Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/42/2015 z 14. 6. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. júna 2017, sp. zn. 4Cob/42/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1112209681.1 Krajský súd Bratislava | 4Cob/42/2015 | ECLI:SK:KSBA:2017:1112209681.1 | 2017-06-14 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Náhrada škody Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/54e8bcbc-d660-4539-91ea-c646bb384ebd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1112209681.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/42/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112209681
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112209681.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: Wüstenrot
poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 259,23 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27 Cb/72/2012
- 66 zo dňa 29.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 27 Cb/72/2012 - 66 zo dňa
29.04.2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
259,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 13.04.2011 do zaplatenia, všetko do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 16,50 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol tak s poukazom na §§ 427, 428, 442 ods. 1, 813 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(Obč. zák.), § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z. z. o zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.03.2012
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 259,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
od 29.03.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.02.2011 v
čase približne o 09:00 hod. došlo na Bratislavskej ulici v Trnave k poistnej udalosti tak, že od kolies
motorového vozidla U.: V.-XXXEH odskočil kameň, ktorý poškodil čelné sklo na motorovom vozidle U.:
D.-XXXCN, patriacom spoločnosti STOLÁRSTVO M & E KAŠŠA, s.r.o., pričom bola tejto spoločnosti
spôsobená škoda na vozidle v celkovej výške 425,95 eur bez DPH. Vlastník motorového vozidla, ktorého
prevádzkou bola škoda spôsobená, mal v čase vzniku poistnej udalosti uzatvorené povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Žalobca
v danej veci poukázal z havarijného poistenia svojmu poistenému (poškodenej spoločnosti) poistné
plnenie vo výške 259,23 eur po odpočítaní spoluúčasti 165,97 eur, prevodom na účet opravcu dňa
10.02.2011. Žalobca ďalej poukázal na § 420 ods. 1 a § 813 ods. 1 Obč. zák., pri uplatnených úrokoch
z omeškania na § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

3. Žalovaný sa bránil tým, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, preto ju navrhol v celom rozsahu
zamietnuť. Poistený neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnymi predpismi, a teda neexistuje ani



základný predpoklad nároku žalobcu na náhradu škody podľa § 420 Obč. zák.. Pokiaľ ide o objektívnu
zodpovednosť podľa § 427 Obč. zák., žalovaný sa domnieval, že k vzniku škody spôsobom, akým
tvrdí žalobca, nedošlo a jeho nárok preto považuje za nepreukázaný. Nepostačujú pritom súhlasné
tvrdenia poškodeného a poisteného o existencii príčinnej súvislosti. Vodič vzhľadom na hmotnosť
odmršteného kameňa si nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletel kameň, pretože túto
skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a kameňa nemôže zaregistrovať. Rovnako poškodený
mohol zaregistrovať až náraz kameňa na čelné sklo a nemohol vidieť, že kameň bol odmrštený
práve od motorového vozidla poisteného. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ ide
o možnosť liberácie, žalovaný uviedol, že kameň ležiaci na vozovke je okolnosťou vonkajšou, teda
nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať,
prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Vzhľadom na splynutie kameňa s
vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať prekážku na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd nebolo
možné od prevádzateľa požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, a preto je zbavený zodpovednosti
za škodu. Žalovaný ďalej namietal priznanie úrokov z omeškania. Omeškanie vo vzťahu k žalovanému
je potrebné posudzovať osobitne podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP s prihliadnutím na splatnosť záväzku
poisťovne uhradiť poistné plnenie, určenú podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 01.08.2012 uviedol, že obaja účastníci poistnej udalosti
súhlasným spôsobom popísali jej priebeh v hláseniach poistnej udalosti vo svojich poisťovniach.
Poistený u žalovaného v oznámení poistnej udalosti u žalovaného jednoznačne uznal, že nehodu zavinil
vodič jeho motorového vozidla a súčasne uviedol, že nárok poškodeného považuje za oprávnený.
Ako príčinu nehody určil osobitný stav prevádzky vozidla. Účastníci dopravnej nehody tiež spoločne
spísali a podpísali správu o nehode, z ktorej je zrejmé, ako k nehode došlo aj to, kto za ňu zodpovedá.
Zodpovednosť podľa § 427 Obč. zák. je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, teda bez zreteľa
na zavinenie. Pre vznik objektívnej zodpovednosti sa vyžaduje, aby škoda bola spôsobená motorovým
vozidlom alebo plavidlom a tiež skutočnosť, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky
dopravného prostriedku. Osobitnou povahou prevádzky v tejto konkrétnej situácii bolo vymrštenie
kameňa spod kolies motorového vozidla poisteného u žalovaného do čelného skla za ním idúceho
motorového vozidla, havarijne poisteného u žalobcu.

