Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/191/2015 z 28. 11. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. novembra 2017, sp. zn. 4Co/191/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1112238755.1 Krajský súd Bratislava | 4Co/191/2015 | ECLI:SK:KSBA:2017:1112238755.1 | 2017-11-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. b) CSP, § 391 ods. 1 CSP, CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 396 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/70d8f889-4ac8-4e68-a492-9287da18b60c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1112238755.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/191/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112238755
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112238755.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: N.
H., J.. X.XX.XXXX, X. XXXX/X, G., zast. LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava, IČO: 36 677
175, proti žalovanému: F.. N. Č., J.. X.XX.XXXX, Y. XXXX/X, G., zast. JUDr. Dana Podhradská, advokát,
Estónska 16, Bratislava, o určenie, že pohľadávky žalobkyne patria do pasív dedičstva po poručiteľke,
na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13. februára 2015 č.k. 6C
147/2012-376 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e.

V časti náhrady trov konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh (žalobu) žalobkyne, ktorou sa domáhala
určenia, že:
- pohľadávka žalobkyne voči poručiteľke zo zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb s Diakonickým
združením Betánia predstavujúca náklady za pobyt v sociálnom zariadení Diakonické združenie Betánia
v celkovej výške 2.226,19 Eur,
- pohľadávka žalobkyne voči poručiteľke zo zmluvy o poskytovaní služby v špeciálnom dennom pobyte
Centra MEMORY n.o. zo dňa 19.12.2007, predstavujúca náklady za denný aktivačný pobyt v Centre
MEMORY v celkovej výške 3.114,58 Eur,
- pohľadávka žalobkyne voči poručiteľke na základe rozhodnutia o poskytovaní starostlivosti v mestskom
zariadení sociálnych služieb Domov seniorov Archa zo dňa 17.6.2008, predstavujúca náklady za trvalý
pobyt v sociálnom zariadení Archa v celkovej výške 4.632,15 Eur,
- pohľadávka žalobkyne voči poručiteľke v celkovej výške 2.260,45 Eur, predstavujúca náklady za
udržiavacie zálohové platby na nehnuteľnosti, náklady na osobné potreby poručiteľky, náklady na lieky a
náklady na pohreb poručiteľky sú súčasťou pasív dedičstva po nebohej Š. Č., rod. H., nar. XX.XX.XXXX,
r.č. XXXXXX/XXX, zomr. X.X.XXXX, posledný trvalý pobyt V. XXXX/XX, Bratislava. Žalobkyni uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 1.709,23 Eur k rukám právneho
zástupcu odporcu, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobkyňou, že si do dedičského konania po poručiteľke
Š.Y. Č., rod. H.U., zomrelej dňa X.X.XXXX prihlásila svoje pohľadávky do pasív dedičstva po poručiteľke.
Dedičské konanie bolo ukončené uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 30D/558/2009-242,
ktorým určil všeobecnú hodnotu dedičstva, pričom do súpisu aktív a pasív neboli zahrnuté jej pohľadávky
vo výške 11.394,32 Eur. Vzhľadom k tomu, že disponuje dôkaznými prostriedkami, ktoré jednoznačne



odôvodňujú zaradenie jej pohľadávok do pasív dedičstva po poručiteľke, preto sa rozhodla sa využiť
svoje právo vyplývajúce jej z ust. § 175y O.s.p.

3. Súd prvej inštancie skúmal predovšetkým, či je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na ňou
požadovaných určovacích petitoch žaloby v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“).

4. Konštatoval, že v danej prejednávanej veci, keďže predmetom žaloby bolo určenie, že pohľadávky
žalobkyne patria do dedičstva po poručiteľke a nebol daný ani odkaz dedičského súdu v súlade
s požiadavkou ustanovenia § 175k ods. 2 O.s.p., ktorý postup prichádza do úvahy, ak sú sporné
skutočnosti, od ktorých závisí posúdenie, či niekto je dedičom resp. v akom rozsahu mu patrí dedičské
oprávnenie po konkrétnom poručiteľovi a nejedná sa o spor medzi účastníkmi konania o dedičské právo,
musí súd v danom prípade skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
(§ 80 písm. c/ O.s.p.).

