Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/777/2014 z 29. 3. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. marca 2017, sp. zn. 9Co/777/2014, ECLI:SK:KSBA:2017:1111234931.1 Krajský súd Bratislava | 9Co/777/2014 | ECLI:SK:KSBA:2017:1111234931.1 | 2017-03-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a6f49e59-b766-41e1-af27-8925cb54c0f1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1111234931.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/777/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111234931
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111234931.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: SBYT, s.r.o.,
so sídlom Prievozská 18, Bratislava, IČO: 44 239 025, proti žalovanej: H. G., U.. X.XX.XXXX, R. L.
XX, R., štátny občan SR, zast. Dušan Mendel, bytom Nobelova 18/A, Bratislava, o zaplatenie 244,74
€ s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.
septembra 2014 č. k. 24C/53/2012-84 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 244,38
€ so 6,5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 212,90 € od 13.6.2009 do zaplatenia a so 6,5
%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 31,48 € od 7.7.2011 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy
konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku 16,50 € na účet žalobcu do troch od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol.

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 8a, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 14 ods. 4 zákona č.
182/1993 Z. z. vlastníctve bytov a nebytových priestorov a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Mal za
preukázané, že žalobca je správcom povereným na základe zmluvy o výkone správy č. 31/2009 zo dňa
17.12.2010 vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu súp. č. XXX, L. Č.. XX, XX, XX,
Bratislava zabezpečovaním prevádzky, údržby a opráv spoločných častí a zariadení bytového domu. Z
listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalovaná je vlastníčkou bytu č. 7, ktorý sa nachádza na 3. poschodí
bytového domu na adrese L. XX, R..

1.2. Súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za dôvodný, žalovaná sa dostala do omeškania s
úhradou zálohových platieb, pričom ku dňu 16.9.2011 jej dlh voči žalobcovi predstavoval sumu 244,38 €,
ktorú riadne a včas neuhradila. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania, priznal súd prvej inštancie
žalobcovi nárok na úhradu úrokov z omeškania, ako je uvedené vo výroku rozsudku. V časti istiny 0,36
€ s príslušenstvom prvoinštančný súd žalobu zamietol z dôvodu rozporu medzi sumou, ktorú si žalobca
uplatnil voči žalovanej vo výzve na úhradu nedoplatku zo dňa 22.9.2011 (244,38 €) a sumou, ktorú si
uplatnil v žalobe (244,74 €).

1.3. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že priznal
úspešnému žalobcovi náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej pozostávajúcich zo zaplateného
súdneho poplatku za podanie žalobného návrhu v sume 16,50 €.



2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná a to podľa obsahu
proti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené. Žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie tak, že žalobu zamietne alebo aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že žalovaná po opakovane uplatnených reklamáciách voči
rozúčtovaniu nákladov a účtovania neposkytnutých služieb žalobcom vykonala vzájomné započítanie
záväzkov a pohľadávok. Žalovaná podala reklamáciu vyúčtovania za roky 2006, 2007, 2008, ktoré bolo
doplnené písomným podaním zo dňa 28.7.2009. Žalobca písomne potvrdil listom zo dňa 13.7.2009,
že vyúčtovanie hospodárenia bolo vykonané v rozpore so zákonom. Žalovaná na základe potvrdenia
pochybenia žalobcu písomne doplnila ňou podanú reklamáciu a poskytla žalobcovi výmer k bytu (80,95
m2) a evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu. Žalobca reklamáciám nevyhovel, žalovaná
mu podala písomné vyčíslenie jeho neoprávneného zisku z vedome upravovaného rozúčtovania a
vykonala započítanie vydaného neoprávneného účtovania nákladov voči vyčísleniu žalobcu. Žalobca
to akceptoval, započítanie nenamietal a žiadal žalovanú, aby predložila znalecký posudok, ktorým by
potvrdila predložený výmer bytu. Žalovaná súhlasila so sprístupnením bytu na vykonanie znaleckého
posudku, žalobca nereagoval a podal vo veci žalobu, v ktorej sa snaží uviesť súd do omylu.

