Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/82/2017 z 16. 8. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 16. augusta 2017, sp. zn. 4Cob/82/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1116227092.1
Krajský súd Bratislava | 4Cob/82/2017 | ECLI:SK:KSBA:2017:1116227092.1 | 2017-08-16 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 343 ods. 1 CSP, § 343 ods. 2 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 329 ods. 2 CSP, § 343 ods. 3 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 2 ZRK, § 329 ods. 3 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9caa1f7c-1c3d-47e4-9e0c-7667bd8a72d4
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1116227092.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/82/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116227092
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1116227092.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislava v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a
členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: LRJ Capital
Ltd, so sídlom Afentrikas 4, Afentrika Court, Office 2, 6018 Larnaca, Cyperská republika, reg. č.: HE
336849, zast.: LRJ Legal s.r.o., so sídlom Karadžičova 12, 821 08 Bratislava, IČO: 47 257 431, proti
žalovanému: AeroMobil, s.r.o., so sídlom Prípojná 5, 821 06 Bratislava, IČO: 45 674 175, zast.: Allen
& Overy Bratislava, s.r.o., Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 857 897, o
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava I č.k. 25 Cb/192/2016 - 104 zo dňa 10.01.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 25 Cb/192/2016 - 104 zo dňa
10.01.2017  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa
22.12.2016,  doručený súdu dňa 23.12.2016, v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.V odôvodnení uviedol, že žalobca
sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 22.12.2016, doručeným súdu dňa
23.12.2016, domáhal nariadenia zabezpečovacieho nariadenia, ktorým by súd zriadil v petite návrhu
špecifikované záložné právo k zabezpečeniu pohľadávok vo výške najmenej 2.500.000 eur žalobcu voči
žalovanému zo zmluvy o konvertibilnom úvere uzatvorenej medzi žalovaným, spoločnosťou AeroMobil
R&D, s.r.o., Prípojná 5, 821 06 Bratislava, IČO: 47 257 083 (ďalej tiež ako „AeroMobil R&D“), E. Y., X..
XX.XX.XXXX, L. J. L. X, XXX XX L., Š.V. F., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Y. X, XXX XX X. a žalobcom (ďalej
tiež ako „úverová zmluva“) alebo v súvislosti s ňou, vrátane, nie však výlučne, nabehlých úrokov, úrokov
z omeškania, náhrady škôd a nákladov na vymáhanie pohľadávok z úverovej zmluvy alebo v súvislosti
s ňou, na veciach, právach a iných majetkových hodnotách žalovaného.

2. Súd prvej inštancie návrh právne posúdil podľa ust. § 343 ods. 1, § 344, § 324 ods. 1,3, § 325 ods.
1, 2 písm. d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a  dospel
k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť, nakoľko nie sú splnené zákonné predpoklady na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd po posúdení stranami tvrdených skutočností a preskúmaní
stranami predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že nie je daný jednoznačný záver o existencii
splatnej pohľadávky žalobcu, ktorá by mala byť zabezpečená nariadením zabezpečovacieho opatrenia
na majetkových právach a hodnotách žalovaného. Uviedol, že otázka existencie splatnej pohľadávky
žalobcu voči žalovanému z úverovej zmluvy sa bude riešiť v konaní vo veci samej, ktoré bolo začaté
a prebieha pred Viedenským medzinárodným arbitrážnym centrom (ďalej len „VIAC“) pod sp. zn.
SCH-5483, kde žalobca uplatnil svoj nárok na zaplatenie splatných pohľadávok z úverovej zmluvy
alebo v súvislosti s ňou. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v žalobcom
navrhovanom znení dospel konajúci súd k záveru, že nárok žalobcu nemožno považovať za osvedčený a
nesporný do takej miery, aby bolo možné posúdiť navrhovaný zásah do práv žalovaného ako primeraný.



