Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/46/2016 z 4. 10. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 4. októbra 2017, sp. zn. 6S/46/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1016200397.1 Krajský súd Bratislava | 6S/46/2016 | ECLI:SK:KSBA:2017:1016200397.1 | 2017-10-04 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1552da34-c0fe-42bb-8eb2-18b41effba0f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1016200397.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/46/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200397
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200397.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu
JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobcu: T. N., X. V. XXX, XXX XX X.,
zastúpený: JUDr. Terézia Kudla, advokátka, so sídlom Hradská 20, 821 07 Bratislava, proti žalovanému:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo: 21699-2/2016-BA zo dňa 21.01.2016 a rozhodnutia žalovaného číslo:
21698-2/2016-BA zo dňa 21.01.2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo: 21699-2/2016-BA zo dňa 21.01.2016
ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č.: 700 - 0250665415-GC04/15 zo dňa
20.10.2015 a rozhodnutie žalovaného číslo: 21698-2/2016-BA zo dňa 21.01.2016 ako aj rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č.: 700 - 0250665915-GC04/15 zo dňa 20.10.2015 z r u š u j
e podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 03.03.2016 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutí
žalovaného číslo: 21699-2/2016-BA zo dňa 21.01.2016 (ďalej len tiež rozhodnutie č.1/) a číslo:
21698-2/2016-BA zo dňa 21.01.2016 (ďalej len tiež rozhodnutie č. 2/) a im predchádzajúcim
rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu - Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, vrátenia
veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania.
Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že prvostupňový správny orgán
- Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava dňa 20.10.2015 vydal rozhodnutie číslo: 700 - 0250665915-
GC04/15 , ktorým bolo žalobcovi predpísané penále v sume 76,27 € za obdobie mesiacov január
2009, február 2009, marec 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október
2009, november 2009, január 2010, marec 2010, máj 2010, júl 2010, august 2010, september
2010, november 2010, február 2011, marec 2011, máj 2011, jún 2011, júl 2011, február 2012, júl 2012,
august 2012, február 2013, apríl 2013, august 2013 a január 2014 vypočítané z dlžnej sumy poistného
na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej
len poistné a príspevky) vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti
poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.
Súčasťou rozhodnutia bola príloha ozrejmujúca výpočet a celkovú výšku predpísaného penále za dané



obdobie. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba mal
povinnosť odviesť poistné a príspevky za vyššie uvedené obdobie včas, čo však neučinil.

3. Dňa 20.10.2015 bolo prvostupňovým správnym orgánom vydané preskúmavané rozhodnutie Číslo:
700 - 0250665415-GC04/15, ktorým bolo žalobcovi predpísané penále v sume 334,51 € za obdobie
mesiacov január 2007, február 2007, marec 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september
2007, október 2007, november 2007 a január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008,
jún 2008, júl 2008, august 2008, september 2008, október 2008, november, 2008, vypočítané z dlžnej
sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej
len poistné a príspevky) vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti
poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.
Súčasťou rozhodnutia bola príloha ozrejmujúca výpočet a celkovú výšku predpísaného penále za dané
obdobie. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba mal
povinnosť odviesť poistné a príspevky za vyššie uvedené obdobie včas, čo však neučinil.

4. Voči obom vyššie uvedeným rozhodnutiam podal v zákonnej lehote žalobca odvolania zo
dňa 03.11.2015, o ktorých rozhodol žalovaný napadnutými rozhodnutiami číslo: 21698-2/2016-BA
(rozhodnutie č. 2/) a číslo: 21699-2/2016-BA (rozhodnutie č. 1/) obe zo dňa 21.01.2016, odvolania
žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava potvrdil. Obe
svoje rozhodnutia žalovaný po opise priebehu správneho konania a citácií na vec sa vzťahujúcich
zákonných ustanovení odôvodnil tým, že vznesené námietky v odvolaní žalobcu nezakladali dôvod na
zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba
bol povinný v zmysle § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z. z.) poistné a príspevky za v rozhodnutí prvostupňového
správneho orgánu špecifikované obdobie uhradiť včas k čomu však nedošlo a preto bolo Sociálnou
poisťovňou, pobočka Bratislava predpísané penále v súlade § 240 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z.
Žalovaný uviedol, že predpísaním penále nedošlo k porušeniu ust. § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z., nakoľko žalobca mal do 30.04.2010 zaplatiť poistné za celé obdobie registrácie pred 01.01.2010.

Žaloba.

5. Žalobca považoval preskúmavané rozhodnutia za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci, mal za to, že zistenie skutkového stavu bolo v rozpore s obsahom spisov a zistenie
skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci.

