Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/26/2016 z 15. 8. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. augusta 2017, sp. zn. 2Co/26/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1110215079.1
Krajský súd Bratislava | 2Co/26/2016 | ECLI:SK:KSBA:2017:1110215079.1 | 2017-08-15 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Dedičské právo
Citované ustanovenia: § 175 ods. 2 písm. k) OSP, OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/44cae926-bff1-48eb-bbd5-ce203f05d42a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1110215079.1
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/26/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110215079
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1110215079.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Králová, členovia
senátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Ivana Jahnová, v právnej veci právnej veci žalobcu: F.. X. I., Z.
X.X.XXXX, B. J.Q. T., XX J. K., XXXXXX F., G., X. B. Š. XXX/XX, Q. B., proti žalovanej: T. F. R. I., Z.
X.X.XXXX B. Q. V. XX, B., právne zastúpená: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Zámocká 22, Bratislava,
o určenie L. nespôsobilosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa
15.6.2015, č. k. 7C/54/2010-349, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, z 15.6.2015, č. k. 7C/54/2010-349 p
o t v r d z u j e .
Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Bratislava I, rozsudkom z 15.6.2015, č. k. 7C/54/2010-349 pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal určenia, že žalovaná je dedičsky
nespôsobilá dedičského práva po poručiteľovi M. I., pretože sa dopustila zavrhnutia hodného konania
proti poručiteľovi respektíve konania proti jeho poslednej vôli spočívajúceho v tom, že žalovaná
sformulovala a napísala text závetov a následne využila nepriaznivý zdravotný stav poručiteľa v
posledných dňoch jeho života na súhlas a podpis závetov, čím vyvolala také usporiadanie dedenia, ktoré
je v rozpore so skutočnou vôľou poručiteľa a že po smrti poručiteľa vzala z domu poručiteľa umelecké
diela vo vlastníctve poručiteľa, ktoré neboli zahrnuté do dedičského konania, napriek tomu, že boli vo
vlastníctve poručiteľa a do dedičstva patria a že sfalšovala podpis na listine poslednej vôli poručiteľa
zo dňa 1.5.2004.
2. Súd prvej inštancie vychádzal z návrhu žalobcu doručeného súdu 29.3.2010 a z jeho zmeny o
ktorej bolo rozhodnuté uznesením č. k. 7C/54/2010-99 z 27.11.2011, v ktorom žalobca uvádzal, že
dňa 13.5.2004 zomrel jeho otec M. I. (ďalej len „poručiteľ"), ktorý po sebe zanechal nehnuteľnosti a
hnuteľné vecí umeleckej hodnoty. Ako zákonní dedičia prichádzali do úvahy deti poručiteľa: žalobca ,
žalovaná a I. L.. Poručiteľ zanechal 2 závety nazvané ako posledná vôľa zo dňa 26.4.2004 a posledná
vôľa zo dňa 1.5.2004 ako i dokument nazvaný darovacia zmluva zo dňa 5.4.2005. Počas dedičského
konania vznikol medzi jeho účastníkmi rozpor ohľadom platnosti oboch zanechaných závetov a preto
boli žalobca a jeho sestra I. L. odkázaní na podanie žaloby na súd podľa § 175k ods. 2 zákona č.
