{"guid": "0ee6576a-8528-4e89-99c4-90525f6605da:0e584ead-8d7c-4c48-a6ec-485313d8ffa0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1016201385.2", "spisova_znacka": "5S/146/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/146/2016 z 20. 11. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. novembra 2017, sp. zn. 5S/146/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1016201385.2", "identifikacne_cislo": "1016201385", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2017-11-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0e584ead-8d7c-4c48-a6ec-485313d8ffa0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1016201385.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1016201385.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1016201385.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/146/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201385
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201385.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu
JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Andrea Krišková, v právnej veci žalobcu: P. V., bytom bytom P. XX,
XXX XX X., zastúpený: Mgr. Oto Saloky, advokát, Hlavná 94, 080 01 Prešov, proti žalovanému:
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Námestie SNP 33, 813 31 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MK-2156/2016-221/6703 zo dňa 19.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa  z a m i e t a.

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na orgánoch verejnej správy

1. Účastník správneho konania P. V., bytom P. XX, X., je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedený pre
k. ú. Chminianska Nová Ves na LV č. XXX, medzi inými aj parciel KN-C č. X/X, X/X, X/X, X/XX, X/XX a
stavby - kaštieľa bez súpisného čísla postaveného na parcele KN-C č. X/X.

2. Pamiatkový úrad  Slovenskej republiky začal dňa 25.01.2016 správne konanie o vyhlásení kaštieľa a
parku za národnú kultúrnu pamiatku na základe Podkladu pre vyhlásenie národnej kultúrnej pamiatky,
ktorý vypracoval Krajský pamiatkový úrad Prešov z vlastného podnetu.

3. Účastníkom konania P.i a obci Chminianska Nová Ves bolo oznámenie o začatí správneho konania
spolu s podkladom doručené dňa 25.01.2016. Účastník konania P. V. sa vyjadril listom zo dňa 03.02.2016
k začatiu správneho konania, v ktorom vyjadril námietky a nesúhlasné stanovisko s vyhlásením jeho
nehnuteľnosti kaštieľa na parcele č. X/X a parku na parcelách č. X/X a X/XX, za národné kultúrne
pamiatky.
Svoje stanovisko odôvodnil odvolaním sa na Ústavu SR článok 2 a 20, § 123, § 124, § 128 Občianskeho
zákonníka a Protokol č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej poukázal
na ustanovenie § 28 ods. 1 písm. c/ Pamiatkového zákona, podľa ktorého vlastník kultúrnej pamiatky
má právo na primeranú náhradu preukázateľnej ujmy, ktorá mu vznikne aplikáciou tohto zákona alebo
rozhodnutím podľa tohto zákona.

4. Obec Chminianska Nová Ves sa k oznámeniu o začatí správneho konania vyjadrila listom č. 40/2016
zo dňa 03.02.2016, v ktorom uviedla, že nemá výhrady voči vyhláseniu kaštieľa a parku v obci za národnú
kultúrnu pamiatku.



5. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky v Bratislave rozhodnutím č. PUSR-2016/3607-9/17123/BRO zo
dňa 09.03.2016 vyhlásilo za národnú kultúrnu pamiatku kaštieľ a park v Chminianskej Novej Vsi, okres
Prešov. V odôvodnení svojho rozhodnutia pamiatkový úrad mal za to, že zistil skutočný stav veci v zmysle
§ 32 ods. 1 Správneho poriadku, pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z charakteristiky nehnuteľnosti,
ktorá bola špecifikovaná v Podklade na vyhlásenie kultúrnej pamiatky. Na základe podkladov konštatoval
existenciu pamiatkovej hodnoty nehnuteľnosti, čím boli podľa pamiatkového úradu splnené zákonné
podmienky na vyhlásenie nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku v zmysle pamiatkového zákona.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie účastník konania Jozef V. a to z dôvodu, že
vyhlásením nehnuteľnosti za kultúrnu pamiatku pri podstatnému zásahu do vlastníckych práv vlastníka
nehnuteľnosti, čím dochádza k porušeniu jeho práv chránených Ústavou Slovenskej republiky,
vyhlásením nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku zaväzuje vlastníka neúmerným bremenom
zachovávania dobrého stavebno-technického stavu nehnuteľnosti a zachovaniu jej pamiatkových
hodnôt a rozhodnuťou vyhlásení nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku neobsahuje vyhlásenie o
finančnej kompenzácii za obmedzenie vlastníckych práv.

