Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1CoKR/64/2017 z 13. 11. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. novembra 2017, sp. zn. 1CoKR/64/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1110237913.1
Krajský súd Bratislava | 1CoKR/64/2017 | ECLI:SK:KSBA:2017:1110237913.1 | 2017-11-13 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Incidenčné spory
Citované ustanovenia: ZKR, OZ, ObZ, CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b5ad376-eeaa-47f1-bed2-86e12d0252de
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1110237913.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoKR/64/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110237913
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1110237913.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členiek
senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: X.. S. I.,
nar. XX.XX.XXXX, I. X/X, XXX XX D., zast.: JUDr. Vladimír Štrbík, advokát, Námestie slobody 22,
971 01 Prievidza, proti žalovanému: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom
Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: T.E. - TEPELNÁ ENERGIA,
s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Klincova 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 31 718 761, v konaní o
uznanie popretej pohľadávky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.
3Cbi/25/2010-82 zo dňa 06.11.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k.
3Cbi/25/2010-82 zo dňa 06.11.2015   potvrdzuje.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania   nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní 3Cbi/25/2010 vydal dňa 06.11.2015 rozsudok, ktorým žalobu
zamietol. Vo vzťahu k trovám konania súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania
nepriznáva.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
16.09.2010 domáhal určenia, že ním prihlásená pohľadávka vo výške 3.320,- Eur je po práve a zaraďuje
sa do konkurznej podstaty. Svoj nárok odôvodnil vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka, pričom jeho
pohľadávka vyplýva z uhradenia finančných prostriedkov dohodnutých č. G/2008/25G vo výške 3.320,-
Eur, ktoré boli odoslané na účet úpadcu a nie na účet spoločnosti GRUNTY, s r.o., úpadca uvedenú sumu
žalobcovi nevrátil. Pohľadávka žalobcu vyplýva z Dohody o uznaní a splatení peňažného dlhu zo dňa
15.05.2009, uzavretej medzi úpadcom a žalobcom. Správca považoval prihlásenú pohľadávku veriteľa
za úplnú, následne ju poprel s dátumom popretia 17.08.2010 z dôvodu neexistencie právneho vzťahu s
úpadcom a absolútne neplatné uznanie dlhu. Tvrdenia správcu o neexistencii právneho vzťahu žalobca
považoval za nepravdivé a uviedol, že zámerne bol uvedený do omylu, čo sa týka bankového účtu
uvedeného v Zmluve o uzavretí budúcej zmluvy č. G/2008/25G. Plnením tejto sumy žalobca poukázal
čiastku 3.320,- Eur na účet úpadcu, peniaze úpadca žalobcovi nevrátil späť. Žalobca má za to, že v
úmysle podvodu existovalo personálne prepojenie medzi spoločnosťami, a to v osobách ich konateľov.
Medzi úpadcom a žalobcom bola dňa 15.05.2009 spísaná Dohoda o uznaní a zaplatení peňažného dlhu.
Dňa 09.07.2012 doručil žalobca súdu prvej inštancie zmenu žaloby vo veci a dňa 30.10.2012 doručil
podanie, aby v rámci incidenčnej žaloby súd prvej inštancie prejednal ako predbežnú otázku platnosť
alebo neplatnosť predmetných (sporných) zmlúv. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13.05.2015
poukázal na konanie 2Cbi/69/2010 o určenie pravosti pohľadávky vo výške 22.198,- Eur z titulu zmluvy