99 / 19630Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj OSP). O podanej žalobe Okresný súd Bratislava
I rozhodol rozsudkom tak, že ju zamietol. Žalobca sa proti uvedenému rozhodnutiu odvolal. Okrem
uvedeného konania sa žalobca v ďalšom konaní vedenom pod sp. zn. 26C/193/2006 domáhal určenia aj
neplatnosti darovacej zmluvy z 5.4.2005, ktorú uzavrel poručiteľ so žalovanou, pričom v tomto konaní bol
úspešný, lebo súd uvedenú zmluvu určil za neplatnú s odôvodnením, že darovacia zmluva je neurčitá a
nezrozumiteľná a darca v čase podpisu zmluvy nebol v dostatočnom psychickom stave na posúdenie jej
obsahu. Žalobca poukázal na to, že žalovaná je dedičsky nespôsobilá dedičského práva po poručiteľovi
pretože sa dopustila zavrhnutiahodného konania tým, že v dedičskom konaní po poručiteľovi predložila
závety poručiteľa zo dňa 1.5.2004 a zo dňa 26.4.2004, ktorých text sama sformulovala a napísala,
pričom následne využila nepriaznivý zdravotný stav poručiteľa v posledných dňoch jeho života na
dosiahnutie súhlasu a podpisu závetov. Týmto konaním vyvolala také usporiadanie dedenia, ktoré je v
rozpore so skutočnou vôľou poručiteľa. Okrem tohto konania žalovaná zatajila pred dedičmi a notárom
povereným dedičským konaním existenciu umeleckých diel vo vlastníctve poručiteľa, ktoré poručiteľ
dočasne uschoval u žalovanej. Po smrti poručiteľa ich žalovaná vzala z jeho domu a preto napriek tomu,
že boli vo vlastníctve poručiteľa a do dedičstva patrili, neboli zahrnuté do dedičského konania. Uviedol aj
to, že podpis poručiteľa na listine „posledná vôľa M. I. zo dňa 26.4.2004" nezodpovedá jeho obvyklému
podpisu z rôznych časových období jeho života a nezodpovedá ani podpisu poručiteľa na poslednej
vôli zo dňa 1.5.2004, ide preto o konanie smerujúce proti listine, v ktorej je zachytená posledná vôľa
poručiteľa. Žalobca sa odvolal na ustanovenie § 469 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nededí ten,
kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom, alebo
zavrhnutiahodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Dedičskou nespôsobilosťou je
sankcionované konanie, ktoré smeruje proti poručiteľovej slobode prejaviť poslednú vôľu, konania,
ktoré sledujú zmarenie realizácie poslednej vôle poručiteľa a konania smerujúce proti listine, v ktorej je
zachytená posledné vôľa poručiteľa. Žalovaná s návrhom nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť. Poukázala
na ustanovenia § 175k ods. 1, 2 OSP a uviedla, že vzhľadom na nesporovú povahu dedičského konania,
súd neobjasňuje skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi konania sporné. Pokiaľ sa súdu, tzn. notárovi,
nepodarí spor medzi účastníkmi dedičského konania vyriešiť dohodou a skutočnosti rozhodujúce pre
posúdenie dedičského práva ostanú medzi účastníkmi konania sporné, vydá súd uznesenie, ktorým
odkáže tohto účastníka, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo
uplatnil žalobou. Keďže návrh zo dňa 29.3.2010 nemá povahu žaloby o určenie dedičského práva
podľa § 175k ods. 2 OSP je ju potrebné posudzovať ako určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) OSP,
ktorá si vyžaduje existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a tento žalobca
nepreukázal. Žalovaná zdôraznila, že 11.7.2011 došlo v súlade s § 482 ods. 1 Občianskeho zákonníka
k dohode dedičov o vyporiadaní dedičstva po poručiteľov M. I. a notárom JUDr. Katarínou Podhradskou
bolo v zmysle § 175zca ods. 1 písm. c) OSP vydané osvedčenie o dedičstve, v rámci ktorého bolo
skonštatované, že žalovaná je povolaná dediť ako závetný aj zákonný dedič.
3. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 80 písmeno C), § 175
k odsek 1, §175 odsek 2, §175s odsek 1 písmeno b) a podľa § 175zca odsek 4 OSP a poukázal na to,
že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.7.2009, č. k. 24C/103/2005-136 je preukázané,
že dedičské konanie po poručiteľovi M. I. bolo vedené pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.
