Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/248/2016 z 13. 3. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. marca 2017, sp. zn. 11CoP/248/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1115219420.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/248/2016 | ECLI:SK:KSBA:2017:1115219420.1 | 2017-03-13 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/97afae31-de6b-4e94-aebd-6e4782132499 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1115219420.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/248/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115219420
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1115219420.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R.
Z., narodený XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - M. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W.
XX, XXX XX R., zastúpená advokátskou kanceláriou AK Záhorská, s.r.o., so sídlom Tuhovská 13, 831
06 Bratislava, a otec - G.. D. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XXX R., zastúpený JUDr. Jurajom
Hadrbulcom, advokátom, so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava, o návrhu matky na úpravu práv a
povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I, č.k.
3P/78/2015-167 zo dňa 09.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol o zverení maloletého R. Z., narodeného XX.XX.XXXX na čas do rozvodu
manželstva do osobnej starostlivosti matke, oboch rodičov oprávnil maloletého zastupovať a spravovať
jeho majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého R. sumou XXX eur mesačne,
počnúc dňom 20.07.2015, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, zročné výživné za
obdobie vo výške X.XXX eur uložil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po XXX eur splatných spolu s
bežným výživným na maloletého počnúc mesiacom marec 2016 a to pod hrozbou straty výhody splátok.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 24 ods.
5 a § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že
osobnú starostlivosť o maloletého od odsťahovania odporcu zo spoločnej domácnosti zabezpečuje
matka, pričom neboli zistené nedostatky v starostlivosti o maloletého zo strany matky a obaja rodičia
zverenie maloletého do starostlivosti navrhovateľky zhodne navrhli. Oboch rodičov oprávnil zastupovať
maloletého a spravovať jeho majetok, keďže v tejto časti návrhu dospeli ku konsenzu. Aplikujúc ust.
§ 25 ods. 2 Zákona o rodine nerozhodol o úprave styku otca s maloletým z dôvodu, že takúto úpravu
rodičia nežiadali. Pri určení výživného na maloletého prihliadal na povinnosť rodičov prispievať na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, právo dieťaťa podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov, na mieru osobnej starostlivosti o dieťa zo strany matky, na prednosť
platieb výživného pred inými pohľadávkami. Určenú výšku výživného XXX eur mesačne považoval
za zodpovedajúcu možnostiam a schopnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletého (§
75 ods. 1 Zákona o rodine), majúc za preukázanú vyčíslenú výšku nákladov dieťaťa. Priemerné
mesačné náklady na maloletého súd prvej inštancie považoval vzhľadom na jeho vek za primerané



a zodpovedajúce aj životnej úrovni rodiny pred rozvodom manželstva konštatujúc, že určená výška
výživného zo strany otca zabezpečí maloletému krytie pomernej časti jeho odôvodnených potrieb. Súd
prvej inštancie prihliadol na osobnú starostlivosť matky o maloletého, vek dieťaťa, ako aj schopnosti
a možnosti a tomu zodpovedajúcu životnú úroveň jeho rodičov. Pri posúdení zárobkových možností a
schopností otca so zreteľom na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine neakceptoval jeho obranu založenú
na skutočnosti, že spoločnosti, ktorých je spoločníkom podnikajú v oblasti poskytovania zdravotnej
starostlivosti a výsledok ich hospodárenia je záporný (strata), s prihliadnutím na skutočné možnosti
otca zodpovedajúce jeho dosiahnutému vzdelaniu, veku a kvalifikácii lekára - chirurga, nezohľadňujúc
čistý príjem otca vyčíslený sumou v priemere XXX eur s poukazom na všeobecne dostupné údaje
zverejnené T. D., z ktorých vyplýva, že priemerný plat lekára dosiahol v roku XXXX sumu X.XXX eur
brutto. Tvrdenie otca o tom, že v možnostiach spoločnosti, v ktorej je zamestnaný a zároveň je
jej spoločníkom, nie je poskytnutie vyššieho zárobku, neakceptoval z dôvodu, že otec má aj možnosť
vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti zodpovedajúce veku zamestnať sa v zdravotníckom
zariadení s lepším finančným ohodnotením. Nezohľadnil tvrdenie otca súvisiace s jeho zdravotným
stavom (hypertenzia) ako nepreukázané, napriek tomu, že naň poukazoval už vo svojom písomnom
vyjadrení zo dňa 25.01.2016. Podľa názoru súdu prvej inštancie táto skutočnosť sama o sebe nie
je schopná privodiť záver o zníženej pracovnej schopnosti otca. Tiež nevzal v úvahu tvrdenie otca o
potrebe prihliadať na príjem priateľa matky z dôvodu, že táto osoba nežije s matkou maloletého v
spoločnej domácnosti, pričom otec v konaní opak nepreukázal. Zároveň konštatoval, že je zarážajúce,
že otec v snahe dosiahnuť určenie výživného v zmysle jeho návrhu (vo výške XXX eur mesačne) neváha
poukazovať na príjmy tretej pre dieťa cudzej osoby, ktorej zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva
povinnosť prispievať na výživu maloletého a snaží sa tak na túto osobu preniesť vlastnú zodpovednosť
za výživu maloletého. Určenú výšku výživného považoval za zodpovedajúcu v konaní preukázaným
odôvodneným potrebám maloletého, primeraným k jeho veku a zdravotnému stavu, ktoré súd ustálil na
základe vykonaného dokazovania vo výške XXX eur mesačne, ako aj preukázaným schopnostiam a
možnostiam povinného (otca maloletého). Súčasne prihliadal na stanovisko matky zo dňa 09.03.2016,
v ktorom vo zvyšku na návrhu netrvala. Súd prvej inštancie určil výživné na maloletého od podania
návrhu matky, t.j. od 20.07.2015 a otca zaviazal uhrádzať zročné výživné za obdobie od 20.07.2015 do
29.02.2016 vo výške XXXX,XX eur odpočítajúc zo zročného výživného sumu XXX eur, ktoré otec za
uvedené obdobie zaplatil na výživnom. Zročné výživné povolil otcovi maloletého splácať v mesačných
splátkach vo výške XXX eur splatných spolu s bežným výživným na maloletého počnúc mesiacom marec
2016 a to pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade
s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. platného do 30.06.2016.