2.1. Žalovaná namietala, že súd jej zaslal žalobu bez dôkazov, o ktoré žalobca oprel žalobu, na jej
písomnú žiadosť o zaslanie kompletného vyhotovenia žaloby súd nereagoval. Dňa 26.8.2014 požiadal
zástupca žalovanej o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným konaním vedeným na Okresnom
súde Bratislava III pod sp. zn. 15C/164/2010, v ktorom bol vytýčený termín už 4.6.2014, oproti
predvolaniu v tomto konaní, ktoré bolo vyhotovené súdom dňa 10.6.2014, súd na požiadavku odročenia
nereagoval.

2.2. Ďalej uviedla, že žalobca zaslal za obdobie rokov 2006 až 2009 vyúčtovanie nákladov na byt
žalovanej voči ktorému bola podaná reklamácia. Vy vyúčtovaní za rok 2006 vyčíslil žalobca nedoplatok
voči žalovanej 514,- Sk, pričom rozpočítal náklady na byt žalovanej s veľkosťou plochy 85,99 m2 ako
zhodnú s udávanou veľkosťou vykurovacej plochy 85,99 m2. Predmetnú veľkosť plochy použil žalobca
i pre výšku poplatku poistenia bytu. Žalobca okrem výšky poistenia v rozpore so zákonom neúčtoval
náklady na vykurovanie podľa plochy bytu (80,95 m2), ale k tejto pripočítal plochu loggie. Byty, nebytové
a spoločné priestory majú rozdielnu konštrukčnú a podhľadovú výšku. Podľa vyhlášky č. 630/2005 Z.
z. v takomto prípade sa náklady rozúčtujú podľa veľkosti obstavaného priestoru. Žalobca vo vyjadrení
k reklamácií potvrdil, že pre výpočet nákladov použil veľkosť plochy bytu. Žalobca i za rok 2007 vyčíslil
ročné náklady s nedoplatkom 1 650,- Sk, ktorý mu bol obdobne ako za rok 2006 doplatený, pričom
použil pre výpočet nákladov plochu bytu 85,99 m2 a nie skutočnú veľkosť 80,95 m2. Rovnako postupoval
i vo vyúčtovaní nákladov za rok 2008 s nedoplatkom 236,57 €. Žalobca naviac do nákladov bytu
započítal i podiel 1/18 z nákladov na revíziu komína, pričom táto služba žalovanej nebola poskytnutá
(žalovaná nedisponuje komínom). Na reklamáciu žalobca nereagoval. Žalovaná vykonala započítanie
voči nedôvodne nezákonne účtovaným položkám, čo oznámila žalobcovi, ktorý započítanie nenapadol,
tvrdený nedoplatok 236,57 € započítaním zanikol. Za rok 2009 vykonal žalobca vyúčtovanie obdobne
ako za predchádzajúce roky, ale na výpočet použil plochu bytu žalovanej 85,54 m2, nedoplatok vyčíslil
na 23,67 €. Za roky 2010 vykonal žalobca vyúčtovanie rovnako ako za rok 2009, pričom výsledkom
bol nedoplatok 167,84 €. Konečný nedoplatok žalobca vyčíslil na 380,74 €. Proti vyúčtovaniu žalovaná
podala reklamáciu a uhradila 50,41 €, čím boli náklady za rok 2010 voči správcovi riadne uhradené. Na
základe predložených dôkazov je preukázané, že žalovaná nemá voči žalobcovi žiaden dlh.

