Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/353/2015 z 15. 3. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. marca 2017, sp. zn. 1Cob/353/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1111202270.1 Krajský súd Bratislava | 1Cob/353/2015 | ECLI:SK:KSBA:2017:1111202270.1 | 2017-03-15 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7d505940-3cb9-4388-9c57-65b0b9f4988d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1111202270.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/353/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111202270
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111202270.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 603 481, proti
žalovanému: MORITZ s.r.o., Lešková 21, 811 03 Bratislava, IČO: 35 815 361, zastúpený advokátom
JUDr. Ľubomír Ivan, Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, zapísaný v zozname advokátov SAK pod
č. 6068, o návrhu žalobcu na vypratanie nebytových priestorov o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/23/2011-133 zo dňa 28.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/23/2011-133 zo dňa
28.07.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom č.k. 27Cb/23/2011-133 zo dňa 28.07.2015, ktorý bol napadnutý odvolaním žalovaného,
Okresný súd Bratislava I vyhovel návrhu žalobcu a zaviazal žalovaného vypratať nebytové priestory,
v počte 14 vitrín, nachádzajúce sa v objekte pre peších na P. ulici v T., k.ú. J. E., parc. č. XXXXX/
X a odovzdať ich žalobcovi formou protokolu o odovzdaní, toto všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Zároveň súd zaviazal žalovaného k náhrade trov konania žalobcu v sume 99,50 EUR.

2. Žalobca sa návrhom zo dňa 27.01.2011 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať
špecifikované nebytové priestory, odovzdať mu ich formou protokolu o odovzdaní a zaplatiť náhradu
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že sporové strany uzavreli podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme
a podnájme nebytových priestorov dňa 02.05.2002 Zmluvu o nájme vitrín č. 079406020200 v objekte
podchodu pre peších na P. ulici v T.. Žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanému ako nájomcovi
časť nebytových priestorov (vitríny) v počte 14 kusov (z toho 7 vitrín napravo 7 kusov naľavo), ktoré sa
nachádzajú v podchode pre peších na P. ul. v T., k.ú. J. E. č.p. XXXXX/X. Sporové strany si dohodli nájom
na dobu určitú od 1.5.2002 do 30.12.2007. Medzi zmluvnými stranami nedošlo k zmluvnému predĺženiu
nájmu, ako ani nedošlo k jej ukončeniu jedným z dojednaných spôsobov skončenia nájmu. Žalobca
uviedol, že nájomná zmluva bola ex lege obnovená na dobu až do 30.12.2010, pričom argumentoval §
676 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka s tým, že žalovanému skončila nájomná zmluva dňa 30.12.2010
a žalobca podal predmetnú žalobu o vypratanie. K žalobe žalobca priložil listinný dokument, ftk. Zmluvy
o nájme vitrín č. 079406020200 zo dňa 02.05.2002 medzi žalobcom a žalovaným.

3. Žalovaný žalobu odmietol ako nedôvodnú a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný uznal,
že uzatvoril so žalobcom zmluvu o nájme vitrín č. 079406020200 (ďalej len ako „zmluva“) a že doba
trvania nájmu bola dohodnutá na dobu určitú od 01.05.2002 do 30.12.2007. Nesúhlasil s názorom



žalobcu, podľa ktorého došlo k predĺženiu doby nájmu v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K
predĺženiu nájmu nemohlo prísť s poukazom na znenie zmluvy, článku II ods. 2 a 4, podľa ktorého, mala
predĺženiu nájmu predchádzať písomná žiadosť nájomcu o predĺženie a následne mala byť uzatvorená
dohoda o predĺžení doby nájmu. Keďže dohoda o predĺžení uzatvorená nebola, nájom nemohol byť
predĺžený, ako tvrdí žalobca. Žalovaný poprel svoju pasívnu legitimáciu v procese tým, že predmetné
vitríny už fakticky neužíva od roku 2008. Od roku 2008 predmet nájmu začala užívať spoločnosť calosa,
s.r.o., so sídlom Lešková 21, 811 03 Bratislava. Užívanie novým subjektom, malo byť podľa názoru
žalovaného so súhlasom žalobcu. K vedomosti žalobcu o zmene subjektu na strane nájomcu, žalovaný
argumentoval tým, že mu bol zo strany žalobcu doručený návrh zmluvy č. 079401780900 o nájme
vitrín, pričom v reakcii naň uviedol, že žiada o zmenu nájomníka na uvedenú spoločnosť, na čo žalobca
reagoval listom.

