{"guid": "283b025e-ed6a-4305-8b59-6c30a1ea14ba:14f782c8-695a-417b-8701-fce20d74d959", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1113202918.1", "spisova_znacka": "9Co/454/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/454/2014 z 3. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 3. mája 2017, sp. zn. 9Co/454/2014, ECLI:SK:KSBA:2017:1113202918.1", "identifikacne_cislo": "1113202918", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Magdaléna Želinská", "sudca_id": 60, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-magdalena-zelinska-60", "datum_vydania": "2017-05-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/14f782c8-695a-417b-8701-fce20d74d959", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1113202918.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1113202918.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1113202918.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/454/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113202918
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113202918.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a
členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Slovenská
advokátska komora, Bratislava, Kolárska 4, zastúpená AK Legium, s.r.o., Bratislava, Bukurešťská ul. 3,
proti žalovanej: K.. Z. H., R.. XX. XX. XXXX, I. I. D., Z. XXXX/XX, zastúpená Mgr. Martin Hrbáň, advokát,
Grosslingova 2503/62, Bratislava, o zaplatenia 59,75 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 3. 3. 2014 č.k. 16C/92/2013 - 61, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie     p o t v r d z u j e.
Žalovaná     m á     právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol v celom rozsahu žalobu žalobcu, ktorou sa
voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy vo výške 60,11 eur titulom úhrady pokuty z omeškania a
úroku z omeškania v dôsledku omeškania so zaplatením  príspevku na činnosť Slovenskej advokátskej
komory za rok 2008 a vyčíslených úrokov z omeškania so zaplatením príspevku do sociálneho fondu
za rok 2008. Suma vo výške 60,11 eur, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ voči odporkyni  domáhal
pozostáva zo sumy  59,75 eur, ktorá predstavuje pokutu z omeškania vo výške 10% príspevku na
činnosť Slovenskej advokátskej komory za rok 2008 za každý začatý mesiac omeškania a zo  sumy
0,36 eur, ktorá predstavuje vyčíslené úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 16,60 eur
od 01.05.2008 do 31.07.2008. Žalobca svoju žalobu odôvodňoval tým, že žalovaná  mala povinnosť
uhradiť príspevok na činnosť Slovenskej advokátskej komory (ďalej SAK) za rok 2008 vo výške 6.000,-
Sk (199,16 eur) najneskôr do 30. apríla 2008 a príspevok do sociálneho fondu vo výške 500,- Sk
(16,60 eur) do 30. apríla 2008. Žalovaná si aj napriek splatnosti príspevku na činnosť SAK za rok
2008, príspevku do sociálneho fondu za rok 2008 svoju povinnosť vykonávať platby podľa § 29 ods.
1 zákona o advokácii včas nesplnila. Žalobca žalovanú vyzval listom zo dňa 28.07.2008  na úhradu
vzniknutého nedoplatku na príspevku na činnosť SAK za rok 2008 vo výške 6.000,- Sk (199,16 eur),
príspevku do sociálneho fondu za rok 2008 vo výške 500,- Sk (16,60 eur) a pokuty z omeškania a úroku
z omeškania spolu vo výške 1.821,- Sk (60,44 eur). Žalovaná príspevok na činnosť SAK za rok 2008 a
príspevok do sociálneho fondu za rok 2008 uhradila dňa 31.07.2008 pričom pokutu z omeškania a ani
úrok z omeškania  ani na základe výzvy žalobcu neuhradila. Okresný súd Bratislava I na návrh žalobcu
vydal dňa 22.02.2013 platobný rozkaz č.k. 18Ro/12/2013-24, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi uplatňovanú pohľadávku; žalovaná v zákonom stanovenej lehote podala proti platobnému
rozkazu dňa 22.03. 2013 odpor a žiadala žalobu žalobcu zamietnuť. Odpor odôvodnila tým, že pokuta
vo výške 59,75 eur nevznikla, nakoľko podľa § 3 ods. 3 uznesenia SAK zo dňa 19.06.2004, ak
nebude príspevok zaplatený do troch mesiacov od jeho splatnosti, je nesplnenie príspevkovej povinnosti
dôvodom na začatie disciplinárneho konania a teda pokuta môže byť uložená len v konaní v ktorom by
orgán Slovenskej advokátskej komory riadne rozhodol a pokutu uložil. Ďalej uviedla, že i v prípade ak by k



uloženiu pokuty vo výške 59,75 eur za včasné neuhradenie príspevku na činnosť Slovenskej advokátskej
komory skutočne došlo, namieta premlčanie nároku. Zároveň namietla premlčanie i nároku na zaplatenie
0,36 eur t.j. nároku na zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania k príspevku do sociálneho fondu
navrhovateľa za rok 2008, nakoľko žalobca i v tomto prípade uplatnil nárok po zákonom stanovenej
dobe. Žalobca k tvrdeniam žalovanej ohľadne disciplinárneho konania pre nezaplatenie príspevkov do
troch mesiacov po lehote splatnosti v zmysle  § 3 ods. 3 Uznesenia Konferencie advokátov o príspevku
na činnosť SAK poukázal na to, že ustanovenie  § 3 ods. 3 nepojednáva o pokute, zaplatenie ktorej
si žalobca v tomto konaní uplatňuje. Žalobca si uplatňuje zaplatenie pokuty v zmysle  § 3 ods. 1.
