ 196 ods.1 ZSP dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné
posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických
osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej
poisťovne.

23. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa vyjadruje v percentách. Určuje, nakoľko
následkom zdravotného postihnutia poklesla schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so
zdravým občanom rovnakého veku, vzdelania a pracovných skúseností. Rozhodujúcim na určenie
miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je funkčný stav organizmu, ktorý sa zistí na základe
predložených lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie a na základe funkčných vyšetrení
a ich záverov. Posúdením funkčného stavu organizmu sa zistia zostávajúce telesné, duševné a
zmyslové schopnosti, ktoré možno využiť pri vykonávaní vhodnej práce a ktoré možno skvalitniť
rehabilitáciou, alebo rozšíriť rekvalifikáciou. Pri odporúčaní vhodnej práce (pri pracovnej rekomandácii)
sa dbá na to, aby navrhovaná práca nezhoršovala zdravotný stav, ale prispela k udržaniu alebo rozvoju
schopností zárobkovej činnosti. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje aj so
zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, ktoré nesúvisia s rozhodujúcim zdravotným
postihnutím Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti na ostatné ochorenia
sa nesčítavajú. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou
podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, je možné zvýšiť percentuálnu mieru poklesu schopnosti
zárobkovej činnosti najviac o 10%. V prípade, že v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie,
ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré
je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely
invalidity sa posúdi opätovne v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky, ak sa predpokladá zmena vo vývoji
zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

24. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa v takýchto prípadoch určí podľa funkčného
postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb a vplyvu na ostatné systémy a
orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú
zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne
zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná
operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. Pri chronických zápaloch kĺbov



treba popri poruche funkcie prihliadnuť tiež na aktivitu chorobného procesu. Pri celkovej osteoporóze
či osteomalácii (napr. pri hormonálnych poruchách, gastrointestinálnych resorpčných poruchách, pri
poškodení obličiek) je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti závislá od rozsahu a stupňa
patologických zmien skeletu a z nich vyplývajúcej poruchy funkcie. Miera poklesu schopnosti zárobkovej
činnosti pri poraneniach svalov a šliach sa určí podľa miery funkčnej poruchy, podľa postihnutia krvného a
lymfatického systému. Pri poraneniach fascie sa môžu objaviť ruptúry svalov, ktoré sú však len zriedkavo
príčinou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.

25. Krajský súd konajúci vo veci sa oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia zo dňa
13.08.2014, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 15.07.2014
s odkazom na obsah pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 16.07.2014, tvoriaceho
súčasť odôvodnenia, v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na
vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je podľa § 71 ods. 1 ZSP invalidná.
Súd posúdil aj odborné lekárske posudky o invalidite v zmysle kritérií stanovených zákonom a dospel k
záveru, že predložené posudky tieto kritéria spĺňajú, nakoľko zdravotný stav navrhovateľky zhodnotili
posudkoví lekári z dostupných listinných dôkazov objektívne, vytvoriac spoľahlivý podklad pre
zhodnotenie miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Po oboznámení sa s lekárskymi
správami zistil, že navrhovateľka bola informovaná o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa posúdenia
jej zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenej na
35 % a v posudku, tvoriacom podklad napadnutého rozhodnutia uviedla, že proti posúdeniu námietky
nemá. K osobnej anamnéze posudkoví lekári uviedli, že navrhovateľka je v sledovaní hematológa
pre anémiu ľahkého stupňa, pre imunodeficit v sledovaní imunológa, psoriáza v oblasti kapilícia. K
terajšiemu ochoreniu uviedli, že navrhovateľka je od 03/2013 liečená neurológom pre lumboischialgický
syndróm, podľa CT protrúzia disku s medioparamediálnou herniou L5/S1 l.dx. Hospitalizovaná na
neurologickom oddelení pre konzervatívnu liečbu, následne na základe odporučenia neurochirurga
vykonaná 21.08.2013 mikrodesektómia L5/S1 l.dx po operácii kúpeľná liečba. Subjektívne ťažkosti
uvedené v lekárskom posudku sú: dlhodobá rehabilitácia ukončená v 12/2013 a neskôr v 01/2014, po
rehabilitácii kúpeľná liečba po dobu 4 týždňov v Bojniciach. Stolicu, moč ovláda, chôdza bez opory,
doma individuálne cvičí. Po nástupe do pracovného pomeru, kŕčovité stavy v pravej dolnej končatine,
v oblasti stehna a lýtka, hlavne v noci. Predložila neurologické vyšetrenie zo dňa 14.07.2014, EMG;
syndróm karpálneho tunela negatívny. Záver, postdiscectomický syndróm. Podkladom pre posúdenie
zdravotného stavu navrhovateľky na účely určenia MPSVZČ boli prepúšťacia správa z kúpeľnej liečby
v Bojniciach v dňoch 31.03.2014-28.04.2014, z hospitalizácie neurochirurgickej v dňoch 21.08.
2013-30.08.2013 a neurologickej v dňoch 15.07.2013-19.07.2013 a lekárske vyšetrenia: neurologické
zo dňa 15.05.2014, 05.02.2014, 19.12.2013, 26.07.2013, neurochirurgické zo dňa 17.02.2014, 18. 11.
2013, rehabilitačné zo dňa 15.05.2014,12.03.2014, 07.02.2014, 28.11.2013, 25.10.2013, 08.10.2013,
20.09.2013 a 21.08.2013. Na základe uvedených podkladov, jej vyjadrení a vlastného vyšetrenia,
navrhovateľka invalidnou uznaná nebola. Za rozhodujúce určili posudkoví lekári zdravotné postihnutie
zaradené do Kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, Oddielu E - dorzopatia,
deformujúca dorzopatia a spondylopatia, pod Položku 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových
platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmeno b - často recidivujúce prejavy nervového a svalového
dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu.
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určili na 35 %, t.j. na dolnej hranici z
daného percentuálneho rozpätia 35-45 %. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným
postihnutím a svojou podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu, posudkoví lekári nenavýšili
percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti (ktorá môže byť v rozpätí najviac o 10%).

