Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/439/2015 z 20. 11. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. novembra 2017, sp. zn. 14Co/439/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1111222520.1 Krajský súd Bratislava | 14Co/439/2015 | ECLI:SK:KSBA:2017:1111222520.1 | 2017-11-20 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ca466d42-ca64-4718-af30-ef24284c64a5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1111222520.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/439/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111222520
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111222520.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobkyne: O. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. 1, XXX XX T., zastúpená advokátkou JUDr. Petrou Lukáčovou, Mostná 72, 949
01 Nitra, proti žalovanej: Mgr. D. H., bytom P. X/A, XXX XX T., zastúpená JUDr. Milanom Bobákom,
Kalinčiakova 25, 831 04 Bratislava (za účasti vedľajšieho účastníka P. poisťovňa, a.s., V. O. G., R. 4,
XXX XX T.) v konaní o náhradu škody spôsobené pri výkone advokácie, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 30. 01. 2015, č.k. 19C/114/2011-410 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 30. januára
2015, č.k. 19C/114/2011-410, p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne o náhradu škody spôsobenej
pri výkone advokácie a zároveň o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. Uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 12.07.2011 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým
by súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie škody, spôsobenej výkonom advokácie vo
výške 41.160,46 eur, následne podaním zo dňa 09.07.2013 žalobkyňa rozšírila žalobný návrh na súdu
42.593,61 eur, vrátane úrokov z omeškania vo výške 9,25 eur ročne od 12.07.2011. Zo žaloby žalobkyne
vyplynulo, že táto dňa 23.03.2004 uzatvorila ako záložca s veriteľom Juraj I. záložnú zmluvu, predmetom
ktorej bol byt v jej výlučnom vlastníctve zapísaný na LV č. XXXX, kat.úz. T. - H.. Účelom záložnej zmluvy
bolo zabezpečiť zmluvu o pôžičke zo dňa 23.03.2004 uzatvorenú medzi D. I. ako veriteľom, E. U. a T. A.
ako dlžníkmi na sumu 41.160,46 eur (1.240.000,- Sk) a žalobkyňou ako ich ručiteľkou. Nakoľko dlžník
ani spoludlžník splatili veriteľovi len časť pôžičky vo výške 240.000,- Sk, obrátil sa veriteľ na žalobkyňu,
aby ako ručiteľka splnila zostávajúci dlh vo výške 1.000.000,- Sk namiesto dlžníkov. Keďže žalobkyňa
dobrovoľne neplnila, veriteľ pristúpil k exekúcii, v rámci ktorej došlo k predaju založenej nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa sa obrátila na žalovanú ako advokátku. Žalovaná doručila dňa
03.01.2008 Okresnému súdu Bratislava V žalobu na náhradu škody vo výške 1.240.000,- Sk, spolu
so žiadosťou na oslobodenie od súdneho poplatku. Konanie bolo vedené pod sp.zn. 6C/1/2008. Dňa
15.01.2008 zaslal súd žalovanej tlačivo „Potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch“,
ktoré mala žalovaná doručiť žalobkyni na vyplnenie a následne zaslať späť súdu. V dôsledku porušenia
§ 18 ods. 1a 2 zákona o advokácii č. 586/2003 Z.z. žalovanou, bolo predmetné konanie právoplatne
zastavené dňa 11.07.2008. Žalovaná neposkytovala žalobkyni právne služby s odbornou starostlivosťou,
podľa jej pokynov a v súlade s jej záujmami.



2. Predmetom konania bolo posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobkyne voči žalovanej na
náhradu škody spôsobenej porušením povinností advokáta podľa zákona o advokácii č. 567/2003 Z.z.
v príslušnom platnom znení, v súvislosti s konaním vedeným pred Okresným súdom Bratislava V sp.zn.
6C/1/2008.

3. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 120, § 122, § 125, § 135 a § 153 OSP, pričom poukázal na tú
skutočnosť, že v záverečnej reči dňa 30.01.2015 vzniesla žalovaná, prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, námietku premlčania uplatneného nároku. Poukázala na uznesenie o zastavení konania
sp.zn. 6C/1/2008-46, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.07.2011. S poukazom na § 106 ods. 1 OZ
sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá, podľa § 106 ods. 2 OZ sa najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za tri
roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vynikla. Žalobkyňa si v tomto konaní uplatnila nárok žalobou podanou na súde dňa 12.07.2011, z čoho
vyplýva, že ju podala jeden deň po uplynutí objektívnej premlčacej doby. Aj s poukazom na uplatnenú
námietku premlčania žiadala žalobu zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými
dôkazmi, pripojenými spismi, vypočul svedkov E. U., T. A., oboznámil sa s fotokópiou spisového
materiálu Exekútorského úradu Prešov a uviedol, že v pripojenom spise sp.zn. 6C/1/2008 vyplýva, že
žalobkyňa splnomocnila žalovanú ako advokátku na zastupovanie pre Okresným súdom Bratislava V
vo veci podania žaloby o náhradu škody. Dňa 24.01.2008 žalovaná prevzala od súdu prípis spolu s
tlačivom „Potvrdenie o osobných, zárobkových a majetkových pomeroch, v prípise bola vyzvaná na
jeho doručenie vo vyplnenej forme a potvrdené príslušnými orgánmi v lehote do 10 dní“. Dňa 11.02.2008
doručila žalovaná Okresnému súdu Bratislava V žiadosť o predĺženie lehoty na zaslanie potvrdenia o
oslobodení od súdnych poplatkoch. Následne bol pokynom vyššieho súdneho úradníka spis uložený na
lehotu 1 mesiac, t.j. do 11.03.2008.
5. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že uznesením zo dňa 17.03.2008 Okresný súd Bratislava V súd
žalobkyni oslobodenie z dôvodu nedoručenia „Potvrdenia...“ a teda nepreukázania svojich majetkových
pomerov nepriznal. Predmetné uznesenie bolo žalovanej doručené dňa 20.03.2008. Odvolanie voči
nemu v 15 dňovej odvolacej lehote nepodala. Až podaním, odovzdaným na poštovú prepravu dňa
10.04.2008 požiadala súd o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania proti nepriznaniu
odpustenia od zaplatenia súdneho poplatku. Predmetnej žiadosti nebolo vyhovené, čo vyplýva z
uznesenia súdu zo dňa 17.04.2008. Súd zároveň žalovanej zaslal vzor 4a- výzvu na zaplatenie súdneho
poplatku za návrh vo výške 74.400,- Sk. Uznesenie spolu s výzvou prevzala žalovaná dňa 21.04.2008.
Žalovaná dňa 06.05.2008 odovzdala na poštovú prepravu vyplnené tlačivo „Potvrdenie o osobných,
majetkových a zárobkových pomeroch“, ktoré bolo súdu doručené dňa 09.05.2008. Podpis žalobkyne na
predmetnom tlačive bol overený na notárskom úrade JUDr. T. dňa XX.XX.XXXX. Uznesením
zo dňa 19.06.2008 bolo konanie zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Podaním odovzdaným
na poštovú prepravu dňa 09.07.2008 žalovaná podala odvolanie „voči uzneseniu, na základe ktorého
žalobkyni nebol odpustený súdny poplatok“. Odvolanie bolo uznesením zo dňa 29.07.2008 odvolacím
súdom odmietnuté z dôvodu márneho uplynutia lehoty na včasné podanie odvolania podľa § 204 ods.
1 veta prvá OSP. Podľa vyznačenej doložky právoplatnosti Uznesenie o zastavení konania na čl. 46
sp.zn. 6C/1/2008 nadobudlo právoplatnosť dňa 11.07.2008. Žalobkyňa bola do predmetného súdneho
spisu nazerať dňa 12.11.2010.