1D/398/2004. Účastníci dedičského konania F.. X. I. T. I. L. namietali absolútnu neplatnosť závetov zo
dňa 1.5.2004 a 26.4.2004 poručiteľa o ktorých žalovaná tvrdila, že sú platné. Pretože rozhodnutie o
dedičskom práve záviselo od posúdenia platnosti závetov, postupoval súd podľa § 175k OSP a uložil
žalobcovi a I. L. povinnosť, aby svoje právo uplatnili na súde žalobou v lehote 15 dní od právoplatnosti
uznesenia zo dňa 27.7.2005 č.k. 1 D/398/2004, Dnot 75/2004. Lehota na podanie návrhu márne uplynula
dňa 6.9.2005 a keďže návrh podali až 8.11.2005 ich návrh nespĺňal požiadavky podľa § 175k ods. 2 OSP
a preto ho súd posúdil podľa § 80 písm. c) OSP pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení
zamietol. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 14.12.2010, č. k. 5Co/4/2010-164 tento rozsudok
potvrdil. Osvedčením o dedičstve zo dňa 11.7.2011, 1D/398/2004, Dnot 75/2004, právoplatné dňa
27.7.2011, mal súd prevej inštancie preukázané, že na základe dohody medzi dedičmi časť hnuteľného
majetku po poručiteľovi M. I. nadobudol ako dedič zo zákona v prvej dedičskej skupine žalobca, časť
hnuteľného majetku po poručiteľovi nadobudla ako dedička zo zákona v prvej dedičskej skupine a zo
závetu žalovaná, časť hnuteľného majetku po poručiteľovi nadobudla ako zákonná dedička v prvej
dedičskej skupine I. L. a časť hnuteľného majetku po poručiteľovi nadobudla ako dedička zo závetu K. O..
Nehnuteľnosti po poručiteľovi nadobudli dedičia (žalobca, žalovaná a I. L.) zo závetu a zo zákona, každý
v rovnakom pomere. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 27.7.2011. Uznesením
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6.3.2014, č.k. 3D/99/2012-123, Dnot 30/2012, právoplatné dňa
3.4.2014, mal súd prvej inštancie preukázané, že návrhom z 13.2.2012 žalobca požiadal o prejednanie
hnuteľných vecí po poručiteľovi špecifikovaných v rozhodnutí. Súd prvej inštancie poukázal na to, že
žaloba podaná v zmysle § 175k ods. 2 OSP je žalobou na určenie právnej skutočnosti, u ktorej naliehavý
právny záujem vyplýva z právneho predpisu, čo však nie je prípad tohto konkrétneho konania, pretože
na podanie žalobného návrhu nebol žalobca odkázaný v rámci konania o dedičstve. Táto skutočnosť
okrem vyjadrenia žalobcu na pojednávaní dňa 9.4.2015 a jeho písomného vyjadrenia z 25.5.2015
vyplynula aj z vyjadrenia žalovanej na pojednávaní 15.6.2015. Z uvedeného dôvodu preto súd prvej
inštancie prejednávaný návrh žalobcu hodnotil v zmysle procesných podmienok daných ustanovením
§ 80 písm. c) OSP, vrátane povinnosti žalobcu tvrdiť a preukázať skutočnosti svedčiace o existencii
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súd prvej inštancie dôvodil, že určovací návrh
podľa § 80 písm. c) OSP má spravidla preventívny charakter - jeho účelom je poskytnúť ochranu práva
žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem sa viaže na
konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže
dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Naliehavý
právny záujem na požadovanom určení bude spravidla daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo
žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.