5. Vyslovil, že podľa ustanovenia § 80 c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak
je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením
žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom
nie je dôležité ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej
kvalifikácie tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou a teda predstavujú nebezpečenstvo
budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. V danej veci je nepochybné, že pri prejednaní
dedičstva boli pasíva medzi účastníkmi sporné a obmedzilo v dedičskom konaní len na zistenie ich
spornosti a pri výpočte čistého majetku na ne neprihliadal (§ 175k O.s.p.). V danom prípade naliehavý
právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. sa viazal na konkrétny určovací petit, to čoho sa
žalobca v konaní domáha (akého určenia a z akých právnych pomerov vychádza). Právny záujem,
ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom
právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv
a oprávnených záujmov. Ide najmä o prípady, v ktorých sa určením či tu právny vzťah alebo právo je či
nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa žalobe na plnenie.

6. Bol toho názoru, že v danom prípade nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
nakoľko právne postavenie žalobkyne nie je ohrozené ani neisté, keďže ide o zákonných dedičov po
poručiteľke a majetkové právo im titulom dedenia patrí a nebolo nijako obmedzené. Konštatoval, že
neprejednaný dlh po poručiteľovi prechádza priamo zo zákona na dedičov; spôsob akým zodpovedajú za
poručiteľove dlhy vyplýva priamo z ustanovenia § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka; dôležitou vecou
však je, že zaradenie dlhu do pasív alebo pohľadávky do aktív dedičstva samo o sebe ešte nesvedčí
o existencii týchto záväzkov. Nezaradenie pohľadávky žalobkyne do dedičstva v dôsledku postupu
podľa § 175k ods. 3 O.s.p. nebráni domáhaniu sa svojho práva žalobou na plnenie (ak veriteľ žaluje
plnenie takéhoto dlhu poručiteľa na súde v sporovom konaní), pričom o takýto prípad v danej veci sa
nejedná a preto dospel k záveru, že predmetná určovacia žaloba nie je spôsobilým prostriedkom ochrany
práva žalobkyne. Preto ak v danej veci žalobkyňa i napriek skutočnostiam vyplývajúcim z vykonaného
dokazovania v dedičskom konaní sp. zn. 30D 558/2009 zotrvala na podanej žalobe a domáhala
sa súdnej ochrany, musela si byť vedomá dôkaznej povinnosti preukázania existencie naliehavého
právneho záujmu. Bol tiež toho názoru, že jej žalobe nemôže vyhovieť, keďže by tak, týmto rozhodnutím
suploval rozhodnutie súdu, ktorý je príslušný na konanie o dedičstve po poručiteľke a na uvedené
v tomto konaní nie je vecne príslušný. Zistenie poručiteľkinho majetku, zaradenie pohľadávky alebo
dlhu poručiteľky a do súpisu aktív a pasív dedičstva vykonáva notár ako poverený súdny komisár v
konaní o dedičstve. V danom spore medzi stranami sporu tohto konania by išlo o vybočenie z predmetu
konania aplikáciou ustanovenia §153 O.s.p. a preto žalobu žalobkyne považoval za neopodstatnenú a
v celom rozsahu ju zamietol. Za daného stavu nepovažoval za potrebné, aby sa zaoberal meritom veci
a vyjadroval sa k ďalším skutočnostiam prednesenými stranami sporu na pojednávaní.

7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanému
trovy právneho zastúpenia vo výške 1.709,23 Eur.