6. Súd prvej inštancie poukázal na zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii, § 2, § 18 ods. 1 a 2 a ust.
§ 489 OZ, v spojení s ust. § 106 ods. 1 a 2 OZ. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
žalovaná vykonávala pre žalobkyňu advokátsku činnosť podľa Zákona o advokácii č. 586/2003 Z.z.
v konaní pred Okresným súdom Bratislava V č.k. 6C/1/2008, a to počnúc dňom 15.06.2007, kedy
prevzala jej právne zastúpenie (čl. 5 pripojeného spisu). K udalosti, z ktorej škoda vznikla, t.j.
k právoplatnému zastaveniu súdneho konania sp.zn. 6C/1/2008 došlo, podľa doložky právoplatnosti,
vyznačenej konajúcou sudkyňou na predmetnom uznesení, dňa 11.07.2008. Žalobkyňa súdu doručila
žalobu na náhradu škody voči žalovanej dňa 12.07.2011, t.j. po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej
lehoty definovanej v § 106 ods. 2 OZ. Trojročná objektívna premlčacia lehota podľa § 106 ods. 2
OZ skončila dňa 11.07.2011. Vzhľadom na úspešne vznesenú námietku premlčania súd žalobu vo
veci samej zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 OSP a z dôvodov hodných
osobitného zreteľa trovy konania procesne úspešnej žalovanej nepriznal. Súd dôvody hodné osobitného



zreteľa videl v tom, že z vykonaného dokazovanie v merite veci možno jednoznačne ustáliť porušenie
povinností žalovanej ako advokátky voči žalobkyni podľa § 18 ods. 1 a 2 zákona o advokácii.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že i keď žalovaná vykonala pre žalobkyňu 7 úkonov právnej pomoci,
súd prvej inštancie za efektívne úkony považoval len dva, išlo o samotnú žalobu a žiadosť o predĺženie
lehoty na zaslanie tlačiva na priznanie oslobodenia. Ostatné úkony hodnotil ako len snahu napraviť
zmeškanie procesných lehôt. Súd prvej inštancie uviedol, že v súvislosti so žiadosťou o oslobodenie od
súdnych poplatkov mal za to, že žalovaná žalobkyňu riadne neinštruovala, potvrdenie síce súdu zaslala,
ale nebolo potvrdené kompetentným orgánom - obcou, resp. mestskou časťou, zaslanie tohto potvrdenia
žalobkyni do Írska nemalo podstatný význam. Žalovaná zálohu 100.000,- Sk na zastupovanie doposiaľ
nevyúčtovala, vzhľadom na dôvody hodné osobitého zreteľa považoval za potrebné a spravodlivé
žalovanej trovy konania nepriznať.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanú zaviazal k zaplateniu žalovanej sumy
38.632,41 eur, vrátane úrokov z omeškania. Uviedla, že predmetom dokazovania v uvedenej právnej
veci bolo posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobkyne voči žalovanej z titulu náhrady škody
spôsobenej porušením povinnosti advokáta podľa Zákona o advokácii č. 586/2003 Z.z. Žalovaná si
v konaní 6C/1/2008 nesplnila riadne svoje povinnosti, vyplývajúce zo zákona o advokácii, v dôsledku
čoho žalobkyňa zmeškala viaceré procesné lehoty na podanie odvolaní v prospech svojej klientky.
Porušenie povinnosti žalovanej žalobkyňa videla v jej ľahostajnom prístupe počas celého konania pod
sp.zn. 19C/114/2011, kedy nereagovala na výzvy súdu, nezúčastňovala sa pojednávaní. Pokiaľ sa týka
premlčania, toto bolo žalovanej známe už hneď na začiatku konania, a preto námietku premlčania
žalovaná mala oznámiť súdu čo najskôr, a tým zo strany žalovanej boli úmyselne spôsobené prieťahy
v konaní. Súd prvej inštancie nemal na námietku premlčania prihliadať, keďže bola vznesená až po
vyhlásení uznesenia, ktorým bolo dokazovanie skončené.

