Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/356/2016 z 6. 11. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. novembra 2017, sp. zn. 2Cob/356/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1111212622.1 Krajský súd Bratislava | 2Cob/356/2016 | ECLI:SK:KSBA:2017:1111212622.1 | 2017-11-06 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb9f364f-2db0-4d6d-957f-ee5022cec1d0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1111212622.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/356/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111212622
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111212622.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a
členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu Národná
diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO:
00 585 441, pre zaplatenie 2.045,44 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I, č.k. 32Cb/158/2011-134 zo dňa 14.4.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 32Cb/158/2011-134 zo dňa
14.4.2016 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť sumu vo výške
2.045,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy 2.045,44 Eur od 8.10.2009
do zaplatenia a zároveň ho zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 122,50 Eur,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že
návrhom doručeným súdu dňa 18.4.2011 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.045,44 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy 2.045,44 Eur odo dňa 8.10.2009 až do
zaplatenia, ako aj trov konania, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zdôraznil, že
návrh bol odôvodnený tým, že dňa 23.4.2009 došlo k dopravnej nehode na komunikácii D1 km: 21,700
spôsobenej vozidlom J.: U. XXX H. T. J.: U. XXX E., ktorého prevádzkovateľ je povinne zmluvne poistený
u žalovaného. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu vozovky, svahu diaľnice a znečisteniu
vozovky, poškodeniu vozovky, a tým aj ku škode na majetku žalobcu vo výške 2.045,44 Eur. Listom
číslo XXXXX/XXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 16.6.2009 si žalobca uplatnil u žalovaného náhradu škody z
vyššie uvedenej škodovej udalosti. Žalovaný však dlžnú sumu neuhradil a ani žiadnym iným zákonným
spôsobom nevybavil. Vzhľadom na skutočnosť, že prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorý škodu
spôsobil, mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla u žalovaného, žalobca si oprávnene uplatnil náhradu celej škody u žalovaného. Súd
vo veci vykonal dokazovanie a z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, na základe ktorého vo
veci rozhodol tak, že žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na náhradu
trov konania v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. voči rozsudku súdu prvej inštancie podal
v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol okrem iného, že súd prvej inštancie sa nezaoberal v
dostatočnom rozsahu tým, čo predstavuje uplatnená náhrada za spôsobenú škodu. Poukázal na náklady
spojené s odstránením škody všeobecne, pričom neskúmal bližšie čo majú tieto náklady predstavovať,
napriek tomu, že medzi účastníkmi konania bola sporná výška vzniknutej škody. Podľa výpisu z knihy
dopravných nehôd pre správcu komunikácie došlo pri nehode k poškodeniu vozovky a svahu po pravej



