Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/527/2015 z 29. 11. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. novembra 2017, sp. zn. 4Co/527/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1104898582.1 Krajský súd Bratislava | 4Co/527/2015 | ECLI:SK:KSBA:2017:1104898582.1 | 2017-11-29 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP, § 389 ods. 1 písm. b) CSP, § 391 ods. 3 CSP, § 391 ods. 1 CSP, § 396 ods. 3 CSP, § 391 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3089d11b-50f3-43bb-901f-07b3901b1601 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1104898582.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/527/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104898582
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1104898582.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov
Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: DARTS, s.r.o.,
so sídlom Brigádnická 2, Košice, IČO: 36 187 178, proti žalovanému: Slovenská republika - zastúpená
Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. júna 2015 č.k. 17C 70/2004-299 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu (pôvodne spoločnosť C.S.I.-
FEST, a.s.), ktorou sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.947.300,-Sk titulom náhrady škody
v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom. Odporcovi (žalovanému) nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak právne vec posúdiac podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., § 2, § 20, §
25, § 82 ods. 1, 2, § 86 ods. 2 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v príslušnom platnom
znení, § 1, § 3 zákona č. 192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky
dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností, keď na základe vykonaného dokazovania
zistil, že podľa zmenového výpisu z účtu majiteľa cenných papierov XXXXXXX vydaného Strediskom
cenných papierov SR Bratislava, a.s. spoločnosť C.S.I.-FEST, a.s. je vedená ako majiteľ 100 ks
akcií spoločnosti TRANSPETROL, a.s. od 09.10.1998. Rozhodnutím o uložení opatrenia na nápravu
zistených nedostatkov vydaným Ministerstvom financií SR dňa 09.12.1998 č. k. 043/1998/SAN bolo
Stredisku cenných papierov uložené do troch dní od jeho doručenia uviesť do pôvodného stavu, t.j. do
stavu platného pred 09.10.1998 evidenciu účtu majiteľa - Ministerstvo hospodárstva SR - ako jediného
majiteľa akcií vydaných spoločnosťou Transpetrol, a.s., identifikačné číslo emisie XXXXXXXXXXX séria
01, ako aj evidenciu registra eminenta, ktorým je spoločnosť Transpetrol, a.s. Opravu malo stredisko
vykonať ku dňu, keď sa chybný zápis vykonal. Podľa súdu prvej inštancie z tohto rozhodnutia vyplýva, že
ministerstvo začalo kontrolu strediska z dôvodu porušenia ustanovení zákona pri prevode 647 ks akcií
spol. Transpetrol, a.s., a to na základe námietok eminenta a námietok majiteľa, ktorým je Ministerstvo
hospodárstva SR. Ministerstvo na základe výsledkov kontroly skonštatovalo, že stredisko pri prevode
vyššie uvedených akcií v rámci exekúcie vedenej proti Ministerstvu financií SR neoprávnene previedlo
akcie spoločnosti Transpetrol, a s. Bratislava z účtu Ministerstva hospodárstva SR, t.j. z účtu osoby inej
ako povinnej a takisto neoprávnene vykonalo zmeny v registri eminenta. Podľa súdu prvej inštancie
z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že stredisko nemalo zákonný dôvod na odpísanie akcií z účtu
MH SR, pretože nemalo k tomu žiaden pokyn od majiteľa účtu, poverenie súdu na výkon exekúcie a
exekučný príkaz zneli voči osobe povinného MF SR, rozpor medzi výrokom a odôvodnením poverenia
súdu zakladá pochybnosti a výkon exekúcie bol vedený na majetok, ktorý môže byť iba vo vlastníctve
štátu.