5. Vzhľadom na námietky žalovaného žalobca na pojednávaní dňa11.03.2014 navrhol vypočuť ako
svedkov účastníkov dopravnej nehody: U. F. C. E. P.. Žalovaný sa ani na jedno pojednávanie nedostavil,
neúčasť ospravedlnil s tým, že navrhol, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti, súd preto podľa § 101
ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

6. Súd vykonal dokazovanie prednesom povereného zástupcu žalobcu, výsluchom svedka U. F. -
vodiča motorového vozidla s U.: D.-XXXCN, u predvolaného svedka E. P. doručenie nebolo vykázané a
oboznámením sa s listinnými dôkazmi - Správou o nehode zo dňa 01.02.2011, Hlásením o spôsobenej
škode poškodeným zo dňa 03.02.2011, Oznámením o poistnej udalosti škodcom zo dňa 09.02.2011,
faktúrou č. 828/11/947 zo dňa 08.02.2011, výpisom z účtu žalobcu zo dňa 10.02.2011, korešpondenciou
medzi žalobcom a žalovaným ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise.

7. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že dňa 01.02.2011 o 09:00 hod. došlo na Bratislavskej ulici v
Trnave k dopravnej nehode, keď od kolies motorového vozidla zn. Y. Z. R. U.: V.-XXXEH (vodič E. P. a
poistník povinného zmluvného poistenia u žalovaného PROFIWOOD - HRUBJÁK s.r.o.) odletel kameň
do čelného skla za ním jazdiaceho motorového vozidla zn. A. G. R. U.: D.-XXXCN (vodič U. F. a poistník
havarijného poistenia u žalobcu STOLÁRSTVO M & E KAŠŠA, s.r.o.) a toto poškodil. Medzi účastníkmi
dopravnej nehody (vodičmi) bola spísaná Správa o nehode. Havarijne poistený u žalobcu nahlásil
žalobcovi poistnú udalosť dňa 03.02.2011 a povinne zmluvne poistený u žalovaného podal u žalovaného
Oznámenie o poistnej udalosti zo dňa 09.02.2011, v ktorom popísal priebeh nehody („Poškodené auto
išlo za firemným autom, ktoré som šoféroval. Kameň odskočil zo zadného kolesa na za mnou idúce
auto.“), rozsah poškodenia vozidla („prasknutie čelného skla“) a uznal zavinenie nehody. Motorové
vozidlo zn. A. G. R. U.: D.-XXXCN bolo v čase dopravnej nehody havarijne poistené u žalobcu. Na
motorové vozidlo zn. Y. Z. R. U.: V.-XXXEH, ktorým bola škoda spôsobená, sa v čase dopravnej nehody
vzťahovalo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, ktoré bolo uzatvorené u žalovaného. Poškodený dal auto opraviť do zmluvného servisu AUTO -
IMPEX spol. s r.o., Vlčie hrdlo 68, Bratislava. Servis po vykonaní opravy - výmene čelného skla - vystavil



faktúru č. 828/11/947 zo dňa 08.02.2011, splatnú 22.02.2011 v sume 511,14 eur s DPH, 425,95 eur bez
DPH. Následkom predmetnej dopravnej nehody bola teda na motorovom vozidle zn. A. G. R. U.: D.-
XXXCN spôsobená škoda v celkovej výške 425,95 eur bez DPH.

8. Žalobca pri odpočítaní spoluúčasti v sume 165,97 eur a nelikvidných položiek v sume 0,75 eur
(žiarovka) poukázal z havarijného poistenia poistné plnenie vo výške 259,23 eur prevodom na účet
servisu dňa 10.02.2011.

9. Súd poukázal na § 813 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého, ak poistený má proti inému právo na náhradu
škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré
mu poistiteľ poskytol. Vyplatením poistného plnenia z havarijného poistenia prešlo podľa uvedeného
zákonného ustanovenia z poškodeného na žalobcu právo na náhradu škody voči žalovanému. Žalovaný
bol preto žalobcom vyzvaný na refundáciu vyplateného poistného plnenia listom zo dňa 10.02.2011.
Žalovaný reagoval listom zo dňa 28.03.2011, v ktorom odmietol refundovať uhradenú škodu na vozidle
po vykonanom šetrení, nakoľko bolo zistené, že nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody
zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedeného v oznámení o poistnej udalosti.