strane vozovky. Z predložených dokladov nevyplýva, že by pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu
zvodidiel a tieto ako také neboli podľa predložených dokladov predmetom opravy. Žalovaný má za
to, že žalobca nepreukázal pred súdom prvej inštancie aká skutočná škoda (resp. v akej výške) mu
vznikla, pretože nevyčíslil hodnotu poškodených vecí v čase poškodenia a nešpecifikoval svoj nárok
vo vzťahu k tzv. prestojom. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 2 Cob/101/2013-123 zo dňa
31.3.2014 rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 32 Cb/158/2011-104 zo dňa 17.1.2013 zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení predmetného uznesenia poukázal
hlavne na skutočnosť, že v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie za
účelom zistenia výšky škody pričom súd prihliadne i na námietky žalovaného uvedené v odvolaní zo
dňa 8.2.2013. Súd prvej inštancie predmetnú vec opätovne prejednal na pojednávaní dňa 14.4.2016.
Na tomto mieste súd uvádza, že pokiaľ ide o zvodidlá, ktoré sú spomenuté v odôvodnení rozsudku súdu
prvej inštancie sp. zn. 32 Cb/158/2011 zo dňa 17.1.2013, došlo k pisárskej chybe pri písaní rozsudku
súdu prvej inštancie. Súd sa plne stotožňuje s tvrdením žalovaného v odvolaní, že k poškodeniu zvodidiel
v tu prejednávanej veci vôbec nedošlo (zvodidlá nie sú predmetom tohto konania), tieto boli chybne
uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie. Súd sa opätovne za účelom stanovenia výšky
škody oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré sú založené v súdnom spise, a to: žalobným návrhom zo
dňa 11.4.2011, hlásením o škode zo dňa 9.6.2009, fotodokumentáciou, špecifikáciou - vyčíslením škody,
záznamami o prevádzke vozidla nákladnej prepravy, vyčíslením škody - mzdových nákladov, Zmluvou
o dielo č. XX/XXXX, ďalšími záznamami o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, výpisom z knihy
dopravných nehôd pre správcu komunikácie - dátum nehody 23.4.2009, výpisom z obchodného registra
žalobcu a žalovaného, listom žalobcu zo dňa 16.6.2009, urgenciou žalobcu zo dňa 25.1.2010, výzvou
na zaplatenie zo dňa 1.6.2010, odporom žalovaného zo dňa 12.8.2011, písomným vyjadrením žalobcu
zo dňa 20.9.2011, odvolaním žalovaného zo dňa 4.2.2013, vyjadrením žalobcu zo dňa 8.3.2013 ako
aj uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2 Cob/101/2013-123 zo dňa 31.3.2014 a z vykonaného
dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav: Medzi sporovými stranami je nesporné a z vykonaného
dokazovania vyplýva, že dňa 23.4.2009 došlo k dopravnej nehode na komunikácii D1 km: 21,700
spôsobenej vozidlom J.: U. XXX H. T. J.: U. XXX E., ktorého prevádzkovateľ bol v čase škodovej
udalosti povinne zmluvne poistený u žalovaného. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu
vozovky, svahu diaľnice a znečisteniu vozovky a tým aj ku škode na majetku žalobcu vo výške 2.045,44
Eur. V tejto veci súd prvej inštancie zastáva názor, že pre vyriešenie spornej otázky výšky poistného
plnenia je rozhodujúce, že vec sa riadi právnym režimom upraveným v zákone č. 135/1961 Zb. o
pozemných komunikáciách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, v zmysle ktorého
vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením
komunikácie do pôvodného stavu. Z Protokolu o nehode v cestnej premávke má súd preukázané, že
došlo k poškodeniu vozovky a svahu. V zmysle § 8 odsek 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva
Cestný zákon, sú poškodený svah a vozovka súčasťou cestných komunikácií. V § 120 Občiansky
zákonník presne definuje pojem súčasť veci, kedy súčasťou veci je všetko čo k nej podľa jej povahy
patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Poškodená vozovka ako aj svah
predstavujú pre žalobcu nepoužiteľný odpad, ktorý si spolu s tzv. vynaloženými nákladmi, ktorých výšku
riadne preukázal, po prvý raz u žalovaného uplatnil dňa 16.6.2009. Čo sa týka tvrdenia žalovaného
uvedeného v odvolaní, že žalobca nereagoval na výzvu na predloženie Čestného prehlásenia o veku
poškodenej vozovky, poverená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že takéto tvrdenie sa
nezakladá na pravde. Žalobca na výzvu reagoval listom č. XXXX/XXXX/XXXXX/XXXX Nehoda zo dňa
23.4.2009 - vek poškodeného majetku, v ktorom žalovanému oznámil, že diaľnica D1 v km 21,700
bola zaradená do užívania v decembri roku 1975, pričom ako dôkaz súdu predložil originál tohto listu.
Súd poukázal na § 11 odsek 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, podľa ktorého
poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrenie potrebné na zistenie rozsahu jeho
povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej
udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a
oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia, písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať alebo dňom keď ho pošta vrátila ako nedoručené.



