Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/269/2016 z 18. 1. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 18. januára 2017, sp. zn. 1Cob/269/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1116222026.1
Krajský súd Bratislava | 1Cob/269/2016 | ECLI:SK:KSBA:2017:1116222026.1 | 2017-01-18 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6b1b684d-7c4e-4cab-9c80-1f69739e2114
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1116222026.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/269/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116222026
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1116222026.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek
senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: BOSZI, s.r.o.,
Jastrabie 36, 930 03 Kráľovičove Kračany, IČO: 45 319 499, zast.: AKAK s. r. o., Slowackého 56,
Bratislava, IČO: 47 236 230 proti žalovanému: Gladstone, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 14, 811 01
Bratislava, IČO: 36 836 613, zast.: JUDr. Norbert Hubinský, advokát, Šoltésovej 12, 811 08 Bratislava
o nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
I č.k. 38Cb/150/2016-94 zo dňa 16.11.2016 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 38Cb/150/2016-94 zo dňa
16.11.2016   p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného
opatrenia voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie stupňa zamietol návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania o nariadenie
neodkladného opatrenia v plnom rozsahu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa
návrhom doručeným súdu dňa 20.10.2016 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa všetkých úkonov smerujúcich k deložovaniu žalobcu z priestorov,
ktoré užíva na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.6.2016, vrátane úkonov, ktoré
by ho akokoľvek rušili či obmedzovali pri užívaní týchto priestorov v súlade s nájomnou zmluvou zo
dňa 1.6.2016, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo veci samej v konaní
Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 20Cb/85/2013.

2. V danom prípade prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil, že jeho právo užívania
nehnuteľnosti titulom zmluvy je ohrozené, najmä s poukazom na odstúpenie žalovaného od nájomnej
zmluvy zo dňa 17.10.2016. Na druhej strane mal však súd prvej inštancie za to, že z výpisov z účtu
žalobcu vyplýva, že žalobca si svoje základné povinnosti platiť nájomné a úhrady za služby prestal
plniť ešte v čase predtým, ako sa dozvedel o spornom vlastníckom práve žalovaného. Ďalej uviedol,
že by poskytol žalobcovi ochranu vo forme nariadeného neodkladného opatrenia za predpokladu, ak
by osvedčil, že je nielen pripravený zriadiť notársku úschovu, ale že ju aj má zriadenú a nachádzajú
sa v nej peňažné prostriedky za dlžné obdobie od 12/2015 - 8/2016, resp. i následné obdobia.
Žalobcovi nič nebránilo (a to už v čase od začiatku roka 2016, kedy sa mal dozvedieť o spornom
vlastníctve) v prípade pochybností o vlastníctve predmetu nájmu prenajímateľom zriadiť si notársku
úschovu v prospech vlastníka nehnuteľností, ktorému budú peňažné prostriedky vydané na základe
predloženého právoplatného rozsudku preukazujúceho kto je vlastník. Túto skutočnosť však žalobca
neosvedčil. Konajúci súd mal súčasne za to, že by bolo neproporcionálne takýmto nespravodlivým
spôsobom zabezpečiť pre žalobcu nerušené a bezplatné užívanie predmetu nájmu, kedy by ho po



nariadení neodkladného opatrenia nič nenútilo k tomu, aby si svoje základné povinnosti, ako je platenie
nájomného a úhrad, plnil. Takýmto spôsobom nemožno obchádzať svoje povinnosti (a v neposlednom
rade zákon), a to najmä za predpokladu, že spor o určenie vlastníckeho práva (kedy spory o určenie
sú jednými z najťažších) môže trvať niekoľko rokov, kedy môže nastať i situácia, že prípadné dlžné
sumy na nájomnom, prípadne bezdôvodnom obohatení nebude možné vymôcť vlastníkom z dôvodu ich
premlčania. Žalobca sa nemôže brániť domnienkou, že v prípade možného vymáhania bezdôvodného
obohatenia od žalovaného tento nemusí mať už majetok, nakoľko takáto situácia je len hypotetická a
nepreukazuje aktuálnu naliehavosť na úprave vzťahov strán sporu. S poukazom na uvedené skutočnosti
súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. b), f) a h) CSP. Namietal správnosť záverov súdu prvej inštancie, keď poukázal na skutočnosť, že
žalobca už v čase uzavretia nájomnej zmluvy mal vedomosť o existencii sporných vzťahov k predmetnej
nehnuteľnosti. Dôvody, pre ktoré žalobca prestal uhrádzať nájomné, spočívali v tom, že vo februári 2016
mu bolo predložené rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III, z ktorého je zrejmé, že vlastnícke právo
žalovaného bolo spochybnené a ako vlastník bola určená spoločnosť ISTROS, a.s. Až po tomto dátume
prestal žalobca platiť jednotlivé úhrady nájomného a v dôsledku nátlaku žalovaného napokon uhradil
dlžnú čiastku tak, ako to súdu žalobca riadne preukázal. Žalobca taktiež považuje za nesprávny záver
súdu prvej inštancie o disproporcii vzájomných práv a povinností žalobcu a žalovaného. V tejto súvislosti
poukázal na § 186 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nie je v konaní potrebné preukazovať súdu skutočnosti
známe z jeho činnosti. Podľa názoru žalobcu mal prvoinštančný súd pri rozhodovaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia zisťovať stav konania na Krajskom súde v Bratislave o podanom
odvolaní proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III č.k. 20Cb 85/2013-451. Ak by konajúci súd
zisťoval stav daného konania, zistil by, že v októbri 2016 Krajský súd v Bratislave potvrdil rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava III a za vlastníka sporných nehnuteľností určil spoločnosť ISTROS a.s.
Podľa názoru žalobcu práve predmetná skutočnosť potvrdzuje, že až do reálneho zapísania vlastníka
na príslušný list vlastníctva, je potrebné poskytnúť ochranu žalobcovi, a to bez ohľadu na to, že by bol
povinný vložiť peňažné prostriedky do úschovy. Na záver odvolania žalobca uviedol, že už plnil časť
nájomného, ako aj energií, pričom v kontexte skutkových okolností je to práve žalovaný, ktorý sa o túto
časť peňažných prostriedkov na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Žalobca má tak nárok započítať si
už uhradené čiastky nájomného, ktoré plnil bez právneho dôvodu, do nájomného už ním uhradeného.
Žalobca zopakoval, že neodkladným opatrením je potrebné poskytnúť mu ochranu pred žalovaným. Na
základe všetkých uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu
vyhovie.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 13.1.2017 uviedol, že žalobca riadne neosvedčil
nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a potrebu dočasnej úpravy pomerov. Prezentoval názor,
v zmysle ktorého napadnuté uznesenie vychádza z riadne zisteného skutkového stavu, zo správneho
právneho posúdenia veci, a preto žiadal napadnuté uznesenie ako správne potvrdiť.

5. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie je vecne správne.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

7. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvej
inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými žalobcom v
podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle platnej právnej úpravy (§ 324 a nasl.
CSP) môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca musí opísaním
rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia



ochranného účelu. Žalobca je povinný okrem opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať tiež skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd prvej
inštancie vyhodnotil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný, nakoľko
neboli splnené základné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, a to správne. Navyše v predmetnej
veci je nemenej dôležitá skutočnosť, že doba, počas ktorej žalobca navrhoval nariadenie neodkladného
opatrenia (t.j. do doby právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III
pod sp. zn. 20Cb 85/2013), už v priebehu tohto odvolacieho konania pominula, keďže odvolací súd
26.10.2016 vyhlásil rozsudok, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava III v konaní sp. zn.
20Cb 85/2013.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania o
nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

10. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).