Pokuta za omeškania v zmysle  § 3 ods. 1 a disciplinárna pokuta v zmysle  § 56 ods. 2 Zákona o
advokácii sú dva odlišné inštitúty. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalobca argumentoval
tým, že je subjektom záujmovej samosprávy zriadený na základe zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácií,
združuje advokátov a advokátskych koncipientov a členstvo v SAK je povinné a je zákonnou podmienkou
na vykonávanie advokácie. Žalobca teda nie je právnickou osobou zriadenou v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka a teda vzťah žalobcu a žalovanej sa nemôže spravovať predpismi súkromného
práva ale predpismi verejného práva. Vzťah žalobcu a žalovanej je založený na vzťahu nadradenosti a
podriadenosti, čo vylučuje existenciu jednej zo základných zásad súkromného práva. Uplatnená pokuta
nie je zmluvnou pokutou v zmysle ustanovenia  § 544 Občianskeho zákonníka nakoľko vzťah medzi
žalobcom a žalovanou je vzťahom verejnoprávnym. Žalobca vzhľadom na nedostatok špeciálnej úpravy
posudzuje charakter pokuty a úroku príslušnú analógiu práva a považuje pokutu svojou povahou  za
daňový nedoplatok v zmysle § 2 písm. f) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a stanovený úrok z
omeškania ako úrok z omeškania v zmysle  § 156 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe
daní. Podľa  § 85 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní sa právo na vymáhanie daňového
nedoplatku premlčí po 6 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol
a preto pohľadávka nie premlčaná.
2/ Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná dňa 22.07.2003 zložila Advokátsky
sľub a dňa 1. augusta 2003 bola zapísaná do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory
pod číslom 2031. V roku 2008 si nesplnila svoju povinnosť a nezaplatila žalobcovi príspevok na
činnosť žalobcu a  príspevok do sociálneho fondu včas. V zmysle Uznesenia konferencie advokátov o
príspevku na činnosť Slovenskej advokátskej komory účinného od 19.júna 2004 príspevok advokátov na
činnosť Slovenskej advokátskej komory je hlavný finančný zdroj úhrady nákladov spojených s činnosťou
Slovenskej advokátskej komory, príspevok advokáta je  6.000,- Sk ročne a  je splatný vopred, najneskôr
do 30. apríla kalendárneho roka. V prípade nedodržania lehôt zaplatí advokát, ktorý je v omeškaní pokutu
vo výške 10% príspevku za každý začatý mesiac omeškania, maximálne do výšky 100%. V zmysle
Uznesenia konferencie advokátov o sociálnom fonde účinného od 16. júna 2007, ktorým sa upravuje
tvorba a používanie sociálneho fondu advokátov a hospodárenie s ním je stanovené, že fond je určený
na podporu advokátov, ktorí sa dostali nezavinene do tiesne, na podporu pozostalých príslušníkov
advokáta, na prechodnú finančnú výpomoc začínajúcim advokátom, na podporovanie výchovnej činnosti
v advokácii a na dary na verejnoprospešné a dobročinné účely. Príspevok advokáta na fond je 500,- Sk
ročne, ktorý je splatný za kalendárny rok najneskôr do 30. apríla príslušného roka. V prípade nedodržania
lehôt zaplatí advokát, ktorý je v omeškaní úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka. Žalovaná
zaplatila príspevok na činnosť Slovenskej advokátskej komory za rok 2008 vo výške 6.000,- Sk  dňa
31.07.2008 a príspevok do sociálneho fondu za rok 2008 vo výške 500,- Sk eur dňa 31.07.2008. Z
dôvodu, že si žalovaná svoju povinnosť zaplatiť príspevok na činnosť žalobcu za rok 2008 nesplnila v