G/2008/44, uzavretej dňa 27.06.2008 medzi tými istými stranami, aké vystupujú v tomto konaní pred
súdom prvej inštancie. Vo vzťahu k žalobe na riešenie prejudiciálnej otázky platnosti zmlúv žalovaný
uviedol, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti zmluvy, ktorej zmluvnou stranou žalovaný nikdy
nebol. Zmluva bola uzavretá výlučne medzi žalobcom a spoločnosťou GRUNTY, s.r.o. a tak absentuje
naliehavý právny záujem žalobcu na určení, či existuje právny vzťah, alebo nie. Žalobca v žalobe uvádza,
že zaplatil prvú splátku kúpnej ceny vo výške 50.000,- Sk, čo predstavuje polovicu žalovanej pohľadávky
v sume 1.660,- Eur v hotovosti pri podpise rezervačnej zmluvy spoločnosti GRUNTY, s.r.o. a druhú
splátku vo výške 50.000,- Sk do 7 dní od podpisu zmluvy. Žalovaný preto požiadal súd, aby vyzval
žalobcu na predloženie potvrdení (dôkazov) o zaplatení a spôsobe zaplatenia oboch splátok kúpnej
ceny za garáže (ktoré spolu tvoria žalovanú sumu), tak ako vyplýva z prílohy č. 3 k zmluve. Súd prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania v konaní ustálil, že uznesením tunajšieho súdu zo dňa
28.05.2010, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 106B/2010 dňa 03.06.2010, bol vyhlásený
konkurz na majetok uvedeného dlžníka. Prihláškou pohľadávky si žalobca ako veriteľ uplatnil u správcu
dňa 30.06.2010 nezabezpečenú pohľadávku vo výške 22.198,- Eur a pohľadávku vo výške 3.320,- Eur.
Ako právny dôvod uviedol, že na základe zmluvy o rezervácii a Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy č.
G/2008/25G o prevode vlastníctva garáže č. 25 zo dňa 29.05.2007 so spoločnosťou GRUNTY, s.r.o. a na
základe pokynov ekonomického úseku poukázal dohodnuté finančné prostriedky vo výške 3.320,- Eur
na účet úpadcu. Spoločnosť GRUNTY, s.r.o. nedodržala zmluvné podmienky a veriteľ odstúpil od zmluvy
a žiadal vrátenie poskytnutého plnenia. Úpadca svoj dlh uznal listom zo dňa 15.05.2009 a zaviazal sa
vrátiť žalobcom poskytnuté prostriedky v plnej výške. Dlžník túto sumu žalobcovi nevrátil. Zo záznamu
o popretí pohľadávky zo dňa 17.08.2010 je zrejmé, že správca konkurznej podstaty poprel pohľadávku
žalobcu v rozsahu 3.320,- Eur z dôvodu, že medzi ním a úpadcom neexistuje žiaden právny vzťah a ide
o absolútne neplatné uznanie dlhu. Absentujú listiny, ktoré by preukazovali existenciu právneho vzťahu
medzi úpadcom a veriteľom. Zo Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy č. G/2008/25G o prevode vlastníctva
garáže č. 25 zo dňa 27.06.2008 je zrejmé, že táto bola uzavretá medzi GRUNTY, s.r.o. ako budúcim
predávajúcim a žalobcom ako budúcim kupujúcim. V zmysle čl. 4 ods. 1 sa dohodli na úhrade kúpnej
ceny v splátkach, pričom splátkový kalendár ako príloha č. 3 tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, v zmysle
čl. 3 ods. 4 sa zaviazal žalobca zložiť rezervačný poplatok, ktorý bude slúžiť ako prvá splátka dohodnutej
kúpnej ceny. Dohoda o uznaní a splatení peňažného dlhu bola uzavretá dňa 15.05.2009 medzi žalobcom
ako veriteľom a úpadcom, t.j. spoločnosťou T.E. - TEPELNÁ ENERGIA, s.r.o. ako dlžníkom, a to podľa
ust. § 323 a § 303 ObchZ. Predmetom bolo uznanie dlhu vo výške 3.320,- Eur voči X.. S. I., D.. Z
prihlášky pohľadávky žalobcu do konkurzného konania 3R/2/2009, vedeného voči úpadcovi GRUNTY,
s.r.o. súd prvej inštancie zistil, že žalobca si dňa 30.06.2010 prihlásil do toho konania pohľadávku vo
výške 3.320,-Eur z dôvodu, že na základe zmluvy o rezervácii a Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy č.
G/2208/25G o prevode vlastníctva garáže č. 25 zo dňa 29.05.2008 so spoločnosťou GRUNTY, s.r.o. a
na základe pokynov ekonomického úseku poukázal dohodnuté finančné prostriedky na účet úpadcu.
Titulom nedodržania zmluvných podmienok žalobca od zmluvy odstúpil a žiadal vrátiť plnenie. Prílohou
prihlášky bolo totožné znenie dohody o uznaní   a splatení   peňažného   dlhu  zo   dňa 15.05.2009,
ako   v prípade   spoločnosti
T.E. - TEPELNÁ ENERGIA, s.r.o. v dohode zo dňa 15.05.2009. Súd prvej inštancie mal za preukázané
z  potvrdení VÚB a.s. Bratislava, že žalobca uhradil sumu 1.660,- Eur ako prvú splátku a súd zistil,
že žalobca uhradil sumu 1.660,- Eur ako rezervačný poplatok za garáž č. 25 z účtu č. XXXXXXXXXX/
XXXX. Uznesením zo dňa 04.09.2012 súd nepripustil zmenu žaloby. Súd prvej inštancie s poukazom
na ust. § 23 ods. 1, ust. § 199 ods. 9, ust. § 28 ods. 1, 5, ust. § 29 ods. 1, 6, 9, ust. § 32 ods. 3, 4,
6 zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR, ako aj na základe ust. § 599 ods. 2 ObčZ, ako aj podľa ust. § 567 ods. 1,
2 ObčZ, podľa ust. § 533 ods. 1 ObchZ mal za preukázané, že žalobca, ako budúci kupujúci, uzavrel
so spoločnosťou GRUNTY, s.r.o., ako budúcim predávajúcim Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy č.
G/2008/25G o prevode vlastníctva garáže č. 25. Ako miesto plnenia peňažného záväzku si dohodli účet
v Tatra banke v súlade s ust. § 567 ObčZ. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že uvedený účet patril
spoločnosti T.E. - TEPELNÁ ENERGIA, s.r.o. - úpadcovi. Skutočnosť, či žalobca v čase uzavretia zmluvy
mal vedomosť o tom, že účet patrí spoločnosti GRUNTY, s.r.o. je v danej veci irelevantná, nakoľko v
žiadnom ustanovení nie je vymedzená povinnosť veriteľa uviesť v zmluve ako miesto plnenia číslo účtu,
ktoré by patrilo iba jemu. Súd prvej inštancie preto zmluvu č. G/2008/25G považuje za platne uzavretú
a na právny dôvod vzniku pohľadávky titulom vydania bezdôvodného obohatenia (vrátenia peňažných
prostriedkov ako mylne zaplatených na účet úpadcu), ktorý nebol ako právny dôvod uvedený v prihláške,
sa neprihliada. V konaní nebol uznaný ako správny názor žalobcu, že platil na účet úpadcu v domnení,
že platí spoločnosti GRUNTY, s.r.o., a preto úpadca nemá právo na tieto finančné prostriedky. V  zmysle
ust. § 567 ObčZ si v zmluve môžu dohodnúť miesto plnenia kdekoľvek, je vecou veriteľa (GRUNTY