2.3. Žalovaná vo svojom odvolaní namietla i aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Zmluva o výkone správy
č. 263/2000 zo dňa 1.8.2000 predložená žalobcom bola uzavretá medzi družstvom MEDIAL BYT a
vlastníkmi bytov, nebytových priestorov a garáží; zahŕňa 39 bytov, 18 garáží a 2 nebytové priestory,
ide celkom o 59 vlastníkov, pričom zmluva obsahuje iba 21 podpisov vlastníkov, teda nie je uzatvorená
nadpolovičnou väčšinou a doposiaľ nenadobudla platnosť. Podľa žalovanej predmetom tejto zmluvy
nie je výkon správy. Družstvo MEDIAL BYT uskutočnilo predaj časti podniku dňa 22.9.2008. Obsahom
zmluvy o predaji časti podniku podľa žalovanej nie je zmluva o výkone správy bytového domu na
Kozej ulici č. 25, 27, 29. Žiadna takáto zmluva neexistuje, predmetom predaja podniku nebola ani
„Úprava vzájomných práv a povinností správcu a vlastníkov bytov, garáží a NP na Kozej 25, 27, 29 v
Bratislave“. Žalovaná tiež namietala, že až do 9.4.2009 žalobca disponoval oprávnením na nepriamy
výkon správy, čo tiež potvrdzuje, že na žalobcu neprešli práva k výkonu správy bytov. Medzi 22.8.2008 a
9.4.2009 neexistoval žiaden právny vzťah medzi žalobcom a vlastníkmi. Ak žalobca vykonával nepriamy



výkon správy, mal by doložiť, cez ktorú organizáciu ho vykonával. Žalobca oprel žalobu o Zmluvu o
výkonne správy č. 31/2009 opatrenú dátumom 17.12.2010. Jedná sa o vedomé uvádzanie súdu do
omylu, dňa 17.12.2010 sa nekonala žiadna schôdza vlastníkov, ktorá by aktom hlasovania a väčšinou
hlasov predmetnú zmluvu schválila. Zmluva obsahuje z 58 vlastníkov podpisy iba 27, čo nepredstavuje
nadpolovičnú väčšinu.

3. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, žiadajúc potvrdenie napadnutého rozsudku,
uvádzajúc, že čo sa týka vzájomného započítania záväzkov a pohľadávok, žalobca neobdržal takýto
doklad. Nie je pravdou, že žalobca účtoval žalovanej náklad na teplo za plochu loggie, listom zo dňa
28.7.2009 túto skutočnosť nepotvrdil. Žalovaná zaslala žalobcovi evidenčný list bytu Č.. X na L. XX H. R.,
ktorý je asi z roku 1970, v ktorom nie je započítaná plochy loggie a sociálnych zariadení, z toho vyplýva,
že žalovanou uvádzaná plocha 80,95 m2 nie je kompletná a pre výpočet nákladu na teplo je potrebná
pripočítať plochu sociálnych zariadení, celková plocha bytu 85,54 m2 vedená v evidencii správcu je na
základe listu vlastníctva a spoluvlastníckeho podielu žalovanej a nezahŕňa plochu loggie. Žalovaná by
mala preukázať, či sa v jej evidenčnom liste nachádza kúpeľňa a WC. Rozdiel v ploche bytu medzi 85,99
m2 a 85,54 m2 vyplýva z toho, že žalobca vykonal preverenie plôch podľa podielov na liste vlastníctva.
Kontrolou bolo zistené, že pri dvoch bytoch boli zamenené výmery, oprava bola vykonaná k 1.1.2009. K
požiadavke žalovanej na výpočet spotreby tepla podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 630/2005 Z. z. uviedol, že
žalobca, ani jeho predchodca nedisponuje údajmi na požadovaný výpočet. Vlastníci sa pri schvaľovaní
Zmluvy o výkone správy č. 31/2009 rozhodli, že sa bude postupovať podľa podlahovej plochy bytu
alebo nebytového priestoru. Predmetom sporu nie sú roky 2006 a 2007, ktoré sú vysporiadané. V
položke rôzne nie je žalovanej účtovaná suma 294,- € za čistenie a kontrolu komínov a revízie plynových
zariadení, tieto boli hradené z fondu údržby a opráv. K svojej aktívnej vecnej legitimácií žalobca uviedol,
že zmluva o výkone správy č. 263/2000 bola schválená a podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, chýbajú len tri podpisy. Žalovaná vytrhla veci z kontextu a pozabudla, že
MEDIAL BYT, družstvo, vzniklo v roku 1996 podľa vtedy platného zákona č. 182/1993 Z. z., ust. § 8 malo
úplne iný text a predmet činnosti bol konzultovaný so živnostenským úradom, podľa vtedy zaužívanej
praxe správcovské spoločnosti mali predmet podnikania obstarávanie služieb spojených so správou
domov, bytov a nebytových priestorov. Žalovaná namietala platnosť Zmluvy o výkone správy č. 31/2009
opatrenú dátumom 17.12.2010. Dňa 23.9.2010 sa uskutočnila schôdza vlastníkov, kde bola Zmluva o
výkone správy č. 31/2009 nadpolovičnou väčšinou vlastníkov schválená, čím bola splnená podmienka §
8a ods. 1 zákona. To, že zmluva bola následne podpisovaná, nie je v rozpore so žiadnym ustanovením
zákona. Žalobca nevie, ako sa žalovaná dopracovala k počtu 58 vlastníkov, nakoľko podľa LV č. XXXX
zo dňa 19.8.2010 bolo 39 vlastníkov bytov a 7 vlastníkov nebytových priestorov, 27 je nadpolovičná
väčšina.