Bol toho názoru, že uvedený zásah do práv žalovaného nemožno považovať za primeraný ani vo
vzťahu k hodnote majetkových práv žalovaného, na ktoré by v zmysle návrhu malo by zriadené záložné
právo a hodnote žalobcom uplatnenej pohľadávky z úverovej zmluvy alebo v súvislosti s ňou vo výške
„najmenej 2.500.000 eur“. S poukazom na uvedené dôvody považoval súd návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia za nedôvodný.  Citujúc čl. 4 ods. 1, ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP
dospel k záveru, že nárok na náhradu trov konania vznikol v celom rozsahu úspešnému žalovanému
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca
z dôvodov zakotvených v ustanoveniach § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP. Uviedol, že z
odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, na základe ktorých skutkových skutočností súd dospel k takým
zisteniam, na základe ktorých návrh žalobcu zamietol a zároveň vyslovil nesúhlas s jeho závermi.
Uznesenie súdu prvej  inštancie síce v odôvodnení uvádza, že neboli naplnené zákonné predpoklady
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a konkrétne uvádza za nenaplnený jednoznačný záver
o existencii úverovej pohľadávky a nenaplnenie predpokladu primeranosti, ale neuvádza, z akých
skutkových skutočností a z ktorých dôkazov tieto svoje závery dovodil. Bol toho názoru, že napadané
uznesenie je z tohto dôvodu nepreskúmateľné a trpí vadou konania v zmysle ustanovenia § 365 ods.
1 písm. d) CSP.

4. Záver súdu prvej inštancie o nejednoznačnosti existencie splatnej peňažnej pohľadávky považoval za
nesprávny. Mal za to, že z popisu skutkových okolností a doložených dôkazov vyplýva, že bol naplnený
základný predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t.j. existencia peňažnej pohľadávky
žalobcu zo zmluvy o úvere, a to dokonca splatnej pohľadávky. Existenciu peňažnej pohľadávky mal za
nepochybnú, nakoľko z predložených dôkazov  nepochybne vyplýva, že:
a) žalobca ako veriteľ poskytol úver vo výške 2.500.000 eur v súlade so zmluvou o úvere, ktorý mal byť
s úrokom splatený najneskôr v lehote konečnej splatnosti; po splatnosti naviac nabiehajú tiež úroky z
omeškania a ďalšie   náklady spojené s vymáhaním dlhu na žalovanom;

b) lehota splatnosti uplynula 16.02.2016 a žalovaný dlh neuhradil; a

c) zmluva o úvere nepočíta s iným spôsobom zániku tejto pohľadávky ako splatením.

Uviedol, že spor medzi medzi žalobcom, žalovaným a ďalšími osobami, vedený na Medzinárodnom
arbitrážnom centre vo Viedni pod č. SCH-5483 má zodpovedať nanajvýš otázku, či žalobca bol za
daných podmienok povinný postúpiť túto pohľadávku na tretiu osobu v zmysle článku 7 zmluvy o úvere,
čím však existencia pohľadávky nie je nijakým spôsobom dotknutá ani sporná, keďže jednoznačne
vyplýva zo zmluvy o úvere.

5. Poukázal na to, že z rozhodnutia nie je zrejmé, z akých konkrétnych skutočností
prvoinštančný súd dovodil záver o celkom zjavnej neprimeranosti nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia. Bol toho názoru, že prípadný zásah do práv žalovaného v podobe  nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia  za  súčasných  okolností je jednoznačne primeraný.

6. Záverom uviedol, že z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a odvolania je zrejmé, že
žalobca minimálne osvedčil a podľa jeho názoru   preukázal,  že  (i)  je veriteľom  existujúcej  peňažnej
pohľadávky zo zmluvy o úvere, (ii) že dlžník (žalovaný) je dlhodobo v omeškaní s jej úhradou, že (iii)
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je neprimerané, ako z hľadiska
zásahu do práv žalovaného, tak z hľadiska majetkových hodnôt, ktoré majú byť predmetom
zabezpečovacieho opatrenia, a že (iv) existuje dôvodná obava zo zmarenia budúcej exekúcie. Z dôvodu
existencie predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 CSP a existencie
dôvodov odvolania v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP navrhol, aby odvolací súd zmenil
napadnuté uznesenie tak, že nariadi zabezpečovacie opatrenie v navrhovanom znení.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie potvrdil z nasledovných dôvodov:
Po prvé, súdy Slovenskej republiky už nemôžu nariadiť zabezpečovacie opatrenie proti žalovanému,
keďže medzi stranami sporu prebieha rozhodcovské konanie a jeho rozhodcovia už boli ustanovení.