s.r.o.), akým spôsobom si následne dohodol vysporiadanie zaslaných peňažných prostriedkov na účet
spoločnosti úpadcu so spoločnosťou úpadcu. Z uvedeného dôvodu, ak existuje záväzok spoločnosti
GRUNTY, s.r.o. vrátiť peňažné prostriedky (zálohu vo výške 3.320,- Eur) titulom odstúpenia od zmluvy,
tento záväzok, resp. pohľadávka žalobcu, existuje iba voči spoločnosti GRUNTY, s.r.o., ktorá bola v
zmluvnom, a teda právnom vzťahu s osobou žalobcu, ako jeho zmluvná strana. Úpadca nebol zmluvnou
stranou so žalobcom, preto nemá žiadnu právnu povinnosť vrátiť peňažné prostriedky. Úpadca preto
nemohol v žiadnej dohode uznať titulom odstúpenia od zmluvy žiaden záväzok, nakoľko v zmluvnom
vzťahu, od ktorého sa odstúpilo, nikdy nebol. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za to,
že z obsahu dohody o uznaní dlhu nemožno vyvodiť záver, že by sa v nej úpadca zaviazal a vyhlásil,
že uspokojí žalobcu v prípade, ak tak neurobí spoločnosť GRUNTY, s.r.o. S poukazom na uvedené
preto záväzok úpadcu T.E. - TEPELNÁ ENERGIA, s.r.o. voči žalobcovi nevznikol v dôsledku uzavretej
dohody o uznaní, ani titulom ručenia v zmysle § 303 ObchZ. Žalobca sa okrem iného nedomáhal v
prihláške uznania pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia, ani titulom pristúpenia k záväzku v
zmysle ust. § 533 OZ, na ktoré poukazuje v žalobe o uznanie pravosti pohľadávky v konaní. Žalobca
nepreukázal existenciu písomnej dohody s úpadcom, ani nepreukázal, že by úpadca pristúpil k záväzku
žalovaného podľa ust. § 534 OZ. Týmto mal súd v konaní za preukázané, že žalobca nepreukázal
dôvodnosť žaloby na vrátenie peňažných prostriedkov a na záver odôvodnenia súd prvej inštancie dáva
do pozornosti fakt, že správca konkurznej podstaty úpadcu GRUNTY, s.r.o. uznal pohľadávku žalobcu
prihlásenú aj do konkurzu GRUNTY, s.r.o. v celom rozsahu za dôvodnú a z rovnakého právneho dôvodu,
t.j. uzatvorenej zmluvy a následného uznania dlhu zo strany skutočného strany sporu zmluvného vzťahu,
ktorým bola spoločnosť GRUNTY, s.r.o. Na takto istenom skutkovom základe preto súd prvej inštancie
vydal rozsudok, ktorým žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú. Žalovanému nepriznal náhradu
trov konania s poukazom na ust. § 100 ods. 2 ZKR.

3. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.11.2015 podal žalobca odvolanie dňa
25.01.2016. Odvolanie je podané riadne a včas (odvolanie bolo doručené žalobcovi dňa 12.01.2016) V
odvolaní žalobca uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, ako aj z dôvodov, že
súd prvej inštancie na posudzovanú právnu vec aplikoval nesprávne ustanovenie právneho predpisu.
Odvolanie podáva podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP (ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP), ako aj
z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 OSP (ust. § 365 ods. 1 CSP). V  odvolaní považuje za nepravdivé,
že číslo účtu v zmluve je dohodnutým miestom plnenia a má za to, že v konaní preukázal, že číslo
účtu bolo označené ako číslo účtu budúceho predávajúceho. Takže on sám sa mylne domnieval, že
peniaze posiela na účet spoločnosti, s ktorou podpisoval zmluvu, čo sa neskôr ukázalo ako nepravda.
Nie je preto možné sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní bolo náležite preukázané,
že išlo o miesto plnenia. Ak teda nešlo o plnenie na dohodnutom mieste plnenia, tak úpadca tieto
prostriedky prevzal neoprávnene, stali sa jeho majetkom a je preto povinný ich vydať v plnej výške,
nakoľko nepodliehajú konkurzu. Na takto uvedených dôvodoch odvolania má preto dovolateľ za to,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vnútorne rozporné, kedy zo zistených skutočností je zrejmé, že
právna argumentácia súdu prvej inštancie neobstojí. Z nesprávneho posúdenia určenia miesta plnenia
v zmluve ako čísla účtu budúceho predávajúceho a na tomto nesprávnom určení založené nesprávne,
právne základy napĺňajú preto odvolacie dôvody. Poukazuje na to, že on sám predložil žalobu na
prejednanie predbežnej otázky platnosti alebo neplatnosti zmluvy č. G/2008/24G. Domáhal sa určenia
jej absolútnej neplatnosti, a preto mu nie je zrejmé, prečo súd jeho žalobu zamietol. Poukazuje na
citácie z renomovanej právnej literatúry. Má za to, že pokiaľ je incidenčné konanie súdnym konaním,
v ktorom sa okrem iného prejednáva platnosť alebo neplatnosť zmlúv, bolo povinnosťou súdu túto
otázku ním nastolenú v konaní prejednať. Veriteľ si prihláškou uplatňuje svoje právo a uvádza stav
podľa svojho najlepšieho vedomia, podanie prihlášky je limitované termínom, nie je preto pravdou, že
súd je viazaný obsahom podanej prihlášky a právnym dôvodom v nej uvedeným. Veriteľ podľa názoru
odvolateľa disponuje svojim právom domáhať sa nárokov, a preto má súd povinnosť prerokovať to, čo je
pre posúdenie veci rozhodujúce. Nie je mu zrejmé, z akého dôvodu je obsahom odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie rozsiahle odôvodnenie účinkov odstúpenia od zmluvy, ktorej platnosť odmietol súd
prvej inštancie prejednať ako predbežnú otázku. Rovnaké pochybenia vyslovuje odvolateľ aj vo vzťahu
k záverom zisteným súdom prvej inštancie pri posudzovaní úkonov uznania dlhu. Poukazuje na platný
právny poriadok, podľa ktorého je možné uznať aj neexistujúci záväzok, čím je založená fikcia jeho
existencie, ak sa nepreukáže opak. Nepresvedčivo pôsobí aj konštatovanie súdu vo vzťahu k skúmaniu
plnenia záväzku jeho osoby ako budúceho kupujúceho na č. účtu v banke. Bezdôvodné obohatenie
je objektívnym inštitútom upraveným v právnom poriadku SR, a preto má na tomto základe založený
nárok na uznanie jeho pohľadávky v konaní voči označenému žalovaného. Závery súdu preto podľa