4. Podaním zo dňa 9.12.2015, doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.12.2015 žalovaná doplnila svoje
odvolanie. Žalovaný podľa nej predložil súdu návrh pripravovaného znenia zmluvy, ktorý upravil takým
spôsobom, že nezarátal vlastníkov nebytových priestorov a vlastníkov 20 garáži do počtu účastníkov
podpisu, voči ktorým má byť výkon správy žalobcom vykonávaný. Zmluva o výkone správy nemôže
byť platná, žiadna schôdza, ktorá by bola v súlade so zákonom sa nikdy neuskutočnila. Správca vôbec
nezvolal vlastníkov na schôdzu, ktorej predmetom by malo byť odsúhlasenie zmluvy o výkone správy,
nikdy sa nevykonal akt hlasovania o zmluve o výkone správy, nevykonala sa ani zápisnica zo schôdze
a priebehu a výsledku hlasovania. Zmluvu o výkone správy nepodpísali vlastníci garáži a nebytového
priestoru na L. XX. Žalobca sa v spore s nimi bránil tvrdením, že nie je pasívne vecne legitimovaný,
nakoľko sám uviedol, že zmluva o výkone správy nie je platná. Ďalej vo svojom podaní žalovaná
uviedla že súdu predkladá výmer o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 7.2.1983, kde v časti III. je byt
špecifikovaný tým, že pozostáva zo 4 izieb, kuchyne, kúpeľne, špajze, WC, chodby, loggie, pričom
zariadenie pozostáva z elektrického vykurovania kúpeľne a chodby i výroby a prípravy teplej úžitkovej
vody. Dodávka tepla pozostáva z vykurovania kuchyne a 4 izieb s rôznymi výškami miestností. Komora
a loggia nie sú vôbec vykurované. Kúpeľňa, WC a chodba nemajú dodávateľom zabezpečenú dodávku
tepla a teplej vody. Tieto energie od počiatku zabezpečuje vlastník. Žalobca neúčtoval len náklady
na vykurovanie tých priestorov, ktorých dodávku tepla zabezpečoval (62 m2), ale i tých priestorov,
ktoré boli a sú bez akýchkoľvek energií a priestorov, ktorých lokálne vykurovanie a dodávku teplej
vody zabezpečuje vlastník. Účtovaním neexistujúcich dodávok energií vznikol žalobcovi neoprávnený
prospech, ktorý je povinný vydať. Na strane žalovanej vznikol preplatok vo výške 442,88 €.



5. Žalobca sa k doplneniu odvolania vyjadril tak, že neobsahuje žiadne nové skutočnosti. K výmere bytu
nastolil požiadavku, aby žalovaná preukázala opak.