9. Odvolanie žalobkyne bolo doručené právnemu zástupcovi žalovanej JUDr. Milanovi Bobákovi dňa
06.07.2015, ktorý sa k odvolaniu vyjadril písomne dňa 21.07.2015 a žiadal, aby odvolací súd odvolanie
žalobkyne v celom rozsahu zamietol a aby potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a v jeho prvej časti
bola žaloba zamietnutá. Zároveň žiadal, aby odvolací súd priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho
konania. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že sa plne stotožňuje s dôvodom,
na základe ktorého súd prvej inštancie žalobu vo veci samej zamietol, avšak nie je pravdou, že by
zástupca žalovanej vzniesol námietku premlčania až po vyhlásení uznesenia, ktorým bolo dokazovanie
skončené, pretože námietka premlčania bola uplatnená v písomnom vyjadrení, ktoré bolo odovzdané
súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 30.01.2015 písomne. Mala za to, že pokiaľ sa týka námietky
premlčania, povinný subjekt túto môže uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného
skončenia veci v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/120/2009 zo dňa 13.10.2009, a
preto mala za to, že súd prvej inštancie správne na vznesenú námietku premlčania prihliadol.

10. Žalovaná v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie, a to v
časti II. výroku, v ktorej súd prvej inštancie žalovanej nepriznal náhradu trov konania, žiadala, aby v tejto
druhej časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanej prizná náhradu trov
prvostupňového konania vo výške 4.061,58 eur. Nesúhlasila s odôvodnením súdu prvej inštancie, pokiaľ
rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 150 ods. 1 OSP, mala za to, že žalovaná v konaní preukázala,
že k zastaveniu konania 6C/1/2008 na súde prvej inštancie nemohla zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré možno od nej žiadať, pretože žalobkyňa jej neposkytla náležitú súčinnosť, o ktorú ju žalovaná
písomne žiadala listom z 22.02.2008, pretože žalobkyňa včas nezaslala všetky podklady do žiadosti
o odpustenie súdneho poplatku ani nezaslala finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku,
nedvíhala telefón, hoci sa jej žalovaná opakovane viac krát pokúšala dovolať do Írska. Súd v súvislosti
s výkladom § 150 OSP prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých
účastníkov konania. Rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti trov došlo nielen k znehodnoteniu plného
úspechu žalovanej, ale týmto rozhodnutím bolo zasiahnuté aj do majetkovej sféry žalovanej. Žalovaná
je nemajetná a vychováva dve školopovinné deti. Žalobkyňa sa nezodpovedne správala, keďže prispela
k vzniku sporu a ku škode tým, že za finančnú odplatu vo výše 100.000,- Sk založila ako ručiteľka svoju
nehnuteľnosť, o ktorú nakoniec prišla. Tým, že si terajšia právna zástupkyňa, advokátka žalobkyne,
zmenila hmotnoprávnu lehotu, upravenú v OZ s lehotou procesnou na včasné podanie tejto žaloby,
žaloba o náhradu škody voči žalovanej bola doručená súdu po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej



lehoty, a preto žalovaná využila svoje právo s tým, že úspešne vzniesla námietku premlčania. Práve tu je
zrejmé porušenie advokátky, ktoré malo za následok vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi.

11. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadrila žalobkyňa, prostredníctvom právnej zástupkyne,
opätovne poukázala na ust. § 150 ods. 1 OSP a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28.01.2010,
pod sp.zn. 2Mcdo/17/2009, v zmysle ktorého použitie ust. § 150 OSP prichádza do úvahy v prípade,
keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania musí ísť o výnimočný prípad,
ktorý spočíva v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach na strane účastníka konania, pričom
je potrebné prihliadať na osobne, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania.
Pokiaľ sa žalovaná bráni skutočnosťou, že je nemajetná a vychováva maloleté deti, takisto žalobkyňa je
nemajetná a preto žiadala o oslobodenie od súdneho poplatku, v čom jej súd vyhovel. Žalobkyňa zároveň
niekoľkokrát uviedla, že aj na odmenu žalovanej si požičiavala od rodiny, pritom táto zálohová platba bola
vo veľkej výške. Vyčíslené trov konania nezodpovedajú skutočne vykonaným úkonom. Maximálny počet
úkonov by mal byť 6 správnych úkonov, vyhodnotenie jedného právneho úkonu po 507,61 eur, vrátane
režijného paušálu, spolu 3.045,66 eur a nie 4.061,58 eur. Uviedla, že právny zástupca žalovanej účelovo
predlžoval konanie tak, aby mohlo na strane žalovanej dôjsť k uplatneniu čo najväčšieho počtu úkonov,
keďže zástupca žalovanej mal a aj mohol vzniesť námietku premlčania hneď na prvom pojednávaní.