4. Žalobca k vyjadreniam žalovaného zaujal písomné stanovisko. Chronologicky zhrnul zmluvný vzťah
s tým, že počas trvania nájmu, napriek opakovaným snahám o zmluvné predĺženie, k predĺženiu trvania
nájmu nedošlo. Podľa žalobcu medzi zmluvnými stranami nedošlo k dojednaniu o novom trvaní nájmu,
tak ako si to dojednali v čl. II bod 2 a 4 zmluvy, teda na základe písomnej žiadosti nájomcu, adresovanej
najneskôr do 3 mesiacov ku skončeniu trvania nájmu a na základe uzatvorenia novej dohody o nájme
najneskôr ku dňu skončenia pôvodnej zmluvy. Zároveň však žalobca konštatoval, že i keď si zmluvné
strany nedohodli nové trvanie nájomnej zmluvy, aj po skončení pôvodnej doby 30.12.2007, táto nájomná
zmluva sa predlžovala vždy o jeden rok, na základe zákona, podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka
(ďalej ako „OZ“). Keďže po skončení pôvodnej doby nájmu, nájomca predmet nájmu využíval a
prenajímateľ do zákonnej doby 30 od skončenia doby nájmu, nepodal na súde žalobu o vypratanie, tento
nájom sa predlžoval vždy o jeden rok, keďže pôvodné trvanie nájmu bolo viac ako jeden rok. Žalobca
žalobu o vypratanie podal až dňa 27.01.2011 a teda nájom považoval za skončený dňa 31.12.2010. O
skončení informoval nájomcu listom zo dňa 15.12.2010, v ktorom mu oznamuje, že nájom končí ku koncu
roku 2010 a vyzval ho na vypratanie a protokolárne odovzdanie priestorov v zmysle nájomnej zmluvy.
K pokusom o zmluvné predĺženie nájomnej zmluvy, žalobca opísal písomnú korešpondenciu medzi
sporovými stranami, toto dokladoval aj ftk. písomností. K predĺženiu nájmu nedošlo, keďže nebola zhoda
ohľadne zmluvných podmienok. Následne keď si zmluvné strany dojednali nájomné aj trvanie zmluvy,
uzatvorenie dodatku sa neuskutočnilo, z dôvodu na strane prenajímateľa. Dňa 21.12.2009 oddelenie
cestného hospodárstva zaslalo žalovanému stanovisko, že návrh zmluvy už nie je aktuálny z dôvodu
účinnosti novely zákona č. 258 zo dňa 16.06.2009, ktorým sa menil a doplnil zákon SNR č. 138/1991
Zb. o majetku obcí. Z dôvodu zmeny zákonnej úpravy nebol zo strany prenajímateľa nájomný vzťah
zmluvne predĺžený, pričom reagoval tak na list žalovaného zo dňa 06.11.2009, ktorým žiadal žalovaný
o predĺženie a oznámil tiež, že žiada zmeniť aj subjekt nájomcu. Na túto žiadosť reagoval žalobca
tak, že nájomnú zmluvu neprolonguje a žiadosť eviduje, o novom nájomcovi sa nevyjadril. Následne
listom oznámil žalobca žalovanému, ako zmluvnému partnerovi, že zmluvu prolongovanú podľa § 676
ods. 2 OZ, považuje za skončenú dňom 31.12.2010 a je potrebné, aby nebytový priestor odovzdal
prenajímateľovi. Keďže k dohode o zmluvnom predĺžení, ani k skončeniu nájmu zo strany zmluvných
strán nedošlo, žalobca mal za to, že sa táto zmluva predlžovala až k 31.12.2010 ex lege a podaním
žaloby v zákonnej 30 dňovej lehote sa skončila.

5. Žalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciu a dodal, že od 31.12.2009 už vitrínami fakticky
nedisponuje, ale ich má v nájme spoločnosť calosa s.r.o., po zmene obchodného mena skyeye s.r.o.
Podľa žalovaného je teda nárok žalobcu voči nemu nedôvodný, keďže už nemá reálnu možnosť priestory
vypratať, zároveň namietol vykonateľnosť navrhovaného petitu, vlastnícke právo žalobcu a navrhol
vypočuť ako svedka pána E. Z. zo spoločnosti calosa s.r.o. Podľa žalovaného žalobca má vedomosť
o tom, kto aktuálne priestory užíval a bolo na jeho škodu, že si nedal do poriadku dokumentáciu a
neaktualizoval zmluvu s novým nájomcom.

6. K pasívnej legitimácii sa žalobca bránil tým, že súdu predložil ftk. Rozsudku OS Bratislava I v skutkovo
zhodnej veci, č.k. 8C/33/2008-50. V tejto veci žaloval žalobca na vypratanie nehnuteľností spoločnosť
ITA spol. s r.o. Žalovaný v tomto konaní na obranu uvádzal, že veci, ktoré žiadal žalobca vypratať zo
svojich pozemkov (išlo o reklamné panely), predal inej spoločnosti a teda nie je pasívne legitimovaný,
keďže už vecami fakticky nedisponuje. Súd návrh žalobcu uznal a argumentoval tým, že sukcesia pri
nájomnej zmluve na strane nájomcu je možná len na základe podnájmu. Súd tiež argumentoval tým,
že žaloba na vypratanie je obligačnou žalobou, ktorá sa neviaže na faktický stav, kto s predmetom
vypratania disponuje, ani na to, či je aktívne legitimovaný vlastníkom predmetu vypratania, ale viaže sa



na zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného. Hmotnoprávnym základom žaloby je preukázanie existencie
nájomnej zmluvy, toho že zanikla a toho že nebola splnená povinnosť nájomcu prenajatú vec po
skončení nájmu vypratať, respektíve odovzdať. Účinnou obranou žalovaného, môže byť len preukázanie
trvania nájomného vzťahu, alebo splnenie povinnosti. Tvrdenie o tom, že vecou nedisponuje (okrem
preukázania zničenia veci, kedy by žaloba o vypratanie alebo vydanie veci stratila opodstatnenie), nie
je právne relevantné a je na ťarchu žalovaného, akým spôsobom zabezpečí dispozíciu s vecou tak, aby
došlo k splneniu jeho povinnosti. Jednalo o totožný spor, ktorý bol právoplatne skončený v jeho prospech.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, vyjadreniami sporových strán a upustil od vykonania
navrhovaného dôkazu žalovaného, výsluch svedka p. Z. nevykonal. Súd prvej inštancie ustálil skutkový
stav veci tak, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 02.05.2002 podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a
podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov Zmluvu o nájme vitrín č. 079406020200,
čo medzi stranami nebolo sporné. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom nájmu bola v súlade
s čl. I. bod 1., 2. zmluvy - časť nebytových priestorov (ďalej len „vitríny“), v počte 14 ks (z toho 7 ks
vitrín na pravej strane a 7 ks vitrín na ľavej strane), ktoré sa nachádzajú v k.ú. J. E. č.p. XXXXX/X,
podľa priloženej situácie, ktorá tvorí prílohu č. 2 tejto zmluvy. Podľa Čl. II. bod 1. zmluvy - Doba nájmu,
zmluva sa uzatvára na dobu určitú od 1.5.2002 do 30.12.2007. Medzi sporovými stranami nedošlo
počas konania k zhode o tom, kedy bola nájomná zmluva ukončená. Podľa Čl. II. bod 2. zmluvy -
Doba nájmu, nájomca je povinný v prípade, ak bude mať záujem o predĺženie, písomne požiadať
prenajímateľa, najneskôr však 3 mesiace pred skončením nájmu. Podľa Čl. II. bod 4. zmluvy - Doba
nájmu, písomná dohoda zmluvných strán o predĺžení doby nájmu musí byť uzatvorená najneskôr ku
dňu skončenia nájmu. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, s odkazom na predložené listinné dôkazy o
korešpondencii sporových strán, že k dohode o predĺžení nájmu nedošlo, vzhľadom k tomu, že nebol
platne uzatvorený dodatok o jej prolongácii. Nájomná zmluva bola podľa názoru súdu prvej inštancie ex
lege obnovená na dobu do 30.12.2010. Dňa 15.12.2010 pod č.j. MAGS OCH 59490/2010-379652 bol
žalovaný žalobcom upozornený, že dňa 31.12.2010 predmetná nájomná zmluva č. 79406020200 končí a
je potrebné, aby nebytový priestor odovzdal prenajímateľovi. Žalovanému teda skončila nájomná zmluva
dňa 30.12.2010 nakoľko dohoda o ďalšom predĺžení uzatvorená nebola a žalobca podal predmetnú
žalobu o vypratanie dňa 27.01.2011 v zákonnej 30 dňovej lehote podľa citovaného § 676 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný si povinnosť vypratať
priestory na základe protokolu nesplnil a neodovzdal prenajaté priestory prenajímateľovi po skončení
nájmu. Žalovaný umožnil užívanie predmetných vitrín spoločnosti calosa, s.r.o., čím však nie je založený
akýkoľvek záväzkový vzťah medzi žalobcom a touto obchodnou spoločnosťou, a teda pasívne vecne
legitimovaným v tomto konaní, vychádzajúc zo zmluvy, je jednoznačne žalovaný. Ďalšie námietky
žalovaného ohľadne petitu a vlastníckeho práva žalobcu (LV č. XXXX) súd vyhodnotil v tomto konaní
ako právne irelevantné a účelové. Vo veci náhrady trov konania, súd priznal žalobcovi plnú uplatnenú
náhradu trov v rozsahu 99,50 EUR za zaplatený súdny poplatok s odkazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.I