názoru odvolateľa nemôžu právne obstáť ako zákonné a dôvodné. Poukazuje na to, že sa súd prakticky
stotožnil so všetkými tvrdeniami žalovaného aj keď boli nezákonné, v rozpore s obsahom spisu alebo
právne nepodložené a tieto príkladne uvádza na č.l. 110 odvolania založeného v spise. Poukazuje na
ust. § 157 ods. 1 OZ, ust. § 567 ods. 2 OZ a uvádza, že súd neskúmal zúčtovanie príjmu, ktorý bol
daňovým príjmom žalovaného. Je zrejmé, že sporným bodom zmluvy nie je to, že účet patril inej firme,
ale to, že v zmluve bolo uvedené, že ide o účet budúceho predávajúceho, čo zjavne nebola pravda.
Žalobca poukazuje na to, že pri podpise konal ako spotrebiteľ v dobrej viere a bol uvedený do omylu,
resp. bol podvedený. Nie je mu zrejmé, ako sa mohol dovolávať do termínu podania prihlášok (vzhľadom
na krátkosť lehoty) neplatnosti zmluvy. Záverom uvádza, že podľa jeho najlepších predpokladov sú
naplnené všetky odvolacie dôvody pre zrušenie ním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a má
za to, že mu bolo bránené konať pred súdom. Navrhuje, aby odvolací sud ním napadnutý rozsudok v
celom rozsahu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na nové konanie, resp. alternatívne navrhuje, aby odvolací
súd sám rozhodol a určil, že úpadca sa neoprávnene obohatil, a preto je povinný vydať finančnú sumu
1.660,- Eur žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

4. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalobcu žalovanému, tak ako vyplýva z doručenky na č.l. 114
spisu, aby sa v lehote vo výzve uvedenej písomne vyjadril. Výzva bola doručená dňa 06.06.2016 (na č.l.
114 spisu). Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 07.09.2016, ktoré doručil do podateľne súdu prvej inštancie
dňa 08.09.2016, vyplýva, že sa stotožňuje s výrokom rozsudku a v celom rozsudku trvá na svojich
vyjadreniach. Neuznáva nárok žalobcu v celom rozsahu. Z dôvodu totožnosti obsahu odvolania žalobcu
s doterajšími vyjadreniami žalovaného, ktoré uplatnil v konaní a dokazovaní pred súdom prvej inštancie,
nepovažuje za potrebné sa k odvolaniu vyjadriť a v celom rozsahu sa odvoláva na svoje doterajšie
vyjadrenia. Žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 06.11.2015 potvrdil.

5. Súd prvej inštancie doručil žalobcovi dňa 01.03.2017 (č.l. 118) výzvu o potrebe zvolenia advokáta v
súlade so zák. č. 160/2015 Z.z. CSP. Listom zo dňa 10.03.2017 žalobca oznámil advokáta v konaní a
doložil rovnopis splnomocnenia na právne zastúpenie, tak ako je založené na č.l. 120 spisu.