Pre danosť existencie naliehavého právneho záujmu je nevyhnutné, aby výrok súdneho rozhodnutia o
tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bol spôsobilý ovplyvniť právne postavenie žalobcu a teda mal za
následok zmenu jeho práv a povinností v hmotnoprávnych vzťahoch za stavu, že v danom čase nemôže
uplatňovať svoje práva žalobou na plnenie podľa § 80 písm. b) OSP. Súd prvej inštancie poukázal
na to, že určovací návrh nie je spravidla opodstatnený vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak
žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujme na ním požadovanom určení, ide o samostatný a
prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Žalobca naliehavý právny záujem odvodzoval od skutočnosti,
že v dedičskom konaní po poručiteľovi neboli do súpisu majetku poručiteľa zaradené umelecké diela,
ktoré navrhoval žalobca , pričom notár tieto aktíva vyhlásil za sporné. Preto podal určovaciu žalobu o
určenie, že veci patria do dedičstva a keďže v súčasnej dobe získal doklady, ktoré potvrdzujú existenciu
ďalšieho majetku, ktorý nebol zaradený do dedičstva, podal návrh na ďalšie prejednanie dedičstva.
Pokiaľ by súd v tomto konaní určil dedičskú nespôsobilosť žalovaného, malo by to vplyv na dodatočné
dedičské konanie, v čoho dôsledku je právne postavenie žalobcu neisté. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie uviedol, že konanie o prejednaní novoobjaveného dedičstva, ktoré žalobca inicioval a na
ktoré odkazoval, bolo právoplatne zastavené procesným rozhodnutím súdu zo dňa 6.3.2014, č. k.
3D/99/2012-123, Dnot 30/2012, právoplatný dňa 3.4.2014. Súd prvej inštancie súčasne poukázal na to,
že podľa ustálenej súdnej praxe dôvodom dodatočného dedičského konania podľa § 175x OSP nie je
vadné skutkové zistenie, ktoré mohlo mať vplyv na rozhodnutie, ktorým bolo pôvodné dedičské konanie
skončené, ani porušenie procesných zásad pri konaní o rozhodovaní veci, ale neúplnosť skutkových
podkladov týkajúcich sa len rozsahu majetku a dlhov poručiteľa, ktorá sa správnosti pôvodného
rozhodnutia nedotýka. Konanie o novoobjavenom majetku, na rozdiel od obnovy konania, neotvára
vec už právoplatne skončenú, ale naopak na výsledky pôvodného dedičského konania nadväzuje,
vychádza z nich, ale v ničom do stavu nimi vytvoreného nezasahuje. V konaní o dodatočnom prejednaní
dedičstva je preto okruh účastníkov (s výnimkou prípadu, keď bolo pôvodné dedičské konanie zastavené
pre nemajetnosť alebo odovzdanie nepatrného dedičstva tomu, kto sa postaral o pohreb) ten istý ako
bol v pôvodnom konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktorým sa konanie skončilo, (rozhodnutie
NS SR sp. zn. 2Cdo 108/2008). Aj v prípade, že by žalobca opätovne inicioval dodatočné dedičské
konanie, nedosiahol by žiadnu zmenu jeho právneho postavenia vo vzťahu k žalovanej pretože
v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva je okruh účastníkov ten istý ako v pôvodnom konaní
a to bez rozdielu na prípadný úspech žalobcu v prejednávanom spore a preto vo veci naliehavý
právny záujem nie je daný. Dôvody danosti naliehavého právneho záujmu žalobca rozšíril v podaní
z 26.5.2015, v ktorom uviedol, že naliehavý právny záujem spočíva v prvom rade v jeho postavení
neopomenuteľného dediča, ktorý utrpel finančnú ujmu, keďže bol okradnutý žalovanou o umelecké