6. Vyjadril súhlas s tým, že zaplatil predmetné poistné za uvedené obdobie po lehote splatnosti, ale
namietal, že správne orgány nevykonali správne porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného
a príspevkov v napadnutých rozhodnutiach.

7. S poukazom na znenie ust. § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. uviedol, že mal všetky platby za
poistné a príspevky za obdobie, za ktoré bol penalizovaný v rozhodnutí žalovaného č. 1/ uhradené do
zákonom predpísaného obdobia, kedy Sociálna poisťovňa nepredpisuje penále a odpúšťa povinnosť ich
zaplatiť, t. j. do 30.04.2010. Platby poistného a príspevkov za obdobie uvedené v rozhodnutí žalovaného
č. 2/ neuhradil do obdobia splatnosti len časť poistného a príspevkov, a to za mesiace január 2010,
marec 2010, máj 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, november 2010, február 2011, marec
2011, máj 2011, jún 2011, júl 2011, február 2012, júl 2012, august 2012, február 2013, apríl 2013, august
2013 a január 2014, za ktoré obdobie mu malo byť predpísané penále vo výške 6,20 € namiesto 76,27 €.

8. Zároveň poukázal na to, že do 28.02.2012 nebola presne stanovená povinnosť osôb platiacich poistné
identifikovať bežne uskutočnené platby.

Vyjadrenie žalovaného.

9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.04.2016 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť,
pričom zotrval na dôvodoch uvedených vo svojich preskúmavaných rozhodnutiach. Konštatoval, že
žalobca poistné a príspevky za sporné obdobie zaplatil oneskorene a prvostupňový správny orgán bol
v súlade so zákonom povinný predpísať mu penále.



10. Vyjadril názor, že podmienkou odpustenia zaplatenia penále v súlade s ust. § 293bl ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. je uhradenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za obdobie pred 01.01.2010
najneskôr do 30.04.2010. Poukázal na potrebu skúmania úmyslu zákonodarcu a účelu právnej normy pri
výklade zákona. Cieľom zákonodarcu bolo zabezpečiť, aby povinné subjekty splnili všetky svoje záväzky
voči Sociálnej poisťovni a iný výklad zákona by sa priečil jeho účelu. V tejto súvislosti poukázal aj na
Spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky číslo: 1830/2009 zo dňa 01.12.2009, z
ktorej vyplýva, že účelom právnej úpravy majúcej všeobecný charakter je, aby sa vzťahovala na penále
viažuce sa na všetko dlžné poistné a príspevky, ktoré neboli zaplatené od roku 1993. Podmienkou na
odpustenie penále je zaplatenie všetkého dlžného poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia
pred 01.01.2010. Ak by sa posudzovalo zaplatenie poistného len za obdobie, na ktoré sa konkrétne
penále viaže, bolo by to pre niektoré povinné subjekty neprimerane výhodné. Žalovaný v tejto súvislosti
poukázal na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/98/2012,
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15S/14/2014, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/51/2014, Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/17/2014, 13S/299/2014, 13S/140/2014, Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 6S/79/2014 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/29/2013, v ktorých je vyjadrený
obdobný právny názor, dávajúci za pravdu jemu pri výklade predmetného ustanovenia § 293bl zákona
č. 461/2003 Z. z.

11. Mal za to, že všetky preskúmavané rozhodnutia spĺňali všetky formálne a obsahové náležitosti
(§ 209 zákona č. 461/2003 Z. z.). Skutkový stav veci bol zistený úplne a presne a získané podklady,
ktorými správny orgán disponoval v čase vydania rozhodnutia boli postačujúce na rozhodnutie vo veci.
Ohľadom spôsobu započítania zaplateného poistného na staršie nedoplatky žalovaný uviedol, že ak
povinná osoba nešpecifikuje platbu poistného Sociálna poisťovňa zaeviduje platby poistného tak, že
nešpecifikované platby priradí na najstaršie obdobie, za ktoré nemá povinná osoba uhradené poistné.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

12. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11
ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania vo veci (§107 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v medziach žaloby neboli
vydané v súlade so zákonom.

13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí
povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné
dôchodkové sporenie alebo podľa osobitného predpisu za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené
najneskôr do 30. apríla 2010.

17. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. fyzickým osobám a právnickým osobám povinným
odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky
na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej
sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania
odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná
suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená
exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.



18. Podľa § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť
dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie.
Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eura.

19. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie, či preskúmavané rozhodnutia vydané žalovaným
ako aj prvostupňovým správnym orgánom (Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava) boli vydané v súlade
so zákonom (zákon č. 461/2003 Z. z.).

20. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne
náležitosti, t. z. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí
vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené, či už všeobecnou
právnou úpravou správneho konania (§ 46 a § 47 Správneho poriadku), resp. osobitnými právnymi
predpismi (v danom prípade zákonom č. 461/2003 Z. z. - § 209), nakoľko Správny poriadok sa v zmysle §
172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. na konanie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. nevzťahuje. Odôvodnenie
rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia,
primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a
odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Osoby dotknuté rozhodnutím
správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu
dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať
za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základnému práva majúcu
za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. V prejednávanej veci je súd názoru, že obe
preskúmavané rozhodnutia žalovaného obsahujú všetky zákonné náležitosti (§ 209 zákona č. 461/2003
Z. z.) spolu s primeranou správnou úvahou, rozhodnutia reagujú na všetky vznesené námietky v
odvolaní žalobcu voči prvostupňovým správnym rozhodnutiam. Obe preskúmavané rozhodnutia sú
vypracované v rozsahu, ktorý umožnil ich podrobiť súdnemu prieskumu.

21. Správny súd neprisvedčil vznesenej námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a
ani námietke rozporu zisteného skutkového stavu veci s obsahom spisov, nakoľko mal za to, že
skutkový stav tak, ako bol zistený a ustálený správnymi orgánmi bol zistený v dostatočnom rozsahu
na riadne posúdenie veci a nebolo potrebné žiadne dôkazy doplniť a žalobca žiadne iné dôkazy
vykonať nenavrhoval (ani v odvolaniach voči prvostupňovým rozhodnutiam ani v žalobe). Preskúmavané
rozhodnutia vychádzali zo skutkového stavu, ktorý bol zadokumentovaný v písomnostiach tvoriacich
obsah administratívneho spisu a súd nezistil žiadny rozpor namietaný (bližšie nešpecifikovaný) v žalobe.
Zároveň v konaní správnych orgánov nezistil žiadnu takú procesnú vadu (nezistil žiadne procesné
porušenie ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z.), ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť
preskúmavaných rozhodnutí.

22. Podstatnou spornou otázkou, ktorú súd musel vyriešiť, bolo právne posúdenie veci žalovaným, ktorý
vychádzal z toho, že predpokladom pre odpustenie penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného
a príspevkov žalobcu od roku 1993 za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010 do zákonom stanoveného
termínu 30.04.2010. Takýto názor žalovaného súd považuje za nesprávny.

23. V tejto súvislosti súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
2S/281/2012 a uvádza, že jednotlivé ustanovenia jednoduchého práva sú všeobecné súdy povinné
interpretovať a aplikovať v prvom rade vždy z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou garantovaných
základných práv a slobôd. Totiž aj v prípade hypoteticky možnej konkurencie viac metodologicky
racionálne obhájiteľných interpretačných alternatív je nutné zvoliť ako výsledok výkladu tú, ktorá
opodstatnene nadobúda prednosť pred ostatnými, t.j. uprednostniť interpretáciu takú, ktorá je ústavne
konformnejšia. Súd bol teda v danom prípade pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia



vzhľadom aj na uvedenú špecifickosť povinný dôsledne dbať na princípy právneho štátu a nevykladať
príslušné ustanovenia zákona iba formalisticky, aby tak nedošlo k neprimeranej tvrdosti zákona voči
žalobcovi.

24. Podľa názoru súdu je teda podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v
podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach
materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti,
resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup, pričom je
nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné
pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda
musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku.
Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na
zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade,
že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

25. K reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne
konformným spôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. IV. ÚS 77/02). Ústavne
súladný výklad zákonov týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdov predstavuje neoddeliteľnú súčasť
ich rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá základnému právu každého na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (I. ÚS 24/00).

26. V prípade, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladný a
druhý ústavne nesúladný), má vždy prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. Pre súdy táto
povinnosť vyplýva celkom jednoznačne z čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Keďže
podľa čl. 144 ods. 2 ústavy môžu súdy namietať nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu
s ústavou, sú tým viac zaviazané k ústavne súladnému výkladu každého zákona týkajúceho sa ich
rozhodovacej činnosti. Táto povinnosť súdu zodpovedá ústavne garantovanému právu každého na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (II. ÚS 50/01). Ústavný súd už vo veci sp. zn. PL. ÚS 18/98 uviedol,
že v prípade, ak dôjde k výkladu právnych predpisov inak ako ústavne konformným spôsobom, „môže
to mať dopad na niektoré zo základných práv a slobôd“. Podľa právneho názoru ústavného súdu preto
ústavne súladný výklad zákonov týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdov predstavuje neoddeliteľnú
súčasť ich rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá základnému právu každého na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ústavy (II. ÚS 50/01).

27. Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07 z 11.10.2007 uviedol, že „orgány aplikujúce
správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení
nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno
považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca
pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi
jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou,
ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR).“.

28. Zo znenia § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že fyzickým a právnickým osobám povinným
odvádzať poistné a príspevky, ktoré neodviedli poistné a príspevky za príslušný mesiac včas alebo ich
odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý
deň z omeškania. V konaní z listinných dôkazov (príloh prvostupňových rozhodnutí) bolo nesporné, že
žalobca dlžné poistné a príspevky zaplatil oneskorene, pričom časť poistného a príspevkov zaplatil v
termíne do 30.04.2010 (mesiace január 2009 až jún 2009), avšak časť poistného a odvodov až po tomto
termíne (za obdobie mesiacov roku 2011 a 2014).

29. Ustanovenie § 293bl ods. 1, 2 zaviedla do zákona o sociálnom poistení novela tohto zákona č.
572/2009 Z. z.. a od 01.01.2010 sa stalo súčasťou platného právneho poriadku Slovenskej republiky,
pričom podľa názoru súdu táto právna norma predstavujúca akýsi generálny pardon má nepochybne
znak normatívnosti tým, že jednoznačne stanovuje, že Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo
odpustí už predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky za obdobie pred
01.01.2010, ak je toto dlžné poistné a dlžné príspevky zaplatené najneskôr do 30.04.2010. Táto norma
je pritom vyjadrená právnym jazykom, ktorý je jasný, zrozumiteľný, jednoznačný a podľa názoru súdu
nevyvoláva žiadne pochybnosti. Podľa legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky platí, že



nemožno vytvárať také zákony, ktoré protirečia iným zákonom a spôsobujú disharmóniu v právnom
poriadku ako celku. Zákon by mal mať ucelenú vnútornú štruktúru a jeho jednotlivé ustanovenia by si
nemali vzájomne protirečiť. Zákon má pritom upravovať v príslušnej oblasti všetky základné spoločenské
vzťahy. Musí byť zrozumiteľný, prehľadne usporiadaný a stručný v tom zmysle, že má obsahovať len
ustanovenia s normatívnym obsahom. Napokon nemožno zabudnúť ani na to, že zákon nesmie protirečiť
právu Únie.

30. Ani z výkladu tejto právnej normy (§ 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.) podľa metód výkladu,
či už ide o jazykový, logický, systematický, historický alebo teleologický výklad, nemožno dospieť k
takému záveru, k akému dospel žalovaný, keďže z daného ustanovenia nevyplýva, že predpokladom
odpustenia penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov od roku 1993. Predmetné
ustanovenie totiž ako predpoklady nepredpísania alebo odpustenia penále stanovilo len dve podmienky
a to, že sa penále viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky za obdobie pred 01.01.2010, čo je logické,
nakoľko táto právna úprava nadobudla účinnosť od 01.01.2010 a druhou podmienkou je, že toto dlžné
poistné a dlžné príspevky, ku ktorým sa vzťahuje penále, musí byť zaplatené najneskôr do 30.04.2010.
Poukaz žalovaného na výklad tohto ustanovenia výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre
sociálne veci a bývanie, ktorý vyjadril účel navrhovanej právnej úpravy tak, aby sa vzťahovala na penále
viažuce sa na všetky dlžné sumy poistného a príspevkov, ktoré neboli zaplatené od roku 1993 s tým, že
podmienkou na odpustenie penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za celé
obdobie poistenia pred 01.01.2010, treba uviesť, že tento výklad zneniu tohto zákonného ustanovenia
v žiadnom prípade nezodpovedá. Ak bolo cieľom navrhovanej právnej úpravy, aby dlžník zaplatil všetky
dlžné sumy poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010, malo byť v zákone
zrozumiteľne a jasne vyjadrené, že podmienkou na odpustenie alebo nepredpísanie penále je, aby boli
zaplatené všetky dlžné sumy. Keďže však takáto podmienka (predpoklad) pre nepredpísanie penále
resp. odpustenie povinnosti zaplatiť predpísané penále, v zákone absentuje, posúdil žalovaný vec
po právnej stránke nesprávne, a preto súd napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom súdu. Pre úplnosť
treba dodať, že ak by si súd osvojil výklad zákona zo strany žalovaného, bol by takýto postup zjavne
nespravodlivý. Pri výklade žalovaného by totiž v prípade, ak by dlžník z dlžných súm poistného a
príspevkov zaplatil napríklad 99,99 % a z akéhokoľvek dôvodu by nezaplatil jednu stotinu percenta, čiže
pomerne zanedbateľnú sumu, predpísalo by sa mu penále zo 100 % všetkých dlžných súm za obdobie
pred 01.01.2010.