3. Proti rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa v časti výroku rozsudku o určení
výživného a zročného výživného na maloletého R. Žiadal zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že
otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého R. výživným vo výške XXX eur, pričom zročné
výživné nevznikne. Podľa názoru otca, výrok o výživnom nie je vecne správny a nezodpovedá jeho
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Namietal nesprávnosť vyčíslenia odôvodnených
potrieb maloletého, ktoré môžu byť vyčíslené iba v takej výške, ktorá zodpovedá príjmovým možnostiam
oboch rodičov a tiež životná úroveň dieťaťa môže zodpovedať len možnostiam a majetkových pomerom
rodičov. Potvrdil, že v čase, keď žil s matkou dieťaťa v spoločnej domácnosti, mala rodina vyššiu životnú
úroveň vďaka tomu, že odpredal byt a výťažok z predaja použil a spotreboval v prospech rodiny, teda
aj maloletého. Išlo o jednorazový príjem a nie pravidelný príjem. Poukázal na nutnosť jeho podnikania
v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti z dôvodu zrušenia jeho pracovného miesta chirurga.
Uviedol, že k zlej finančnej situácii obchodných spoločností, ktorých je spoločníkom a zamestnancom
došlo v dôsledku zmeny právnej úpravy, kedy tieto spoločnosti prestali poskytovať preventívne
zdravotné prehliadky, ktoré boli jednou z hlavných príjmových položiek v spoločnostiach. Poukázal na to,
že už dlhodobo nevykonáva prácu chirurga, ale vykonáva organizačné zabezpečenie chodu spoločností,
čo je spojené s administratívnou činnosťou, pričom dal do pozornosti zdravotné problémy, keďže pred
dvomi rokmi absolvoval operáciu oka a bola mu diagnostikovaná hypertenzia, čo mu znemožňuje
vykonávanie operačnej činnosti a nočných služieb. Nesúhlasil s použitím verejného zdroja pri určení
výšky výživného pri predpokladanom príjme chirurga vo výške XXXX eur brutto mesačne a poukázal
na iné zdroje verejných informácií o príjme chirurga vyčíslenom sumou X.XXX eur mesačne brutto a
X.XXX eur za predpokladu využitia nočných služieb a s tým spojených príplatkov. Namietal úvahy o
vzdaní sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Nesúhlasil s názorom súdu
prvej inštancie, ktorý neprihliadol na príjem partnera matky F. D., s ktorým žije v spoločnej domácnosti
a zúčastňuje sa na nákladoch dovoleniek. Poukázal na nepomerne vyššie majetkové pomery matky. K



odvolaniu pripojil lekárske správy preukazujúce liečbu hypertenzie (rok 2012) a absolvovanie operácie
oka v decembri 2014 a informácie o priemerných mzdách, odmeňovaniach a platoch lekárov.
4. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti potvrdiť ako vecne správny.

7. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru,
že odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné.

8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

10. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa
09.03.2016, č.k. 3P/78/2015-167 s použitím príslušných ustanovení Zákona o rodine a ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 tak, že rozhodol o úprave práv a
povinností k maloletému Brunovi zverením dieťaťa do starostlivosti matky, určením, že obaja rodičia sú
oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, určením výživného na maloletého R.
vo výške XXX eur mesačne a rozhodol o zročnom výživnom.

11. Odvolací súd po preskúmaní odvolania v napadnutej časti rozsudku konštatuje, že súd prvej
inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj
správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie bol riadne
zdôvodnený, a spĺňa všetky náležitosti podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného
do 30.06.2016. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie jasne a zrozumiteľne, keď argumentoval
podstatnými dôkazmi v konaní vykonanými a pri rozhodovaní zohľadnil záujem maloletého dieťaťa, jeho
odôvodnené potreby, príjmy, pomery a schopnosti a možnosti rodičov.

