Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/235/2015 z 25. 10. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. októbra 2017, sp. zn. 4Cob/235/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1113221969.1 Krajský súd Bratislava | 4Cob/235/2015 | ECLI:SK:KSBA:2017:1113221969.1 | 2017-10-25 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/17c92c9b-e634-447c-b447-ddbd7ed41326 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1113221969.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/235/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113221969
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113221969.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: SPR Vojka, a.s.,
Hviezdoslavovo nám. 14, 811 02 Bratislava IČO: 35 765 771, zast.: Malata, Pružinský, Hegedüš &
Partners s.r.o., Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava IČO: 00 166 073, o
určenie, že Stanovisko Komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách je v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č.k. 34 Cb/42/2013 - 63 zo dňa 10.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 34 Cb/42/2013 - 63 zo dňa
10.07.2015 p o t v r d z u j e .

Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov
konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal určenia, že „odpoveď na podnet F.. M. Q., G.:
XXX XX I. J. O. Č.. XXX, ktorá bola vydaná Komisiou na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich dňa 03.10.2012 je v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi.“ Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 03.10.2012 vydala Komisia pre
posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zriadená Ministerstvom spravodlivosti SR (ďalej
len „Komisia“), stanovisko v odpovedi na podnet F.. M. Q. zo dňa 19.12.2011, na základe ktorého
žiadal Komisiu o posúdenie zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktík žalobcu týkajúcich
sa uzatvorených zmlúv - Nájomnej zmluvy a Zmlúv o výkone správy a ktoré v danej odpovedi konkrétne
uviedla. Komisia konštatovala, že v danom prípade sa jedná o neprijateľné podmienky v Nájomnej
zmluve a v Zmluvách o výkone správy. Žalobca uviedol, že stanovisko Komisie bolo vydané ako
právne záväzné stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré môže ovplyvniť nezávislé rozhodovanie
všeobecného súdu. Naliehavý právny záujem na predmetnom určení odôvodňoval žalobca tým, že
stanovisko v odpovedi Komisie je v súčasnosti zneužívané ako listinný dôkaz v súdnych konaniach
v snahe ovplyvniť rozhodovaciu činnosť súdov, a je toho názoru, že v procese vydávania odpovede
boli vážnym spôsobom porušené všeobecne záväzné právne predpisy a ako dôkaz predložil súdu
Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 6 C/1/2013 zo dňa 09.01.2013, ktorým príslušný
súd nariadil predbežné opatrenie bez toho, aby sa súd zaoberal základným predpokladom potrebným
na nariadenie predbežného opatrenia, pričom jediným listinným dôkazom, ktorý bol k návrhu priložený
a ktorým žalobca v uvedenej veci odôvodňoval potrebu nariadenia predbežného opatrenia, bolo práve
predmetné stanovisko Komisie. Žalobca poukázal ďalej na to, že stanovisko Komisie bude používané
ako listinný dôkaz zo strany účastníkov konania v súdnych konaniach, v ktorých žalobca vystupuje ako



žalovaný napr. v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Dunajská Streda pod spisovou značkou
10 C/113/2009 o neplatnosť zmlúv.

2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavosť právneho záujmu na
podaní žaloby, nakoľko jeho právo nie je ohrozené a jeho postavenie sa tým nestalo neistým. Žalobca
podľa neho nepreukázal aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi ním a žalovaným, ktorý
by predstavoval jeho ohrozenie právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami
odstrániť, a preto v súčasnosti neexistuje naliehavý právny záujem na určení, že stanovisko Komisie je
v rozpore so všeobecne záväznými predpismi, nakoľko žalobcom požadované určenie má povahu len
predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právo. Súd sa z tohto dôvodu nezaoberal meritom
veci, t.j. určením rozporu stanoviska Komisie so všeobecnými právnymi predpismi, ako ani žalobcom
vznesenou námietkou pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane, z dôvodu, že nebol splnený základný
predpoklad na preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcom na takomto určení. Súd v danom
prípade posudzoval naliehavý právny záujem ako otázku právnej kvalifikácie rozhodných skutočností
tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia
právnych povinností iným subjektom. Dospel k záveru, že takýmto dôkazom nie je rozhodnutie súdu,
t.j. uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda o nariadení predbežného opatrenia č. k. 6 C/1/2013 zo
dňa 09.01.2013, ktoré sa údajne opiera o predmetnú odpoveď Komisie a nie je ním ani prebiehajúce
súdne konanie na Okresnom súde Dunajská Streda č. k. 10 C/113/2009 o neplatnosť zmlúv, opierajúce
sa takisto o stanovisko v odpovedi Komisie, ako ani ďalšie prípadné súdne konania, ktoré sa len budú
odvolávať na odpoveď Komisie a ktoré podľa žalobcu predstavujú hrozbu, pretože súdu neprislúcha
posudzovať správnosť rozhodovania iného všeobecného súdu, a žalobca ako účastník právneho vzťahu
má/mal možnosť využiť zákonné prostriedky, a to podanie odvolania voči danému rozhodnutiu.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Nesúhlasil s právnym
záverom súdu o neexistencii naliehavého právneho záujmu. Mal za to, že relevantným právnym
spôsobom preukázal, že v čase rozhodovania súdu existuje naliehavý právny záujem na určení,
že predmetné stanovisko Komisie je nesúladné s platnou a účinnou legislatívou. Žalovaný vydaním
nezákonného stanoviska, ktoré nerešpektuje všeobecne záväzné právne predpisy, spôsobil, že na
strane žalobcu existuje naliehavý právny záujem, nakoľko postavenie žalobcu je daným markantne
dotknuté, ako aj ohrozené do budúcna, a to práve možným zásahom rozhodnutia Komisie do
rozhodovacieho procesu všeobecných súdov, ktoré budú môcť stanovisko zohľadňovať za podmienky
neskonštatovania jeho nezákonnosti konajúcim súdom.