7. O odvolaní účastníka konania rozhodol žalovaný rozhodnutím č. MK-2156/2016-221/6703 zo dňa
19.05.2016, ktorým zamietol odvolanie účastníka konania a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy
I. stupňa zo dňa 09.03.2016.
V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného poukázal na ustanovenie § 2 ods. 2 Pamiatkového
zákona, kde za pamiatkovou hodnotou rozumie súhrn významných historických, spoločenských,
krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo umelecko-
remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej ochrany.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení v uvedenom rozhodnutí je Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
zo zákona oprávnený posudzovať odborné otázky pri vyhlasovaní veci za kultúrnu pamiatku. Pamiatkový
úrad vychádzal pri posudzovaní pamiatkovej hodnoty nehnuteľnosti z podkladov, ktorých obsahom bola
charakteristika nehnuteľnosti, jej popis, fotodokumentácia apod.

8. Keďže účastník konania s týmto rozhodnutím nesúhlasil, podal včas na tunajšom súde správnu
žalobu.
II.
Žalobné dôvody

9. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 27.07.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil
rozhodnutie žalovaného č. MK-2156/2016-221/6703 zo dňa 19.05.2016, ktorým potvrdil správnosť
rozhodnutia orgánu verejnej správy I. stupňa č. PUSR-2016/3607-9/17123/BRO zo dňa 09.03.2016,
ktorým vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku kaštieľ a park v Chminianskej Novej Vsi, okres Prešov.
10. Žalobca v žalobe uviedol, že nenapadá samotné vyhlásenie jeho majetku dotknutého napadnutým
rozhodnutím za národnú kultúrnu pamiatku, ak sú na to splnené materiálne aj formálne dôvody, aj keď
budovu kaštieľa a pozemok nenadobúdal v roku 1991 ako historické objekty s historickou a kultúrnou
hodnotou.
Žalobca spochybňuje spôsob akým postupovali a ako rozhodli v uvedenej veci správne orgány, ktoré
nepovažuje za zákonné a ústavne konformatné.
Podľa žalobcu sa správne orgány obmedzili na skúmanie a odôvodňovanie toho, prečo žalobcove
nehnuteľnosti treba za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásiť, bez skúmania a bez presvedčivého a
preskúmateľného odôvodnenia pre žalobcu vyplývajúcich dôsledkov.

11. Vyhlásením kaštieľa za NKP, podmienky obnovy kaštieľa bude určovať výlučne KPÚ.
Žalobca nespochybňuje, že kaštieľ má umeleckú a kultúrnu hodnotu, požaduje však, aby bolo presne a
vyčerpávajúco určené, čo je hodné pamiatkovej ochrany a akým spôsobom to v budúcnosti a za akých
podmienok má byť realizované.

12. Ďalej žalobca žiadal, aby správne orgány rozhodli aj o náhrade za jeho obmedzenie vlastníckeho
práva. Primeranú náhradu za obmedzenie vlastníctva vo verejnom záujme je nutné považovať za
integrálnu súčasť rozhodovania.

13. Žalobca v máji 2015 si dal vyhotoviť znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty jeho
nehnuteľnosti vedeným LV č. XXX, ktorú znalec D.. F. V. znaleckým posudkom č. 122/2015 zo dňa



04.05.2015 určil celkovo na sumu 233.000,- €. Žalobca po vyhlásení za národnú kultúrnu pamiatku
ponúkol listom zo dňa 19.06.2016 národnú kultúrnu pamiatku žalovanému, ako orgánu zastupujúcemu
záujmy štátu na odkúpenie za cenu určenú znaleckým posudkom. Žalovaný listom zo dňa 01.07.2016
túto ponuku odmietol a opakovane zdôraznil žalobcovi jeho povinnosti a zodpovednosť v zmysle
pamiatkového zákona.

14. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nezákonné a neústavné a predčasné,
ktoré spočíva na nesprávnom právnom posúdení otázky, či obmedzením vlastníckeho práva žalobcu
vyhlásením jeho nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku mu vzniká súčasne na náhradu za toto
obmedzenie vlastníctva a žiada, aby súd zrušil obe rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil na ďalšie
konanie a uplatnil si náhradu trov konania.
III.
Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 16.11.2016 a právnemu zástupcovi
žalobcu 19.10.2017 uviedol, ku skutočnosti týkajúcej sa obmedzenia vlastníckeho práva pri využívaní
nehnuteľnosti, pokiaľ je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku a toto obmedzenie je vykonané bez
finančnej náhrady.

16. Vlastnícke právo vlastníka národnej kultúrnej pamiatky je obmedzené povinnosťami vlastníka podľa
ustanovenia § 28 ods. 2 Pamiatkového zákona. Vlastník národnej kultúrnej pamiatky má právo s cieľom
dosiahnuť dobrý stav a primerané využitie národnej kultúrnej pamiatky, požiadať obec a ministerstvo
o finančný príspevok alebo o poskytnutie štátnej pomoci na zachovanie pamiatkovej hodnoty národnej
kultúrnej pamiatky.
Žalovaný poukázal na ustanovenia stavebného zákona a uviedol, že ani zlý zdravotný stav a
nevyhovujúca finančná situácia nezbavujú vlastníka nehnuteľnosti povinnosti starať sa o jej dobrý
stavebno-technický stav.
Je dôležité upozorniť na skutočnosť, že jediným hmotnoprávnym dôvodom na vyhlásenie veci za
národnú kultúrnu pamiatku v zmysle ustanovenia § 15 Pamiatkového zákona je existencia pamiatkových
hodnôt. Rovnako nie je možné riešiť náhradu akéjkoľvek ujmy, pokiaľ nedošlo k právoplatnému
vyhláseniu veci za národnú kultúrnu pamiatku, pretože neexistuje žiadny právny titul, na základe ktorého
by k riešeniu problematiky ujmy mohlo prísť.

17. Rozhodnutie o vyhlásení veci za národnú kultúrnu pamiatku vydané v zmysle ustanovenia § 15
ods. 1 Pamiatkového zákona, nemá riešiť problematiku obnovy národnej kultúrnej pamiatky. Obnova
národnej kultúrnej pamiatky je proces charakteristický individuálnym rozhodovaním o jedinečnej veci s
osobitnými vlastnosťami, pre ktoré je chránená ako národná kultúrna pamiatka.
Rovnako ani využitie národnej kultúrnej pamiatky nemôže byť vecnou náplňou rozhodnutia o vyhlásenie
veci za národnú kultúrnu pamiatku.
Podľa § 27 Pamiatkového zákona základná ochrana národnej kultúrnej pamiatky je aj spôsob využívania
a prezentácia, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu. Kaštiele vyhlásené
za národné kultúrne pamiatky majú rôzny charakter využitia, napr. múzea, ubytovacie a reštauračné
zariadenia, domy sociálnych služieb a iné. Vlastník kaštieľa má sám možnosť rozhodnúť o spôsobe
využitia nehnuteľnosti. Zákonnou požiadavkou na užívanie kultúrnej pamiatky je zákonom ustanovená
povinnosť, aby užívanie kultúrnej pamiatky bolo v súlade s jej pamiatkovou hodnotou.