stanovenej lehote t. j. do 30.04.2008, so zaplatením príspevku na činnosť žalobcu  bola v omeškaní,
keď príspevok na činnosť žalobcu za rok 2008 zaplatil až dňa 31.07.2008, mala povinnosť zaplatiť
žalobcovi i zmluvnú pokutu v sume 59,75 eur. Žalovaná bola so zaplatením príspevku v omeškaní od
01.05.2008 do 31.07.2008  t.j. tri mesiace, 10% zo sumy 6.000,- Sk  = 600,- Sk x 3 = 1.800,- Sk =
59,75 eur. Žalovaná sa s plnením peňažného dlhu dostala do omeškania a to dňom nasledujúcim po
stanovenom dátume povinnosti uhradiť príspevok do sociálneho fondu, ktorý bola za rok 2008 povinná
zaplatiť do 30.04.2008. Žalovaná sa s platením príspevku do sociálneho fondu vo výške 500,- Sk (16,60
eur)  dostala  do omeškania od 01.05.2008 teda odo dňa nasledujúceho po lehote splatnosti a bola so
zaplatením v omeškaní až do zaplatenia t.j. do 31.07.2008. Úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo
sumy zo sumy 16,60 eur odo dňa 01.05.2008 do 31.07.2008 predstavujú po ich vyčíslení sumu 0,36 eur.
3/ Žalovaná v priebehu konania vzniesla námietku premlčania z dôvodu, že žalobca si nárok uplatnil
až po zákonom stanovenej dobe. Súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanou skúmal
splnenie zákonných podmienok premlčania uplatneného nároku žalobcu. Z citovaných  zákonných
ustanovení vyplýva, že všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo  vykonať,
teda uplatniť po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať



podaním návrhu na súde.  Všeobecná trojročná premlčacia doba platí nielen pre pohľadávku veriteľa voči
dlžníkovi, ale aj pre právo na úroky, či pre nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Čas splnenia záväzku bol
určený v rozhodnutí Uznesení konferencie advokátov najneskôr do 30. apríla kalendárneho toho ktorého
roka a teda žalovaná  bola povinná zaplatiť príspevok na činnosť SAK a príspevok do sociálneho fondu
do 30.04.2008; povinné príspevky však v lehote splatnosti neuhradila a bola ako dlžník v omeškaní  so
splnením peňažného dlhu. V dôsledku omeškania bola žalovaná povinná podľa § 517 Občianskeho
zákonníka v prípade omeškania  zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania podľa Občianskeho  zákonníka
pri príspevku na do sociálneho fondu a pri príspevku na činnosť SAK bola povinná zaplatiť pokutu
vo výške 10% príspevku za každý začatý mesiac omeškania. V dôsledku skutočnosti, že si žalovaná
svoju povinnosť splnila až dňa 31.07.2008, bola na základe výzvy žalobcu povinná uhradiť žalobcovi
pokutu z omeškania vo výške 1.800,- Sk (59,75 eur) a vyčíslené úroky z omeškania vo výške 0,36
eur. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu uvedeného listom zo dňa 28.07.2008. Nasledujúci deň po
zaplatení žalovanou príspevku na činnosť SAK a príspevku do sociálneho fondu t.j. nasledujúci deň po
31.07.2008 žalobca mohol svoje právo vykonať, keď mohol z objektívneho hľadiska požiadať o plnenie
t.j. o zaplatenie pokuty z omeškania a vyčíslených úrokov z omeškania. Začiatok plynutia premlčacej
doby teda nastáva od nasledujúceho dňa  t.j od 01.08.2008. Odo dňa 01.08.2008, teda odo dňa kedy sa
mohlo právo vykonať po prvý raz, začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá v zmysle § 122 ods. 2
Občianskeho zákonníka uplynula dňa 01.08.2011.  Žalobca tak  podal žalobu o zaplatenie sumy 60,11
eur dňa 29.01.2013 t.j. po uplynutí zákonom stanovenej 3-ročnej premlčacej doby, námietka premlčania
vznesená žalovanou bola preto dôvodná, uzavrel súd prvej inštancie.