31. Súd musí dať za pravdu žalobcovi v tom, že pri výklade ustanovenia § 293bl ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. možnosť predpísania penále sa viaže vždy na konkrétne dlžné poistné a príspevky.
V posudzovanom prípade je zrejmé z príloh prvostupňových rozhodnutí, že penále bolo žalobcovi
vyrubené za oneskorene zaplatené poistné a príspevky za obdobie mesiacov január 2007, február
2007, marec 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november
2007 a január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008, júl 2008, august 2008,
september 2008, október 2008, november, 2008 (rozhodnutie č. 1/) a mesiacov január 2009, február
2009, marec 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november
2009, január 2010, marec 2010 (rozhodnutie č. 2/), ktoré však tento uhradil v lehote do 30.04.2010.
Súd je toho názoru, že zo znenia vyššie uvedeného ustanovenia § 293bl ods. 1 jednoznačne vyplýva
pre žalovaného možnosť predpísania penále iba pre dlžné poistné a príspevky, ktoré vznikli za obdobie
pred 1. januárom 2010 a ktoré nebolo zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010. Oneskorene zaplatené
poistné za vyššie citované mesiace, z ktorého bolo žalovaným predpísané penále žalobca však zaplatil
v lehote do 30.04.2010. Zákon nedáva možnosť žalovanému postihovať (sankciami predpísania penále)
povinné subjekty (žalobcu) za tie mesiace, v ktorom poistné a príspevky uhradili do 30.04.2010 z dôvodu,
že neuhradili poistné za iné obdobia (či už pred 01.01.2010 alebo to tomto dátume) včas, t. z. v lehote
do 30.04.2010.

32. Súd považuje za potrebné k argumentácií žalovaného uviesť, že jeho poňatie výkladu ustanovenia §
293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., a to, že by odpustenie penále viažuce sa na oneskorene zaplatenie
určitého poistného a príspevkov bolo podmienené uhradením všetkého poistného a príspevkov
nevyplýva ani zo Spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/2009 zo dňa
01.12.2009. Podľa súdu nie je možné vyššie uvedené ustanovenie vykladať tak, že zo zaplateného
poistného a príspevkov v lehote do 30.04.2010 má možnosť Sociálna poisťovňa penále vyrubiť, ak
poistné a príspevky za iné obdobie v tejto stanovenej lehote uhradené nebolo. Úmyslom zákonodarcu



vyjadrenom v úprave § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa názoru súdu nebolo to, aby muselo
v prípade povinných subjektov dôjsť k splneniu všetkých ich záväzkov voči Sociálnej poisťovni, ale to,
aby došlo k splneniu záväzkov viažucich sa len na konkrétne obdobie a potom tieto uhradené záväzky
nepodliehali sankcií možnosti vyrubenia penále. „Generálny pardon“ je všeobecný, pretože sa týka
všetkých subjektov spĺňajúcich kritéria vymedzené v ust. § 293bl ods. 1.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutia žalovaného v časti, ktorou
bolo žalobcovi vyrubené penále za nezaplatené poistné a príspevky za obdobie mesiacov január 2007,
február 2007, marec 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007,
november 2007 a január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008, júl 2008,
august 2008, september 2008, október 2008, november, 2008 (rozhodnutie č. 1/) a mesiacov január
2009, február 2009, marec 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október
2009, november 2009, január 2010, marec 2010 (rozhodnutie č. 2/) nie je v súlade so zákonom, nakoľko
žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vec nesprávne právne posúdili, keď vyrubili žalobcovi
penále aj z tej časti poistného a príspevkov za vyššie uvedené mesiace, ktoré tento v zákonom (§ 293bl
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.) stanovenej lehote do 30.04.2010 preukázateľne uhradil, čo vyplýva aj
z príloh k preskúmavaným prvostupňovým rozhodnutiam.

34. Súd na základe zistených skutočností dospel k záveru, že obe napadnuté rozhodnutia žalovaného
ako aj im predchádzajúce rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť podľa §
191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným
právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať v intenciách tohto
rozhodnutia a vydať nové rozhodnutia.

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1
SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP
o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

36. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).