8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
žalobkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jej žalobe vyhovieť a priznať
jej aj náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Dôvodila tým, že určovacia žaloba podľa § 80
písm. c/ O.s.p. je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať
stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k odpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak,
jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie, než iné právne prostriedky vystihuje obsah
a povahu riešeného právneho vzťahu, takže jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, ktorá odvráti
prípadné budúce spory medzi stranami sporu (ZSP 6/2003 str.163). Práve určovaciu žalobu považovala
za jediný a vhodný prostriedok na domáhanie sa jej nároku, keďže prostredníctvom určovacej žaloby
sa môže domáhať svojho práva žalobou mimo konania o dedičstve podľa § 174y O.s.p. Mala za to, že
boli splnené všetky zákonné podmienky určovacej žaloby, ktorá je najvhodnejším prostriedkom ochrany
jej práv, preto súd prvej inštancie nesprávne posúdil jej opodstatnenosť. Zamietnutím jej žaloby zostali
pasíva dedičstva naďalej sporné a jej postavenie je ohrozené a neisté s prihliadnutím na skutočnosť, že
jej majetkové práva boli z titulu zákonného dedenia obmedzené. Uviedla, že žaloba na určenie predmetu
dedičstva je rozhodovacou praxou súdov považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom,
či vec alebo právo patrí do dedičstva s poukazom na obdobný názor NS SR v uznesení z 28.9.2006
sp.zn. 3Cdo 178/2006. Práve z uvedeného dôvodu boli jej práva ohrozené a navrhovaným určením je
potrebné odstrániť spornosť nárokov a ochrániť jej oprávnené záujmy, má na takomto určení naliehavý
právny záujem s prihliadnutím na skutočnosť, že určovacia žaloba bola jediným vhodným prostriedkom
ochrany jej práva. Poukázala na rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo 334/2009, v ktorom tento konštatoval
danosť naliehavého právneho záujmu spoluvlastníkov nehnuteľnosti na nimi podanej určovacej žalobe,
rozsudok NS SR sp.zn. 4MCdo 1/2007. Skutočnosť, že je zákonnou dedičkou po poručiteľke nemôže
mať podľa nej za následok istotu alebo neohrozenosť jej postavenia, či to, že jej majetkové právo nebolo
nijako obmedzené. Naopak, pasíva dedičstva neboli v dedičskom konaní presne vymedzené a nebolo
na ne prihliadnuté, pri výpočte čistého majetku poručiteľky, jej majetkové práva boli obmedzené práve
tým, že bez takéhoto určenia, že jej pohľadávky patria do pasív dedičstva, bola ukrátená no svojich
právach, ktoré jej vyplývajú z ust. § 175y ods. 2 O.s.p. To, či ako dedička má naliehavý právny záujem na
určení, či pohľadávka patrí do pasív dedičstva, potvrdzuje podľa nej aj rozsudok NS SR zo dňa 25.6.2009
sp.zn. 1Cdo 69/2008. Bola toho názoru, že neexistuje ustanovenie, ktoré by priamo ustanovovalo, že
prostriedkom ochrany pri nezaradení pasív do dedičstva je iba žaloba na plnenia a nie určovacia žaloba.
Podľa nej práve naopak, v zmysle práva, ktorého sa domáha, je jedinou vhodnou žalobou určovacia
žaloba, keďže sa ňou domáha eliminácie stavu ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu, pričom k
odpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky
vystihuje podľa nej obsah a povahu riešeného právneho vzťahu, poukazujúc aj na rozhodnutie NS SR,
publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/1996, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že ak
určovacia žaloba vytvára pevný základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa ňou predísť žalobe
na plnenie, je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná i žaloba na plnenie. Za nesprávny
považovala rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti trov konania, keď priznal žalovanému trovy právneho
zastúpenia ním vyčíslené podľa § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., pričom sadzbu tarifnej odmeny v
predmetnom konaní treba určiť podľa § 11 ods. 1 cit. vyhlášky.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne, podanom prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne, navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu
aj náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalobkyňa predložila svoj návrh s tými istými dôkazmi,
ktoré predložila aj notárke ako súdnej komisárke. Bol presvedčený o tom, že žalobkyňa nepreukázala
existenciu naliehavého právneho záujmu na vedení predmetného súdneho konania. Bol toho názoru,
že aj keby súd žalobe žalobkyne vyhovel a určil, že ňou uvedené čiastky patria do pasív dedičstva,
tým by sa jej postavenie nezmenilo a aj naďalej by ňou uvedené právo zostalo sporné. Po takomto
určení by muselo nasledovať ďalšie konanie, a to konanie na plnenie, v ktorom by žalobkyňa opätovne
musela preukazovať, že ňou uvedené pohľadávky skutočne vznikli a pohľadávkami sú, nehovoriac o
tom, či nárok na ne bol uplatnený v čase, ktorému zákon poskytuje ochranu, t.j. v premlčacej dobe.
Tiež za žalovaného by mohol byť označený len on, pretože ďalší dedič nie je a žalobkyňa sleduje
peňažné plnenie, avšak v konaní s určovacím žalobou takýto výsledok očakávať nemôže. Mal preto
za to, že žalobkyňa by sa mohla svojho nároku domáhať len žalobou na plnenie, nakoľko v danom
prípade určovacia žaloba nevedie k eliminovaniu ohrozenia jej práva či neistoty v právnom vzťahu a
že k odpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak a určite nie je jediným a vhodným prostriedkom na
domáhanie sa jej nároku. Napriek tomu, že sa súd prvej inštancie nemusel zaoberať vecnou stránkou
prípadu, uviedol, že žalobkyňa nepreukázala svoj nárok ani hmotnoprávne. Konštatoval, že žalobkyňa