12. Podaním zo dňa 23.05.2017 sa písomne vyjadrila žalovaná na vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu
žalovanej, opätovne zdôraznila, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil okolnosti, keď rozhodol
o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej. Žalovaná mala plný úspech vo veci, a preto súd mal
správne aplikovať § 142 ods. 1 OSP. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP
sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.
Námietka premlčania práva je námietkou právnou, žalovaná ju nemusela uplatniť len v určitom štádiu
konania, mohla ju uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. V konaní
6C/1/2008 došlo z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku zo strany žalobkyne k zastaveniu konania a
žalovaná ako advokátka nemohla zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od nej žiadať
zastaveniu konania, pretože žalobkyňa jej neposkytla náležitú súčinnosť, o ktorú ju žalovaná písomne
žiadala. Opätovne žiadala, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho I. časti a zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie v II. časti, a to tak, že žalovanej prizná nárok na plnú náhradu trov konania.

13. Podaním zo dňa 10.08.2017 sa žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrila k
reakcii žalovanej na vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovanej a mala za to, že na základe všetkých
okolností v konkrétnej veci súd prvej inštancie v otázke náhrady trov konania rozhodol správne.

14. Podaním zo dňa 10.07.2015 sa písomne k odvolaniu žalobkyne vyjadril vedľajší účastník - P.
poisťovňa, a.s. V. O. G., R. 4, T., ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti,
v ktorej žalobu žalobkyne zamietol, ako správny potvrdil.

15. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe
úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona.
Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01.07.2016, podmienky jeho prípustnosti bolo
nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných
ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť
takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane
naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy
procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.



17. Pretože inštitút vedľajšieho účastníka (§ 93 a nasl. OSP) k 01.07.2016 zanikol zo zákonu, P.
poisťovňa, a.s., V. O. G., R. 4, XXX XX T. po účinnosti nového procesného predpisu neurobila voči súdu
úkon, ktorým by prejavila svoju vôľu vystupovať ďalej v konaní ako intervenient (§ 81 nasl. CSP) na
strane žalovanej , odvolací súd s ňou už ďalej nekonal. Na úkony vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní
do 30.06.2016 vykonal, však odvolací súd podľa cit. § 470 ods. 2, veta prvá, CSP, prihliadal.

18. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady, majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a
právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového
súdu, v ktorom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

19. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že v konaní na súde prvej inštancie boli predložené dôkazy,
ktoré jasne preukázali porušenie povinnosti zo strany žalovanej ako advokátky, v ktorom si žalovaná
neplnila riadne svoje povinnosti, ktoré vyplývali zo zákona o advokácii a v dôsledku čoho mala žalobkyňa
zmeškať viaceré procesné lehoty, tým došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalovanej, odvolací súd
uvádza, že súd prvej inštancie síce vykonal dokazovanie tak, ako to uviedol v odôvodnení svojho
rozhodnutia, avšak v konečnom dôsledku žalobu žalobkyne zamietol z dôvodu, že žalovaná podaním
zo dňa 28.01.2015 vzniesla námietku premlčania práva žalobkyne na náhradu škody. Vo vznesenej
námietke žalovaná uviedla, že je nesporné, že žalobkyňa si uplatňovala náhradu škody titulom následkov
za zastavené konanie o náhrade škody, vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 6C/1/2008,
ktoré bolo zastavené uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 19.06.2008, pod č.k. 6C/1/2008-46
a nadobudlo právoplatnosť dňa 11.07.2008. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobkyňa
doručila súdu prvej inštancie žalobu na náhradu škody voči odporkyni dňa 12.07.2011, t.j. po uplynutí
trojročnej objektívnej premlčacej lehoty (§ 106 ods. 2 OZ), ktorá skončila dňa 11.07.2011. Správne súd
prvej inštancie konštatoval, že pre podanie žaloby nie je z hľadiska plynutia hmotnoprávnej premlčacej
lehoty podstatný deň, kedy bola zásielka podaná na poštovú prepravu, ale je podstatný deň, kedy
bola zásielka doručená súdu, pretože hmotnoprávne lehoty, upravené v OZ, nie je možné zamieňať
s procesnými lehotami. Žaloba žalobkyne bola zamietnutá z dôvodu úspešne vznesenej námietky
premlčania, a preto odvolacie námietky žalobkyne, že v konaní predložila jasné dôkazy o porušení
povinnosti zo strany žalovanej sú irelevantné, pretože súd prvej inštancie prihliadol na vznesenú
námietku premlčania a následne už nebolo potrebné doplniť a následne vyhodnotiť žalobkyňou
navrhnuté predložené dôkazy.