V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení si žalovaný voči žalobcovi nesplnil svoju zákonnú
povinnosť, - neoznámil výšku poistného plnenia, resp. neposkytol žalobcovi ako poškodenému písomné
vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie aj napriek písomným výzvam žalobcu
zo dňa 16.6.2009, 25.1.2010 a listu zo dňa 1.6.2010. Súd poukázal na § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 427, § 442 Občianskeho zákonníka, § 443 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 9
ods. 6 Zákona č. 135/1961 Zb. pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré
spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti je povinný ten, kto poškodenie spôsobil uhradiť
správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do
pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.
Správu pozemných komunikácií vykonáva, ak ide o diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty podľa
schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez
colné priestory a koncesných ciest - Národná diaľničná spoločnosť (Zákon číslo 135/1961 Zb.). Súd
má s vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobcovi poškodením vozovky, svahu diaľnice a
znečistením vozovky vznikla škoda vo výške 2.045,44 Eur. Z ustanovenia § 9 ods. 6 cestného zákona
vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených
nákladoch spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, bez
akéhokoľvek obmedzenia. Tieto náklady žalobca preukázal listinnými dôkazmi založenými v súdnom
spise. Žalobcovi tak vznikol nárok na ich zaplatenie žalovaným. Tu súd zastáva názor, že pre vyriešenie
spornej otázky výšky poistného plnenia je rozhodujúce, že vec sa riadi právnym režimom upraveným v
zákone číslo 135/1961 Z.z. o pozemných komunikáciách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku, v zmysle ktorého vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s
odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Žalovaný žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by bol reagoval na listy žalobcu zo dňa 16.6.2009, 25.1.2009 a zo dňa 1.6.2010. Súd
neuveril tvrdeniu žalovaného, ktoré uviedol v odvolaní, a to že žalobca nereagoval na jeho výzvu na
predloženie Čestného prehlásenia o veku poškodenej vozovky. Túto skutočnosť vyvrátila na pojednávaní
dňa 14.4.2016 poverená zástupkyňa žalobcu a súdu predložila originál listu č. XXXX/XXXX/XXXXX/
XXXX Nehoda zo dňa 23.4.2009 - vek poškodeného majetku, v ktorom žalobca oznamuje, že diaľnica
D1 v km 21,700 bola zaradená do užívania v decembri roku 1975. Pokiaľ žalovaný spochybňoval
tvrdenie žalobcu a jeho vyčíslenie škody, bolo na ňom, aby svoju obranu preukázal nielen podaným
odporom proti platobnému rozkazu a podaním odvolania voči rozsudku súdu prvého stupňa, ale i
dôkaznými prostriedkami. Žalovaný takýmto spôsobom nepostupoval, keďže sa pojednávania konaného
dňa 14.4.2016 opätovne nezúčastnil. Súd uvádza, že náklady na mechanizmy a stroje tak, ako sú
vypočítané v Hlásení o škode vychádzajú priamo z účtovných nákladov na príslušný mechanizmus.
K nutnosti prítomnosti mechanizmov pri odstraňovaní dopravnej nehody je nutné uviesť, že tieto
mechanizmy vykonávajú svoju prácu prerušovane a nie je reálne možné zarátavať každú prestávku
ako nevykonávanie činnosti. Druhým dôvodom je ich potrebná prítomnosť v zmysle technického
predpisu č. 02/2010 ktorý stanovuje označovanie a zabezpečenie krátkodobého pracoviska na diaľnici a
ostatných pozemných komunikáciách a v zmysle ktorého pri odstraňovaní takejto nehody musia všetky
mechanizmy uvedené v hlásení o škode byť prítomné po celý čas ako tzv. Pojazdná zábrana. V zmysle
§ 517 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. vzniklo žalobcovi
tiež právo na úrok z omeškania z uvedenej sumy vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS k
prvému dňu omeškania. Keďže lehota na náhradu škody resp. nákladov na odstránenie poškodenia
nie je stanovená právnym predpisom ani nebola dohodnutá medzi účastníkmi, ani nebola určená v
rozhodnutí, bol žalovaný s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka povinný dlh splniť prvého
dňa po tom, čo ho o plnenie žalobca požiadal. Podľa prísl. ust. Obč. zákonníka právo na plnenie
vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť
do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť
poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Predloženou výzvou na zaplatenie zo dňa 16.6.2009
bolo preukázané, že žalobca požiadal žalovaného o náhradu škody vyššie uvedeným listom, ktorý
bol žalovanému doručený 22.6.2009. Žalovaný na predmetný list nereagoval a k výzve sa nevyjadril.
Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania odo dňa 8.10.2009 do zaplatenia, preto mu ich súd v plnej
výške priznal. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal opätovne odvolanie žalovaný. Poukázal na skutočnosť,
že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení, keď vychádzal z



ustanovenia § 9 ods. 6 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších
predpisov. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca si v tomto konaní neuplatňuje náhradu
škody priamo od škodcu, ale od poisťovne, v ktorej mal škodca v čase škodovej udalosti uzatvorené
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom
žalovaná poisťovňa žalobcovi škodu nespôsobila, nie je teda škodca. Nároky voči žalovanej je možné
uplatňovať len v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uviedol, že zákon
o povinnom zmluvnom poistení v § 4 taxatívne vymedzuje rozsah poistenia zodpovednosti, t.j. poistenia,
ktoré poskytuje poisťovateľ za poisteného škodcu poškodenému. Podľa § 4 ods. 2 zákona poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nároky na náhradu škody vzniknutej zničením, odcudzením alebo stratou veci podľa § 4 ods. 2 písm.
b/ citovaného zákona.