diela patriace do dedičstva ako i o finančnú hotovosť poručiteľa uloženú na jeho bankových účtoch a
spočíva aj v tom, že preukazuje konkrétne situácie, kde sa žalovaná dopustila zavrhnutiahodného
konania s cieľom bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie k tomuto zdôvodneniu naliehavého
právneho záujmu poukázal na to, že predmetom prejednávanej veci je určenie, že žalovaná je dedičsky
nespôsobilá dedičského práva po poručiteľovi, pričom žalobca svoj naliehavý právny záujem na tomto
určení odvodzuje od domnienky, že bol žalovanou v dedičskom konaní ukrátený v majetkovej sfére tým,
že žalovaná dedila i napriek tomu, že sa dopustila proti poručiteľovi zavrhnutiahodného konania, čím
by mala byť nespôsobilá dedičského práva. Na takomto určení naliehavý právny záujem daný nie je
pretože kladné súdne rozhodnutie by nebolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu. Konanie
o dedičstve poručiteľa je právoplatne skončené vydaným osvedčením o dedičstve, čo znamená, že
žalobca by i v prípade úspechu v tomto konaní nedosiahol zmenu jeho právneho postavenia vo vzťahu
k žalovanej a dodal, že žalobcom popisované zavrhnutiahodné konanie, ktorého sa mala žalovaná
dopustiť je otázkou predbežnou vo vzťahu k oprávnenosti dedičského práva, pričom táto otázka by bola
posudzovaná v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 24C/103/2005 v prípade, ak by sa so
žalobným návrhom podaným podľa § 175k ods. 2 OSP žalobca bol býval obrátil na súd v 15 dňovej
lehote, ktorá mu bola uložená uznesením zo dňa 11.7.2011, 1 D/398/2004, Dnot 75/2004, právoplatné
27.7.2011. Súd prevej inštancie odvolávajúc sa na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo 108/2008
poukázal na to, že zmenu okruhu účastníkov dedičského konania po nebohom Ernestovi Zmetákovi
nie je možné dosiahnuť vyslovením dedičskej nespôsobilosti niektorého z dedičov po právoplatnom
skončení prvotného dedičského konania, za predpokladu, že dôvody dedičskej nespôsobilosti existovali
už počas pôvodného dedičského konania a účastníci dedičského konania ich v tomto dedičskom konaní
neuplatnili. Skutočnosť, že prejednávaná žaloba bola podaná už v čase, keď prebiehalo pôvodné
dedičské konanie nie je pre posúdenie veci významná, pretože námietka dedičského práva žalovanej
nebola uplatnená pred dedičským súdom, resp. dedičský súd sa s touto otázkou vyporiadal najneskôr
vydaním rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo a ktoré už nadobudlo právoplatnosť. Okrem
zamietnutia žaloby žalobcu pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu označil súd prvej inštancie
ako dôvod pre zamietnutie žaloby aj nedostatok vecnej legitimácie strán sporu. Uviedol, že pre sporové
konanie začaté na základe návrhu podaného odkázanými dedičmi (§ 175k ods. 2 OSP) treba považovať
všetkých účastníkov konania o dedičstve za nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia § 91 ods.
2 OSP, a to tak na strane žalujúcej, ako aj na strane žalovanej, z čoho vyplýva, že účastníkmi konania
vo veci, ktorej predmetom je spor o dedičské právo niektorého z dedičov, musia byť všetci účastníci
dedičského konania, teda popri žalobcovi a žalovanej aj dcéra poručiteľa p. I. L. a vnučka poručiteľa K.
O., v opačnom prípade súd musí návrh pre nedostatok vecnej legitimácie zamietnuť.
4. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom navrhované určenie nie je z dôvodu
nedostatku naliehavého právneho záujmu spôsobilým prostriedkom ochrany práva, žalobu zamietol bez
toho, aby sa zaoberal meritom veci. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 OSP tak,
že o nej rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
5. Žalobca sa proti rozsudku v zákonnej lehote odvolal a tvrdí , že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) OSP.) na
základe toho vec nesprávne právne posúdil (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP). Uviedol, že prvoinštančný
súd tvrdí , že na požadovanom určení dedičskej nespôsobilostí žalovanej nemá naliehavý právny
záujem, sám súd však vo veci začal vykonávať dokazovanie či už listinami, pripojenými spismi, alebo
výsluchmi svedkov. Poukázal na to, že žaluje prehlásenie dedičskej nespôsobilostí žalovanej pre
jej zavrhnutiahodné konanie a pre jej bezdôvodné obohatenie. Ak by prvoinštančný súd dospel k
záveru, že sa žalovaná dopustila zavrhnutiahodného konania proti poručiteľovej poslednej vôli, tak
žaluje aj vydanie bezdôvodného obohatenia. Žiaden právny predpis mu nezakazuje a nezakazoval
žalovať tak, ako žaloval žalovanú podľa ustanovenia § 80 písm. c/ OSP a preto je toho názoru že
súd prvej inštancie mu odňal základné ústavné právo konať pred súdom. Pokiaľ prvoinštančný súd
vo veci začal vykonávať dokazovanie či už listinami, pripojenými spismi, alebo výsluchmi svedkov, a
až na v poradí treťom pojednávaní sa začal zaujímať o naliehavý právny záujem, bol žalobca toho
názoru, že súd prvej inštancie jeho naliehavý právny záujem preukázaný mal a poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR, z konania sp. zn. 4 Cdo 111/2008, v ktorom tento súd uviedol, že ak súd
zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je
vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke (čo sa v prejedávanej veci stalo, nakoľko
prvoinštančný súd vo veci vykonal dokazovanie - listinami, pripojenými spismi a výsluchmi svedkov).
Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba v prejednávanej
veci) je v zmysle § 80 písm. c/ OSP existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie
naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania. Ak by prvoinštančný súd
dokončil dokazovanie, tak ako ho začal, dospel by k záveru, že osoba prichádzajúca do úvahy ako dedič
(žalovaná) sa dopustila zavrhnutiahodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Konanie
namierené proti poslednej vôli poručiteľa nemusí napĺňať skutkovú podstatu trestného činu, musí však
naplniť podmienku, že so zreteľom k motivácii, forme, intenzite, či účinkom, je ho možné považovať za
zavrhnutiahodné. To znamená, že musí predstavovať taký zásah do poručiteľovej poslednej vôle, ktorý
je v rozpore s dobrými mravmi. Z hľadiska definície pojmu dobré mravy, zákon takúto definíciu explicitne
neuvádza, pričom však možno za dobré mravy považovať základné a všeobecne rešpektované zásady
mravného poriadku demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť
a vzájomné rešpektovanie. Ide v podstate o súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel (noriem) v
spoločnosti všeobecne uznávaných. Za v rozpore s dobrými mravmi v kontexte ustanovenia § 469
Občianskeho zákonníka možno považovať konanie, v dôsledku ktorého chcela osoba pripadajúca do
úvahy ako dedič pri dedení dosiahnuť výhodnejšie postavenie, než aké by jej inak patrilo, alebo ak
by týmto konaním naopak niekoho na dedičských právach ukrátila. Môže to byť konanie spočívajúce
v psychickom donútení alebo podvode, ktorým sa konajúci snaží poručiteľa pohnúť k určitému prejavu
(napr. snaží sa ho ovplyvniť vo svoj prospech alebo zamedziť poručiteľovi prejaviť poslednú vôľu).
Zavrhnutiahodným prejavom môže byť aj zničenie závetu, jeho sfalšovanie alebo podvrhnutie iného
závetu. Zavrhnutiahodného konania sa možno dopustiť aj po poručiteľovej smrti. Spoločným znakom
pre takto vymedzené konanie proti prejavu poslednej vôle poručiteľa, ktoré má za následok dedičskú
nespôsobilosť, je úmysel konajúcej osoby. Právne následky dedičskej nespôsobilosti tak následne
spočívajú v tom, že dedič nemôže dediť. Dedičská nespôsobilosť sa vzťahuje tak na dedičov zo zákona,
ako aj na dedičov zo závetu. Ak je nespôsobilý dediť zákonný dedič, podiel na dedičstve, ktorý by mu
mal pripadnúť, dedia ďalší dedičia zo zákona. V prípade, keď je nespôsobilý dediť dedič zo závetu,
dedia namiesto neho dedičia zo zákona (§ 461 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca tvrdí, že
žalobu na určenie dedičskej nespôsobilosti žalovanej skutkovo odvodzoval tým, že táto mala podvrhnúť
v dedičskom konaní závet zo dňa 26.4.2004, ktorý bol v rozpore so skutočnou vôľou poručiteľa a
ďalšími dôvodmi uvedenými v návrhu (bezdôvodné obohatenie, zatajenie vecí patriacich do dedičstva).
Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na
jej upevňovanie a rozvíjanie (IV. ÚS 1/02). V občianskom súdnom konaní súd rozhodne na základe
skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, a aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods.
1 OSP). Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí teda predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé
zistenie skutkového stavu - dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania
v zmysle či. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, najmä garanciám obsiahnutým v
princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne rozhodnutie. Žalobca bol toho názoru, že súd prvej
inštancie v rozpore s ustanovením § 157 odsek 2 OSP napadnuté rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd, napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu, ktoré jej bolo doručené 2.10.2015 cestou jej právneho zástupcu,
nevyjadrila.
7. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna
úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek 1 CSP),
rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.
8. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP).
Vec prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385
ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie,
nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 tohto
ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Keďže odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil, poukazuje
na zdôraznenie správnosti rozhodnutia už len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalovaného v odvolaní.
11. Žalovaný nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci nepreukázal existenciu
svojho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
12. Smrť fyzickej osoby je v majetkových veciach právnou skutočnosťou, s ktorou je spojená univerzálna
sukcesia práv a povinností a to na základe hmotnoprávnych ustanovení upravujúcich oblasť dedičského
práva. Ide predovšetkým o ustanovenia § 460 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
aj OZ), podľa ktorého sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Právna úprava dedičského práva
vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva (§ 175a a nasl. OSP) a predpokladá
aj to, že po každom poručiteľovi musí byť dedičstvo súdom prejednané a o ňom rozhodnuté. Samotné
dedičské konanie po poručiteľovi začína aj bez návrhu.
13. Postup súdu v konaní o dedičstve pri spore o dedičstvo bol v rozhodnej dobe pre toto konanie
upravený v ustanoveniach § 175k odsek 1, a 2 OSP, podľa ktorého ak niekto pred potvrdením
nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo
neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že
je dedičom (odsek 1). Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností,
odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí
ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba
nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča (odsek 2). V prípade,
že je medzi tými, ktorí si uplatňujú právo na dedičstvo sporná skutková stránka veci, postupuje súd
podľa ustanovenia § 175k odsek 2 OSP, pretože súd v nesporovom konaní nemá z procesného hľadiska
možnosť objasňovať sporné skutočnosti. Ak sa nepodarí uvedený spor vyriešiť dohodou a skutočnosti
rozhodné pre posúdenie dedičského práva zostanú i po pokuse o odstránenie sporu medzi jeho
účastníkmi rozporné, odkáže súd uznesením toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej
pravdepodobné , aby svoje právo uplatnil žalobou a na jej podanie určí lehotu. Z obsahu spisu (z
rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. 24C/103/2005-136, z 23.7.2009) vyplýva, že v konaní
o dedičstve po poručiteľovi M. I. vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 1D/398/2004,
Dnot/75/2004, bola žalobcovi uznesením č. k. z 27.7.2005 uložená povinnosť, aby v lehote do 15 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia podal žalobu na určenie neplatnosti závetu poručiteľa zo dňa 1.5.2004
a žalobu o určenie neplatnosti závetu poručiteľa zo dňa 26.4.2004. Predmetná žaloba bola rozsudkom
č. k. 24C/103/2005 - 136 z 23.7.2009 zamietnutá. Krajský súd v Bratislave tento rozsudok rozhodnutím
č. k. 5Co/4/2010-164 z 14.12.2010 potvrdil. Ak odkázaný účastník dedičského konania (dedič) nebol vo
veci samej úspešný alebo žalobu v stanovenej lehote nepodal, má to za následok, že súd (§175k odsek
2 veta tretia OSP) pokračuje v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
14. Ak účastník dedičského konania (dedič) v priebehu dedičského konania podá žalobu, ktorou
sa domáha určenia spornej skutočností alebo spornej právnej otázky významnej pre určenie jeho
dedičského práva bez toho, aby bol na podanie takejto žaloby vyzvaný súdom v dedičskom konaní,
musí vždy tvrdiť a preukazovať skutočností, z ktorých vyplýva, že má na požadovanom určení naliehavý
právny záujem a platí to aj v prípade, ak by aj žaloba spĺňala náležitosti žaloby v zmysle ustanovenia
§ 175 k odsek 2 OSP.