4/ Súd prvej inštancie sa s argumentáciou žalobcu ohľadne tvrdení, že v prejednávanej veci je vzťah
medzi žalobcom a žalovanou verejnoprávny a že pokuta je svojou povahou daňovým nedoplatkom v
zmysle § 2 písmeno f) zákona č. 563/2009 Z.z. a úroky z omeškania sú úrokmi z omeškania v zmysle  §
156 ods. 1 písmeno c) zákona č. 563/2009 Z.z. nestotožnil; poukazoval na to, že žalobca nie je správcom
dane, ktorý by bol oprávnený vymáhať „daňový nedoplatok od  žalovanej v lehote 6 rokov po skončení
kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.“ Dodal, že verejná moc je vo všeobecnosti (a to
aj v teórii ako aj v rozhodovacej praxi súdov) vymedzená definíciou bývalého Ústavného súdu ČSFR (ná-
lez č. 3/1992), ktorý vymedzil verejnú moc „ako moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnos-
tiach subjektov. Subjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci sa nena-
chádza v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí na vôli
subjektu. Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým prostredníctvom zákonodarných, výkonných a súd-
nych orgánov, pričom kritériom pre určenie, či určitý subjekt koná ako orgán verejnej moci je skutočnosť,
či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb“. Verejná moc teda autoritatívne
rozhoduje o právach a povinnostiach iných subjektov. Žalobca ako samosprávna stavovská organizácia
združujúca všetkých advokátov  nie je subjektom alebo orgánom verejnej správy, nemožno hovoriť o
vzťahoch nadradenosti a podradenosti medzi účastníkmi konania, lebo tie sa neriadia ustanoveniami
verejného, ale súkromného práva.  Z uvedeného potom podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýva, že
žalobca nevystupuje ako nositeľ verejnej moci, teda vo vrchnostenskom postavení, v ktorom by mal
autoritatívne oprávnenie , ale vystupuje  v pozícii súkromnej osoby - dlžníka a teda vzťah samosprávnej
stavovskej organizácie - žalobcu a jej člena -  žalovanej, nie je verejnoprávnym vzťahom, lebo žalobca
v tomto vzťahu nevystupuje v pozícii orgánu verejnej moci a teda ide o občianskoprávny vzťah upravený
osobitným predpisom zákonom č. 586/2003 Z.z.
5/ Po právnej stránke oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o ust. Občianskeho zákonníka ( § 489,
§544 ods. 1, 517 ods. 2, ods. 2, § 100 ods. 1, ods. 1, § 101 ), ďalej o ustanovenia zákona č. 586/2003
Z.z. o advokácii ( § 29 ods. 1, 66 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ), ďalej ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. o
správe daní ( § 1 ods. 1, § 2, § 85 ods. 1, ods. 5, § 156 ods. 1 písm. c/ ), ako aj  § 2 ods. 1, ods. 3, ods. 5
prvá veta, § 3 ods. 1 Uznesenia konferencie advokátov o príspevku na činnosť Slovenskej advokátskej
komory účinnom odo dňa  19. 6. 2004 a napokon o ustanovenia § 4 ods. 1, ods. 2 Uznesenia konferencie
advokátov o sociálnom fonde účinnom odo dňa 16. 6. 2007.
6/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, teda podľa
úspešnosti v konaní a úspešnej odporkyni priznal  náhradu trov konania vo výške 16,50 eur titulom
zaplateného súdneho poplatku za odpor a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 73,46 eur ( za 3
úkony právnej služby,  a to :  prevzatie a príprava zastúpenia v r. 2013, podanie odporu proti platobnému
rozkazu v r. 2013 a účasť na pojednávaní dňa 3. 3. 2014, spolu s režijným paušálom 2 x 7,81 € a 1 x
8,04 € ), podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z.