6. Krajský súd v Bratislave prejednal vec v napadnutej časti podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo, či súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav prejednávanej veci a akými právnymi skutočnosťami sa zaoberal pri posudzovaní žaloby
o uznanie popretej pohľadávky žalobcu. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podstatnou otázkou
pri rozhodovaní súdu bolo právne ustáliť, či žalobca v konaní o uznanie popretej pohľadávky preukázal
a náležite pred súdom prvej inštancie preukázal oprávnený dôvod jej vzniku, výšku, vymáhateľnosť a
poradie jej uspokojenia, ktoré uviedol v prihláške do konkurzu na majetok označeného úpadcu. Súd
prvej inštancie, preto v konaní o uznanie popretej pohľadávky sa musí zaoberať vecne a skutkovo,
či žalobca preukáže tvrdený nárok v rozsahu, ktorý uviedol v prihláške do konkurzu. Odvolací súd v
zhode so skutkovými a právnymi závermi vyslovenými súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku
zo dňa 06.11.2015 konštatuje, že žalobca sa v prihláške nedomáhal uznania pohľadávky titulom
bezdôvodného obohatenia, ani titulom pristúpenia k záväzku v zmysle ust. § 533 OZ. Z vykonaného
dokazovania súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že by povinnosť vrátiť zaplatené peňažné
prostriedky žalobcu vo výške 3.320,- Eur vznikla úpadcovi z iného právneho dôvodu. Súd je viazaný
právnym dôvodom uvedeným v prihláške veriteľov, kedy sa veritelia môžu domáhať uznania pravosti
prihlášok v incidenčnom konaní iba z dôvodov uvedených v konkurznej prihláške (ust. § 32 ods. 6 ZKR).
Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že z obsahu Dohody o uznaní dlhu
nemožno vyvodiť záver, že by sa v nej úpadca zaviazal alebo vyhlásil, že uspokojí pohľadávku žalobcu
v prípade, ak tak neurobí spoločnosť GRUNTY, s.r.o. Nemožno uznať ako dôvodnú obranu žalobcu,
uvedenú v odvolaní, nakoľko v konaní pred súdom prvej inštancie v rámci dokazovania sa súd úplne,
vecne správne a vyčerpávajúco zaoberal všetkými tvrdeniami, námietkami žalobcu, ktorými preukazoval
dôvodnosť ním uplatneného nároku v konaní. Žalovaný v konaní náležite preukázal, že v čase uznania
dlhu úpadcom uznaný záväzok vo vzťahu k žalobcovi právne neexistoval. Úpadca nebol dlžníkom
žalobcu, nemohol sa ním ani stať, a to ani podpísaním vyhlásenia o uznaní dlhu. Z prihlášky žalobcu súd
prvej inštancie, a rovnako aj odvolací súd, vyvodil, že Dohoda o uznaní a splatení peňažného dlhu bola
v totožnom znení uzavretá aj  so spoločnosťou GRUNTY, s.r.o. Táto skutočnosť zakladá a potvrdzuje
stav, kedy z rovnakého právneho dôvodu nemôže účinne vzniknúť záväzok vrátiť peňažné prostriedky
žalobcovi dvom právne odlišným subjektom. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi



závermi súdu prvej inštancie v celkom rozsahu a považuje ich za vecne správne. Zároveň odvolací
súd poukazuje aj na skutočnosť, ktorá vyplýva z obsahu spisu, že v konkurznom konaní na majetok
spoločnosti GRUNTY, s.r.o. žalobca prihlásil totožnú pohľadávku z rovnakého právneho dôvodu, aký je
preskúmavaný v tomto konaní, pričom správca konkurznej podstaty GRUNTY, s.r.o. nárok veriteľa tohto
úpadcu (totožný subjekt veriteľa so žalobcom v tomto konaní) uznal ako dôvodný v celom rozsahu a
týmto sa pohľadávka považuje za zistenú. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľ v odvolaní neuviedol
žiadne nové skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by zakladali zmenu alebo zrušenie ním napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nevyhovel odvolaniu.

8. K námietke odvolateľa, že uznať možno aj neexistujúcu pohľadávku (nedlh), odvolací súd na podporu
správnosti právneho záveru prvoinštančného súdu a s poukazom na konštantnú judikatúru dopĺňa,
že úprava Obchodného aj Občianskeho zákonníka síce nerobí existenciu pohľadávky podmienkou
(predpokladom) právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje, čo znamená, že neexistencia uznaného
dlhu (záväzku) nerobí právny úkon uznania dlhu (záväzku) bez ďalšieho neplatným, ale v dôsledku
konštrukcie vyvrátiteľnej právnej domnienky (§ 558 OZ, § 323 OBZ) prenáša dôkazné bremeno ohľadom
neexistencie dlhu na dlžníka.