10. Podľa súdu bolo v konaní jednoznačne preukázané naplnenie všetkých predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to existencia škodovej udalosti
vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, existencia škody a existencia príčinnej
súvislosti medzi oboma týmito predpokladmi. Škoda (prasklina) na čelnom skle motorového vozidla bola
v tomto prípade jednoznačne spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, nakoľko
k odmršteniu kameňa spod kolies motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného ako
škodnej udalosti došlo práve v súvislosti s vlastnosťami prevádzky motorového vozidla, teda škodná
udalosť bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Liberácia prevádzateľa
prichádza do úvahy iba v prípade, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod
v prevádzke, pričom je liberácia zároveň viazaná na podmienku, že prevádzateľ preukáže, že škode
nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Ak však bola
príčinou škody, hoci aj len čiastočne okolnosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzke dopravného prostriedku,
nemôže sa prevádzateľ zodpovednosti zbaviť, a to bez ohľadu na to, či ju mohol alebo nemohol odvrátiť.
Odmrštenie kameňa spod kolesa idúceho motorového vozidla je okolnosťou, ktorá má svoj pôvod v
prevádzke, nakoľko k odmršteniu kameňa prichádza práve z dôvodu chodu motorového vozidla a je
faktom, že na vozovke sa kamienky nachádzajú, avšak keďže sa jedná o objektívnu zodpovednosť,
práve pre takýto prípad sa uzatvárajú poistné zmluvy.

11. Poistná zmluva bola platne a účinne uzavretá, došlo k poistnej udalosti a vzniku škody na
motorovom vozidle v dôsledku udalosti majúcej pôvod v prevádzke dopravného prostriedku bez
existencie liberačných dôvodov, súd preto považuje nárok žalobcu jednoznačne za preukázaný a
zaviazal žalovaného na zaplatenie spôsobenej škody vo výške žalovanej istiny.

12. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

13. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v uvedenom období vo výške 1
%.

14. Podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ je
povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia.



15. Súd ďalej podľa citovaných zákonných ustanovení zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej istiny za obdobie omeškania od 13.04.2011 do zaplatenia
- žalovaný listom zo dňa 28.03.2011 ukončil šetrenie, 15 - dňová lehota uplynula 12.04.2011, do
omeškania sa teda žalovaný dostal od 13.04.2011; žalobca si však uplatnil úroky z omeškania už od
29.03.2011, súd preto v prevyšujúcej časti čo do úrokov z omeškania žalobu zamietol.

16. Súd o trovách konania rozhodol podľa citovaného § 142 ods. 3 O.s.p. a zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi, ktorý mal v konaní neúspech v pomerne nepatrnej časti náhradu trov konania v sume 16,50
eur zodpovedajúcu zaplatenému súdnemu poplatku z návrhu.

17. Proti výroku rozsudku, ktorým súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 259,33
eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 13.04.2011 do zaplatenia podal v zákonnej lehote
odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“):
- písm. a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 v spojení s § 221 ods. 1 písm. f),
- písm. b) konanie a inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- písm. d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a
- písm. f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. V odôvodnení súd poukázal na to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané naplnenie všetkých
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to
existencia škodovej udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku,
existencia škody a existencia príčinnej súvislosti medzi oboma týmito predpokladmi. Súd vyslovil
presvedčenie o tom, že má za preukázanú príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla
poisteného a škodou vzniknutou na motorovom vozidle poškodeného. V prípade odmrštenia kameňa od
kolies vozidla si však údajný škodca vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť
vedomý toho, že spod jeho kolies odletel kameň, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti
vozidla a kameňa nemôže zaregistrovať. Už vôbec však nemôže zaregistrovať to, že odmrštený kameň
trafil čelné sklo za ním idúceho motorového vozidla. Rovnako poškodený v poškodenom aute môže
zaregistrovať až náraz kameňa na čelné sklo a nemôže vidieť, že kameň bol odmrštený práve od
motorového vozidla údajného škodcu, môže to len predpokladať. Tento predpoklad je viac než sporný
na ceste, kde sa počas dňa nachádzajú aj iné motorové vozidlá. V konečnom dôsledku samotný súd
konštatoval, že od vodiča poškodeného motorového vozidla nemožno chcieť, aby zaregistroval spod
ktorého konkrétneho motorového vozidla kameň odletel a rovnako od vodiča motorového vozidla spod
ktorého kameň odletel nemožno chcieť, aby videl dopad kameňa na čelné sklo poškodeného motorového
vozidla. Súd však aj napriek tomuto
konštatovaniu vyslovil presvedčenie o tom, že má za preukázanú príčinnú súvislosť medzi prevádzkou
motorového vozidla poisteného a škodou vzniknutou na motorovom vozidle poškodeného. Takto teda
ten, kto nemohol byť očitým svedkom vzniku škody (údajný škodca), môže len reprodukovať predpoklady
o vzniku škody vyslovené poškodeným. Zároveň poukázal na to, že súd výsluch údajného škodcu ani
nevykonal. Tvrdenia poškodeného však musia byť opreté aj o iné dôkazy, ak sa majú preukázať jeho
nároky, vzhľadom na to, že dôkazné bremeno je v tomto prípade na žalobcovi (§ 4 ods. 2 zákona č.
381/2001 Z. z.). Právny názor súdu je nesprávny z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom
ako jeden z dôvodu existencie liberačných dôvodov na strane škodcu.

19. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením veci. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

20. Podľa § 427 ods. 1 Obč. zák. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa ods. 2 toho istého paragrafu rovnako zodpovedá aj
iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

21. Pri zodpovednosti prevádzateľa upravuje § 428 Obč. zák. možnú liberáciu prevádzateľa nasledovne:



22. Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré
majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť
ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Z uvedeného vyplýva, že prevádzkovateľ
síce zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (§ 427 Obč. zák.),
avšak Obč. zák. v zmysle § 428 škody vyvolané osobitnou povahou tejto prevádzky rozdeľuje na:
- škody bez možnosti liberácie - vždy, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, majúcimi pôvod v
prevádzke a
- škody s možnosťou liberácie - škody, ktoré nemajú svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla,
sú však spôsobené v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (§ 427 OZ), ak
prevádzateľ preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno
od neho požadovať.

23. Nemožno stotožňovať každú škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 427
Obč. zák.) a škodu spôsobenú okolnosťou v prevádzke (§ 428 Obč. zák. veta prvá), keďže ku škode
dôjde vždy prevádzkou motorového vozidla. Z toho vyplýva, že existujú škody spôsobené prevádzkou
motorového vozidla, avšak nespôsobené okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke. Zároveň z toho
vyplýva i to, že skupina škôd vzniknutých prevádzkou motorového vozidla (§ 427 Obč. zák.) je širšia než
skupina škôd vzniknutých z okolností majúcich pôvod v prevádzke (§ 428 Obč. zák. veta prvá). Logicky
je potom škody všeobecne potrebné rozlišovať v dvoch korelačných dvojiciach definičných znakov:

A1: Škody vyvolané osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (§ 427 Obč. zák.) a
A2: Škody nevyvolané osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (§ 427 Obč. zák.) per
negationem)

B1: Škody spôsobené okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke (§ 428 veta prvá Obč. zák.)
B2: Škody nespôsobené okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke (§ 428 veta prvá Obč. zák. per
negationem)

24. Ďalej odvolateľ uviedol, že okolnosti majúce pôvod v motorovom vozidle sú okolnosti vnútorné,
okolnosti, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou jeho prevádzky. Súčasťou prevádzky motorového vozidla sú
len tie okolnosti a veci, ktoré vymedzujú motorového vozidla voči iným druhom dopravných prostriedkov,
resp. veciam, t.j. súčasti vozidla, ktoré nie je možné od vozidla odpojiť bez toho, aby vozidlo stratilo svoje
vlastnosti, ktoré robia jeho prevádzku možnou. Zásadne sa jedná o technický stav vozidla a jeho súčastí
spojených s vozidlom a škody vzniknuté z okolností ako napr. zlyhanie bŕzd, motora, vady materiálu
a podobne.

25. Kameň ležiaci na ceste nespĺňa znaky súčasti prevádzky. Skutočnosť, že je odmrštený kolesom
vozidla ju tiež súčasťou prevádzky nerobí. Kinetická energia udelená krútiacou silou kolesa je len
pôsobenie osobitnej povahy prevádzky (§ 427 OZ) na okolnosť nemajúcu pôvod v prevádzke. Ak by sa
však napr. uvoľnilo samotné koleso a v dôsledku krútiacej sily motora prenášanej na os kolesa odletelo
z motorového vozidla a samo koleso spôsobilo škodu, ide o škodu spôsobenú okolnosťou, ktorá má
pôvod v prevádzke.

26. Ostatné okolnosti, t.j. okolnosti existujúce mimo vodiča a samotného vozidla sú okolnosťami
vonkajšími a nesúvisiacimi s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, napr. konanie
tretích osôb, resp. zvierat, prírodná katastrofa a iné vonkajšie okolnosti. Aby bolo možné hovoriť
o zodpovednosti za škodu podľa § 427 Obč. zák. musí byť škoda spôsobená za spolupôsobenia
vonkajších okolností, t.j. okolností nemajúcich pôvod v prevádzke a osobitnej povahy prevádzky
motorového vozidla (§ 427 Obč. zák.).

27. Ak by teda súd posúdil kameň na ceste ako okolnosť majúcu pôvod v prevádzke len preto, že
bol odmrštený krútiacou silou kolesa, subsumoval (nepreukázaný) skutkový stav na nesprávnu právnu
normu (§ 428 Obč. zák. veta prvá), čím vec nesprávne právne posúdil.