Rozhodcovské konanie pred VIAC prebieha medzi žalovaným a jeho spriaznenými osobami (ako
žalobcami) a žalobcom (ako žalovaným) a žalovaný sa v ňom domáha splnenia zmluvných povinností
žalobcu týkajúcich sa konverzie úveru a určenia, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu porušeniu zmluvy,
ktoré by žalobcu oprávňovalo k výkonu záložného práva, či k domáhaniu sa splateniu úveru podľa
zmluvy. Považoval tak za nepochybné, že návrh žalobcu úzko súvisí s prebiehajúcim rozhodcovským
konaním. Uviedol, že dňa 14. februára 2017 informoval Generálny tajomník VIAC strany, že potvrdil
nomináciu predsedu rozhodcovského senátu pre rozhodcovské konanie. V nadväznosti na to, dňa
16. februára 2017 potvrdil predseda rozhodcovského senátu, že senát je plne ustanovený a začína
konať v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že všeobecný súd už nie je oprávnený nariadiť
zabezpečovacie opatrenie podľa návrhu žalobcu vzhľadom na prebiehajúce rozhodcovské konanie, a
preto by mal odvolací súd uznesenie potvrdiť ako vecne správne (aj) s odkazom na § 2 ods. 2 zák. č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v platnom znení (ďalej len „ZoRK“).

8. Po druhé, návrh žalobcu je materiálne nevykonateľný a v tejto súvislosti v podrobnostiach odkázal
na  svoje písomné vyjadrenie k návrhu. Poukázal na to, že žalobca vo svojom petite žiada zriadenie
záložného práva „k zabezpečeniu pohľadávok vo výške najmenej 2.500.000 eur“. Žalobcovu formuláciu
zabezpečenej pohľadávky považoval za neurčitú a takto formulovaný výrok uznesenia o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia za nevykonateľný.

9. Po tretie, ak by odvolací súd nebol presvedčený o vecnej správnosti výrokov uznesenia súdu prvej
inštancie napriek uvedeným argumentom, odvolanie žalobcu je tiež zjavne neopodstatnené. Žalovaný
poukázal na svoje vyjadrenie k návrhu, v ktorom  podrobne preukazuje najmä, že
- podľa dohody strán úverová pohľadávka podľa zmluvy nemala byť žalovaným splatená v hotovosti,
ale mala byť vymenená za akcie v spoločnosti AeroMobil Holding, pričom k takejto výmene nedošlo z
dôvodu neposkytnutia súčinnosti na strane žalobcu,

- žalobca neosvedčil existenciu splatnej peňažnej pohľadávky proti žalovanému,

- postoj žalovaného nie je postojom strany, ktorá by nechcela alebo nebola schopná plniť svoje záväzky,
ale postojom strany, ktorá sa v dobrej viere domnieva, že na jej strane žiadne splatné záväzky voči
žalobcovi neexistujú a na potvrdenie tejto skutočnosti aj iniciovala rozhodcovské konanie, ktoré v
súčasnosti prebieha,

- žalobca  neosvedčil   existenciu   dôvodnej   obavy  z ohrozenia  exekúcie jeho  vymyslenej pohľadávky,
a nariadením zabezpečovacieho opatrenia by došlo k zásadnému a zrejme neprimeranému zásahu do
práv a právnych záujmov žalovaného.

10. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správne. Záverom uviedol, že odmieta tvrdenie žalobcu, že uznesenie súdu prvej
inštancie nie je dostatočne odôvodnené, a preto je nepreskúmateľné. Mal za to, že súd prvej inštancie
veľmi obšírne poukázal na tvrdenia a dôkazy predložené stranami, na ktorých svoje uznesenie postavil
a na základe týchto skutkových zistení potom správne uzatvoril, že žalobca nepreukázal existenciu
splatnej peňažnej pohľadávky podľa zmluvy proti žalovanému a (aj) preto neboli naplnené predpoklady
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zároveň zhrnul, že slovenský všeobecný súd už nemá
právomoc nariadiť zabezpečovacie opatrenie podľa návrhu žalobcu, ktorý je okrem toho aj materiálne
nevykonateľný a zjavne nenapĺňa predpoklady podľa slovenského civilného procesného práva.

11. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu v súvislosti s vecnými námietkami
žalovaného odkázal na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 10.01.2017, v ktorom sa k nim dostatočne
vyjadril. Nesúhlasil s námietkou žalovaného, že v dôsledku ustanovenia rozhodcovského tribunálu v
konaní  vedenom medzi stranami pred VIAC nie je tunajší súd oprávnený nariadiť zabezpečovacie
opatrenie, z čoho žalovaný ďalej odvodzuje, že by odvolací súd mal potvrdiť ako vecne správne
zamietavé uznesenie prvoinštančného súdu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia a bol toho
názoru, že ak odvolací súd dospeje k záveru, že právomocou nariadiť zabezpečovacie opatrenie proti
žalovanému nedisponuje, mal by napadané rozhodnutie zrušiť a konanie zastaviť. Pokiaľ by odvolací
súd potvrdil rozhodnutie prvoinštančného súdu s odôvodnením, že nemá právomoc   zabezpečovacie
opatrenie   nariadiť,   potvrdil   by   tým   správnosť   rozhodnutia prvoinštančného súdu bez jeho
vecného preskúmania, čím by odobral žalobcovi právo na vydanie zabezpečovacieho či obdobného



opatrenia v rámci   rozhodcovského   konania,   pokiaľ   by   nedošlo   ku zmene skutkových
okolností významných pre rozhodnutie, a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci založenej právoplatným
rozhodnutím prvoinštančného  súdu,  proti  ktorému  podal  žalobca odvolanie. Rozhodcovský súd by
v takom prípade musel v zmysle ustanovenia § 329 ods. 3 CSP návrh na zabezpečovacie opatrenie
zamietnuť. Rozhodnutím odvolacieho súdu, že nemá právomoc a potvrdením napadaného rozhodnutia
prvoinštančného súdu by došlo k situácii, že bude existovať závadné právoplatné rozhodnutie, ktoré
nebolo podrobené preskúmaniu jeho správnosti  nadriadeným súdom, hoci žalobca v zákonnej lehote
podal odvolanie. Tým by bez akýchkoľvek pochybností došlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu
ako
odvolateľa, a teda by v konečnom dôsledku došlo k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu a
spravodlivý proces zaručený Listinou základných práv a slobôd Slovenskej republiky.

12. Pre prípad, že by odvolací súd dospel k záveru, že má právomoc rozhodnutie prvoinštančného súdu
vecne preskúmať a vo veci rozhodnúť, žalobca pre úplnosť doplnil odvolanie o významné skutočnosti, ku
ktorým došlo po podaní predmetného odvolania. Poukázal na uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k.
1 Cob/4/2017 - 497 zo dňa 17.02.2017 a č.k. 3 Cob/284/2016 - 407 zo dňa 10.10.2016 vydaných
v predchádzajúcich súdnych konaniach, z ktorých je zrejmé, že odvolací súd mal za osvedčené, že
existuje splatná peňažná pohľadávka žalobcu proti žalovanému s tým, že otázka jej splatnosti bude
predmetom konania vo veci samej. Pre prípad, že by súd dospel k záveru, že splatnosť pohľadávky
nebola osvedčená, doplnil, že k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia podľa ustanovenia 343 ods. 1
CSP je možné zriadiť zabezpečenie peňažnej pohľadávky bez ohľadu na jej splatnosť, čo potvrdzuje aj
judikatúra slovenských súdov, na ktorú žalobca odkázal.

