Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/8/2017 z 22. 5. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. mája 2017, sp. zn. 11CoP/8/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1115204927.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/8/2017 | ECLI:SK:KSBA:2017:1115204927.1 | 2017-05-22 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti, Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/547f4f3e-14cf-4c41-97fb-839154919c04 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1115204927.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/8/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115204927
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1115204927.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek
senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - K. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX A., zastúpená AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom
Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, a otec - J.. P. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. 2, XXX XX
A., zastúpený JUDr. Janou Uhrínovou, advokátkou, so sídlom Bezručova 1, 811 09 Bratislava, v konaní
o návrhu otca na zrušenie výživného a o návrhu matky na zmenu zverenia a na zvýšenie výživného,
na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.09.2016, č.k. 1P/24/2015-344,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 14.09.2016, č.k. 1P/24/2015-344, zveril maloletú Z. C.,
nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, zastupovaním maloletej a spravovaním jej majetku
poveril obidvoch rodičov, styk otca s maloletou neupravil a zvýšil výživné na maloletú zo sumy XXX eur
na sumu XXX eur mesačne, ktorú je otec povinný platiť vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred
k rukám matky maloletej počnúc právoplatnosťou rozsudku. Tým zmenil výrok rozsudku Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 30.01.2014 č.k. 20P/206/2013-90 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletej Z. C. na čas po rozvode manželstva. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Zároveň
zamietol aj návrh otca na zrušenie výživného a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia. O
trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 24 ods. 4 a 5, § 25
ods. 2, § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, č.l. 4
a § 38 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) a § 324 a § 325 Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) so záverom o zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu predchádzajúceho
súdneho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Z. Uznajúc schopnosť
maloletej samostatne vyjadriť svoj názor mal za preukázané, že maloletá vníma striedavú osobnú
starostlivosť obidvoch rodičov ako nevyhovujúcu jej potrebám. Nestotožnil sa tvrdením otca o tom, že
„akýsi názor maloletej“ nemôže slúžiť ako podklad súdneho rozhodnutia o zmene zverenia. Poukázal
na to, že otec nedokáže akceptovať predstavu maloletej o inom aranžmá rodičovskej starostlivosti,
čo môže významným spôsobom ovplyvniť ich vzájomné vzťahy v budúcnosti. Uznal, že maloletá má
nesporne rada obidvoch rodičov, napriek tomu chce tráviť viac času s matkou, s ktorou má bližší



vzťah. Skonštatoval, že ďalšie trvanie striedavej osobnej starostlivosti by pre maloletú predstavovalo
neprimeranú záťaž a bolo by kontraproduktívnym, preto návrhu matky na zmenu jej zverenia vyhovel.
Zároveň ponechal právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok obidvom rodičom a styk otca s
maloletou neupravil s ohľadom na jej vek a vôľu pravidelne sa s otcom stretávať. Uviedol, že od určenia
výživného na maloletú ostatným súdnym rozhodnutím o jej zverení do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, došlo k zmene pomerov. Objasnil, že pri určení výšky výživného vychádzal z
matkou preukázaných výdavkov na maloletú, veku a odôvodnených potrieb maloletej, ako aj možností,
schopností a majetkových pomerov jej rodičov. Za daným kritériám zodpovedajúcu považoval sumu
XXX eur, na ktorú zvýšil doterajšie výživné v sume XXX eur, s poukazom na nadštandardnú životnú
úroveň otca. V súvislosti s tým vo zvyšku zamietol návrh matky na zvýšenie výživného až na sumu
XXX eur mesačne. Nevyhovel tiež návrhu matky na zvýšenie výživného od začatia konania, nakoľko
dôvodom zvýšenia výživného bola zmena súdneho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletej a výživné na maloletú preto zvýšil počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. Súd prvej
inštancie zamietol návrh otca na zrušenie výživného na maloletú vychádzajúci z predpokladu zachovania
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Zamietol aj návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia pre absenciu splnenia podmienok pre jeho nariadenie. O trovách konania rozhodol podľa
ustanovenia § 52 C.m.p..

3. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o zmene zverenia maloletej, zvýšení výživného a zamietnutí
návrhu na zrušenie výživného podal otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu v zákonnej
lehote odvolanie. Odvolaciemu súdu navrhol zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie mu veci
na ďalšie konanie. Svoje odvolanie oprel o ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) C.s.p. Súdu
prvej inštancie vytýkal nesprávne poradie jednotlivých výrokových viet výroku rozsudku, keď ako prvý
bol na súd podaný jeho návrh na zrušenie výživného. Tiež podľa neho súd prvej inštancie nebral do
úvahy skutočnosť, že v čase rozvodu manželstva rodičov maloletá pri pohovore za účasti kolízneho
opatrovníka preferovala striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov. V aktuálnom konaní matka
podala návrh na zrušenie striedavej osobnej starostlivosti bez dôkazov svedčiacich o záujme maloletej
na zmene spôsobu jej starostlivosti. Namietal obsah výpovede maloletej k predmetu konania, nakoľko
bola inštruovaná matkou. Navyše maloletá vypovedala tak, že by akceptovala model striedavej osobnej
starostlivosti s tromi týždňami u matky a jedným týždňom u neho. Za jediný podklad pre zmenu zverenia
maloletej považoval len jej výsluch, z ktorého však vyplynulo iba to, že ju obťažuje presúvať sa od
jedného rodiča k druhému. Podľa jeho názoru mala byť maloletá k otázke výchovného prostredia
podrobená odbornému skúmaniu. Mal za to, že súd prvej inštancie dostatočne nezdôvodnil svoje
rozhodnutie o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a o jeho zaviazaní platením zvýšeného
výživného. Pri rozhodovaní o výživnom súd prvej inštancie nebral do úvahy výraznú zmenu jeho pomerov
znížením príjmu o 80 %, rovnaké majetkové pomery rodičov a vyšší zárobok matky. Namietal matkou
vyčíslené náklady na potreby maloletej, ku ktorým nepredložila žiadne relevantné dôkazy. Poukázal na
to, že zníženie jeho príjmu nemožno vnímať ako svojvoľné, pretože má snahu uplatniť sa v zamestnaní
s vyšším zárobkom, v čom zatiaľ nebol úspešný.

4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správy potvrdiť. Poukázala na výsluch maloletej Z., v rámci ktorého uviedla, že chce mať jeden
domov, a to u matky. Dôrazne odmietla otcove tvrdenia o tom, že maloletú pred výsluchom inštruovala.
Otcovi vytýkala, že si neuvedomuje citlivý vek dospievania dcéry, kedy má prirodzene bližší vzťah k
matke, a že sa v jeho domácnosti počas týždňa pre jeho pracovnú a záujmovú vyťaženosť cítila osamelo.
Vyslovila, že zmenou zverenia maloletej dôjde ku stabilizácii jej domáceho prostredia, čo prispeje aj k
jej psychickej pohode. V súvislosti so zvýšením výživného tvrdila, že otec má jednoznačne možnosti a
schopnosti dosahovať vyšší príjem, ako aktuálne deklaruje, keď u predchádzajúceho zamestnávateľa
pôsobiac na jemu adekvátnej pozícii dosahoval príjem X.XXX eur brutto mesačne a ešte predtým
dokonca zárobok vyšší. Podľa jej názoru otec nepreukázal aktívnu činnosť smerujúcu ku hľadaniu
iného zamestnania. V ďalšom sa zaoberala ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a jeho následným
vysporiadaním po rozvode manželstva.

5. Kolízny opatrovník odporučil odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť.

6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66



C.m.p., kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., po zistení, že odvolaniu otca
nie je možné vyhovieť.

7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

9. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol o návrhoch rodičov podaných ešte pred
účinnosťou novej zákonnej procesnej úpravy (C.s.p. a C.m.p.).
Rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolaním napadnutý len otcom maloletého dieťaťa. Súd prvej
inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, pričom vykonal dokazovanie
v dostatočnom rozsahu, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. Správne
vyhodnotil dôvodnosť zmeny zverenia maloletej Z. a v súvislosti s tým aj potrebu väčšej participácie
otca vo vzťahu k jej výžive, ako aj neopodstatnenosť návrhu otca na zrušenie výživného. Výšku
výživného určenú súdom prvej inštancie považuje odvolací súd za primeranú nielen k aktuálnym
pomerom maloletej, ale aj k reálnym možnostiam a schopnostiam otca, po zohľadnení všetkých v konaní
preukázaných skutočností.

10. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Keďže sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnej miere stotožnil, obmedzil sa
len na doplnenie ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

12. Otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by opodstatňovali
zrušenie alebo zmenu rozsudku súdu prvej inštancie. S ohľadom na vek a s ním spojenú rozumovú
vyspelosť maloletej je potrebné rešpektovať jej názor vyjadrený k predmetu konania. Odvolací súd nemá
pochybnosti o tom, že bol vyjadrený slobodne a v súlade s vôľou maloletej zdieľať spoločnú domácnosť
s matkou. Čo sa týka zvýšenia výživného, tu odvolací súd poukazuje na celkové možnosti a schopnosti
otca determinované jeho vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a predošlými pracovnými pozíciami,
ktoré bezpochyby zlepšujú jeho postavenie na trhu práce. Otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že
by medzičasom došlo k zániku alebo aspoň úbytku jeho spôsobilosti zadovážiť si pracovný pomer s
obdobným finančným ohodnotením ako v minulosti, napr. v dôsledku trvalého zhoršenia zdravotného
stavu. Za absolútne nepodstatnú treba považovať námietku otca o nesprávnom poradí jednotlivých
výrokových častí rozsudku súdu prvej inštancie, pretože záleží len na príslušnom súde, aké poradie
zvolí, keď toto nie je určené žiadnym procesným predpisom.

13. Odvolací súd stotožniac sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie jeho rozsudok v časti napadnutej
odvolaním otca ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p..

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).