28. Taktiež poukázal na § 428 Obč. zák. (...škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia,
ktoré možno požadovať), kde zákon hovorí, že sa prevádzateľ zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že
škode nemohol zabrániť, z čoho implicitne vyplýva, že prevádzateľ motorového vozidla sa za istých
okolností zodpovednosti za škodu zbaví napriek tomu, že škodu spôsobil a zodpovedá za ňu. Tento



korektív vlastne obmedzuje možnosť liberácie tým, že neumožňuje liberovať škody, ktorým mohol
prevádzateľ, resp. vodič objektívne zabrániť.

29. V zásade sa teda prevádzateľ podľa druhej vety § 428 Obč. zák. môže zbaviť zodpovednosti za
škodu, ktorá bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (§ 427 Obč. zák.), avšak
bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke, ak sa škode nemohlo zabrániť
ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Ad 1.) Bod 1 je splnený, ak by sa nad všetky pochybnosti (ÚS 177/08 - odkazujeme na odpor voči
platobnému rozkazu) v konaní preukázalo, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky
motorového vozidla poisteného.
Ad 2.) Kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke a
je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia,
ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto
škodu.
Ad 3.) Možnosť zabránenia vzniku škody vynaložením všetkého úsilie, ktoré možno požadovať, sa
posudzuje objektívne, t.j. nevychádza sa zo subjektívnych možností konkrétneho vodiča. Práve naopak,
vychádza sa z objektívne možnej starostlivosti, ktorú možno od ktoréhokoľvek vodiča očakávať v danej
situácii. V danom prípade to znamená, či poistený vyvinul všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno
požadovať, aby zabránil vymršteniu kameňa. Ak skutočne bola vozovka posypaná zimným posypom
(čo nebolo preukázané), máme za to, že od údajného škodcu nebolo možné požadovať väčšie úsilie na
odvrátenie škody ako jazdiť primeranou rýchlosťou, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Opačný
výklad robí vodiča zodpovedným za púhu náhodu, čo je z hľadiska práva neprijateľné a i vzhľadom
na historicky výklad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nesprávne
(Rozhodnutie NS ČR Rv I 299/37).

30. Do úvahy tu však pripadá i nedodržanie bezpečnej vzdialenosti vozidla žalobcu od vozidla údajného
škodcu (čo však v dôsledku nevykonania navrhnutých dôkazov nebolo možné zistiť) a spoluzavinenie
žalobcu podľa § 441 OZ porušením § 4 ods. 1 písm. c) v spojení s § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke.

31. Vzhľadom na to je vodič (a s ním rovnako prevádzateľ) liberovaný zo zodpovednosti za škodu.
Rovnako nespravodlivé je potom požadovať od poisťovne v zmysle § 15 ods. 1 zákona zaplatenie
náhrady škody, pri ktorej sa škodca zbavil zodpovednosti. Poisťovňa v takomto prípade nie je povinná
škodu nahradiť, nakoľko nie je daná zodpovednosť poisteného.

32. Účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.

33. Súd sa v odôvodnení predmetného rozhodnutia náležité nevyporiadal s námietkami žalovaného
proti uplatneným úrokom z omeškania. V tomto kontexte poukázal na rozhodnutie NSSR vo veci 5 Cdo
142/2009. Omeškanie vo vzťahu k žalovanému je potrebné posudzovať osobitne podľa § 11 ods. 6
zákona o PZP s prihliadnutím na splatnosť záväzku poisťovne uhradiť poistné plnenie, určenú podľa §
11 ods. 7 zákona o PZP. Keďže poisťovňa splnila povinnosť v trojmesačnej lehote oznámiť, že odmieta
plnenie a odôvodniť toto rozhodnutie (§ 11 ods. 6 písm. b/ zákona o PZP), nie je povinná poškodenému
uhradiť úroky z omeškania (§ 11 ods. 8 zákona o PZP a contrario), a to až do okamihu splatnosti
poistného plnenia, ktorým je 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady
škody poistiteľovi, ak z takéhoto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia (§
11 ods. 7 zákona o PZP veta po spojke alebo).

34. Vzhľadom na to, že nie je možné priznať úrok z omeškania skôr, než sa pohľadávka stane splatnou,
a v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP veta za spojkou „alebo“ sa pohľadávka žalobcu voči žalovanému
stane splatnou až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, priznalo by sa žalobcovi príslušenstvo
pohľadávky, ktoré ešte nevzniklo.

35. Až keby žalovaný neuhradil žalobcovi istinu do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia o povinnosti
uhradiť istinu, dostal by sa na štvrtý deň do omeškania, a žalobca by mohol žiadať úrok z omeškania
osobitným návrhom. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudkom podľa § 223 O. s. p. v spojení s §
220 O. s. p. napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh žalobcu sa zamieta alebo alternatívne uznesením



podľa § 221 ods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V
prípade úspechu v odvolacom konaní si uplatňuje trovy odvolacieho konania, ak takéto trovy vzniknú.

36. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní tvrdí, že v
súdnom konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného
a škodou vzniknutou na motorovom vozidle poškodeného, nakoľko ani poistený ani poškodený si vraj
vzhľadom na hmotnosť kameňa nemôžu byť vedomí jeho odmrštenia. Zo svedeckých výpovedí vyplýva,
že v čase vzniku poistnej udalosti bola slabá premávka, išlo o jednoprúdovú cestu, po ktorej išli obe
motorové vozidlá pomerne pomaly a poškodený sám videl ako kameň odletel do jeho čelného skla
spod kolies motorového vozidla poisteného u žalovaného. Poistený žalovaného taktiež dobrovoľne uznal
spôsobenie poistnej udalosti bezprostredne po jej vzniku, a preto vyššie uvedené tvrdenie žalovaného
nie je v danej veci právne relevantné.

37. Žalovaný v súdnom konaní nepreukázal, ktorým konkrétnym kameňom bola poistná udalosť
spôsobená, a preto jeho tvrdenia o údajnej nízkej hmotnosti, prípadne o malých rozmeroch kameňa, sú
len nepreukázanými subjektívnymi tvrdeniami žalovaného.

38. Podľa žalobcu v danom prípade je na skutkový stav potrebné aplikovať ustanovenie § 427
Obč. zák., podľa ktorého fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Z ustanovenia § 428 Obč. zák. vyplýva, že
svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú
pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť
ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Žalovaný sa v podanom odvolaní snaží
vnútiť záver, že vymrštenie kameňa spod kolies idúceho motorového vozidla nie je okolnosťou, ktorá
má pôvod v prevádzke. Toto tvrdenie však odporuje tak logickému výkladu príslušnej právne normy,
ako aj zaužívanej súdnej praxi, ktorá zaujala stanovisko, že vymrštenie kameňa spod kolies iného
motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla
je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Záverom sa žalovaný snaží docieliť zrušenie napadnutého
rozhodnutia aspoň z procesných dôvodov a zároveň spochybňuje náš nárok na úroky z omeškania,
keď tvrdí, že nie je povinný uhradiť úroky z omeškania, a to až do okamihu splatnosti poistného
plnenia, ktorým je 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
poisťovateľovi, ak z takéhoto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

39. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Z uvedeného zákonného
ustanovenia je zrejmá osobitosť úrokov z omeškania, ktorá je viazaná na nesplnenie povinností podľa
ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., teda na bezodkladné začatie prešetrovania potrebného na zistenie
rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia
poškodeného o škodovej udalosti buď skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, alebo
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia.

40. Zavedenie 3 - mesačnej lehoty pre likvidáciu škodovej udalosti v zákone č. 381/2001 Z. z.
vychádza zo 4. smernice o poistení motorových vozidiel, ktorou sa malo podstatne zosilniť postavenie
poškodeného v oblasti vymožiteľnosti jeho práva na náhradu škody. Ak by sme vychádzali z výkladu
žalovaného, právo poškodeného na náhradu škody by bolo naopak značne oslabené, nakoľko
poisťovateľ by nebol sankciovaný za neoprávnené neposkytnutie poistného plnenia, pričom nepochybne
je rizikom poisťovateľa, ak odmietne plniť z dôvodu, že k poistnej udalosti nedošlo. Ak sa v súdnom
konaní preukáže opak, následkom tejto skutočnosti je potom povinnosť poisťovateľa plniť nielen poistné
plnenie, ale aj úrok z omeškania.

41. V súdnom konaní neboli preukázané žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli žalovanému známe už
v priebehu jeho vyšetrovania poistnej udalosti. Ak by žalovaný postupoval v súlade so zákonom, musel



by dospieť k záveru, že je povinný poskytnúť poistné plnenie v stanovenej lehote a v požadovanom
rozsahu. Keďže žalovaný v rozpore so zákonom odmietol poistné plnenie poskytnúť, musí byť za takýto
postup sankciovaný práve úrokom z omeškania.

42. Vzhľadom na uvedené má za to, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, postupom
súdu prvého stupňa neprišlo k naplneniu žiadneho žalovaným uvádzaných dôvodov, a preto navrhuje,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho
konania.

43. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v
Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi
odvolania žalovaného, ako aj vyjadrením žalobcu k odvolaniu, odvolací súd dospel k záveru, že
odvolaniu nie je možné vyhovieť.

44. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými
prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v
odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného
skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím
súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené
argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

45. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie vo veci.

46. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému, ako poistiteľovi zaplatiť
mu istinu 259,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 13.04.2011 titulom náhrady škody,
ktoré právo prešlo z poškodeného na žalobcu v zmysle § 813 ods. 1 Obč. zák. a § 14 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z.z. v dôsledku vyplatenia poistného plnenia z havarijného poistenia. Dňa 01.02.2011 v
čase približne o 09:00 hod. došlo na Bratislavskej ulici v Trnave k poistnej udalosti tak, že od kolies
motorového vozidla U.: V.-XXXEH odskočil kameň, ktorý poškodil čelné sklo na motorovom vozidle U.:
D.-XXXCN, patriacom spoločnosti STOLÁRSTVO M & E KAŠŠA, s.r.o., pričom bola tejto spoločnosti
spôsobená škoda na vozidle v celkovej výške 425,95 eur bez DPH. Vlastník motorového vozidla, ktorého
prevádzkou bola škoda spôsobená, mal v čase vzniku poistnej udalosti uzatvorené povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Žalobca
v danej veci poukázal z havarijného poistenia svojmu poistenému (poškodenej spoločnosti) poistné
plnenie vo výške 259,23 eur po odpočítaní spoluúčasti 165,97 eur, prevodom na účet opravcu dňa
10.02.2011. Medzi účastníkmi dopravnej nehody bola spísaná Správa o nehode. Havarijne poistený u
žalobcu nahlásil žalobcovi poistnú udalosť dňa 03.02.2011 a povinne zmluvne poistený u žalovaného
podal u žalovaného Oznámenie o poistnej udalosti zo dňa 09.02.2011, v ktorom popísal priebeh nehody.

47. Podľa § 427 ods. 1 Obč. zák. fyzické a právnické osoby zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou
povahou tejto prevádzky.

48. Úprava zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov podľa citovaného
zákonného ustanovenia je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, t. j. princípe zodpovednosti
bez ohľadu na zavinenie, pričom postavenie poškodeného pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody
spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov je podstatne uľahčené tým, že nemusí preukazovať
porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je
vlastná prevádzke dopravných prostriedkov, pričom musí byť zistené, kto je prevádzateľom dopravného
prostriedku. Zodpovednosť za náhradu škody podľa citovaného zákonného ustanovenia neprichádza do
úvahy pri každom spôsobení škody dopravným prostriedkom, ale len vtedy, keď je vyvolaná osobitnou
povahou prevádzky, ktorú Občiansky zákonník nedefinuje a ak motorové vozidlo v čase vzniku škody
riadil prevádzateľ dopravného prostriedku (spravidla jeho vlastník), vždy zodpovedá za škodu podľa
citovaného zákonného ustanovenia.



49. Pri výklade pojmu osobitná povaha prevádzky je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe
prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti, ktoré spočívajú v určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé
vyvolať škodu. Hranice okolností, ktoré môže, či nemôže vodič predvídať, nemožno vyvodiť hypoteticky,
ale je potrebné vychádzať z objektívnych okolností konkrétnej dopravnej situácie, ktorá môže byť
charakterizovaná celou radou faktorov.

50. V súvislosti s objektívnou predvídateľnosťou a možnosťou zabrániť vzniku škody už bolo judikované,
že ak je predmetom sporu škoda spôsobená kameňom vymršteným spod kolesa idúceho motorového
vozidla, je škoda spôsobená okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla (najmä
v dôsledku rýchlosti vozidla). Za stret prevádzok sa považuje aj vzájomné škodné pôsobenie dvoch
prevádzok na seba bez toho, že by došlo k fyzickému stretu vozidiel (oslnenie, vymrštenie kameňa a
pod.). Z vyššie uvedeného dôvodu sa odvolací súd nestotožnil s názorom odvolateľa o tom, že okolnosti
existujúce mimo vodiča a samotného vozidla sú okolnosťami vonkajšími a nesúvisiacimi s osobitnou
povahou prevádzky motorového vozidla.

51. Podľa § 428 Obč. zák., svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,
že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

52. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že prevádzateľ motorového vozidla sa
takejto zodpovednosti nemôže zbaviť, ak škoda bola spôsobná okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke
dopravného prostriedku, pričom zbavenie sa zodpovednosti prichádza do úvahy len za podmienok
uvedených v ustanovení § 428 ods. 1 veta druhá, ktoré upravuje špeciálny liberačný dôvod, podľa
ktorého sa zodpovednosti za škodu možno zbaviť, len ak by bola škoda spôsobená inými okolnosťami,
ktoré s prevádzkou dopravných prostriedkov nesúvisia, avšak iba za predpokladu, že škode sa nemohlo
zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

53. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že kameň ležiaci na vozovke, nemá pôvod
v prevádzke, nakoľko súdna prax pojem „prevádzky“ v záujme ochrany poškodených osôb vykladá
veľmi široko, a preto medzi okolnosti, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, patria nedostatky alebo
vady materiálu, aj keď sú skryté, napr. zlyhanie bŕzd, prasknutie pneumatiky, prasknutie čelného skla
a pod., a ako už uviedol odvolací súd vyššie škoda, ktorá je spôsobená vymršteným kameňom spod
kolesa idúceho motorového vozidla je jednoznačne škodou spôsobenou okolnosťou, majúcou pôvod v
prevádzke motorového vozidla.

54. Odvolací súd poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky Cpj 5/2004 z 3. júna 2014, podľa ktorého „za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri
ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou,
riadením a uskutočňovaním prevádzky, to znamená „vnútorné“ okolnosti tej - ktorej prevádzky. Odpoveď
na otázku, či a kedy ide o takúto okolnosť, závisí vždy od povahy a okolností konkrétneho prípadu. Súdna
prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť
sa považuje napríklad zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky,
prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a nedostatky na
strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen
vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového
vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na
údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu
na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve
verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzkovateľ alebo jeho
pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky alebo vady materiálu, a to aj
nespoznateľné (napr. R 80/1970, R 9/1972, R 3/1984). Majúc na zreteli uvedené, nie sú pochybnosti o
tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou
vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa,
ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou
motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto
prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia
otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k



jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia
kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.“

55. Osobitná povaha prevádzky spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj
zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku, ktorému
nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov
v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s pravidlami cestnej
premávky; nakoľko pod pojmom stret prevádzok treba rozumieť nielen tzv. priamy stret prevádzok
dvoch alebo viacerých prevádzateľov dopravných prostriedkov, ale aj vzájomné škodné pôsobenie
dvoch prevádzok na seba (tzv. nepriamy stret), pri ktorom síce nedochádza k zrážke dvoch alebo
viacerých dopravných prostriedkov, ale prevádzkou jedného dopravného prostriedku sa nepriamo
ovplyvní prevádzka druhého dopravného prostriedku, v dôsledku čoho dôjde k jeho poškodeniu. Za túto
škodu zodpovedá (objektívne) poistený prevádzateľ motorového vozidla a žalovaný ako poisťovateľ, u
ktorého si uplatnil právo vyplývajúce z poistného vzťahu, je povinný za (zodpovedného) poisteného plniť.

56. Skutočnosť, že súd nevypočul v konaní ako svedka vodiča vozidla, ktoré spôsobilo škodu E. P.,
neznamená, že súd nemal spôsobenú škodu vozidlom škodcu preukázanú. Odvolací súd dodáva, že
zákon nepredpisuje, a ani predpisovať nemôže spôsob hodnotenia, či už jednotlivých dôkazov alebo
ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti. Z ústavného princípu nezávislosti súdu vyplýva, okrem iného,
i zásada voľného hodnotenia dôkazov, čo ale neznamená, že súd môže dôkazy hodnotiť svojvoľne,
keď práve naopak, v dôvodoch svojho rozhodnutia musí vždy uviesť, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie a z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal. Správny bol preto postup
súdu, ktorý pri svojom rozhodovaní vychádzal z výpovede poškodeného U. F., z Oznámenia o poistnej
udalosti škodcom zo dňa 09.02.2011 ako aj zo Správy o nehode zo dňa 01.02.2011 s poukazom na
skutočnosť, že žalovaný žiadne dôkazy, ktoré by nepravdivosť nimi opísaného priebehu poistnej udalosti
preukazovali, nepredložil, pričom opomenul, že aj jeho v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, aby
preukázal, že k vzniku škody nedošlo, resp. nemohlo dôjsť takým spôsobom, ako účastníci dopravnej
nehody, tvrdili. Účastníci dopravnej nehody spoločne spísali a podpísali správu o nehode, z ktorej je
zrejmé, ako k nehode došlo, aj to, kto za ňu zodpovedá. Zodpovednosť podľa § 427 Obč. zák. je založená
na princípe objektívnej zodpovednosti, teda bez zreteľa na zavinenie. Svedeckou výpoveďou U. F. bolo
preukázané, že v čase vzniku poistnej udalosti bola slabá premávka, išlo o jednoprúdovú cestu, po ktorej
išli obe motorové vozidlá pomerne pomaly a poškodený sám videl ako kameň odletel do jeho čelného
skla spod kolies motorového vozidla poisteného u žalovaného. Poistený žalovaný taktiež dobrovoľne
uznal spôsobenie poistnej udalosti bezprostredne po jej vzniku. Opak žalovaný ničím nepreukázal.

57. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa úroku z omeškania, odvolací súd má za to, že súd rozhodol
správne. Žalovaný bol v omeškaní s plnením náhrady škody, preto mal žalobca právo požadovať od
neho úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zák.. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s
odôvodnením úroku z omeškania súdom. Preto mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom.

58. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne.

59. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Hoci bol žalobca v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu nepriznal právo náhradu trov
konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

60. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).