3. Poukázal tiež na to, že z § 5 ods. 1 písm. d/ Zákona o povinnom zmluvnom poistení vyplýva, že
žalovaná poisťovňa nie je povinná nahrádzať škodu nad rámec ustanovenými osobitnými predpismi,
pričom tu zákon odkazuje na ust. § 442 až § 449 Občianskeho zákonníka, zákon č. 437/2004
Z.z. a zákon č. 273/1994 Z.z. pokiaľ poistná zmluva neustanovuje inak. V danom prípade si zmluvné
strany poistnej zmluvy nedohodli širší rozsah plnenia, ako je uvedený v § 4 ods. 2 o povinnom zmluvnom
poistení, a preto mal súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného rozsah plnenia žalovanej posudzovať
podľa ust. § 442 až § 449 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené má zato, že súd
prvej inštancie pochybil, keď na žalovaný nárok použil nesprávnu právnu normu, v dôsledku čoho
potom nezisťoval skutočnú škodu, ktorá žalobcovi vznikla, ani cenu, ktorú mali veci v čase poškodenia.
Rovnako nesprávne potom vyhodnotil nárok žalobcu za tzv. prestoje, ktoré bolo potrebné hodnotiť ako
nárok na ušlý zisk podľa § 4 ods. 1 písm. d/ Zákona o povinnom zmluvnom poistení a vykonať príslušné
dokazovanie za účelom zistenia jeho výšky.

4. Mal zato, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného ani v náznakoch
neuviedol prečo má na daný právny vzťah aplikovať cestný zákon a nie zákon o povinnom zmluvnom
poistení, keďže tu ide o špecifický nárok poškodeného priamo voči poistiteľovi. Čo sa týka nároku žalobcu
za tzv. prestoje, žalovaný opakovane namietal, že tento nárok nie je dostatočne špecifikovaný. V listine
Hlásenie o škode si žalobca vyčíslil náklady na príslušné mechanizmy podľa nejakých svojich interných
predpisov. Podľa žalovaného je možné tento návrh voči žalovanej uplatniť ako nárok titulom ušlého zisku
v zmysle § 4 ods. 1 písm. d/ Zákona o povinnom zmluvnom poistení, pričom tento nárok musí byť riadne
preukázaný. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Zastáva názor, že rozhodovacia prax krajských súdov
dostatočne preukazuje opodstatnenosť prednosti aplikácie špeciálnej právnej úpravy cestného zákona
pred ustanoveniami §§ 442 až 449 Občianskeho zákonníka. Nie je tak možné aplikovať ani žalovaným
namietanú výnimku z poistného plnenia podľa § 5 ods. 1 písm. d/ Zákona o povinnom zmluvnom poistení,
ktorý priamo odkazuje na ustanovenia §§ 442 a 449 Občianskeho zákonníka, teda výnimku z povinnosti
poisťovateľa nahradiť za poisteného škodu v prípade, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorú poistený
uhradil alebo sa zaviazal uhradiť nad rámec ustanovený osobitným predpisom. Náhrada škody sa v
tomto prípade vôbec neuplatňuje v režime §§ 442 až 449 Občianskeho zákonníka, ale v režime § 9 ods.
6 cestného zákona. Vylúčením aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka je tak vylúčená aj výnimka
z poistného plnenia. Žalobca je navyše toho názoru, že zmyslom uvedeného ustanovenia § 5 ods. 1
písm. d/ Zákona o povinnom zmluvnom poistení je ochrana pred povinnosťou plnenia nákladov navyše
t.j. takých, ktoré poistený sám naviac uhradil alebo ktoré sa sám zaviazal naviac uhradiť. V tejto súvislosti
poukázal na komentár N.. V. Q., X...