12. Súd prvej inštancie rozhodoval v súlade so záujmom maloletého dieťaťa pri určení výživného
na R. Odvolací súd konštatuje, že matka preukázala náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb
maloletého. Tu je potrebné zdôrazniť, že pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba
rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania (podiel nákladov na bývanie), stravovania
(vyvážená strava vhodné pre dieťa v tom ktorom veku), zdravotnej starostlivosti, zabezpečenie ošatenia,
nákup hygienických potrieb, ako aj iných mimoriadnych výdavkov a výdavky na školské a mimoškolské
potreby a aktivity. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, pričom výdavky na dieťa sú nesporné
a vzhľadom na vek dieťaťa všeobecne známe. Naviac, matka riadne preukázala výdavky uhrádzane na
odôvodnené potreby dieťaťa, t.j. poplatok za stravu v školskej jedálni vo výške XX eur mesačne, za
školský klub vo výške XX eur mesačne, za plávanie v sume XXX eur uhradené v mesiaci apríl 2015,
poplatok za športový tábor v sume XXX eur, mesačnú poplatok za hokej vo výške XX eur, poplatok
za športovú činnosť v sume XXX eur zaplatený na obdobie troch mesiacov a stravu v sume XXX eur
mesačne, kozmetika a hygienické potreby vo výške XXX eur mesačne. Je potrebné poznamenať,
že nákladom na dieťa je i pomerná časť platieb za služby spojené s užívaním bytu, ktorá v danom
prípade predstavuje sumu XX eur mesačne. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej
inštancie a dôvodmi v ňom uvedenými. Súd prvej inštancie riadne zistil a posúdil možnosti a schopnosti
oboch rodičov. Správne posúdil schopnosti a možnosti otca, ktorý je spoločníkom a zamestnancom
obchodných spoločností, ktoré síce vykazujú stratu v daňovom priznaní, avšak zo súčtu prevádzkových,
finančných a mimoriadnych nákladov dosiahnutých vo výške cca XXX.XXX eur - spol. G., s.r.o. a
sumu cca XXX.XXX eur spol. G., s.r.o. sú nesporné aktivity spoločností a ich činnosť. Odvolací súd
neprihliadol na argumenty a tvrdenia otca odvolávajúc sa na jeho obmedzené možnosti súvisiace s jeho
zdravotným stavom majúc za to, že otec má možnosť z dosahovaného príjmu (s prihliadnutím aj na



obrat a majetok obchodných spoločností, ktorých je spoločníkom) prispievať na výživu dieťaťa určenou
výškou výživného zodpovedajúcou odôvodnených potrebám dieťaťa a možnostiam a schopnostiam a
príjmu otca a jeho majetkovým pomerom. V prejednávanej veci je potrebné zohľadniť i pomery na strane
matky, ktorá dosahovala v rozhodnom období príjem vo výške cca XXX eur mesačne a jej výdavky na
bývanie predstavujú mesačne sumu XXX eur (poplatok za plyn, elektriku, vodu a komunálny odpad).
Argumenty otca, ktorými poukazuje na rozdielnu životnú úroveň rodičov, odvolací súd neakceptoval,
majúc za preukázané, že obaja rodičia sú vlastníkmi nehnuteľného majetku, rodinných domov, pričom
otec vlastní aj jednoizbový byt. Naviac, odvolací súd konštatuje, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť
k maloletému dieťaťu. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie pri
hodnotení pracovnej a odbornej spôsobilosti otca, jeho majetkových pomerov a možností a schopností
prispievať na výživu dieťaťa určenou výškou výživného. Pokiaľ ide o námietky otca, ktorými poukazuje
na povinnosť partnera matky podieľať sa na úhradách platieb nákladov za bývanie, odvolací súd
považuje názor súdu prvej inštancie za správny.

13. Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, je ich
zákonnou povinnosťou, z čoho vyplýva, že rodičia sú povinní zabezpečiť si príjem a vynakladať
maximálnu snahu o zvýšenie životnej úrovne nielen svojej, ale aj svojim maloletým deťom.

14. Súd prvej inštancie správne určil zročné výživné na maloletého R. vychádzajúc z určeného výživného
v sume XXX eur mesačne, pričom zohľadnil aj uhradené výživné otcom v sume XXX eur. Správne
postupoval pri určení splátok zročného výživného po XXX eur mesačne v súlade s ust. § 160 O.s.p.
platnom do 30.06.2016.

15. Odvolací súd neprihliadal na odvolaciu námietku otca týkajúcu nedostatočného odôvodnenia
rozhodnutia majúc za to, že dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie obsahovali všetky podstatné
skutočnosti, rozhodnutie bolo jasne a zrozumiteľne odôvodnené a úvahy súdu o posudzovaní výšky
výživného na dieťa boli jasne zadefinované.

16. Odvolací súd v napadnutej časti potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 C.s.p., pretože
je správne.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 C.m.p. v spojení s ust. § 52 C. m.p.

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).