3. Z uznesenia NS SR č. k. 4Sž 20/99 zo dňa 28.09.1999 vyvodil, že žalobca sa žalobou v
tomto konaní domáhal preskúmania a zrušenia predmetného rozhodnutia žalovaného, ktorým uložil
Stredisku cenných papierov SR Bratislava, a.s. do troch dní odo dňa doručenia rozhodnutia uviesť do
pôvodného stavu evidenciu účtu majiteľa Ministerstvo hospodárstva SR ako jediného majiteľa akcií
vydaných spoločnosťou Transpetrol, a.s. Bratislava ako aj evidenciu registra eminenta. Zistil, že NS
SR týmto uznesením predmetné konanie zastavil z dôvodu, že žaloba smerovala proti rozhodnutiu,
ktoré nepodlieha preskúmaniu súdom podľa § 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného a
účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). Mal za to, že napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím,
ktoré by nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov. Z odôvodnenia tohto
rozhodnutia podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že okruh účastníkov určuje právny predpis, ktorý
môže byť špecifický alebo všeobecný. Podľa odôvodnenia uznesenia NS SR zákon č. 600/1992
Zb. o cenných papieroch vymedzuje aj okruh subjektov administratívneho vzťahu, medzi ktorých
zákonodarca tretie osoby, ktoré sú s kontrolovaným v právnom vzťahu, nezaradil. Podľa uvedeného
uznesenia riadny opravný prostriedok proti napadnutému rozhodnutiu mohlo podať len Stredisko
cenných papierov SR, a.s., Bratislava, ktoré zo zákona zodpovedá za registre a účty, ktoré vedie a
je v právnom vzťahu so žalobcom. Zistil, že rozhodnutím Ministerstva financií SR č. 17629/1999-62
zo dňa 24.11.1999 bolo zamietnuté podanie spoločnosti C.S.I.-FEST, a.s. označené ako rozklad proti
rozhodnutiu MF SR č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 ako neprípustné, pretože nebolo podané
účastníkom konania. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 143/01 zo dňa 28.05.2002 bolo
zrušené rozhodnutie žalovaného č. 043/1998/SAN z 09.12.1998 a vec mu bola vrátená na ďalšie
konanie a z odôvodnenia tohto rozhodnutia súd prvej inštancie zistil, že napadnuté uznesenie je súdom
nepreskúmateľné, nakoľko súd nemal k dispozícii príslušný administratívny spis. Uznesením sp. zn.
3Sžnč/11/2007 zo dňa 29.05.2008 Najvyšší súd SR zamietol návrh na uloženie povinnosti žalovaného
(Národná banka Slovenska) konať a rozhodnúť vo veci zrušeného rozhodnutia Ministerstva financií SR č.
043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 vydaného v rámci kontroly dodržiavania zákona o cenných papieroch
Strediskom cenných papierov SR Bratislava, a.s. Uviedol, že z predloženej dokumentácie vyplýva, že
účastníkom správneho konania o uložení sankcie (opatrenia) bolo len Stredisko cenných papierov SR,
a.s. Podľa názoru najvyššieho súdu z rozsudku 4Sž 143/01 vyplýva, že dôvodom vyslovenia zrušenia
žalovaného rozhodnutia bola len a výlučne jeho nepreskúmateľnosť pre nepredloženie spisu správnym
orgánom, keď súd nevyslovil právny názor ani vo veci účastníka žalobcu v správnom konaní. Žalobca
(TRADEUNION, s.r.o.) účastníkom tohto konania nebol a účastníkom sa preukázateľne nestal ani po
zrušení rozhodnutia orgánu štátneho dozoru súdom.

4. Z vykonaného dokazovania mal tak súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný vydal rozhodnutie
č. 043/1998/SAN, ktorým uložil stredisku cenných papierov uviesť do pôvodného stavu evidenciu účtu
majiteľa Ministerstvo hospodárstva SR, keď toto rozhodnutie nebolo nikdy pre nezákonnosť rozsudkom
NS SR zrušené. Naopak, v obdobných prípadoch bolo konanie na NS SR zastavené. Nevzal do úvahy
žalobcom predkladané rozhodnutie NS R č. k. 4Sž 143/01 zo dňa 28.05.2002, nakoľko toto podľa neho
nemá podobu konečného rozhodnutia vo veci, ale z jeho výrokovej vety vyplýva, že vec sa vracia
na ďalšie konanie žalovanému, pričom NS SR v tomto konaní neskúmal podmienky konania podľa
ust. § 247 ods. 2 OSP. Uviedol, že zo samotného odôvodnenia napádaného rozhodnutia vyplýva, že
dôvodom na zrušenie napádaného rozhodnutia žalovaného bola jeho nepreskúmateľnosť pre absenciu
administratívneho spisu s odkazom na ust. § 250j ods. 2 druhá veta OSP. Uzavrel, že vzhľadom k tomu,
že žalobca nebol účastníkom konania, v ktorom bolo rozhodnutie Ministerstva financií zo dňa 09.12.1998
vydané, pričom nešlo ani o prípad, že by žalobca nebol do konania pribraný, hoci by účastníkom konania
mal byť, už uvedené vylučuje jeho právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
lebo nespĺňa podmienku uplatnenia nároku podľa zákona č. 58/1969 Zb.. Konštatoval, že žalobca
nepreukázal ani existenciu nezákonného rozhodnutia žalovaného a vznik škody, rovnako ako ani
príčinnú súvislosť medzi relevantným rozhodnutím a tvrdenou škodou. Uviedol, že mu neprináleží
skúmať postup Strediska cenných papierov Bratislava, a.s. a ani vedenie exekučného konania, keď
však z dikcie ust. § 1 a 3 zákona č. 192/1995 Z.z. podľa súdu prvej inštancie analogicky vyplýva, že
akcie Transpetrolu, a.s. nemohli podliehať exekúcii, nakoľko v predmetnom čase sa jednalo o strategicky
dôležitú spoločnosť vo vlastníctve štátu.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa ust.
§ 142 ods. 1 OSP, ktorých náhradu však v konaní úspešnému žalovanému nepriznal, nakoľko mu v
konaní žiadne trovy nevznikli.



6. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie žalobca a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na ust. § 250j ods. 1 OSP, podľa ktorého ak
súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup je v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom,
že sa žaloba zamieta. V zmysle dikcie citovaného uznesenia mal za to, že súd zruší len také rozhodnutie,
ktoré je v rozpore so zákonom, alebo postup orgánu, ktorý ho vydal, je v rozpore so zákonom. Najvyšší
súd SR rozsudkom sp. zn. 4Sž 143/2001 z 28.05.2002 zrušil Rozhodnutie Ministerstva financií SR
č. 043/1998/SAN z 09.12.1998 pre jeho nepreskúmateľnosť, keď nepreskúmateľné rozhodnutie je
podľa neho nepochybne nezákonné. Uviedol, že zákonodarca nerozlišuje medzi zrušením rozhodnutia
správneho orgánu pre nezákonnosť a zrušením z iných dôvodov, keď rozhodnutia správneho orgánu sú
zákonodarcom rozdelené len na zákonné alebo nezákonné. Súd potom zruší len také, ktoré je v rozpore
so zákonom. Preskúmateľnosť súdneho rozhodnutia je podľa neho jeho zákonným atribútom. Ak by
pre nepredloženie administratívneho spisu bolo rozhodnutie správneho orgánu len nepreskúmateľné a
nie nezákonné, postup podľa zákona č. 58/1969 Zb. by bol vylúčený a štát by žiaden spor o náhradu
škody neprehral, ktorý výklad označil za absurdný. Namietal správnosť právneho záveru súdu prvej
inštancie, že pôvodný žalobca spoločnosť C.S.I.-FEST, a.s. nebol účastníkom konania č. 043/1998/
SAN s poukazom na ust. § 14 ods. 1 druhá veta zákona č. 71/1967 Zb., nakoľko bol akcionárom
TRANSPETROL, a.s. a v správnom konaní sa jednalo o akciách, ktoré sú jeho majetkom. Tým je podľa
neho splnená prvá zákonná domnienka pre priznanie mu postavenia účastníka správneho konania,
rovnako je ním i na základe druhej zákonnej domnienky, a to, že vydaním rozhodnutia bolo zasiahnuté
do jeho práv a právom chránených záujmov, nakoľko Ministerstvo financií SR ako nadriadený orgán v
zmysle ust. § 56 ods. 1 písm. c/ zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch relevantným rozhodnutím
nariadilo Stredisku cenných papierov previesť akcie z majetkového účtu pôvodného žalobcu. Vyvrátiť
existenciu tejto druhej zákonnej domnienky je podľa neho povinný žalovaný. Označil za nepravdivé
tvrdenie súdu prvej inštancie, že pôvodný žalobca o priznanie postavenia účastníka správneho konania
požiadal až v septembri 1999, keď mal za preukázané, že oň požiadal písomne dňa 10.12.1998 a
následne opakovane, o ktorej žiadosti nebolo doposiaľ rozhodnuté. Poukázal na svoj návrh vykonať
dokazovanie pripojením administratívneho spisu žalovaného, v ktorom sa uvedená žiadosť pôvodného
žalobcu nachádza, ktorý navrhnutý dôkaz súd prvej inštancie nevykonal. Poukázal na odôvodnenie
rozsudku NS SR sp. zn. 4Sž 143/01 z 28.05.2002, podľa ktorého otázku, či ide o účastníka konania,
skúma správny orgán z úradnej povinnosti v celom priebehu konania. Ak zistí, že fyzická alebo právnická
osoba nie je účastníkom konania, vydá o tom rozhodnutie. Preto ak sa žalovaný domnieva, že žalobca
účastníkom konania nie je, mal o tom vydať osobitné rozhodnutie, aby žalobca mohol využiť svoje
procesné práva na ochranu svojich záujmov. Žalobca mal za to, že žalovaný má možnosť vyvrátiť jeho
postavenie účastníka správneho konania jedine doložením právoplatného rozhodnutia, ktorým bolo toto
postavenie účastníka správneho konania zamietnuté.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preto prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

9. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (pred 01.07.2016).

10. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Z obsahu preskúmavaného spisového materiálu vyplýva, že pôvodný žalobca spoločnosť C.S.I.-
FEST, a.s. bol akcionárom spoločnosti TRANSPETROL, a.s. v počte 100 ks a ako vlastník akcií bol
zapísaný aj v evidencii Strediska cenných papierov SR Bratislava, a.s., vo vzťahu ku ktorému žalovaný v
rámci výkonu dozoru vydal dňa 09.12.1998 rozhodnutie č. 043/1998/SAN, ktorým CSP uložil povinnosť
do troch dní odo dňa jeho doručenia uviesť do pôvodného stavu, t. j. do stavu pred 09.10.1998, evidenciu
účtu majiteľa Ministerstvo hospodárstva SR. V dôsledku uvedeného rozhodnutia boli akcie vrátené
pôvodnému majiteľovi (Ministerstvo hospodárstva SR) a pôvodný žalobca následne nebol v evidencii
akcionárov spoločnosti TRANSPETROL, a.s.. Predmetné rozhodnutie žalovaného bolo rozsudkom NS
SR sp. zn. 4Sž 143/01 zo dňa 28.05.2002 zrušené a vec bola súdu nižšej inštancie vrátená na ďalšie



konanie, a to podľa jeho odôvodnenia z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, nakoľko NS SR nemal k
dispozícii príslušný administratívny spis. Žalobca vznik škody oprel o skutočnosť, že dividendy boli
vyplatené, avšak žalobca ako akcionár bol opomenutý, pričom na jednu akciu pri výške prijatých riadnych
dividend pripadlo 39.473,-Sk, čo u neho predstavuje škodu vo výške 3.947.300,-Sk. K uvedenému
tvrdeniu navrhol dokazovanie dopytom od eminenta spoločnosti TRANSPETROL, a.s. zistiť, v akej výške
boli dividendy za obdobie opomenutia žalobcu vyplatené.

12. Podľa § 157 ods. 2 OSP ako procesnej normy platnej a účinnej v čase vydania napadnutého rozsudku
v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca (aktuálne žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako
sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd
dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. S citovaným ustanovením korešponduje i aktuálne znenie ust. § 220 ods. 2 CSP.

14. Z uvedeného vyplýva, že základným atribútom odôvodnenia každého súdneho rozhodnutia je právne
posúdenie veci a presvedčivosť odôvodnenia.

15. Súdne rozhodnutie nerešpektujúce zásady uvedené v citovaných ustanoveniach o zákonných
náležitostiach odôvodnenia je nepreskúmateľné. Nedostatok zákonného obsahu súdneho rozhodnutia
sa prejavuje v jeho nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku
dôvodov, keď nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. V rozpore s
korektným a ústavne konformným výkladom ust. § 157 ods. 2 OSP alebo § 220 ods. 2 CSP je úplný či
čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia.

16. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva rozpornosť a nesúlad so
zákonnými požiadavkami na presvedčivosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia, resp. nedostatočnosť
právneho posúdenia veci, keď v odôvodnení napnutého rozsudku sa nevysporiadal so všetkými
právnymi aspektmi veci.

17. Súd prvej inštancie nárok žalobcu uplatnený žalobou posúdil ako nárok titulom náhrady škody
v dôsledku nezákonného rozhodnutia žalovaného č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998, žaloba
bola zamietnutá z dôvodu, že podľa súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia
neznamená jeho nezákonnosť a teda zrušenie rozhodnutia z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre
nepredloženie administratívneho spisu nespĺňa podmienku priznania nároku v zmysle zákona č. 58/1969
Zb. Odvolací súd sa však v tomto smere stotožnil s odvolacou argumentáciou žalobcu podporenou
ustálenou judikatúrou a súdnou praxou súdov všetkých stupňov, že nepreskúmateľnosť správneho
rozhodnutia znamená jeho nezákonnosť a zrušenie rozhodnutia pre nepredloženie administratívneho
spisu možno kvalifikovať ako zrušenie pre nezákonnosť.

18. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie pre prípad posúdenia uplatneného
nároku ako nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia žalovaného č. 043/1998/SAN je,
že žalobca podľa neho nebol účastníkom správneho konania a teda nespĺňa požiadavku ust. § 2 zákona
č. 58/1969 Zb. V tejto súvislosti však nemožno opomenúť, že žalobca tvrdí, že účastníkom relevantného
správneho konania jednak bol, keď navyše o priznanie postavenia účastníka relevantným postupom
i požiadal a táto jeho žiadosť nebola doposiaľ relevantným spôsobom zamietnutá. V odôvodnení
napadnutého rozsudku je však táto okolnosť neprimerane zúžene a slabo vysvetlená a argumenty
žalobcu v tomto smere sú neprípustne zjednodušené. Právna argumentácia žalobcu ohľadom jeho
postavenia účastníka v relevantnom správnom konaní tak ostala nerozobraná, keď nie je v odôvodnení
napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom uvedené právne vyhodnotenie tejto jeho argumentácie,
pretože súd prvej inštancie ohľadom nej neuviedol žiadne právne normy, ktoré tento právny aspekt veci
rieši, neuviedol ich výklad a už vôbec nie svoj spôsob aplikácie týchto právnych noriem na danú vec.

19. Rovnako je potrebné pripomenúť, že žalobca na súdnom pojednávaní konanom dňa 21.02.2005
rozšíril titul uplatneného nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho
orgánu, spôsobenej nerozhodnutím o jeho žiadosti o priznanie postavenia účastníka správneho konania.



Posúdene uplatneného nároku týmto titulom bolo v zmysle zásady „iura novit curia“ povinnosťou i súdu
prvej inštancie, čo však súd prvej inštancie neurobil.

20. Pokiaľ ide o výšku škody, ktorej náhradu žalobca uplatneným nárokom žiada, súd prvej inštancie
v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca výšku tvrdenej škody nepreukázal. Z
obsahu preskúmavaného spisu je však zrejmé, že žalobca za účelom preukázania výšky uplatnenej
škody navrhol dokazovanie, a to súdom prvej inštancie zistiť od eminenta TRANSPEWTROL, a.s., v
akej výške boli dividendy vyplatené. Súd prvej inštancie tento žalobcom navrhnutý dôkaz nevykonal,
avšak v odôvodnení napadnutého rozsudku sa s dôvodom nevykonania tohto dôkazu nevysporiadal a
výšku tvrdenej škody mal za nepreukázanú. Uvedeným postupom porušil právo žalobu na spravodlivý
súdny proces.

21. Všetky vyššie uvedené nedostatky odvolací súd nemôže nahrádzať, pretože podstatou odvolacieho
konania je zabrániť prekvapivým rozhodnutiam bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku,
v rámci ktorého by strana sporu mala zachovanú plnú možnosť obrany proti argumentom súdu prvej
inštancie a došlo by tak k porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania. Uvedený postup,
v rámci ktorého by odvolací súd nahrádzal chýbajúce argumenty o základných právnych otázkach
preskúmavanej veci, by znamenal nezabezpečenie riadneho prístupu k spravodlivému procesu po
podaní odvolania.

22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, keďže súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom spočívajúcim v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia znemožnil stranám
sporu uskutočňovanie im patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno v rámci zachovania dvojinštančnosti súdneho
konania napraviť v konaní pred súdom odvolacím.

23. Podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď v
rámci nového konania bude úlohou súdu prvej inštancie viazaného vyššie uvedeným právnym názorom
súdu odvolacieho v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP vec opätovne prejednať so zameraním sa na všetky
vyššie uvedené právne aspekty vecia napokon vyhodnotiť výsledky vykonaného dokazovania každý
jednotlivo, avšak podľa ust. § 191 ods. 1 CSP najmä vo vzájomných súvislostiach s prihliadnutím na
ustálenú rozhodovaciu prax (§ 220 ods. 3 CSP), s tým, že odôvodnenie nového rozhodnutia bude musieť
byť presvedčivé a preskúmateľné (§ 391 ods. 3 CSP).

24. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).