26. Na základe opravného prostriedku navrhovateľky bol jej zdravotný stav posúdený dňa 16.10.2014,
pričom naviac boli posúdené lekárske správy priložené k opravnému prostriedku z neurologického
vyšetrenia zo dňa 14.07.2014, z imunologicko-alergologického vyšetrenia zo dňa 08.09.2014,
dermatovenerologického vyšetrenia zo dňa 04.09.2014 a 03.03.2014, hematologického vyšetrenia
zo dňa 13.05.2014, neurochirurgického vyšetrenia zo dňa 11.08.2014 a od všeobecného lekára zo
dňa 10.09.2014. Posudkové závery zostali i po tomto zhodnotení zdravotného stavu navrhovateľky
nezmenené.

27. Zdravotný stav navrhovateľky bol posudzovaný opätovne, posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne
- ústredie dňa 03.12.2014, so zhodným posudkovým záverom ako v predchádzajúcich posudkoch.
Rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú podľa tohto posudku chronické bolesti chrbtice - dorzalgie



driekového segmentu, s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou
svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu. V zostatkovom
neurologickom náleze 1 rok po operačnom výkone, podľa vyjadrenia neurológa a neurochirurga nie sú
rozvinuté žiadne prejavy motorického alebo senzitívneho deficitu, uvedený záver bol už konštatovaný v
11/2013. Subjektívne ťažkosti menovanej nevykazujú v plnom rozsahu korelát s klinikou. V odborných
vyšetreniach a pri prebiehajúcom objektívnom vyšetrení, nie sú na končatinách ani prítomné parézy, nie
je rozvinutý úbytok svalstva, žiadne výpadky citlivosti, menovanou udávaný únik moču v malom rozsahu
nie je vyklasifikovaný urologicky alebo gynekologicky, je možnosť uvažovať o poklese panvového
dna resp. oslabenie v dôsledku postklimakterického syndrómu. Operačný zákrok na chrbtici nie je
predmetom uznania invalidity, pretože bol vykonaný za tým účelom, aby upravil anatomické pomery v
danom segmente chrbtice. Pre posudkové účely je podstatný zostatkový neurol. nález na chrbtici a DK.
Pridružené sekundárne ochorenia, sú posudkovo bezvýznamné, nepodmieňujú zvýšenie percentuálnej
miery pre iné zdravotné postihnutia. Chudokrvnosť z nedostatku železa je ľahkého stupňa, poruchy
bunkovej imunity sú ľahkého stupňa, menovanou udávaná psoriáza vo vlasatej časti hlavy nie je klinicky
vyklasifikovaná, záver kožného vyšetrenia je len iná dermatitída z 03/2014. Iný kožný lekár v 09/2014
záveruje daný stav ako ložisko psoriázy vo vlasatej časti hlavy, jedná sa o ochorenie ľahkého stupňa,
lokálne ohraničené, bez progresie.