9. Uznaním neexistujúceho dlhu nedochádza vo sfére hmotného práva k vzniku postavenia veriteľa
a dlžníka z neexistujúcej pohľadávky a nemôže ním byť založený ani záväzkový vzťah vyplývajúci
z nedlhu. Podstatou uznania, ako už odvolací súd uviedol vyššie, je len posilnenie právnej istoty
dlžníka z hľadiska vymožiteľnosti uznaného plnenia tým, že dôkazné bremeno preukázania neexistencie
uznaného nároku sa presúva na dlžníka, ktorý pohľadávku uznal. Na strane veriteľa vzniká vyvrátiteľná
právna domnienka existencie dlhu. Pohľadávka je právnym potvrdením nároku a nárok je základom
pohľadávky. Dlžníkovi preto nemožno uprieť právo poprieť nárok veriteľa na existenciu pohľadávky a
vyvrátiť právnu domnienku o jej existencii.

10. Odvolací súd má zo zisteného skutkového stavu preukázané, že žalovaný v konaní uniesol dôkazné
bremeno neexistencie pohľadávky, ktorej uznania sa žalobca domáhal a vyvrátil tak právnu domnienku
jej existencie, ktorú žalobca odvodzoval od Dohody o uznaní a splatení peňažného dlhu z 15.05.2009,
uzavretej medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, kde žalovaný uznal dlh zo zmluvy, ktorej
vôbec nebol účastníkom.

11. Odvolateľ v odvolaní iba argumentačne zhrnul ním doteraz uplatnené námietky a obranu v konaní
pred súdom prvej inštancie, ktorá však bola náležite súdom prvej inštancie právne vysporiadaná bez
potreby opätovného preskúmavania alebo vyvodenia iných právnych záverov odlišných od záverov,
ktoré zistil a uviedol v odôvodení rozsudku súd prvej inštancie. Na takto zistenom a uvedenom skutkovom
základe preto odvolací súd vydal rozsudok, ktorým potvrdil vecnú správnosť vydaného rozsudku súdu
prvej inštancie zo dňa 06.11.2015 v celom rozsahu.

12. Na uvedenom a zistenom skutkovom základe, odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom
prvej inštancie uvádza, že žalobca sa v konaní o určenie pohľadávky môže domáhať iba právneho
dôvodu, výšky a poradia, aké uviedol v prihláške doručenej do konkurzu na majetok žalovaného.
Odvolateľ nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, ktoré sú obsahom jeho odvolania, preto odvolací súd
k nim nemôže prihliadnuť.

13. Podľa § 396 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak
rozhoduje uznesením.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP potvrdil tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.



17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP, kedy úspešnému žalovanému ich nárok nepriznal, nakoľko si tento nárok neuplatnil. Odvolací
súd zastáva právny názor, že ani úprava Civilného sporového poriadku, ktorá súdu ukladá rozhodnúť
o trovách konania aj bez návrhu, nezbavuje stranu sporu konania povinnosti si tento nárok voči súdu
uplatniť. Z výkladu ust. § 262 CSP nevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o nároku úspešnej strany sporu
výlučne len pozitívne a tento nárok priznať aj v prípade, ak nebol stranou sporu uplatnený. Odvolací súd
má za to, že je nutné rozlišovať medzi povinnosťou súdu rozhodnúť o trovách konania aj bez návrhu
(t.j. zákonnou, medzi povinnosťou, smerujúcou výlučne voči súdu, ktorú zákon súdu ukladá povinnosť
konkrétneho postupu) a povinnosťou strany sporu uplatniť si nárok na trovy konania (t.j. „oznámiť“ súdu
svoj záujem o trovy ako procesný nárok spojený s konkrétnym súdnym konaním). Odvolací súd má
za to, že ak si strana sporu svoj nárok na náhradu trov neuplatní, je síce povinnosťou súdu o tomto
nároku aj bez návrhu rozhodnúť, avšak už nie je povinnosťou súdu tento nárok (o ktorý strana sporu
neprejavila záujem) priznať. O trovách odvolacieho konania preto odvolací súd z vyššie uvedených
dôvodov rozhodol tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   nie je   prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/, e/ CSP).