neuviedla, na základe akého právneho dôvodu mala vzniknúť poručiteľke povinnosť vrátiť jej čiastky,
ktoré označuje za jej pohľadávky, voči poručiteľke. Poukázal opätovne tiež na to, že je vôbec sporné,
či úhrady uvedených čiastok vykonávala žalobkyňa a zo svojho. Uviedol, že poručiteľka mala svoj
(starobný a vdovský) dôchodok, a čiastky na úhradu boli pokryté aj týmito dôchodkami. Pokiaľ by platby
vykonávala žalobkyňa zo svojho, potom by nutne musela zostať a byť súčasťou aktív dedičstva aj časť
nespotrebovaných dôchodkov, a to minimálne za obdobie, kedy poručiteľka žila v domove seniorov
ARCHA. Žalobkyňa uviedla medzi jej pohľadávkami aj čiastku 10 000 Sk (331,94 Eur), ktoré mala
odoslať poručiteľke na úhradu osobných nákladov, pričom predložil dôkazy, že čiastku 10 000 Sk priznalo
poručiteľke Ministerstvo financií SR rozhodnutím 2164402-549/16316 zo dňa 10.11.2003 za to, že jej
manžel bol účastníkom národného odboja a čiastku 3383 Sk (444,23 Eur), ktorá bola nájomným za nájom
ornej pôdy, ktorý poručiteľke vyplatil AGRONATURAL Nová Ves Slepčany, ktoré peňažné plnenie nebolo
plnením žalobkyne voči poručiteľke, pokiaľ ide o tieto čiastky, pričom žalobkyňa napriek týmto dôkazom
k uvedeným čiastkam nezmenila svoje stanovisko. Žalobkyňou doložená dôkazy považoval za dôkazy
bez akejkoľvek dôkaznej sily. V danom prípade nešlo a nejde o dlhy poručiteľky voči žalobkyni. Poukázal
aj na ust. § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dedič zodpovedá za dlhy do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy,
ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak teda bola žalobkyňa presvedčená, že má voči poručiteľke
(matke) pohľadávku a poručiteľka má voči nej dlh, mala podľa neho podať žalobu na plnenie a žiadať
ho, aby jej pohľadávku uhradil, nakoľko prijal dedičstvo, keď v dedičskom konaní je nesporne stanovený
okruh dedičov, ak dedičstvo neodmietnu, nie je sporné, kto z nich a ako zodpovedá za poručiteľove
skutočne existujúce nesporné dlhy.

10. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jej odvolaniu zotrval na svojom stanovisku,
že určovacia žaloba je jediným vhodným a možným prostriedkom na domáhanie sa jej nároku.
Uviedla, že zamietnutím jej žaloby zostávajú sporné jej práva a jej postavenie je ohrozené a neisté.
Poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 154/2010 zo dňa 16.12.2010 a na konštatovanie v
ňom, že „súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá-ktorá vec patrí do
dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takýchto žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase
smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti,
ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie
žalobe, požadujúcej uvedené určenie, a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok
poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti
vlastníkom veci“. Z rozhodnutia NS SR sp.zn. 1Cdo 69/2008 zo dňa 25.6.2009 žalobkyňa poukázala
na konštatovanie, že spornosť otázky, čo patrí do dedičstva, je aktuálna iba medzi dedičmi, medzi
dedičmi a tretími osobami žaloba o určenie do dedičstva nič nevyrieši (právne postavenie dedičov sa
nezmení a na základe takéhoto požadovaného určenia veci z dedičstva nenadobudnú), preto na ich
strane absentuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Poukázal
na rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo 334/2009 zo dňa 30.11.2010 riešiaceho otázku naliehavého
právneho záujmu spoluvlastníkov nehnuteľností na odstránení spornosti vzniknutého právneho stavu
požadovaným určením. Mala za to, že jej práva doposiaľ boli a sú ohrozené a navrhovaným určením je
potrebné odstrániť spornosť nárokov a ochrániť jej oprávnené záujmy. Uviedla, že na takomto určení má
naliehavý právny záujem a s prihliadnutím na skutočnosť, že určovacia žaloba bola jediným vhodným
a možným prostriedkom ochrany jej práva, v žiadnom prípade podľa nej nemožno považovať jej žalobu
za neopodstatnenú a slúžiacu len na rozmnožovanie sporov. Tvrdenia žalovaného ohľadom dôkazov
považovala za nepravdivé a nepodložené. Tiež skutočnosť, že poručiteľka poberala dôchodok a že
mala peňažné prostriedky na úhradu služieb, nepovažovala za relevantný význam pre dokazovanie.
Uviedla, že otázka určovania všeobecnej ceny dedičstva, aktív a pasív dedičstva, nie je predmetom tohto
konania, ale bolo predmetom dedičského konania sp.zn. 30D 558/2009. Čo sa týka aktív dedičstva,
podľa nej nebola do nich zahrnutá ani časť kúpnej ceny, ktorú mal ešte žalovaný uhradiť poručiteľke
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.4.2004. Uviedla, že svoje pohľadávky prihlásila do pasív dedičstva,
nakoľko určenie pasív dedičstva zostalo sporné a jej postavenie bolo neisté a ohrozené. Na základe
toho mala za zrejmé, že za žiadnych okolností nemohlo dôjsť k premlčaniu pohľadávky, nakoľko svojim
konaním urobila všetko pre to, aby dosiahla odstránenie spornosti v určení pasív dedičstva. Pokiaľ ide
o rozhodnutie o trovách konania, zotrvala na tom, že mali byť vyčíslené podľa ust. § 11 ods. m1 písm.
a / vyhl. č. 655/2004 Z.z.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení (duplike) k vyjadreniu žalobkyne k jeho vyjadreniu k jej odvolaniu
(replike) zotrval na svojom stanovisku o nedostatku naliehavého právneho záujmu na ňou podanej