18. K argumentácii žalobcu, že bolo povinnosťou žalovaného rozhodnúť o náhrade škody za obmedzenie
vlastníckeho práva a že žalobca má nárok na finančnú pomoc, žalovaný uvádza, že ide o požiadavky
žalobcu, ktoré nemajú oporu v zákone a žalovaný by konal v rozpore so zákonom. Žalobca má právo
na finančnú pomoc a v zmysle § 28 ods. 1 písm. c/ Pamiatkového zákona má právo aj na primeranú
náhradu preukázateľnej ujmy, ktorá mu vznikne aplikáciou zákona o ochrane pamiatkového fondu alebo
rozhodnutím podľa tohto zákona.

19. K tvrdeniu žalobcu, že obmedzením vlastníctva bez náhrady je neakceptovateľný a neprípustný
zásah, žalovaný poukazuje na článok 20 ods. 3 Ústavy, že vlastníctvo zaväzuje a nemožno ho
zneužiť v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonmi, ktorým je v tomto prípade ochrana
nehnuteľnosti vyhlásením za kultúrnu pamiatku podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu.



20. V ďalšom sa žalovaný pridržiava svojho odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí č.
MK2156/2016-221/6703 a žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.
Právne posúdenie krajského súdu

21. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP), ako aj konaním,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej
správy I. stupňa bolo v súlade so zákonom.
Nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP, súd rozhodol bez pojednávania, pričom miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke.

22. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatreniu orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy.

24. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.
MK-2156/2016-221/6703 zo dňa 19.05.2016 a rozhodnutia orgánu verejnej správy I. stupňa č.
PUSR-2016/3607-9/17123/BRO zo dňa 09.03.2016.

25. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu verejnej správy, ako aj rozhodnutia
žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že neboli zistené
žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí.
Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom
odvolaní.

26. Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, v znení neskorších
predpisov (ďalej len pamiatkový zákon) sa pamiatkovou hodnotou rozumie súhrn významných
historických, spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických,
výtvarných alebo umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo
územnej ochrany.

27. Podľa ustanovenia § 2 ods. 7 Pamiatkového zákona, ochrana pamiatkového fondu je súhrn
činností a opatrení zameraných na identifikáciu, výskum, evidenciu, zachovanie, obnovu, reštaurovanie,
regeneráciu, využívanie a prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.

28. Podľa § 15 ods. 1 Pamiatkového zákona, Pamiatkový úrad vyhlasuje za kultúrnu pamiatku hnuteľnú
vec alebo nehnuteľnú vec, ktorá má pamiatkovú hodnotu. Za kultúrnu pamiatku môže vyhlásiť aj súbor
takých vecí.

29. Podľa § 28 ods. 2 Pamiatkového zákona je vlastník kultúrnej pamiatky povinný
a) vykonávať na svoje náklady základnú ochranu kultúrnej pamiatky,
b) užívať kultúrnu pamiatku v súlade s jej pamiatkovou hodnotou,
c) oznámiť zmluvnej strane v prípade prevodu vlastníctva, že na kultúrnu pamiatku sa vzťahuje režim
ochrany podľa tohto zákona,
d) umožniť zamestnancom orgánu na ochranu pamiatkového fondu a oprávneným osobám po
predložení služobného preukazu vstupovať do priestorov nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, ak nie sú
obydlím, alebo im predložiť hnuteľnú kultúrnu pamiatku na dokumentačné účely, výskumné účely alebo
s cieľom zabrániť poškodeniu alebo zničeniu kultúrnej pamiatky,
e) strpieť označenie kultúrnej pamiatky, ak tak rozhodol krajský pamiatkový úrad,
f) strpieť sprístupnenie kultúrnej pamiatky, ak nie je obydlím pre verejnosť podľa vopred určených
podmienok, na určený čas a náhradu, ak tak rozhodol krajský pamiatkový úrad,



g) zabezpečiť ochranu kultúrnej pamiatky a na nevyhnutný čas zveriť hnuteľnú kultúrnu pamiatku do
úschovy na vopred určenom mieste, ak vznikne mimoriadna situácia,
h) zabezpečiť osobitnú ochranu kultúrnej pamiatky, na nevyhnutný čas zveriť hnuteľnú kultúrnu pamiatku
do úschovy na vopred určenom mieste v období krízovej situácie a v čase vojny a v čase vojnového
stavu zabezpečiť kultúrnu pamiatku podľa predpisov medzinárodného práva.