6. Skutočnosť, že cestný zákon prestavuje lex specialis k Občianskemu zákonníku, je všeobecne
uznávaná aj doterajšou súdnou praxou. Žalobca v tejto súvislosti už vo vyjadrení k odporu poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 8.4.2009 sp. zn. 24Co/145/2008, ktorý sa zaoberal rovnakou
vecou, len s rozdielnymi účastníkmi na strane žalovaného a k rovnakému záveru dospel aj Krajský
súd v Bratislave vo svojom rozsudku zo dňa 3.2.2011 sp. zn. 9Co/255/2010. Poukázal aj na ostatné
rozsudky krajských súdov, ktoré sú špecifikované vo vyjadrení k podanému odvolaniu. K časti odvolania
žalovaného týkajúceho sa odpočítania dopravných nákladov z dôvodov neuznania tzv. prestojov žalobca
uvádza, že dopravné náklady sa spolu s tzv. prestojmi vzťahujú na mechanizmy, ktoré boli nevyhnutnou



súčasťou pri odstraňovaní poškodenej komunikácie. Uvedené náklady na dopravu predstavujú náklady
v zmysle § 9 ods. 6 cestného zákona, t.j. náklady spojené s odstránením poškodenia a uvedením
komunikácie do pôvodného stavu. Príčinná súvislosť medzi poškodením a vznikom týchto nákladov
je nesporná. Žalobca má zato, že súd pri posudzovaní opodstatnenosti žalobcom preukázaných
dopravných nákladov správne postupoval, keď na daný prípad použil cestný zákon. V konečnom
dôsledku správnosť aplikácie cestného zákona na uplatnenie materiálnych, mzdových a dopravných
nákladov už potvrdil aj Krajský súd v Bratislave, a to konkrétne vo veci sp. zn. 2Cob/261/2014. Uviedol,
že prestoje vo svojej podstate nepredstavuje tak, ako uvádzal žalovaný - nečinnosť mechanizmu, ale
vyjadruje nevyhnutnú účasť mechanizmu na mieste udalosti a dôvodu potreby zapnutia výstražných
bezpečnostných prvkov - maják, svetlá, prípadne iné výstražné signalizačné zaradenie, prípadne z
dôvodu kontinuálneho používania pojazdnej dielne, v ktorej sa nachádza elektrogenerátor a všetky
pri oprave používané druhy náradia. Stojace mechanizmy plnia počas tzv. prestoja bezpečnostno-
zákrytovú funkciu, vychádzajúcu zo všeobecne záväzného technického predpisu, ktorým je žalobca
povinný sa riadiť. Opravu bez dodržania bezpečnostných predpisov a zásad označovania pracovného
miesta na pozemných komunikáciách nie je možné uskutočniť, keďže takýmto žalovaným preferovaným
a „nadbytočným“ postupom by žalobca ohrozil plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky, zároveň
život a zdravie účastníkov cestnej premávky a svojich zamestnancov. Zdôraznil, že pokiaľ žalovaný
tvrdí, že použitie mechanizmov v časti nepriznaného nároku za tzv. prestoje nebolo oprávnené, toto
tvrdenie musí aj podložiť relevantnými dôkazmi, k čomu však počas konania v predmetnej veci na
súde prvej inštancie nedošlo. Žalobcovi z odvolania žalovaného nie je zrejmé, ktorý dôkaz okresný
súd nevykonal, resp. súd prvej inštancie nevykonal alebo sa s ním nevysporiadal. Žalobca uvádza,
že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal neopodstatnenosť, nadbytočnosť, nerentabilitu alebo
nepotrebnosť strojov a mechanizmov či zamestnancov na odstraňovaní nehody. Uviedol, že počas
siedmich rokov trvania predmetného sporu žalovaný nevyčíslil ani v jednom podaní, s ktorou časťou
žalobcom uplatneného nároku nesúhlasí, zamietol ho ako celok z dôvodu nedoloženia veku poškodenej
komunikácie, pričom bolo nesporne dokázané, že žalobca túto pre likvidáciu poistnej udalosti nepotrebnú
informáciu žalovanému predložil.

7. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil. K vyjadreniu žalobcu k podanému odvolaniu, ktoré bolo zaslané žalovanému a doručené dňa
7.10.2016 sa žalovaný nevyjadril.

8. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

9. Odvolací súd poukazuje na ust. § 470 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli
v neprospech strany.

11. Odvolací súd rozhodol v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 219
ods. 3 C.s.p., keďže čas verejného vyhlásenia rozsudku bol na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením riadne oznámený.

12. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z predložených listinných dôkazov je nesporné, že
dňa 23.4.2009 došlo k dopravnej nehode na komunikácii D1 km: 27,100 spôsobenej vozidlom J.: U.-
XXXBT, T. J.: U.-XXXYE, ktorého prevádzkovateľ je povinne zmluvne poistený u žalovaného. Uvedenou
dopravou nehodou došlo k poškodeniu vozovky, svahu diaľnice a k znečisteniu vozovky a tým aj
ku škode na majetku žalobcu vo výške 2.045,44 Eur. Listom zo dňa 16.6.2009 si žalobca uplatnil u
žalovaného náhradu škody z vyššie uvedenej škodovej udalosti. Žalovaný však dlžnú sumu neuhradil,
ani žiadnym iným zákonným spôsobom nevybavil. Vzhľadom na skutočnosť, že prevádzkovateľom
motorového vozidla, ktorý škodu spôsobil, mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, žalobca si oprávnene uplatnil náhradu
celej škody u žalovaného.



13. Uvedené skutočnosti neboli medzi sporovými stranami sporné. Medzi sporovými stranami je
sporné a hlavne žalovaný namieta v podanom odvolaní skutočnosť, že na predmetný právny vzťah
bol nesprávne použitý zákon č. 135/1961 Zb., a to konkrétnym ustanovením § 9 ods. 6 zákona, v
zmysle ktorého pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže
spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie
náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa
nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Žalovaný má zato, že žalobca si
v tomto konaní neuplatňuje náhradu škody priamo od škodcu, ale od poisťovne, v ktorej mal škodca
v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, pričom žalovaná poisťovňa žalobcovi škodu nespôsobila a nie je teda
škodca. Mal zato, že nároky voči žalovanému bolo možné uplatňovať len v zmysle zák. č. 381/2001 Zb.
zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom zákon v § 4 taxatívne vymedzuje rozsah
poistenia zodpovednosti, t.j. plnenia, ktoré poskytuje poisťovateľ za poisteného škodcu poškodenému.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade bol správne
uplatnený režim upravený v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ktorý je lex specialis
vo vzťahu k Občianskemu zákonníku a v zmysle ktorého vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi
náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu.

15. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie poukazuje na skutočnosť, že z protokolu o nehode v
cestnej premávke bolo preukázané, že došlo k poškodeniu vozovky a svahu. V zmysle § 8 ods. 2 vyhl.
č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon, sú poškodený svah a vozovka súčasťou cestných
komunikácií. V § 120 Občiansky zákonník presne definuje pojem súčasť veci, kedy súčasťou
veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec
znehodnotila. Poškodená vozovka ako aj svah predstavujú pre žalobcu nepoužiteľný odpad, ktorý si
spolu s tzv. vynaloženými nákladmi, ktorých výšku riadne preukázal po prvý raz u žalovaného uplatnil
dňa 16.6.2009.

16. V zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
danej povinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami
za škodu a takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú. Ich zodpovednosť podľa pracovno-
právnych predpisov nie je tu dotknutá. Podľa ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

17. V zmysle § 427 fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzkovateľ, prevádzateľ motorového
vozidla a motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

18. Podľa § 442 uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk (ods. 1). Škoda
sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada, ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda
uvedením do predošlého stavu (ods. 3).

19. V zmysle § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

20. V zmysle § 9 ods. 6 zák. č. 135/1961 Zb. - cestný zákon, pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej
komunikácie, ktoré spôsobia alebo môžu spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie
spôsobil uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením
komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie
odstráni sám.

21. Porovnávajúc cit. ustanovenie § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka, ustanovenie citovaného
§ 9 ods. 6 cestného zákona, dospel odvolací súd k záveru, že § 9 ods. 6 cestného zákona je lex
specialis vo vzťahu k uvedeným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje lex generalis.
Osobitné ustanovenie špeciálneho cestného zákona potom ruší účinnosť všeobecného Občianskeho



zákonníka a vylučuje použitie jeho dotknutých všeobecných ustanovení. Z citovaného ustanovenia § 9
ods. 6 cestného zákona preto vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu škody
spočívajúcu vo vynaložení nákladov spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie
do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia.