8. Voči rozsudku podal žalovaný odvolanie. Dôvodil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a) v
spojení § 221 ods. 1 O.s.p. písm. h), teda že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, ďalej odvolacím
dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. d), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. f), že rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. c),
že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie
konanie a namietal porušenie základného práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, ktoré definoval
v tom, že rozsudok nie je riadne odôvodnený. Odôvodnenie nespĺňa atribúty žiadané v § 157 ods. 2
O.s.p., teda neobsahuje dostatočnú argumentáciu a vysvetlenie výroku rozhodnutia, čím bolo upreté
právo žalovaného na spravodlivý proces a rozhodnutie je nepreskúmateľné. Žalovaný opätovne namietol
svoju pasívnu legitimáciu v tomto konaní a keďže fakticky vitrínami nedisponuje, nemá možnosť splniť
to, čo si v konaní žalobca nárokuje. Ďalej poprel názor súdu o tom, že zmluva bola ex lege prolongovaná,
pretože k prolongácii bola potrebná žiadosť nájomcu a uzatvorenie písomnej zmluvy ku dňu ukončeniu
pôvodného nájmu, k čomu nedošlo. Žalovaný poukázal na oznámenie nového nájomníka žalobcovi a
tento mal vedomosť o tom, kto predmet nájmu fakticky užíva a nezosúladil nájomnú s faktickým stavom
veci, čo je na jeho ťarchu. Pre preukázanie vedomosti žalobcu o tom, kto vitríny užíva a kto ich má v
dispozícii, žiadal žalovaný predvolať svedka zo spoločnosti calosa s.r.o., čo súd zamietol a tento postup
žalovaný vnímal ako nesprávny.



9. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Poukázal na to, že si žalobou o vypratanie nárokuje na uloženie
povinnosti a táto žaloba pochádza z obligačného vzťahu, z nájomnej zmluvy. Je irelevantné kto má v
dispozícii predmet vypratania a jediná úspešná obrana žalovaného môže byť, že nájomný pomer trvá
alebo že povinnosť vypratania a odovzdania bola nájomcom splnená. Keďže sa jedná o obligačnú
žalobu a zmluvný vzťah existoval len medzi žalobcom a žalovaným, povinnosť splnenia povinnosti je
možné požadovať len voči žalovanému, bez ohľadu na súčasný faktický stav veci a jedine on je pasívne
legitimovaný. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že dva kusy vitrín sú prázdne, žalobca poukázal na
znenie nájomnej zmluvy, v súlade s ktorou nájomca má povinnosť po ukončení nájmu protokolárne
prenajaté priestory odovzdať, k čomu nedošlo. Žalobný petit je podľa názoru žalobcu špecifikovaný a
vykonateľný. Žalobca žiadal rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

10. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu aj
žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho
súdneho poriadku. č. 99/1963 Zb. O odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 16.03.2017, za účinnosti
právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak
v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava
Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc
dátumom 01.07.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP.

11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania,
rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli
splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska
iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalovaný v odvolaní uviedol. Pokiaľ ide o skutkový stav veci,
v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol
zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým
zisteniam. Zároveň získané skutkové zistenia boli súdom správne právne posúdené. Odvolací súd má
za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a
preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. O nároku na
náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 a ods. 1 CSP.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na
neho poukazuje. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím
dôvodom odvolateľa dodáva:

13. Medzi sporovými stranami neprišlo k zhode v dvoch základných otázkach a to, či bola nájomná
zmluva exe lege podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka predĺžená, tak ako to tvrdil žalobca až do
31.12.2010 a či je žalovaný pasívne legitimovaný, keďže ako tvrdil, predmetné vitríny už fakticky neužíva.
Žalovaný uviedol dva odlišné časové údaje, kedy podľa neho ukončil užívanie priestorov, spočiatku
uvádzal rok 2008 a potom rok 2009, čo však v tomto momente podstatné nie je. Čo sa týka prolongácie
nájomnej zmluvy, zmluvné strany si v článku II ods.2 a 4 upravili, že nájom dojednaný na dobu určitú
do 30.12.2007, je možné dohodou zmluvných strán predĺžiť, na základe žiadosti nájomcu najneskôr
3 mesiace pred vypršaním pôvodnej doby nájmu, s tým, že k dohode musí dôjsť najneskôr do konca
pôvodnej doby nájmu. Žalovaný sa odvolával na toto ustanovenie, ktoré podľa jeho názoru nahrádza
zákonnú úpravu prolongácie nájmu, ktorá je obsiahnutá v § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorým
argumentoval žalobca.

14. V súlade s § 676 ods. 2 OZ, ktorý upravuje skončenie nájmu, ako podporný všeobecný predpis
vzťahujúci sa tiež na nájom nebytových priestorov, ak tento zákon ako špeciálny nepozná inú úpravu,
„Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie
veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých
istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa



obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.“ Ide o zákonnú
úpravu, ktorá je kogentným ustanovením, od ktorého sa nemožno zmluvne odchýliť, túto zákonnú úpravu
možno len doplniť zmluvou. Navyše úprava predĺženia nájmu, akú zvolili sporové strany, neodporuje ani
nenahrádza § 676 ods. 2 OZ a teda tieto dve úpravy platia súbežne, vzájomne si neodporujú. Názor
žalovaného, že nemohlo dôjsť k predĺženiu doby nájmu ex lege, pre absenciu jeho žiadosti, nie je možné
akceptovať, pretože § 676 ods. 2 OZ je zákonná úprava, od ktorej sa odchýliť, alebo vylúčiť nie je možné.
Žalobca podal žalobu na vypratanie v zákonnej lehote a preto je možné konštatovať zánik nájmu k
31.12.2010.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ako aj s názorom žalobcu, že žaloba
na vypratanie je obligačnou žalobou, teda ide o žalobu na splnenie povinnosti, v súčasnosti obsiahnutá
v úprave § 137 písm. a) CSP, za predchádzajúcej úpravy § 80 písm. b) O.s.p. Predchádzajúce úprava
O.s.p. dokonca vyslovene udáva, že ide o povinnosť ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu
alebo z porušenia práva. Podľa názoru odvolacieho súdu, definícia obligačnej žaloby podľa O.s.p., je
exaktnejšia keďže upravuje zdroj povinnosti. Povinnosť možno osobe uložiť len prostredníctvom zákona,
zmluvy, alebo môže vyplynúť ako dôsledok porušenia primárnej povinnosti. Tento moment je kľúčovým
pre toto konanie, pretože je zásadné uvedomiť si, komu je možné povinnosť uložiť. Zmluvný vzťah
vznikol výhradne medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca nemá žiadny vzťah voči tretej osobe, ktorá
užívala, alebo užíva jeho priestory s vedomím žalovaného a teda nemá právo ukladať mu povinnosť tieto
priestory vypratať. Vypratať priestory je možné uložiť len osobe, ktorá sa na túto povinnosť zaviazala
a tým je jedine žalovaný.