30. Podľa § 27 Pamiatkového zákona základná ochrana kultúrnej pamiatky je súhrn činností a opatrení
vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky,
na trvale udržiavanie dobrého stavu, vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania
a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu.

31. Súd vyhodnotil námietky žalobcu uvedené v žalobe ako nedôvodné. Žalobca namietal, že
vyhlásením nehnuteľnosti za kultúrnu pamiatku príde k podstatnému zásahu do vlastníckych práv
vlastníka nehnuteľnosti, čím dochádza k porušeniu jeho práv chránených Ústavou Slovenskej republiky.
Súd má za to, že táto námietka žalobcu neobstojí. Zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového
fondu v znení neskorších predpisov je plne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
V danej veci boli splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 Pamiatkového zákona a preto
orgán verejnej správy I. stupňa správne postupoval, keď predmetné nehnuteľnosti a to kaštieľ a park
v Chminianskej Novej Vsi, okres Prešov vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku. Tak ako konštatoval
žalovaný vo svojom rozhodnutí vyhlásením nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku nie je vylúčená
možnosť následných stavebných zásahov a aktivít na jej území. Každá takáto činnosť je regulovaná
ustanovením § 32 Zákona a podlieha procesu schvaľovania miestne príslušným krajským pamiatkovým
úradom tak, aby bolo možné dodržať podmienky základnej ochrany národnej kultúrnej pamiatky v zmysle
§ 27 pamiatkového zákona.
Práva a povinnosti vlastníkov národných kultúrnych pamiatok sú presne vymedzené v § 28 Zákona a z
ich znenia vyplývajú aj zákonné obmedzenia pri nakladaní s národnou kultúrnou pamiatkou.

32. Z ustanovenia § 86 Zákona č. 50/1976 Stavebného zákona vyplýva povinnosť vlastníka stavby
nehnuteľnosť udržiavať v dobrom stavebno-technickom stave a to všetky stavby, nielen stavbu
vyhlásenú za národnú kultúrnu pamiatku. V zmysle uvedeného ustanovenia, ak vlastník stavbu riadne
neudržiava môže mu stavebný úrad vo verejnom záujme nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených
podmienok postaral o nápravy. Vzhľadom na uvedené, nezbavujú vlastníka stavby starať sa o svoju
nehnuteľnosť, ani jeho osobné dôvody, napr. choroba alebo zlá finančná situácie.

33. K námietke žalobcu, že mu neboli poskytnuté finančné kompenzácie za údržbu národnej kultúrnej
pamiatky súd uvádza, že vlastník národnej kultúrnej pamiatky má právo s cieľom dosiahnuť dobrý
stav a primerané využitie národnej kultúrnej pamiatky požiadať buď obec alebo ministerstvo o finančný
príspevok alebo o poskytnutie štátnej pomoci na zachovanie pamiatkovej hodnoty kultúrnej pamiatky.
Celospoločenským záujmom je pomoc štátu a obce pri obnove a reštaurovaní národných kultúrnych
pamiatok, ktorá vychádza z potreby zachovania kultúrneho dedičstva. Obnovu národnej kultúrnej
pamiatky, ako aj jej využitie nemožno riešiť v rozhodnutí o vyhlásení veci za národnú kultúrnu pamiatku.
Zákon neukladá orgánu verejnej správy pri vyhlásení veci za kultúrnu pamiatku zisťovať a odôvodňovať
dôsledky, ktoré vyplynú pre vlastníka nehnuteľnosti jej vyhlásením za kultúrnu pamiatku.

34. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány
verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili.
Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy I. stupňa bolo z
pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie
napadnutého rozhodnutia, žalobcu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo na
ich náhradu nepriznal.

36. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0                    (§
139 ods. 4 SSP).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach                            (§ 57 S.s.p.) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho              na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa            § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}