6. Následne žalovaná doručila odvolaciemu súdu repliku k vyjadreniu žalobcu, v ktorej najmä zopakovala
svoju doterajšiu argumentáciu. Uviedla tiež, že dňa 23.9.2010 sa uskutočnila spoločná domová schôdza
vlastníkov domov L. XX, XX, XX za účelom nájdenia spoločného dodávateľa na opravy fasád či na
riešenie vykurovania spoločným výberom dodávateľa, neriešilo sa na nej schválenie resp. uzavretie
zmluvy o výkone správy. Spochybnila tiež, že by zmluva o výkone správy bola schválená nadpolovičnou
väčšinou hlasov, nakoľko nehlasovali vlastníci garáži a materskej škôlky. Objekt na L. XX C. Š. K. M.
E. O. O. na L. XX K. XX najmä rozdielnou výškou podlaží i v rámci jednotlivých bytov. Podľa prepočtu
žalovanej si žalobca za obdobie rokov 2008-2010 neoprávnene vyúčtoval sumu 743,93 €.

7. Svoju repliku žalovaná doplnila podaním zo dňa 3.3.2017, doručeným odvolaciemu súdu dňa
7.3.2017. Znova zopakovala veľkú časť svojej doterajšej argumentácie. Žalobca podľa žalovanej
predložil súdu ako dôkaz Zmluvu o výkone správy č. 263/2000 z 1.8.2000 uzavretú medzi MEDIAL
BYT družstvo a vlastníkmi bytov, nebytových priestorov a garáží, zatajil však, že takú istú zmluvu č.
263/2000 z 1.8.2000 uzavrelo MEDIAL BYT družstvo s POLE, a.s., pokrývajúc zhodný výkon správy,
zmluva je naviazaná na vlastníka nebytového priestoru a garáže z adresy Kozia 25, Bratislava, pre
predškolské zariadenie a garáže. Dňa 20.12.2005 vstúpila do platnosti vyhláška č. 630/2005 Z. z., ktorou
sa ustanovujú pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného konečnému odberateľovi. MEDIAL BYT
družstvo bolo povinné účtovať dodávku podľa tejto vyhlášky. Ďalej uviedla, že v súvislosti s predajom
podniku MEDIAL BYT družstva žalobcovi predávajúci neoznámil dlžníkom prechod pohľadávok na
kupujúceho (žalobcu) a žalobca neoznámil prevzatie záväzkov. Uviedli vlastníkov do omylu, keď
iba informovali, že správu budú zabezpečovať pod novým názvom. Podľa § 14 ods. 3 zákona č.
182/1993 Z. z. je nutné zosúladiť zmenu právnej formy z družstva na s.r.o. hlasovaním vlastníkov 2/3
väčšinou všetkých vlastníkov. K takémuto naplneniu zákona dodnes nedošlo. MEDIAL BYT družstvo sa
zmluvne zaviazalo postupovať od 20.12.2005 pri rozúčtovaní nákladov na dodávku tepla konečnému
spotrebiteľovi podľa § 6 vyhlášky č. 630/2005 Z. z. Tvrdenie žalobcu, že v decembri 2010 nedisponoval
údajom o rôznej podhľadovej výške bytu žalovanej, lebo mu to MEDIAL BYT družstvo neposkytlo, je
irelevantné. Žalobca je viazaný zákonom. Žalovaná podala proti všetkým vyúčtovaniam správcu za roky
2006 a nasledujúce reklamácie. Žalovaná si voči žalobcovi uplatňuje započítanie svojej pohľadávky v
sume 1 875,43 € oproti pohľadávke žalobcu 244,74 €.

8. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania (t. j. pokiaľ ide o výrok, ktorým bolo vyhovené žalobe) v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený
podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

10. Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci
bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva
o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena,
alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný
nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je
povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v
dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä
a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri
zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu,
b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových
priestorov, príslušenstva a pozemku,
c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia
disponovať s nimi,
d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi,
e) zásady určenia výšky platieb za správu,



f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.

11. Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. správca je povinný vykonávať správu domu samostatne
v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe
domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

12. Podľa § 8b ods. 2 písm. e/ zákona č. 182/1993 Z. z. pri správe domu je správca povinný sledovať
úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.

13. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom do 30.9.2014 vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone
správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého
dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku
do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla
vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva
a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti
spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu
prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej
plochy balkóna, lodžie alebo terasy.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa voči žalovanej domáha zaplatenia nedoplatkov na službách
spojených s užívaním bytu č. 7 nachádzajúcom sa v bytovom dome na Kozej ulici č. 25 v Bratislave,
ktorý je vlastníctvom žalovanej.

15. Žalovaná namietala odňatie možnosti konať pred súdom z dôvodu, že jej neboli doručené prílohy
žaloby a nemohla sa zúčastniť pojednávania, keď v tom istom čase bol jej zástupca predvolaný na iné
pojednávanie na Okresnom súde Bratislava III, kde termín pojednávania bol stanovený skôr. Odvolací
súd po oboznámení sa obsahom spisu dospel k záveru, že aj v prípade nedoručenia príloh žaloby súdom,
ani žalobcom (ktorý jej ich podľa vlastného vyjadrenia predneseného na pojednávaní dňa 12.9.2014
doručil) mala žalovaná možnosť oboznámiť sa s nimi dňa 11.8.2014, kedy jej zástupca nahliadol do
spisu. Skutočnosť, že zástupca žalovanej bol v termíne pojednávania predvolaný na pojednávanie na
inom súde, neznemožňovala aspoň samotnej žalovanej zúčastniť sa pojednávania, pričom ona samotná
svoju neúčasť nijako neospravedlnila. Nebol teda daný dôležitý dôvod na odročenie pojednávania (§
101 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016).

16. Odvolací súd sa vecne v prvom rade zaoberal namietaným nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v tomto konaní. Žalobca ju odvodzuje od svojho postavenia správcu bytového domu podľa § 8
a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z., v ktorom vlastní žalovaná byt. Žalobca vykonáva (a už v čase začatia
konania vykonával) správu predmetného bytového domu na základe zmluvy o výkone správy č. 31/2009
zo dňa 17.12.2010. Predmetná zmluva je súčasťou spisu, pričom z obsahu spisu tiež vyplýva, že ju
podpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, t.j. 27 zo 46 vlastníkov,
ako uvádza žalobca, čím sa v zmysle § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v platnom znení stala
záväznou pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Platnosť a záväznosť
zmluvy o výkone správy č. 31/2009 zo dňa 17.12.2010 zakladá aktívnu legitimáciu správcu (žalobcu)
v zmysle § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., v tomto konaní, ktorého predmetom je vymáhanie
nedoplatkov za plnenia podľa § 8b ods. 2 písm. e/ zákona č. 182/1993 Z. z.

17. Pre posúdenie existencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako správcu v predmetnom konaní
nie je podstatné, či správcom i v čase vzniku nedoplatkov bol žalobca alebo iný subjekt, resp. ako (na
základe čoho) žalobca v čase vzniku nedoplatkov vykonával správu. Aj v prípade, že by bytový dom
nemal v dobe vzniku nedoplatkov žiadneho správcu, správca aktuálny v čase podania žaloby má zo
zákona právo i povinnosť vymáhať akékoľvek nedoplatky podľa § 8b ods. 2 písm. e/ zákona č. 182/1993
Z. z. Nie je preto podstatné zaoberať okolnosťami prechodu práv a povinností v súvislosti so zmluvou
o predaji podniku z pôvodného správcu MEDIAL BYT družstvo na terajšieho správcu, ako aj otázkami
súvisiacimi s predmetom činnosti správcu podľa a predmetom zmluvy o výkone správy. Pre úplnosť