15. Podľa ustanovenia § 80 písmeno c) OSP sa možno žalobou domáhať, aby bolo rozhodnuté o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Vo vzťahu k
takejto žalobe musí žalobca vždy tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyplýva, že na požadovanom
určení má naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem, tak ako ho už zadefinoval aj súd prvej
inštancie, je daný spravidla vtedy, ak bez tohto určenia by sa postavenie žalobcu stalo právne neistým.
Pre danosť existencie naliehavého právneho záujmu je nevyhnutné, aby výrok súdneho rozhodnutia o
tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bol spôsobilý ovplyvniť právne postavenie žalobcu a teda mal za
následok zmenu jeho práv a povinností v hmotnoprávnych vzťahoch za stavu, že v danom čase nemôže
uplatňovať svoje práva žalobou na plnenie podľa § 80 písmeno b) OSP.
16. Dedičské konanie po poručiteľovi bolo dňom 27.7.2011, kedy nadobudlo právoplatnosť osvedčenie
o dedičstve 1D/398/2004, Dnot/75/2004, vydané notárom JUDr. Katarínou Pohronskou, ukončené.
Dedičia (aj žalobca a žalovaná z tohto konania) sa o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi M. I.
dohodli. Z obsahu žaloby žalobcu a jeho tvrdenia naliehavého právneho záujmu vyplýva, že sleduje
pomocou uplatneného určenia docieliť revíziu právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia vo
vzťahu k dedeniu (okruh dedičov) novoobjaveného alebo pre spornosť nevysporiadaného majetku po
poručiteľovi. Takýto postup však je nielen procesne neprípustným spôsobom právnej ochrany, ale nemá
ani oporu v hmotnom práve. Konanie o novoobjavenom majetku, neotvára vec už právoplatne skončenú,
ale naopak na výsledky pôvodného dedičského konania nadväzuje, vychádza z nich, ale v ničom do
stavu nimi vytvoreného nezasahuje. V konaní o novoobjavenom majetku respektíve o dodatočnom
prejednaní dedičstva je preto okruh účastníkov (s výnimkou prípadu, keď bolo pôvodné dedičské konanie
zastavené pre nemajetnosť alebo odovzdanie nepatrného dedičstva tomu, kto sa postaral o pohreb) ten
istý ako bol v pôvodnom konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktorým sa konanie skončilo. Preto
záver súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení
je vecne správny, z ktorého dôvodu bolo potrebné žalobu zamietnuť.
17. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a preto aj nutnosť tvrdiť a
preukázať skutočnosti z ktorých jeho existencia vyplýva u všetkých určovacích návrhov je nevyhnutnou
podmienkou toho, aby bolo súdu umožnené o návrhu meritórne konať. Existenciu naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení súd skúma z úradnej povinnosti. Tento právny záujem musí existovať i
v čase, kedy súd vyhlasuje rozsudok o prejednávanej veci, z čoho vyplýva, že pokiaľ aj súd vo veci začal
vykonávať dokazovanie podľa návrhov strán sporu, takýto postup vedenia konania ešte neznamená
automaticky dannosť a preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil.
19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262
odsek 1 CSP. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Toto rozhodnutie prijal sená Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podia odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).