Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/191/2015 z 21. 6. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. júna 2017, sp. zn. 4Cob/191/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1015892688.1 Krajský súd Bratislava | 4Cob/191/2015 | ECLI:SK:KSBA:2017:1015892688.1 | 2017-06-21 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 378 ods. 1 CSP, § 378 ods. 2 CSP, § 797 ods. 1 OZ, § 799 ods. 2 OZ, § 806 OZ, § 396 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4efc9f0a-c33a-447e-89f2-86e29e328b1d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1015892688.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/191/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015892688
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015892688.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu
JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Waste transport, a.s.,
Kukuričná 8, 831 03 Bratislava, IČO: 36 046 221, zast.: JUDr. Marek Ďuran, advokát, Štefánikova 34, 949
01 Nitra, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 3.244,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35 Cb/44/2012 - 106 zo dňa 03.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 35 Cb/44/2012 - 106 zo dňa
03.03.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 3.244,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 04.06.2011 do
zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 1.706,14 eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca žalobou podanou na súd dňa 03.11.2011 žiadal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 3.244,36 eur, z titulu neoprávneného krátenia
poistného plnenia za škodu, ktorá vznikla žalobcovi pri odcudzení osobného motorového vozidla.
Žalobca uzavrel so žalovaným Poistnú zmluvu č. 51-8009954 zo dňa 20.12.2008, predmetom ktorej
bolo havarijné poistenie súboru motorových vozidiel vo vlastníctve žalobcu. Medzi vozidlá poistené na
základe poistnej zmluvy bolo zaradené aj úžitkové motorové vozidlo Š. G. K. X,X A. s výrobným číslom
karosérie A., V.: Q.-XXXZF, ktoré bolo dňa 24.12.2010 odcudzené. Súd prvej inštancie akceptoval návrh
sporových strán a vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom určenia, či odcudzené motorové
vozidlo je možné považovať za osobné alebo úžitkové (nákladné) motorové vozidlo. Súdom ustanovený
znalec I.. U. R. v Znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 30.06.2014 vyslovil záver, že predmetné
vozidlo patrí do kategórie úžitkových vozidiel s celkovou hmotnosťou do 3.500 kg (N1). Konajúci
súd návrh žalovaného na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania zamietol, nakoľko súdom
ustanovený znalec sa so závermi Workshopu znalcov konaného dňa 28. - 29.03.2008 vysporiadal, keď
konštatoval, že tento sa týkal výhradne technického ponímania problematiky ohodnocovania vozidiel
prestavaných z kategórie M1 na N1.

3. Vo veci právneho posúdenia dôvodnosti a oprávnenosti krátenia poistného plnenia žalovaným v
žalovanej výške z dôvodu nedostatočného zabezpečenia motorového vozidla v čase odcudzenia, súd
prvej inštancie za spornú otázku považoval zaradenie vozidla ako osobného (M1) alebo užitkového (N1).



Za nesporné mal, že v čase vstupu do poistenia, ako aj v čase vzniku poistnej udalosti bol právny status
predmetného motorového vozidla - nákladné motorové vozidlo kategórie N1. Uvedenú konštatáciu
konajúceho súdu podporil aj záver znaleckého dokazovania. Súd rovnako poukázal na Prílohu č. 1 zák.
č. 752/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách, podľa ktorej sa za
kategóriu N1 považujú vozidlá projektované a konštruované na prepravu tovaru s najväčšou prípustnou
celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3.500 kg. Medzi tieto vozidlá patria napríklad dodávky a autá
vychádzajúce konštrukčne z osobných áut, ktoré majú mriežku za zadným sedadlom.

4. Súd prvej inštancie argumentáciu žalovaného, na základe ktorej tvrdil, že napriek právnemu
statusu vozidla je pre podmienky zabezpečenia rozhodujúce konštrukčné riešenie vozidla, vyhodnotil
ako účelovú a nedôvodnú a zároveň konštatoval, že práve žalovaný ako subjekt podnikajúci v
oblasti poistenia pri zachovaní predpokladateľnej odbornej starostlivosti, mal a musel (za predpokladu
dôvodnosti jeho tvrdení) pri uzatváraní poistných zmlúv uviesť tretiu kategóriu motorových vozidiel
vozidlá s právnym statusom N1, avšak konštrukčne riešené ako M1, ako samostatnú kategóriu a
výslovne v zmluvných dojednaniach uviesť, že na spôsob ich zabezpečenia sa vzťahujú podmienky
osobných vozidiel. Tým, že tak preukázateľne neurobil, uviedol svojich poistencov do omylu, kedy títo
dôvodne predpokladali, že rozhodujúci pre rozsah zabezpečenia je právny status vozidla zapísaný
v osvedčení o evidencii. Záverom konajúci súd konštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno v
žalovanom rozsahu a v tejto výške preukázal dôvodnosť uplatneného nároku, vrátane všetkých jeho
súčastí a žalovaný nepreukázal dôvodnosť svojho postupu pri likvidácii poistnej udalosti, dôvodnosť
krátenia poistného plnenia vo výške 30 % z dôvodu porušenia ustanovení čl. IV, bod 2, písm. Z2
dojednaní. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142, § 151 ods. 1, 5 Občianskeho
súdneho poriadku.

5. Zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa ustanovení § 132, § 153 ods. 1, § 155 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), § 797 ods. 1, § 799 ods. 2, § 806 Občianskeho
zákonníka a § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil v
zmysle § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., nakoľko mal za to, že súd prvej inštancie neúplné zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti. Zdôraznil, že
svoj postup pri krátení poistného plnenia vo výške 30 % odôvodnil tvrdením, že odcudzené motorového
vozidlo bolo z konštrukčného hľadiska výlučne osobným motorovým vozidlom a nespĺňalo kritériá
nákladného vozidla, a teda nespĺňalo podmienky zabezpečenia proti krádeži pre osobné vozidlá.
Opätovne poukázal na svoje námietky proti Znaleckému posudku č. XX/XXXX a mal za to, že bol
vypracovaný účelovo, informácie v ňom uvedené sú nepravdivé a kontrolným znaleckým posudkom,
ktorý navrhoval vykonať, by boli preukázané všetky ním tvrdené skutočnosti, ako aj objektívne
preukázané správne postupy pri likvidácii poistnej udalosti. S poukazom na uvedené skutočnosti
žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alebo, aby ho po
preskúmaní celej veci zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý k argumentom žalovaného uviedol, že záver o tom, že
odcudzené vozidlo je potrebné považovať za konštrukčne nákladné vozidlo vychádza z objektívnych
skutočností. Kým žalovaný argumentuje neurčitým „worskshopom znalcov“, ktorého relevanciu a
dôveryhodnosť je značne ťažké overiť, žalobca poukazuje na údaj o vozidle uvedený v technickom
preukaze, celkové konštrukčné riešenie vozidla (zabudovanú mriežku vo vozidle), údaj na faktúre
k vozidlu, samotný záver znaleckého posudku a na Prílohu č. 1 k zákonu č. 752/2004 Z.z. o
podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, z ustanovení ktorej vyplýva, že za nákladné vozidlá je potrebné považovať okrem iného vozidlá
s najväčšou prípustnou hmotnosťou do 3.500 kg. Považoval za nepochybné, že aj odcudzené vozidlo
malo tieto parametre. Ide síce o vozidlo hmotnostne približujúce sa parametrom osobných vozidiel, ale
z hľadiska legislatívy a so zreteľom na technické usporiadanie je takéto vozidlá potrebné považovať za
úžitkové, čo jednoznačne potvrdil aj znalec. Bol toho názoru, že konajúci súd správne posúdil rozpor
medzi právnym statusom vozidla a jeho konštrukčným riešením tak, že v prípade, ak boli zo strany
žalovaného pochybnosti o tom, či je takéto vozidlá potrebné považovať za nákladné alebo osobné,
mala byť táto disproporcia riešená vo Všeobecných poistných podmienkach žalovaného. Poukázal na
to, že postupoval jednoznačne v dobrej viere tak, že po naštudovaní poistných podmienok naplnil všetky
predpoklady na riadne poistné plnenie. Pri zabezpečení vozidla proti krádeži postupoval striktne podľa



poistných podmienok stanovených žalovaným s prihliadnutím na údaje o vozidle uvedené v osvedčení
o evidencii. Mal za to, že absencia bližšej definície tretieho typu vozidla (ktoré podľa žalovaného
existuje, hoci žalobca to odmieta), a teda nesplnenie si povinnosti žalovaného, nemôžu ísť obzvlášť
s prihliadnutím na § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka na ťarchu žalobcu. Nakoľko bol tento výraz
použitý prvýkrát žalovaným v zmluvných dojednaniach a ak tento výraz môže pripúšťať rôzny výklad, je
potrebné ho vykladať na ťarchu žalovaného. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca mal za to,
že jeho nárok je dôvodný a argumenty žalovaného v podanom odvolaní sú účelové a neopodstatnené,
súd prvej inštancie sa dostatočne a v plnom rozsahu vysporiadal so všetkými skutočnosťami, a preto
žiadal, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov
odvolacieho konania.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
- ďalej len „CSP“) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke
Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi
odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu k odvolaniu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu
nie je možné vyhovieť.

9. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými
skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení
svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu
alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než
napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú
spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací
súd uvádza nasledovné:

10. Dňa 20.12.2008 uzavrel žalobca so žalovaným Poistnú zmluvu č. 51-8009954, predmetom ktorej
bolo havarijné poistenie súboru motorových vozidiel vo vlastníctve žalobcu, vrátane predmetného
odcudzeného vozidla.

11. Podľa čl. IV. bod 2 písm. Z4 Zvláštnych zmluvných dojednaní pre poistenie súboru motorových
vozidiel, ktoré boli Prílohou č. 2 k uvedenej poistnej zmluve, okrem povinností uložených poistenému v
Občianskom zákonníku a poistných podmienkach pre úžitkové vozidlá v hodnote nad 900.000,-Sk, musí
poistený zabezpečiť vozidlo alarmom s plávajúcim kódom.

12. Z osvedčenia o evidencii P. XXXXXX súd zistil, že predmetné motorové vozidlo bolo zapísané
ako nákladné vozidlo kategórie N1. Z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie vyplynulo, že
odcudzené vozidlo patrí do kategórie úžitkových vozidiel s celkovou hmotnosťou do 3.500 kg (N1).
Žalovaný namietol závery znaleckého posudku s tým, že bol vypracovaný v rozpore s konštrukčným
usporiadaním motorového vozidla, nakoľko tieto boli v technickom preukaze účelovo zaraďované do
kategórie N1 z dôvodu odpočtu DPH, svoje tvrdenie oprel o závery Workshopu znalcov z dní 28. -
29.03.2008 a navrhol vykonanie kontrolného znaleckého posudku na potvrdenie svojich námietok voči
súdom nariadenému znaleckému posudku. Odvolací súd sa stotožnil s názorom konajúceho súdu,
ktorý návrh na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania zamietol s odôvodnením, že súdom
ustanovený znalec sa so závermi Workshopu znalcov vysporiadal, keď konštatoval, že tento sa týkal
výhradne technického ponímania problematiky ohodnocovania vozidiel prestavaných z kategórie M1 na
N1. Odvolací súd považuje záver Znaleckého posudku č. 55/2014 zo dňa 30.06.2014 za dostatočný,
znalec I.. U. R. dostatočne určito odpovedal na otázku súdu, ktorej vyriešenie bolo potrebné pre zistenie
skutkového stavu. Súd prvej inštancie ustanovil znalca z odboru Doprava Cestná /030000/ pred novou
právnou úpravou procesného predpisu podľa § 127 ods. 1 O.s.p., nakoľko jeho rozhodnutie záviselo od
posúdenia skutočnosti, či sa v danom prípade odcudzeného vozidla jednalo o osobné alebo úžitkové
vozidlo, na ktorú bolo treba odborné znalosti. Znalecký posudok vypracoval znalec zapísaný do zoznamu
znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorého odvolací súd
považuje za dostatočne kompetentného na zodpovedanie skutočnosti spornej medzi stranami a taktiež
nemá žiadne pochybnosti o závere znaleckého posudku, ktorý vypracoval. Nariadenie kontrolného
znaleckého posudku za daného stavu považoval aj odvolací súd za nepotrebné a nehospodárne.



13. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od
01.07.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Odvolací súd poukazuje na novú právnu úpravu, ktorá už explicitne neobsahuje možnosť
preskúmania znaleckého posudku iným znalcom, tzv. kontrolný znalecký posudok tak, ako bolo
upravené v § 127 ods. 2 O.s.p.. Civilný sporový poriadok však nevylučuje, aby bol podaný ohľadom
posúdenia tých istých skutočností ďalší znalecký posudok, keďže zákon výslovne predpokladá
existenciu rozporu záverov znalcov, ak nie je výslovne uvedené, že by malo ísť len o rozpor tzv.
súkromného znaleckého posudku (§ 209 CSP) a znaleckého posudku podľa § 207 CSP. Odvolací
súd v tejto súvislosti dodáva, že pravidlá hodnotenia dôkazov sú upravené v čl. 15, ako aj v § 191
CSP a spravujú sa teóriou voľného hodnotenia dôkazov. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd
podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak. V tejto súvislosti však platí, že kardinálny význam majú správne položené otázky súdom, ktoré
zároveň predurčia postúp súdu pri hodnotení znaleckého posudku. Aj znalecký posudok musí súd
hodnotiť voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky, domáhať
sa vysvetlenia prípadne ďalšími otázkami určenými znalcovi. Súd síce nemôže hodnotiť správnosť
odborných záverov vyjadrených znalcom, môže však výsledky znaleckého dokazovania hodnotiť voľne,
t. j. vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov. Pri hodnotení znaleckého
posudku je vo všeobecnosti prijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich
odbornej správnosti; súd však hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu,
logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Odvolací súd
odkazuje v tejto súvislosti napr. na stanovisko NS SR sp. zn. Pls 3/80 z 23.12.1980, nález Ústavného
súdu ČR z 30.04.2007, III. ÚS 299/06, rozsudok NS ČR z 26.11.1998, sp. zn. 3 Cdon 385/96, rozhodnutie
sp. zn. 30 Cdo 352/2008 a uznesenie NS SR sp. zn. 7 Cdo 41/2010. Odvolací súd je toho názoru, že
súdom ustanovený znalec dostatočne jasne odpovedal na otázku položenú konajúcim súdom a vyslovil
hodnoverný záver, ktorý nebol spochybnený dôkazom predloženým žalovaným. Súd prvej inštancie v
súlade so zákonom znalecký posudok ako dôkaz riadne vyhodnotil a pri rozhodovaní o žalobe z jeho
záveru vychádzal.

15. Pokiaľ žalovaný odôvodňuje 30 % krátenie poistného plnenia žalobcovi z dôvodu, že bol toho
názoru, že odcudzené motorové vozidlo bolo z konštrukčného hľadiska výlučne osobným motorovým
vozidlom a nespĺňalo kritériá nákladného vozidla, a teda nespĺňalo podmienky zabezpečenia proti
krádeži pre osobné vozidlá, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý posúdil
po vykonanom dokazovaní krátenie poistného plnenia ako nedôvodné. Pri vyriešení spornej otázky
medzi sporovými stranami týkajúcej sa zaradenia vozidla buď ako osobného (M1) alebo ako úžitkového
(N1), správne na základe záveru znaleckého posudku konštatoval, že v čase vstupu do poistenia,
ako aj v čase vzniku poistnej udalosti bol právny status predmetného motorového vozidla - nákladné
motorové vozidlo kategórie N1. Svoj záver podporil aj Prílohou č. 1 zák. č. 752/2004 Z. z. o
podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách. Odcudzené vozidlo malo stanovené
parametre, celkové konštrukčné riešenie vozidla malo zabudovanú mriežku vo vozidle, údaje o vozidle
ako nákladnom boli uvedené aj v technickom preukaze, ako aj na faktúre k vozidle.

16. Odvolací súd sa priklonil aj k názoru konajúceho súdu a žalobcu, že ak chcel žalovaný pri uzatváraní
poistných zmlúv dohodnúť iné poistné podmienky, týkajúce sa prípadnej tretej kategórie motorových
vozidiel s právnym statusom nákladné (N1), konštrukčne však riešené ako osobné (M1), mal ich presne
a dostatočne určito v zmluve, príp. v zmluvných podmienkach zadefinovať a výslovne uviesť, že na
spôsob zabezpečenia tejto kategórie motorových vozidiel sa vzťahujú podmienky osobných vozidiel.

17. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ“), právo na plnenie má, pokiaľ nie je v
tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo
zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

18. Podľa § 799 ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi
písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej



následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť
aj ďalšie povinnosti.

19. Podľa § 806 OZ, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške
určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

20. Nakoľko žalobca uniesol dôkazné bremenom v žalovanom rozsahu a v tejto výške preukázal
dôvodnosť uplatneného nároku a žalovaný v konaní nepreukázal dôvodnosť svojho postupu pri likvidácii
poistnej udalosti a dôvodnosť krátenia poistného plnenia vo výške 30 % z dôvodu porušenia ustanovení
čl. IV. bod 2, písm. Z2 dojednaní, súd prvej inštancie rozhodol v zmysle cit. ust. zákona správne, keď
žalobcovi priznal časť poistného plnenia, ktorú mu žalovaný nedôvodne krátil.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správny.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).