určovacej žalobe a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať
mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalobkyňou uvedené rozhodnutia NS SR nepostihujú
okolnosti prejednávanej veci, ale nehnuteľných vecí, ktoré majú patriť do aktív dedičstva a sú vedené
ako vlastníctvo tretích osôb, nie poručiteľa. Pohľadávky, ktoré žalobkyňa prihlásila do dedičstva po
poručiteľke, nie sú v žiadnej oficiálnej evidencii vedené ako pohľadávky tretej osôb, žalobkyňa ich
prezentuje ako svoje pohľadávky. Konštatoval, že v danom prípade v konaní 30D 558/2009, Dnot
69/2009 bol po poručiteľke Š.Y. Č.Á. ustálený okruh dedičov, aktíva poručiteľky a ako pasíva potrebné
trovy, ktoré pasíva sú medzi účastníkmi sporné, nie medzi nimi a tretími osobami Mal za to, že pokiaľ
žalobkyňa mala záujem riešiť svoje pohľadávky voči matke, mala ich riešiť žalobou na plnenie, pretože
okruh dedičov, t.j. osôb zodpovedných za dlhy poručiteľa je známy a už nemenný, je tiež známy rozsah
majetku, ktorý zdedili. Potom podľa neho nastupuje riešenie podľa § 470 Občianskeho zákonníka.
Konštatoval, že konanie podľa žalobného návrhu žalobkyne by bolo samoúčelným súdnym konaním, v
ktorom by sa iba konštatovalo, že pohľadávky patria do dedičstva, dedičské konanie by nebolo obnovené
- viď § 211 ods. 1 druhá veta C.s.p., v zmysle ktorého, ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie
o dedičstve sa nevykoná. Potom podľa neho pripadá do úvahy iba konanie na plnenie, v ktorom by
žalobkyňa opätovne preukazovala, že ňou označené pohľadávky skutočne vznikli a pohľadávkami sú. Za
dôležitú okolnosť považoval, že väčšina pohľadávok bola premlčaná už v čase prejednávania dedičstva,
pretože na plynutie premlčacej lehoty nemá pokiaľ ide o „pohľadávky v tejto právnej veci“ vplyv smrť
poručiteľa, ale obdobie ich vzniku a začiatok plynutia lehoty, kedy ich bolo možné od dlžníka vymáhať.
Čo sa týka trov konania, poukázal už na novú úpravu obsiahnutú v Civilnom sporovom poriadku.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“)
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379a, § 380 C.s.p.) a skutkovým stavom súdu prvej inštancie,
ktorý nepotreboval doplniť (§ 383 C.s.p.), keďže nepovažoval za potrebné zopakovať ani doplniť ním
vykonané dokazovanie (§ 385 ods. 1 C.s.p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania postupom
podľa § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
nie je dôvodné.

13. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta C.s.p.).

15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie
rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritériá
pre odôvodňovanie rozhodnutí a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa aj odvolací súd stotožňuje (§ 387
ods. 2 C.s.p.), z ktorého dôvodu sa obmedzil len na skonštatovanie a zdôraznenie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia.

17. Podľa § 175k ods. 3 O.s.p. ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na
zistenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada. Súd zistí poručiteľov majetok a jeho
dlhy a vykoná súpis aktív a pasív (§ 175m veta prvá O.s.p.). Na podklade zistenia podľa § 175m určí
súd všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predĺženia
v čase smrti poručiteľa. Za všeobecnú cenu majetku určí súd sumu zhodne tvrdenú účastníkmi; ak sú
tvrdenia rozdielne, vykoná súd na jej zistenie potrebné dôkazy (§ 175o ods. 1 O.s.p.).

18. Postup podľa § 175k ods. 3 O.s.p. prichádza do úvahy aj vtedy, keď súd na základe obsahu spisu a
toho, čo uviedli dedičia, „zistí“ (v zmysle sám dospeje k záveru), že v konaní prejavená odlišnosť názorov
účastníkov konania alebo povaha ich tvrdení svedčí o existencii spornosti v účastníkmi tvrdených
skutkových (nie právnych) okolnostiach o tom, ktoré aktíva a pasíva patria do dedičstva. Nezaradenie
majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva v dôsledku postupu podľa § 175k ods. 3 O.s.p. nebráni
účastníkom konania, aby sa domáhali svojho práva žalobou mimo konania o dedičstve (§ 175y ods. 1
O.s.p.). Okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva, nebráni uznesenie súdu tomu, kto nebol
účastníkom konania o dedičstve, z ktorého uznesenie vzišlo, aby sa domáhal svojho práva žalobou (§



175y ods. 2. O.s.p.). Návrhom na začatie konania možno uplatniť, ak je na tom naliehavý právny záujem
(§ 80 O.s.p.).