16. V súlade s § 3 a 4 Zák. o nájme a podnájme nebytových priestorov č. 116/1990 Zb., „Zmluva musí
mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob
jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových
priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno
zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak (3). Ak
zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná (4).“ Medzi žalobcom a spoločnosťou, ktorá
podľa tvrdenia žalovaného aktuálne priestory užíva, nemohol platne vzniknúť nájomný vzťah, keďže
nedošlo k dojednaniu povinných náležitostí nájomnej zmluvy v obligatórne písomnej forme.

17. Jedinou účinnou obranou žalovaného, je preukázanie trvania zmluvného vzťahu, alebo preukázanie
splnenia povinnosti, čo nevykonal. Teoreticky by do úvahy prichádzala tiež obrana prostredníctvom
preukázania, že predmet plnenia zanikol, teda vec ktorá sa má vypratať neexistuje, čo by však zakladalo
nárok žalobcu na náhradu škody, i keď žaloba na vypratanie by opodstatnenie stratila. Žalovaný tvrdil,
že oznámil žalobcovi zmenu nájomníka a že tento s touto zmenou súhlasil, čo ho zbavuje zodpovednosti
za predmetné priestory. Tento názor ani z hľadiska právnej úpravy zmluvy o nájme nemožno akceptovať
a navyše skutkové zistenia nesvedčia o tom, že by žalobca pristúpil na túto zmenu. V písomnosti,
ktorou reagoval žalobca na žiadosť o predĺženie nájmu, ktorá obsahovala aj oznámenie zmeny v osobe
nájomcu, žalobca nijako nereflektoval na zmenu nájomcu a neakceptoval túto zmenu. Zmenu v osobe
nájomcu možno navyše vykonať len so súhlasom prenajímateľa, formou podnájmu, oznámením o zmene
na strane subjektu ktorý má v nájme nebytový priestor, nedochádza k prechodu práva tento priestor
užívať.

18. Odvolací súd konštatuje, že v konaní bolo preukázané skončenie nájomnej zmluvy. Povinnosť
vypratať a odovzdať priestor prenajímateľovi, po preukázanom ukončení nájmu zaťažuje výhradne
osobu, ktorej právo užívania priestoru prináležala podľa zmluvy a teda žalovanému, ktorý je jediným
pasívne legitimovaným v tomto konaní. V prípade že by sa jednalo o vec, ktorá by bola v dispozícii určitej
osoby, a ktorú by si nárokoval jej oprávnený vlastník rei vindikačnou žalobou, bolo by potrebné na strane
žalobcu preukázať, že je vlastníkom tejto veci a pasívne legitimovaným by bola osoba, ktorá vec bez
právneho dôvodu zadržuje. V konaní o vypratanie ide o splnenie povinnosti, ktorú možno uložiť osobe
jedine zmluvne, zákonom, alebo vyplýva z porušenia povinnosti. Z týchto dôvodov sa odvolací súd plne
stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ako aj s názorom žalobcu.

19. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdiť ako vecne správny. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č.
27Cb/23/2011-133 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu.



20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný na 100 % a žalovaný neúspešný. Žalobcovi ako
strane v spore úspešnej v plnom rozsahu, patrí náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške trov konania bude rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 1 a 2 CSP, samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).