4. Ďalej namietal, prečo nebolo zo strany súdu na listinné dôkazy z iného prebiehajúceho konania
prihliadané. Súd prvej inštancie si žalobcom predkladané dôkazy nesprávne vysvetlil, a preto došiel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj k nesprávnym právnym záverom. Podľa jeho názoru
prvoinštančný súd nezhodnotil zhromaždený materiál v súlade s Občianskym súdnym poriadkom,
nakoľko nepristúpil k relevantnému hodnoteniu jednotlivých vykonaných listinných dôkazov z hľadiska
ich hodnovernosti a pravdivosti a zároveň hodnotiaca úvaha súdu nevychádza zo všetkého, čo v konaní
vyšlo najavo, t.j. aj z možných dôsledkov stanoviska Komisie na iné konania. Vzhľadom na uvedené
žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
- ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave.
Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania, odvolací súd dospel k
záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

6. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými
skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení
svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu
alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než
napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú
spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.



7. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

8. Odvolací súd má za to, že v danom prípade žalobcom predložené stanovisko Komisie je potrebné
považovať za jeden z listinných dôkazov, ktorý je súd povinný hodnotiť podľa pravidiel vyplývajúcich z
ustanovenia § 191 CSP, pričom odpoveď Komisie má len odporúčací charakter. Pokiaľ teda žalobca
poukazuje na Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 6 C/1/2013 zo dňa 09.01.2013,
ktorým príslušný súd nariadil predbežné opatrenie dôkazom a ktorý odôvodňoval potrebu nariadenia
predbežného opatrenia predmetným stanovisko Komisie, odvolací súd zdôrazňuje, že je na úvahe
súdu v každom konkrétnom konaní ako vyhodnotí dôkazy predložené stranami. Žiaden dôkazy nemá
predpísanú dôkaznú silu. Ak by aj súd vyhovel žalobe žalobcu, nepríde k zmene právneho postavenia
žalobcu, pretože stanovisko Komisie je iba listinným dôkazom, ktorým súd nie je v konaní viazaný a
takýto dôkaz bude spolu s ostatnými dôkazmi predmetom posúdenia príslušným súdom jednotlivo a vo
vzájomnej súvislosti s ďalšími dôkazmi a skutočnosťami prezentovanými v konkrétnom konaní.

9. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je skutočnosť, že je tu daný naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je daný hlavne tam, kde by bez tohto určenia bolo
ohrozené právo žalobcu alebo kde sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Určovacia
žaloba má preventívnu povahu a má za účel poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, než
dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem je zároveň daný vtedy, ak je
požadované určenie spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu alebo ohrozenie jeho práva.

10. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal
aktuálny stav objektívnej neistoty medzi ním a žalovaným, ktorý by predstavoval jeho ohrozenie
právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, a preto neexistuje
naliehavý právny záujem na určení, že stanovisko Komisie je v rozopre so všeobecne záväznými
predpismi, nakoľko žalobcom požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu
je alebo nie je právo. Súd sa z tohto dôvodu nezaoberal meritom veci, t.j. určením rozporu stanoviska
Komisie so všeobecnými právnymi predpismi, ako ani žalobcom vznesenou námietkou pasívnej vecnej
legitimácie na jeho strane, z dôvodu, že nebol splnený základný predpoklad na preukázanie naliehavého
právneho záujmu žalobcom na takomto určení.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správny.

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu
žiadne nevznikli.

13. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).