22. Čo sa týka nároku na tzv. prestoje, ktorých výška bola vypočítaná v hlásení o výške škody,
odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovi vznikol nárok
na zaplatenie uvedených prestojov, keďže práca mechanizmov úzko súvisí s úpravou vozovky,
nutnosti prítomnosti mechanizmov pri odstraňovaní dopravných nehôd, kde je potrebné uviesť, že tieto
mechanizmy vykonávajú svoju prácu prerušovane a nie je reálne možné zarátavať každú prestávku
alebo nevykonávanie činnosti. Prítomnosť týchto mechanizmov je potrebná aj v zmysle technického
predpisu č. 02/2010, ktorý stanovuje označovanie a zabezpečovanie krátkodobého pracoviska na
diaľnici a ostatných pozemných komunikáciách a v zmysle ktorého pri odstraňovaní tejto nehody musia
všetky mechanizmy uvedené v hlásení o škode byť prítomné po celý čas ako tzv. pojazdná zábrana.

23. Plné neuznanie nároku na uznanie prestojov by bolo podľa odvolacieho súdu v rozpore so
zásadou hospodárneho odstránenia následkov škody, keďže prestoje možno považovať za náklady,
ktoré vznikli bezprostredne s odstraňovaním následkov vzniknutej škody, pričom žalobca tieto náklady
riadne žalovanému vyčíslil a zdôvodnil. Navyše bolo nepochybne preukázané, že stroje a vozidlá
v čase uvedenom v denných záznamoch o výkone vozidla boli prítomné na predmetnej vozovke
pri odstraňovaní nehody, a náklady na odstránenie nehody sú teda preukázané. Tieto náklady
nepredstavujú ušlý zisk žalobcu tak ako sa domnieva žalovaný a tieto náklady si žalobca ani ako ušlý zisk
neuplatňoval. Náklady za výkon stroja mechanizmu auta sú určené ako náklad žalobcu na prevádzku
tohto stroja prepočítané na jednu hodinu jeho alokácie. Tieto náklady vychádzajú z účtovníctva žalobcu
a vychádzajú z obstarávacej hodnoty mechanizmu. Je nesporné, že žalovaný v rámci konaní pred
súdom prvej inštancie ani v rámci odvolacieho konania nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi svoje
tvrdenia, resp. predloženými listinnými dôkazmi výšku uplatňovanej pohľadávky zo strany žalobcu
alebo okolností, za akých došlo k poškodeniu vozovky. Je nesporné, že žalovaný v pôvodne podanom
odvolaní ako aj opätovnom odvolaní proti vydanému rozhodnutiu súdu prvej inštancie žiadal zamietnuť
uplatnený nárok žalobcu ako celok z dôvodu nedoloženia veku poškodenej komunikácie, ktorá nebola
pre likvidáciu predmetnej poistnej udalosti potrebná, avšak napriek tomu žalobca túto informáciu
žalovanému predložil. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle zákona lex
specialis č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách vyplýva pre škodcu povinnosť správcovi nahradiť
náklady spojené s odstránením poškodenia takým spôsobom, aby došlo k uvedeniu komunikácie do
pôvodného stavu bez ohľadu to, aká bola cena komunikácie v čase poškodenia. Z uvedeného teda
vyplýva, že žalobcovi teda vznikne nárok na náhradu nákladov spojených s odstránením poškodenia
a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Je nesporné, že žalobca tieto náklady riadne vyčíslil,
výška nákladov nebola zo strany žalovaného žiadnym listinným dôkazom spochybnená a vzhľadom na
to, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením uplatnených nákladov a pohľadávky žalobcu, priznal mu
dôvodne súd prvej inštancie aj nárok na úrok z omeškania odo dňa 8.10.2009 tak, ako je to zdôvodnené
v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na úroky z
omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka spojeného s nariadením vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. a s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka, za ktorého mal
žalovaný dlh plniť prvého dňa po tom, čo ho o plnenie žalobca požiadal. Súd prvej inštancie správne
ustálil, že predloženou výzvou na zaplatenie zo dňa 16.6.2009 bolo preukázané, že žalobca požiadal
žalovaného o náhradu škody vyššie uvedeným listom, ktorý bol žalovanému doručený dňa 22.6.2009.
Žalovaný na predmetný list nereagoval a k výzve sa nevyjadril, žalobca žiadal preto priznať úroky z
omeškania odo dňa 8.10.2009 do zaplatenia, preto mu ich súd prvej inštancie správne priznal.

24. Prihliadnuc na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262
ods. 1 a 2, § 255 ods. 1 C.s.p. a ich náhradu by bol priznal žalobcovi, ak by boli trovy odvolacieho
konania zanikli.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh) (§ 428 CSP).