7/ Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc
sa buď jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobe žalobcu vyhovie, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením veci súdom prvej



inštancie, ktorý posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako záväzkovo-právny v zmysle
§ 489 Obč. zák. Žalobca namietal, že súd opomenul, že povinnosť k platbám, ktoré sú predmetom
sporu, vznikla z jednostranného rozhodnutia  najvyššieho orgánu SAK - konferencie advokátov SAK a
že žalovaná je povinná túto platbu uhradiť na základe § 75 zákona o advokácii a nie preto, že by sa
k nej zaviazala na základe svojej autonómnej vôle. Žalobca trval na tom, že predmetný právny vzťah
nemá občianskoprávny charakter, a už vôbec nie záväzkový, ale ide o vzťah verejnoprávny, pri ktorom
sa autoritatívne a jednostranne rozhoduje o právach a povinnostiach žalovanej. Súd prvej inštancie
sám v napadnutom rozsudku poukazuje na definíciu verejnej moci vymedzenú Ústavou SR, ďalej však
konštatuje, že žalobca ako samosprávna stavovská organizácia združujúca všetkých advokátov, nie je
subjektom  alebo orgánom verejnej správy a že medzi žalobcom a žalovanou nejde o vzťah nadriadenosti
a podriadenosti. Žalobca má za to, že je právnickou osobou zriadenou zákonom, ktorej zákon zveruje
určité právomoci vo vzťahu k svojim členom, a preto ho treba považovať za orgán verejnej moci. Žalobca
má vo vzťahu k žalovanej právo na určité platby, tomu zodpovedá aj povinnosť žalovanej k týmto
platbám; vzťah medzi žalobcom a žalovanou je založený na nadriadenosti a podriadenosti, čo vylučuje
existenciu jednej zo základných zásad súkromného práva, ktorou je právna rovnosť účastníkov. V tejto
súvislosti poukázal žalobca aj na ust. § 244 ods. 2 O.s.p., ktorý zakladá právomoc súdov preskúmavať v
správnom súdnictve zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov o.i. aj záujmovej samosprávy. Takýmto
subjektom je aj Slovenská advokátska komora, pričom správne súdnictvo sa zaoberá preskúmavaním
zákonnosti postupov a rozhodnutí v oblasti verejnej správy, t.j. aj právne vzťahy vznikajúce v oblasti
verejného práva s autoritatívnym prvkom. Zákon o advokácii neupravuje žiadnym spôsobom premlčacie
lehoty, pri žiadnych platbách, ktoré sú advokáti povinní platiť. Z toho plynie tiež možnosť, ktorú súd prvej
inštancie nevzal do úvahy, že sa takáto povinnosť nepremlčuje. Pokiaľ je ale súd názoru, že toto právo
premlčaniu podlieha, potom žalobca  vzhľadom na charakter vzťahu medzi žalobcom a žalovanou a
vzhľadom na nedostatok špeciálnej úpravy v zákone o advokácii považuje za správne použiť príslušnú
analógiu práva, pričom žalobca považuje vymáhané platby svojou povahou za najbližšie k daňovým
nedoplatkom v zmysle ust. § 2 písm. f/ zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní ( Daňový poriadok ) a
stanovený úrok ako úrok z omeškania v zmysle ust. § 156 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku, ktorý
stanovuje 6 ročnú premlčaciu dobu.
8/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná tak, že navrhovala napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 24,67 € za jeden úkon právnej služby ( vyjadrenie k odvolaniu ). Žalovaná vo vyjadrení
poukazovala na to, že pokiaľ uplatnený nárok vznikol, tak súd prvej inštancie dospel k správnemu
právnemu záveru o tom, že v konaní dôvodne vzniesla námietku premlčania žalobcovho nároku.
Stotožnila sa so záverom súdu, že vzťah žalobcu a žalovanej nie je verejnoprávnym vzťahom, v ktorom
by žalobca vystupoval v pozícii orgánu verejnej moci, ale vzťahom samosprávnej stavovskej organizácie
- žalobcu a jeho člena - žalovanej, t.j. občianskoprávnym vzťahom, upraveným osobitným predpisom, a
to zákonom o advokácii. Stavovská organizácia je nezávislá profesná komora, ktorá vznikla na základe
zákona. Nemožno ju vnímať ako orgán verejnej správy, ktorý autoritatívne rozhoduje o právach a
povinnostiach jej členov. Slovenská advokátska komora nemá oprávnenie rozhodovať o právach a
povinnostiach jej členov - advokátov. Práva a povinnosti vyplývajú členom SAK priamo zo zákona o
advokácii, ale aj z iných všeobecne záväzných právnych predpisov platných v SR a nie z rozhodovacej
činnosti žalobcu. Stotožnila sa tiež so záverom prvoinštančného súdu o tom, že nie je možné pokutu za
včasné neuhradenie príspevku na činnosť SAK považovať za daňový nedoplatok a úrok z omeškania
k príspevku do sociálneho fondu SAK za úrok z omeškania v zmysle § 156 ods. 1 písm. c/ daňového
poriadku. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na obsah  samotnej žaloby, v ktorej sám žalobca tvrdí,
že si uplatňuje zákonný úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne uplatnený podľa § 157 ods. 2 Obč. zák.,
t.j. sám žalobca ho vyvodzuje podľa Obč. zákonníka ako predpisu súkromnoprávnej povahy; preto je
argumentácia žalobcu o verejnoprávnej povahe záväzku nelogická. Ak žalobca vyvodzuje svoj právny
nárok z § 517 ods. 2 Obč. zák., bezpochyby ide o súkromnoprávny nárok, na ktorý sa uplatní právna
úprava premlčania podľa Obč. zák. Žalovaná vo vyjadrení tvrdila, že je tu ešte ďalší dôvod, pre ktorý
nemožno žalobcovi jeho uplatňovaný nárok priznať; tento  uplatnila už vo svojej obrane, súd prvej
inštancie sa s ním však nestotožnil.  Podľa žalovanej je peňažná pokuta uložená SAK disciplinárnym
opatrením, ktoré môže SAK uložiť len za disciplinárne previnenie postupom predpokladaným v §
56 a nasl. zákona o advokácii. Nakoľko žalobca žalovanej neuložil žiadne disciplinárne opatrenie v
disciplinárnom konaní, tak žalovanej povinnosť na zaplatenie pokuty vo výške 59,75 € nevznikla.