19. Základnou podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p.,
účinného do 30.6.2016, v čase rozhodovania, je, ako súd prvej inštancie správne konštatoval, existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Bez preukázania existencie takéhoto záujmu
musí súd žalobu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. zamietnuť ako neprípustnú. Ide pritom o samostatný a
prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu; preto súd po zaujatí záveru, že určovací návrh podľa § 80 písm.
c/ O.s.p. nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení procesne
prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne takýto návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci
(porovnaj tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 44/2008). Ak súd zamieta určovací návrh
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené, aby sa zároveň zaoberal vecou samou (viď
Občiansky súdny poriadok, Komentár, Števček / Ficová a kolektív, C. H. Beck, 2009, str. 191).

20. Podanie žaloby (mimo dedičského konania) o určenie (§ 80 písm. c/ O.s.p.), že poručiteľ v čase
smrti bol vlastníkom veci, s cieľom vyriešiť spornosť k tejto otázke nemožno vylúčiť. Legitimovaní na
podanie žaloby sú účastníci dedičského konania, ktorí tak môžu urobiť počas prebiehajúceho konania
o dedičstve, ako aj po jeho skončení. Ak následne v sporovom konaní súd rozhodne, že určitá vec do
dedičstva patrí, prejedná sa v dedičskom konaní o novoobjavenom majetku. Avšak v prejednávanej veci
vzhľadom na žalobkyňou uplatnené žalobné petity o takýto prípad nejde a nejde ani o prípad podľa §
175k ods. 3 O.s.p.

21. Žalobkyňa sa totiž svojou žalobou voči žalovanému domáhala určenia, že jednotlivé náklady
uvedené v petitoch tejto žaloby, ktoré mala vynaložiť pre potreby poručiteľky ako pohľadávky voči
poručiteľke, patria do pasív dedičstva.

22. Naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe odôvodňovala tým, že jej vznikol nárok na
preplatenie ňou uvedených vynaložených nákladov. Aj z tohto odôvodnenia jej naliehavého právneho
záujmu vyplýva, že sa chce domáhať plnenia / preplatenia nákladov, ktoré mala vynaložiť za poručiteľku
voči žalovanému, čo však je potrebné si uplatniť samostatnou žalobou na plnenie.

23. Pre zaradenie dlhov do pasív dedičstva je rozhodujúce, že dlh existoval v čase smrti poručiteľa a
preto je nepodstatné, či sa stal splatným až po jeho smrti. Do pasív dedičstva sa zaraďujú aj tzv. budúce
dlhy, pri ktorých ešte nie je jasné, či skutočne vzniknú. Ide o dlhy tretích osôb, ktoré si tieto môžu uplatniť
v dedičskom konaní. Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
(§ 470 ods. 1 Obč. zák.). Nejde o prípad, keď v konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že
určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom
tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po
tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu (R 32/2010). Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, tieto sa týkajú určenia, či právo alebo vec (aj nehnuteľnosť) patrí do
dedičstva po poručiteľovi, čo však nejde o prípad prejednávanej veci.

24. Medzi dedičské práva sa zaraďujú aj primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa, a to napriek
tomu, že vznikli až po jeho smrti. Do pasív dedičstva v dedičskom konaní po poručiteľke Š. Č.Á. boli
zahrnuté náklady uhradené žalobkyňou vo výške 829,12 Eur, pričom žalobkyňa sa predmetnou žalobou
v tomto konaní okrem iného domáha aj ich zahrnutia do pasív dedičstva. Ostatné žalobkyňou uvedené
vynaložené náklady sú navyše aj sporné, zatiaľ neosvedčené, t.j. že by ich bola vynaložila za poručiteľku,
keď niektoré doklady o úhradách boli vystavené na meno poručiteľky, a tie, ktoré boli na meno žalobkyne,
nie je zrejmé, či boli hradené výlučne z jej peňažných prostriedkov, alebo aj z prostriedkov poručiteľky.
Vykonávaniu dokazovania vo veci však bránil nedostatok naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou
požadovanom určení.

25. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súd súdu prvej inštancie ako
vecne správny vo veci samej podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

26. V časti trov konania však odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b)
C.s.p., a § 391 C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko v časti trov
konanie vec nesprávne právne posúdil, pretože pri vyčíslení sadzby za úkony poskytnutých právnych



služieb mal vychádzať z ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 C.s.p.).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave senátom Krajského súdu v
Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).