20. Neobstojí ani ďalší odvolací dôvod žalobkyne, že žalovaná napriek zákonnej povinnosti oznamovať
čo najskôr všetky dôkazy a skutočnosti, námietku premlčania uplatnila až v záverečnej reči neobstojí,
nakoľko tak, ako uviedla žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne, strana sporu má právo
vzniesť kedykoľvek v priebehu konania, dokonca podľa OSP (procesný predpis platný do 30.06.2016),
strana sporu mohla vzniesť námietku premlčania i v odvolacom konaní (viď rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky sp.zn. 32 Odo/653/2003, zo dňa 14.01.2004).

21. K odvolaniu žalovanej, ktorá napadla rozsudok súdu prvej inštancie v časti trov prvostupňového
konania, odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie vec správne rozhodol, i pokiaľ sa týka trov
prvostupňového konania, keď o týchto trovách rozhodol podľa § 150 ods. 1 OSP a z dôvodov hodných
osobitného zreteľa trovy konania procesne úspešnej žalovanej nepriznal.

22. V zákonné ustanovenie § 150 OSP (účinné do 30.06.2016), umožňovalo súdu, aby vo výnimočných
prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý inak mal právo na náhradu trov
konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 OSP, pri rozhodovaní o
náhrade trov konania prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď boli naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospel k záveru, že tu boli dôvody hodné osobitého zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Vyjadruje výnimku zo zásady zodpovednosti za
výsledok (a všeobecnej zásady ohľadne náhrady trov konania, vyjadrenej v § 142 ods. 1 OSP, účinného
do 30.06.2016). Muselo ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť mohla spočívať tak v
okolnostiach v danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa bolo potrebné prihliadať na osobné, majetkové, sociálne, zárobkové a iné
pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na



súde a ich postoj v konaní. V prípade tohto zákonného ustanovenia išlo predovšetkým o to, aby sa
rozhodnutie o náhrade trov nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a neodporovalo dobrým
mravom. V tomto ustanovení bolo zároveň fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych
noriem upravujúcich platenia náhrady trov konania. Bolo výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže
byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom,
pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému
záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžadoval na také rozhodnutie dve podmienky:
muselo ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok
bol ponechaný na súdnej praxi a bolo potom vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam,
ktoré mohli byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravovali
náhradu trov konania.

23. V posudzovanej veci preto odvolací súd, vyhodnotiac okolnosti, ktoré žalobkyňu viedli k uplatneniu
nároku na súde a postoj účastníkov v konaní, zistil, že bol daný dôvod hodný osobitného zreteľa, pre
ktorý súd prevej inštancie žalovanej, ktorá bola plne úspešná v konaní nepriznal náhradu trov konania.

24. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovanej vo vzťahu k aplikácii ust. § 150 O.s.p. (procesný predpis
platný do 30.06.2016), tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené dôvody súdu prvej inštancie a aj v tejto časti
rozsudok súdu prvej inštancie v súlade ust. § 38 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396
ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a to tak, že žalovanej, ktorá bola úspešná v odvolacom
konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení neskorších zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).