9/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.



10/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie  CSP preskúmal a prejednal  vec v
rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP ( t.j. v celom rozsahu ), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania ( vo veci verejne vyhlásil rozsudok )  a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je  dôvodné.
11/ Súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav veci, vyvodil z neho správny právny záver a svoje
rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia a tieto považuje za správne. Odvolací súd pre doplnenie dodáva, že na
konanie podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní ( zákon č. 71/1967 Zb. ), ak tento zákon neustanovuje inak ( § 75 ods. 3 zákona o advokácii ).
Pokiaľ teda zákon o advokácii neoprávňuje správny orgán ( SAK ani jej orgány ), aby konal vo veciach
upravených v tomto zákone ( t.j. pokiaľ zákon výslovne neustanovuje inak ), potom správny orgán ( SAK )
nemôže vydať individuálne rozhodnutie o uložení povinnosti platiť členský príspevok na činnosť SAK a
príspevok do sociálneho fondu.  Z rovnakého dôvodu nie je ani oprávnený individuálnym rozhodnutím
uložiť členovi komory sankcie za oneskorené splnenie si tejto zákonnej povinnosti. Nie je na vedenie
takéhoto (správneho) konania voči členovi komory oprávnený. Na základe uvedeného je odvolací súd
názoru, že rozhodnutie o nároku žalobcu patrí do právomoci súdu ( ide o povinnosť vyplývajúcu zo
zákona o advokácii ) a nie správneho orgánu. V prejednávanej právnej veci ide o záväzkovo-právny
vzťah podľa § 488 Obč. zák., vzniknutý na základe zákona o advokácii ( § 29 cit. zák. ); ide o záväzkovo-
právny vzťah, ktorý vznikol z iných skutočností uvedených v zákone ( § 489 Obč. zák. ).
12/ V občianskoprávnych vzťahoch platí, že majetkové práva sa zásadne premlčujú; niet preto žiadneho
dôvodu na vylúčenie z premlčania nároku žalobcu na pokutu za omeškanie so zaplatením príspevku
na jej činnosť, resp. na zaplatenie úrokov z omeškania za omeškanie so zaplatením príspevku do
sociálneho fondu. V oboch prípadoch ide o majetkové právo, na ktorom závere nič nemení ani
skutočnosť, že zákon o advokácii premlčanie nárokov neupravuje. Súd prvej inštancie sa v napadnutom
rozhodnutí správne vysporiadal aj s otázkou premlčania uplatňovaných nárokov.
13/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP, včítane vecne správneho rozhodnutia o trovách konania.
14/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, keďže v odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, priznal jej náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške žalovanej priznaných trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
15/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať   pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( §  421 ods. 1 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak



a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že  dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/92/2013", "guid": "ce638b22-365f-4be2-840b-ff038a00d127:d31c8b65-e832-472e-afc6-8ea21cd85eb4", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "3fadafec-7a7f-4f79-8889-657a1312e0b0:699ed296-1ad6-48d6-8677-5a55d10d849d", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Ro/12/2013", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. 18Ro/12/2013 z 30. 1. 2013", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2013-01-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3fadafec-7a7f-4f79-8889-657a1312e0b0:699ed296-1ad6-48d6-8677-5a55d10d849d"}], "citovane_v": [{"guid": "283b025e-ed6a-4305-8b59-6c30a1ea14ba:3e0bc7fa-e9f8-4eb8-93cc-33f3cb4894d2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1113202918.1", "spisova_znacka": "9Co/454/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/454/2014 z 3. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1113202918.1"}]}