28. Z lekárskej správy zo dňa 19.01.2016, vyplýva, že doložené lekárske vyšetrenia neobsahujú
žiadne nové, posudkovo závažné skutočnosti, v dôsledku čoho bol kontrolný lekársky posudok
vypracovaný v neprítomnosti navrhovateľky. Posudkové závery, v tomto konaní vypracované vysunutým
pracoviskom Sociálnej poisťovne ústredie v Trenčíne, zostali nezmenené.

29. Na dožiadanie tunajšieho súdu bolo posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne - ústredie, v
lekárskom posudku z 24.08.2016 posúdených 11 navrhovateľkou doložených lekárskych nálezov,
dve angiologické (cievne) vyšetrenia zo dňa 14.08.2014 a 18.02.2016, ktoré popisujú normálny
nález na cievach dolných končatín, bez akýchkoľvek chorobných zmien (až na povrchové rozšírenia
drobných cievok - nález adekvátny veku). Dve dermatovenerologické (kožné) vyšetrenia - jedno bez
dátumu a druhé z 19.11.2015, jedno z nich dokumentuje negatívny (bezpríznakový) nález na koži,
v druhom sa popisuje ohraničené ložisko lupienky (psoriázy) vo vlasatej časti hlavy v oblasti zátylku.
Tieto nálezy nijako neovplyvňujú MPSVZČ. Dve hematologické vyšetrenia z 30.06.2015 a 03.11.2015,
ktoré popisujú normálny nález v krvnom obraze, neodporúčajú žiadnu liečbu. Z hľadiska posudzovania
invalidity nemajú tieto nálezy význam. Dve imunoalergologické vyšetrenia z roku 2015 a z apríla 2016
obsahujú rovnaké laboratórne nálezy - kompletne negatívne z imunoalergologického hľadiska a tiež
odporúčanie liečby na podporu imunity. Ani tieto nálezy nie sú významné z hľadiska posudzovania
invalidity. Dve neurologické vyšetrenia z 26.10.2015 a z 23.03.2016, dokumentujú bolestivý syndróm
driekovo-krížovej časti chrbtice, bez známok motorického deficitu (obmedzenia pohyblivosti končatín),
bez známok dráždenia nervových koreňov. Jediným neurologickým príznakom je znížená citlivosť
zadnej strany pravej dolnej končatiny, čo však nie je posudkovo významný nález. Neurochirurgické
vyšetrenie z 05.01.2015 - tu sa konštatuje, že ťažkosti pacientky súvisia s degeneratívnymi (vekom
podmienenými) zmenami na chrbtici a nie sú následkom operácie v roku 2013. Tento nález by mohol
podmieniť preradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia z položky 4 b/ do položky 3 b/, avšak
vzhľadom k tomu, že pri položke 3 b/ (degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách,
s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového
korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku) je možné určenie MPSVZČ len 20 až 35%, ponechal
rozhodujúce zdravotné postihnutie tak, ako bolo určené, pretože je to pre navrhovateľku výhodnejšie.
Invalidita nevznikla.

30. Rezumáciou obsahu spisu súd zistil, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 13.08.2014 č. XXX
XXX XXXX 0 právne podriadené ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa
15.07.2014, pretože jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou, nevykazuje znaky nedostatočnosti, arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti.
Základ pre závery odporkyne poskytlo posúdenie posudkových lekárov Sociálnej poisťovne v konaní
predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných nálezov a
aj osobného vyšetrenia navrhovateľky. V lekárskych posudkoch zo dňa 16.07.2014, 16.10.2014,
03.12.2014, 19.01.2016 a aj zo dňa 24.08.2016, bol prijatý zhodný záver, že zdravotný stav
navrhovateľky nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať



zárobkovú činnosť 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie
posudkoví lekári určili zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly XV - choroby podporného a
pohybového aparátu, Oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, pod Položku 4
- stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmeno b - často
recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným
obmedzením celkovej výkonnosti organizmu. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určili na 35 %, t.j. na dolnej hranici z daného percentuálneho rozpätia 35-45 %. Na ostatné
ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím a svojou podstatou neovplyvňujú
funkčný stav organizmu, percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti (ktorá môže byť
v rozpätí najviac o 10%) nenavýšili . Na posudkové konania sa navrhovateľka riadne dostavila,
s výnimkou tých, na ktoré nebola pre absenciu nových posudkovo závažných skutočností volaná,
ku konaniam o opravnom prostriedku doložila viaceré kontrolné vyšetrenia, z posudkového hľadiska
nevýznamné, ba naopak, ako bolo v ostatnom lekárskom posudku na základe neurochirurgického
vyšetrenia zo dňa 05.01.2015 skonštatované, nález zmien na chrbtici zadával podnet na
preradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia z položky 4b/ do položky 3b/, avšak vzhľadom
k tomu, že pri položke 3b/ (degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s
miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového
korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku) je možné určenie MPSVZČ len 20 až 35% pre
jej pre navrhovateľku nevýhodnejšie percentuálne rozpätie, ponechali zaradenie predtým určené.
Nové skutočnosti, ktoré by pri dovtedajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky neboli
známe a zhodnotené a mohli skutkové vyhodnotenia ovplyvniť v jej prospech, posudkoví lekári ani
pri opätovnom posudzovaní nezistili a nezistil ich z jej výpovede ani súd, nakoľko navrhovateľka
sa z pojednávania súdu ospravedlnila a listinné dôkazy z ktorých súd vychádzal, ich prítomnosti
nenasvedčovali. Navrhovateľka síce v podanom opravnom prostriedku svoje subjektívne námietky
uviedla, no neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by mohli vyvolať zmenu v posudkových záveroch,
nakoľko predložené lekárske nálezy a zdravotná dokumentácia neboli spôsobilé ovplyvniť,
resp. zmeniť výsledky odbornej posudkovej činnosti lekárov odporkyne, ktorí sa v lekárskych
správach podrobne, v súlade s ust. § 209 ods. 4 ZSP, vysporiadali so zdravotným stavom i zdravotnými
problémami navrhovateľky, ktorá ako už bolo uvedené, sama neprodukovala žiadne dôkazy a ani
neprezentovala žiadne argumenty svedčiace v prospech zmeny v posudkových záveroch a z ničoho
nebolo možné vyvodiť záver o pochybení alebo zanedbaní povinnosti posudkových lekárov.
Predložené lekárske správy a nálezy v prvotnom posudzovaní nevytvorili dostatočný podklad na určenie
vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako odporkyňou určenej, v rozsahu
35%. Z uvedeného možno uzavrieť, že navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku nepreukázala,
že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity u rozhodujúceho zdravotného postihnutia a ani vo
forme iných, ňou uvádzaných zdravotných problémov, tvoriacich sekundárne postihnutie. Naopak,
posudky posudkových lekárov súd považoval za presvedčivé a nevnášajúce pochybnosti o komplexnom
zhodnotení zdravotného stavu navrhovateľky, riadne odôvodňujúce a posudzujúce závažnosť jej
zdravotného postihnutia a obsahujúce logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom
zdravotnom postihnutí navrhovateľky ako aj o miere poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Ani na konania o opravnom prostriedku dokladané lekárske správy nepreukázali pochybenia v
posudkových záveroch, odôvodňujúce vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
ako na dolnej hranici priznaných 35%.

31. Na základe uvedeného možno teda skonštatovať, že záver o poklese pracovnej schopnosti
navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré
zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli zdôvodnené v súlade
s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a
zákonnými kritériami a na základe platnej právnej úpravy. Správny súd nezistil žiadnu takú skutočnosť,
ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila a s ohľadom na uvedené konštatuje, že konanie
odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo v súlade so zákonom a zákonné
a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Na základe skutkového zistenia, že pokles pracovnej
schopnosti navrhovateľky pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je 35 %, teda nie je na úrovni
invalidity podľa § 71 ods.1 ZSP t.j. viac ako 40%, krajský súd rozhodnutie odporkyne ako zákonné a
vecne správne potvrdil, pretože bez skutkového zistenia invalidity nebolo možné žiadosti navrhovateľky
vyhovieť.



32. Z pohľadu komplexnosti posúdenia veci súd dopĺňa, že posudkoví lekári pri posudzovaní
zdravotného stavu postupujú okrem zákona o sociálnom poistení aj podľa prílohy č. 4 k tomuto
zákonu, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov a miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená
v týchto kapitolách. Súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť, že v prípade zmeny vo vývoji zdravotného
stavu navrhovateľky a na základe nových či aktuálnych lekárskych nálezov, môže opätovne odporkyňu
požiadať o nové posúdenie jej zdravotného stavu (§ 71 ods. 10 ZSP).
33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že
napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.08.2014 je vecne správne a preto
ho podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil.
34. Krajský súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 250l ods. 2 v spojení s ustanovením
§250k ods. 1 O.s.p., a keďže navrhovateľka v konaní úspech nemala, právo na náhradu trov konania
jej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha.