Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/350/2016 z 25. 9. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. septembra 2017, sp. zn. 8Co/350/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1113236920.1
Krajský súd Bratislava | 8Co/350/2016 | ECLI:SK:KSBA:2017:1113236920.1 | 2017-09-25 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov
Citované ustanovenia: § 40 ZKR, § 44 ZKR, § 92 ZKR, § 21 zákona č. 527/2002 Z. z., zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, ZKR, § 23 ZKR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b285b620-599c-462c-a3c0-85aea4e8ab11
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1113236920.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/350/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113236920
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113236920.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: K.. W. Z., D. V. R. Č.. X, D.,
proti žalovaným: X/ K.. N. U., I. J. N. Ú. K.. W. Z., I. I. V. Č.. X, D., 2/ D & K spol. s.r.o., so sídlom
Hamuliakovo 288, 3/ GOLDEN REAL SLOVAKIA, a.s., so sídlom Červeňová 28, 811 03 Bratislava,
zastúpenému advokátom: JUDr. Dušan Repák, so sídlom Krížna 47, Bratislava, o určenie neplatnosti
dražby, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 01. februára 2016, č.k.
10C/208/2013 - 141, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie o odvolaní žalobcu proti žalovanému 2/   z a s t a v u j e .

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ a 3/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia
neplatnosti dražby konanej dňa 29.07.2013, ktorú ako dražobník realizoval žalovaný 2/, ktorej
predmetom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu - garážové státia č. XX a XX v nebytovom priestore
Č.. XX - R. XX, v suteréne bytového domu na ulici H. X/A C. D. a nebytové priestory: vchod H. XA,
suterén, priestor Č.. XX - R. XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXXXX/XXXXXX; s tým, že o trovách konania v súlade
s ust. § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vychádzal
zo zistenia, že na návrh Slovenskej republiky, konajúcej prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR
Bratislava, Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 3.9.2012, č. k. 4K/20/2012-63, vyhlásil konkurz
na majetok žalobcu a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil K.. N. U.. Uznesením zo dňa
7.1.2013, č. k. 4K 20/2012 - 94, bol pôvodný správca odvolaný a do funkcie nového správcu konkurznej
podstaty úpadcu (žalobcu) bol ustanovený K.. N. U., ktorý v danej veci vystupuje v procesnom postavení
žalovaného 1/.  V rámci speňažovania majetku žalobcu podliehajúceho konkurzu žalovaný 1/ ako
správca konkurznej podstaty podal u žalovaného 2/, ako dražobníka, návrh na vykonanie dražby podľa
Zákona o dobrovoľných dražbách, ohľadne majetku žalobcu, a to bytu č. XX, X. N.., C.: H. Č.. X/A D.C.
a k nebytového priestoru č. X - R., - Xp., C.: H. Č.. X/A, v spoluvlastníckom podiele X/XX. Poukázal
na to, že prvý termín konania dobrovoľnej dražby bol určený na deň 29.07.2013 o 11.00 hod v sídle
dražobníka. Z obsahu znaleckého posudku č. 20/2013, vyhotoveného X.. K.. S. N., znalkyňou v odbore:
Stavebníctvo, Odvetvia: Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, na stanovenie všeobecnej
hodnoty bytu s príslušenstvom a garážového státia, mal preukázané, že dňa 30.04.2013 došlo v
rámci konkurzného konania vedeného na majetok žalobcu na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
4K/20/2012 k určeniu všeobecnej hodnoty nehnuteľností v sume 332.301,13 eura, pričom obhliadka



nehnuteľnosti spojená s miestnym šetrením bola pre účely vypracovania tohto znaleckého posudku
dňa 10.04.2013, za účasti správcu konkurznej podstaty K.. N. U.. Na základe takto ustálenej hodnoty
nehnuteľností úpadcu bola žalovaným 2/ dňa 29.07.2013, v súlade so zmluvou o vykonaní dražby č. A.
XX/XX zo dňa 26.06.2013, uzavretou medzi žalovaným 1/ ako navrhovateľom dražby a žalovaným 2/ ako
dražobníkom, vykonaná dražba, o priebehu ktorej bola spísaná notárkou S.. A. H. notárska zápisnica  N
450/2013, Nz 25442/2013, NCRIs 25943/2013, z ktorej vyplýva, že vydražiteľom predmetu dražby sa stal
žalovaný 3/ za cenu vo výške 32.925,23 eura. Poukázal na to, že proti priebehu dražby neboli vznesené
žiadne námietky a na základe výsledkov predmetnej dobrovoľnej dražby nadobudol vlastnícke právo k
vydraženým nehnuteľnostiam úpadcu žalovaný 3/. Takto ustálený skutkový sta veci posúdil po právnej
stránke podľa § 23 ods. 1, § 40 ods. 2, § 44 ods. 1, § 92 ods. 1 písm. b) zák. č. 7/2005 Z.z., o konkurze a
reštrukturalizácii, § 7 ods. 1, § 12 ods. 1,2, § 21 ods. 2  zák. č. 527/2002 Z.z., o dobrovoľných dražbách,
§ 123 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť. Na majetok
žalobcu ako úpadcu bol totiž uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.03.2012, zverejneným
v Obchodnom vestníku dňa 16.5.2012 pod číslom XX/XX, vyhlásený konkurz, pričom žalovaný 1/ bol
v čase vykonania dražby majetku žalobcu súdom ustanoveným správcom konkurznej podstaty žalobcu
ako úpadcu. Preto, keď v zmysle citovaného ust. § 44 ods. 1 Zákona  konkurze a vyrovnaní, vyhlásením
konkurzu prechádza oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie
konať za vo veciach týkajúcich sa tohto majetku na správcu, ktorý koná v jeho mene a na jeho účet,
a teda z hľadiska Zákona o dobrovoľných dražbách vystupoval v postavení vlastníka draženej veci
žalovaný 1/; ktorý legitímne vykonával svoje zákonné oprávnenie; nedisponuje žalobca aktívnou vecnou
legitimáciou na podanie žaloby o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách.
Z uvedených dôvodov sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, že jeho právo domáhať sa neplatnosti
dražby vyplýva z ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého má toto právo každý,
kto tvrdí, že porušením ustanovení zákona bol dotknutý na svojich právach. Pre úplnosť vo vzťahu k
dôvodom neplatnosti predmetnej dražby, na ktoré žalobca v spore poukazoval, konštatoval, že tieto v
danej veci neboli naplnené. Z obsahu notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh  dobrovoľnej dražby
totiž vyplýva, že pre účely vykonania dražby bol použitý znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý v čase
konania dobrovoľnej dražby, t. j. dňa 29.07.2013, nebol starší, ako 6 mesiacov (teda bol použiteľný) a
všetky písomnosti týkajúce sa vykonania dražby boli v súlade s ust. § 44 ods. 1 Zákona o konkurze
a reštrukturalizácii doručované žalovanému 1/, ako správcovi konkurznej podstaty, ktorý pri vykonaní
dražby konal v mene a na účet žalobcu. Bez zreteľa na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
v danej veci tak neboli naplnené ani vecné predpoklady na určenie neplatnosti predmetnej dobrovoľnej
dražby. Napokon poukázal na skutočnosť, že z dôvodu hospodárnosti konania zamietol návrh žalobcu na
doplnenie dokazovania za účelom zistenia ceny nehnuteľností v jeho vlastníctve, ktoré boli predmetom
dobrovoľnej dražby konanej dňa 29.07.2013, keď v spore žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú
legitimáciu, no ani to, že by v rámci konania dobrovoľnej dražby boli porušené jeho práva.

2.  Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, dôvodiac, že napadnutý rozsudok vychádza vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že prvoinštančný súd nesprávne interpretoval ust.
§ 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, keď dospel k záveru, že on medzi subjekty oprávnené
domáhať sa neplatnosti dražby nepatrí. Poukázal tiež na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané,
že na predmetnú dobrovoľnú dražbu žalovaný 2/ použil znalecky posudok, ktorý sám nedal vyhotoviť,
hoci Zákon o dobrovoľných neumožňuje použiť znalecký posudok vyhotovený v inom časovom období
ako určuje § 12 ods. 2 citovaného zákona, naviac bez vykonania ohliadky predmetu dražby v súlade s
týmto zákonom. Napriek uvedenému však súd prvej inštancie dospel k záveru, že ustanovenia Zákona
o dobrovoľných dražbách v tomto prípade neboli porušené. V tejto súvislosti tiež namietal, že k tejto jeho
argumentácii súd ani žalovaní nezaujali žiadne stanovisko. S poukazom na uvedené mal za dostatočne
preukázané, že je v konaní aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby o určenie neplatnosti
zmluvy a že boli splnené aj ďalšie predpoklady pre vyhovenie podanej žalobe. Žiadal preto odvolaniu
vyhovieť.

3.  Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť, keď sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, a námietky žalobcu
označil za nedôvodné, nemajúce oporu v platnom právnom poriadku. Zdôraznil, že v súlade so svojimi
oprávneniami správcu konkurznej podstaty a v zmysle ustanovenia § 92 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii pristúpil k speňažovaniu nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu s primeraným
použitím Zákona o dobrovoľných dražbách, prostredníctvom žalovaného 2/, s ktorým uzatvoril zmluvu



o vykonaní dražby. Prvé kolo dražby - speňažovanie majetku všeobecnej podstaty bolo úspešné a
nehnuteľnosti sa podarilo vydražiť za celkovú sumu 32.925,23 eura, pričom vydražiteľom, t. j. novým
vlastníkom nehnuteľností, sa stal žalovaný 3/ na základe Notárskej zápisnice R. XXX/XXXX, R. XXXXX/
XXXX, R. XXXXX/XXXX U. A. XX.XX.XXXX, U.-XXXXX/XX. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním
bolo nesporne preukázané, že podmienky pre vznik aktívnej legitimácie žalobcu naplnené neboli, a
žalobca preto nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby, keďže v
súvislosti s organizovaním a konaním dražby predmetných nehnuteľností nedošlo k žiadnemu porušeniu
ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách. Rovnako poukázal na to, že vyhlásením konkurzu na
majetok žalobcu prešlo na neho oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku,
čo je odôvodnené osobitosťou konkurzného konania, a to vylučuje možnosť, že by žalobca mohol
byť osobou dotknutou na svojich právach. Prípadným porušením ustanovení Zákona o dobrovoľných
dražbách (ku ktorému ale nedošlo) mohlo dôjsť iba k vzniku jeho zodpovednosti ako správcu konkurznej
podstaty, a teda osobou povinnou a oprávnenou na podanie takejto žaloby, by bol on. V danej veci
preto, keďže žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným na podanie takejto žaloby, bolo potrebné, aby
konajúci súd pre jej nedostatok žalobu v celom rozsahu zamietol. Napokon poukázal na to, že súd
prvej inštancie sa nad rámec posúdenia vecnej legitimácie žalobcu dôsledne vyporiadal aj so všetkými
námietkami žalobcu týkajúcimi sa údajného porušenia ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách,
ktoré preukázané neboli, a skutkový a právny stav veci dostatočne jasne a správne vyhodnotil. Preto je
argumentácia žalobcu nedôvodná i v tejto časti.

4.  Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je vecne správny.

5.  V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že odvolací súd v priebehu odvolacieho konania
zistil, že žalovaný 2/ po vyhlásení napadnutého rozsudku zanikol výmazom z obchodného registra bez
právneho nástupcu, a preto bolo nevyhnutné odvolacie konanie v časti, v ktorej sa ho odvolanie týka,
podľa ust. § 378 CSP, v spojení s ust. § 64 a § 66 CSP, zastaviť.

6.  Pre účely rozhodnutia vo veci samej napadnutým rozsudkom vykonal súd prvej inštancie všetko
dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti
podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal neplatnosti dražby jeho nehnuteľností konanej dňa
29.07.2013, s poukazom na skutočnosť, že pri vykonaní dražby boli porušené ustanovenia Zákona o
dobrovoľných dražbách, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzali žalovaní na svoju
obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p.
dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že
žalobca nedisponuje v danom spore hmotnoprávnym postavením, ktoré by ho oprávňovalo domáhať sa
neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách. Oprávnením postupovať podľa
citovaného ustanovenia totiž v danom prípade disponuje výlučne žalovaný 1/, ako správca konkurznej
podstaty úpadcu. Z uvedeného dôvodu žalobca nie je v tomto spore aktívne vecne legitimovaný, a preto
súd prvej inštancie; vychádzajúc z toho, že vecná legitimácia je nevyhnutným predpokladom úspechu v
spore;  správne rozhodol, keď podanú žalobu z tohto dôvodu zamietol, pričom dôvody, pre ktoré žalobu
v celom rozsahu zamietol, aj náležite vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď sa vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci.

7.  Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že je osobou oprávnenou domáhať sa neplatnosti
dobrovoľnej dražby, nakoľko z ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva, že neplatnosti
dražby sa môže domáhať každý, kto ňou bol na svojich právach dotknutý, odvolací súd uvádza, že
táto jeho argumentácia, vychádzajúca z gramatického výkladu citovaného ustanovenia, avšak bez
zohľadnenia skutočnosti, že predmetná dražba bola vykonaná v rámci konkurzu vyhlásenému na jeho
majetok na návrh žalovaného 1/ - správcu konkurznej podstaty žalobcu, nie je dôvodná. Nemožno totiž
v danom prípade opomenúť, že dražba nehnuteľností žalobcu bola vykonaná v čase prebiehajúceho
konkurzného konania na jeho majetok, a preto je z hľadiska ustálenia osoby oprávnenej podať žalobu o
určenie neplatnosti tejto dražby významné nielen to, či žalobca v spore tvrdí, že vykonaním dražby bol
dotknutý na jeho právach, no tiež to, či výkonu práva domáhať sa v zmysle ust. § 21 ods. 2 Zákona o
dobrovoľných dražbách neplatnosti dražby nebráni iná právna úprava. Tou je v danom prípade najmä ust.
§ 44 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii; ktoré za jedinú osobu, oprávnenú uskutočňovať akékoľvek
právne úkony týkajúce sa majetku úpadcu (a teda i domáhať sa neplatnosti dražby) určuje správcu



konkurznej podstaty, teda žalovaného 1/, a nie žalobcu, ako i ust. § 47 ods. 5 citovaného zákona; podľa
ktorého súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi,
možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu. Pre úplnosť odvolací súd v tejto súvislosti
poznamenáva, že napriek skutočnosti, že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je v tomto prípade
výlučne žalovaný 1/ ako správca konkurznej podstaty, žalobca v súvislosti s vykonaním predmetnej
dražby neostal bez možnosti domáhať sa nápravy ujmy, ktorá mu podľa jeho tvrdenia mala vykonaním
dražby vzniknúť (hoci v danom spore žiadna nebola preukázaná), keď samotná absencia vecnej
legitimácie v tomto spore nevylučuje možnosť prípadnej zodpovednosti podľa Zákona o dobrovoľných
dražbách, Zákona konkurze a reštrukturalizácii, prípadne podľa zák. č. 8/2005 Z.z., o správcoch.

8.  Napokon odvolací súd uvádza, že nakoľko s poukazom na uvedené nebolo možné podanej žalobe
vyhovieť už len z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, bez právneho významu je
jeho argumentácia v odvolaní týkajúca sa namietaných porušení Zákona o dobrovoľných dražbách pri
vykonaní predmetnej dražby. Ani v prípade opodstatnenosti tvrdení žalobcu o vykonaní predmetnej
dražby v rozpore so zákonom (ktorá v spore tiež preukázaná nebola) totiž nebolo možné podanej žalobe
vyhovieť.

9.  Odvolací súd preto za stavu, keď súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o absencii vecnej
legitimácie na strane žalobcu v tomto spore, napadnutý rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu
zamietol, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP).

10.  O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 3/ priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

11.  Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je



podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).