však napriek tomu odvolací súd uvádza, že námietky žalovanej týkajúce vyššie uvedených okolností
nie sú dôvodné. Odvolací súd má za preukázané, že došlo k prevodu všetkých práv a povinností
súvisiacich so správou predmetného bytového domu z družstva MEDIAL BYT na terajšieho žalobcu
zmluvou o predaji podniku. Pri predaji podniku dochádza k prevodu podniku ako celku, teda vrátane
všetkých práv a povinností viaznucich na prevádzanom podniku. Rovnako predmet činnosti správcu
ako podnikateľského subjektu počas celej doby výkonu správy umožňoval správcovi vykonávať správu
domu podľa § 8 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je podstatné
len doslovné znenie predmetu činnosti, kde z podstaty veci nemôže byť uvedený úplne vyčerpávajúci
opis každej činnosti, ktorú podnikateľský subjekt vykonáva, ale jeho význam, ktorý je nutné chápať ako
zovšeobecnenie, resp. skrátený opis podstatnej činnosti podnikateľského subjektu a je ho potrebné
vykladať vzhľadom na v čase sa meniacu právnu úpravu výkonu správy. Rovnako je dostatočne
zrozumiteľne určený i predmet prechádzajúcej zmluvy o výkone správy č. 263/2000 zo dňa 1.8.2000 v
jej čl. 1, ktorý rovnako nemusí, a ani nemôže obsahovať vyčerpávajúci opis všetkých práv a povinností
upravených danou zmluvou.

18. Odvolací súd sa ďalej zaoberal podstatou argumentácie žalovanej, ktorá namietala nesprávnosť
jednotlivých vyúčtovaní nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu a to z dôvodu
nesprávne zohľadnenej plochy bytu žalovanej, resp. v užšom zmysle nesprávne vypočítanej vykurovanej
plochy bytu. Navyše namietala, že rozpočítanie množstva dodaného tepla na vykurovanie malo byť
v prípade predmetného bytového domu vykonané nie na základe podlahovej plochy bytu, ale podľa
obstavaného objemu bytov, nakoľko v predmetnom bytovom dome sa nachádzajú miestnosti s rôznou
konštrukčnou výškou.

19. Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z. z. ktorou sa ustanovuje teplota
teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu
teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla skutočne v § 6 upravuje rozpočítanie
množstva dodaného tepla v pomere obostavaného objemu bytu a nebytových priestorov konečného
spotrebiteľa k celkovému obostavanému objemu všetkých bytov a nebytových priestorov v objekte
rozpočítavania pre prípad, že v objekte nie sú nainštalované pomerové rozdeľovače tepla ani určené
meradlá tepla u konečných spotrebiteľov a súčasne jednotlivé byty a nebytové priestory majú rozdielnu
konštrukčnú výšku jednotlivých miestností. Oproti tomu však zákon č. 182/1993 Z. z., ako predpis
vyššej právnej sily než vyhláška, umožňuje v zmluve o výkone správy upraviť okrem iného i zásady
platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi (§ 8a ods. 1 písm. d/), pričom zákona vlastníkov, resp.
správcu neobmedzuje pri výbere konkrétneho spôsobu rozpočítania nákladov. Podľa čl. II bod 4 písm.
c/ zmluvy o výkone správy č. 31/2009 zo dňa 17.12.2010 sa dodávka tepla v bytovom dome a NP
rozúčtuje podľa podlahovej plochy bytu a NP, vrátane plochy zasklenej loggie, pokiaľ sa v nej nachádza
vykurovacie teleso. Zároveň predmetné ustanovenie pod podmienku vyhotovenia a dodania projektu s
uvedeným obstavaným objemom jednotlivých miestností v bytoch a NP ustanovuje spôsob rozúčtovania
podľa pomeru obostavaného objemu bytu a NP k celkovému obostavanému objemu všetkých bytov a
NP vrátane plochy zasklenej loggie, teda podľa § 6 vyhlášky č. 630/2005 Z. z. Napokon predmetné
ustanovenie upravuje vyúčtovanie skutočných nákladov v prípade montáže pomerových rozdeľovačov
v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z.

20. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že projekt vymedzujúci obstavanú plochu jednotlivých
miestností v bytoch a nebytových priestoroch nebol vypracovaný, preto v zmysle čl. II bod 4 písm. c/
zmluvy o výkone správy nebolo možné pristúpiť k rozúčtovaniu nákladov na vykurovanie podľa § 6
vyhlášky č. 630/2005 Z. z.

21. Pokiaľ ide o plochu bytu, odvolací súd má za preukázané, že plocha bytu č. 7 na Kozej ulici č. 25 v
Bratislave patriaceho žalovanej bez loggie je 85,54 m2. Žalovaná v konaní neprezentovala žiaden dôkaz,
ktorým by udávanú plochu bytu spochybnila. Pokiaľ argumentovala evidenčným listom pre výpočet
úhrady za užívanie bytu podľa vyhlášky č. 60/1964 Zb., podľa jeho obsahu sa zohľadňovala plochy bytu v
celkovom rozsahu 80,95 m2, v predmetnej listine uvedený rozpis plochy bytu však nezahŕňa celú rozlohu
bytu v zmysle terajších predpisov (§ 2 ods. 7 zákon č. 182/1993 Z. z.), t.j. neobsahuje plochu kúpeľne
a WC. Takto vymedzená plocha bytu je preto nepoužiteľná pre rozpočítanie nákladov sa dodávku tepla,
či iných plnení a služieb.



22. Ako nedôvodnú posúdil odvolací súd i argumentáciu žalovanej týkajúcu sa údajného samostatného
vykurovania časti plochy bytu žalovanou. Z fotografií, ani zo žiadnych iných dôkazov nevyplýva, že by
žalovaná mala v byte vlastné kúrenie (na fotografiách sa zjavne nachádza iba bojler), avšak aj keby
skutočne žalovaná prevádzkovala vlastné vykurovanie svojho bytu, v zmysle čl. II bod 4 písm. c/ zmluvy
o výkone správy, ani žiadneho iného ustanovenia predmetnej zmluvy, takúto okolnosť by pri vyúčtovaní
nebolo možné zohľadniť. Odvolací súd má za to, že v bytovom dome so spoločným vykurovaním v
zásade nie je možné pri vyúčtovaní zohľadňovať akékoľvek dodatočné vykurovacie či výhrevné telesá.
Ich účinok by mohol byť prirodzene zohľadnený iba v prípade, že by bola meraná skutočná spotreba
tepla pomerovými rozdeľovačmi.

23. Neopodstatnenou bola tiež námietka žalovanej, že žalobca do jej vyúčtovania poplatkov za služby
spojené s užívaním bytu zahrnul poplatky súvisiace s údržbou a revíziou komína, ktorý žalovaná
nevyužíva, resp. ním nedisponuje. Žalovaná nepreukázala, že by jej tieto náklady boli osobitne
vyúčtované. Hradené boli z fondu prevádzky, údržby a opráv, do ktorého prispievajú všetci vlastníci
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, teda i žalovaná, pričom z tohto fondu sa hradia všetky
náklady súvisiace s prevádzkou, údržbou a opravami bytového domu, bez ohľadu na to, či z vynaloženia
prostriedkov v konkrétnom prípade bude mať každý jeden vlastník priamy úžitok.

24. Napokon odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná ani nepreukázala, že by pohľadávka žalobcu
zanikla započítaním. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v
zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa
kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že
ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom
druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu
a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky,
len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového
právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá
pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie,
ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať
aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu
splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku
započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do
výšky započítavanej protipohľadávky (1 M Cdo 11/2008). Odvolací súd nezistil, že by žalovaná voči
žalobcovi mala akúkoľvek pohľadávku spôsobilú na započítanie. Ňou tvrdené bezdôvodné obohatenie
sa žalobcu na jej úkor nesprávnym účtovaním nákladov za užívanie bytu a plnení spojených s
užívaním bytu založené na nesprávnom zohľadnení veľkosti jej bytu a účtovaní nákladov súvisiaci s
údržbou a revíziou komína, resp. akýchkoľvek ďalších nákladov nepreukázala. Žalovaná tiež ničím
nepreukázala, že by vykonala samotný právny úkon započítania pohľadávok adresovaný žalobcovi.
Pre platné započítanie nepostačuje len konštatovanie adresované súdu, že žalovaná započítala svoju
pohľadávku voči pohľadávke žalobcu.

25. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na riadne zistenie skutkového
stavu, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a správne posúdil vec aj po právnej
stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou vyhovel žalobe, ako aj pokiaľ
išlo o výrok o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol správne podľa § 142 ods. 3
O.s.p. účinného do 30.6.2016, ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).