13. Záverom uviedol, že v prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru, že nemá právomoc nariadiť
zabezpečovacie opatrenie, musí odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušiť a konanie
zastaviť a umožniť tak žalobcovi podať nový návrh na vydanie zabezpečovacieho či iného obdobného
opatrenia v rámci rozhodcovského konania (§ 329 ods. 3 CSP) a pokiaľ by dospel k záveru, že má
právomoc vecne posúdiť správnosť napadaného rozhodnutia prvoinštančného súdu, navrhol napadnuté
rozhodnutie zmeniť a zabezpečovacie opatrenie vydať v zmysle návrhu žalobcu.

14. Žalovaný v duplike v plnej miere odkázal na svoje písomné vyjadrenia k návrhu a odvolaniu žalobcu
a k dvom novým tvrdeniam žalobcu v replike uviedol, že žalobca hrubo zavádza, keď tvrdí, že uznesenie
Krajského súdu v Bratislave č. k.      1 Cob/4/2017-497 potvrdilo existenciu jeho splatnej peňažnej
pohľadávky proti žalovanému. Poukázal na to, že odvolací súd nijakým spôsobom netvrdil, že by
nariadenie neodkladného opatrenia bolo vecne neopodstatnené, súdu prvej inštancie bola vytknutá iba
„strohosť“ odôvodnenia uznesenia. Žalovaný zdôraznil, že odvolací súd však v uznesení nevyjadruje
žiadny právny názor ohľadne existencie alebo neexistencie  pohľadávky  žalobcu a ukladá  súdu  prvej
inštancie  povinnosť  riadne  zdôvodniť nariadenie neodkladného opatrenia. Citujúc ust. § 343 ods.
1 CSP žalovaný vyslovil názor, že argument žalobcu, že peňažná pohľadávka pre  účely nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia nemusí byť splatná, je irelevantný. Poukázal na svoje predchádzajúce
podania, v ktorých preukázal,  že financovanie poskytnuté žalobcom nemalo byť splatené žalovaným v
hotovosti (čím by vznikla peňažná pohľadávka), ale akciami v spoločnosti AeroMobil Holding. Považoval
preto za zrejmé, že žalobca nielen, že nemá splatnú peňažnú pohľadávku proti žalovanému, ale nemá
peňažnú pohľadávku ako takú, preto súd nemôže zabezpečovacie opatrenie nariadiť.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 CSP prejednal vec v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní obsahu spisu
a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadreniami sporových strán dospel k záveru, že
odvolaniu nie je možné vyhovieť.

16. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného, či slovenský všeobecný súd
má právomoc nariadiť zabezpečovacie opatrenie podľa návrhu žalobcu, vzhľadom na to, že medzi
žalovaným a jeho spriaznenými osobami (ako žalobcami) a žalobcom (ako žalovaným) prebieha
rozhodcovské konanie pred VIAC, v ktorom sa žalovaný domáha splnenia zmluvných povinností žalobcu
týkajúcich sa konverzie úveru a určenia, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu porušeniu zmluvy, ktoré
by žalobcu oprávňovalo k výkonu záložného práva, či k domáhaniu sa splateniu úveru podľa zmluvy a v
ktorom bol už plne ustanovený senát a začína konať, takže všeobecný súd už nie je oprávnený nariadiť



zabezpečovacie opatrenie, a preto by mal odvolací súd uznesenie potvrdiť ako vecne správne (aj) s
odkazom na § 2 ods. 2 ZoRK.

17. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, súd v konanie
bezodkladne zastaví.

18. Podľa § 2 ods. 2 ZoRK, rozhodcovskému konaniu neodporuje, ak účastník konania pred začatím
rozhodcovského konania, alebo po jeho začatí,  ale pred ustanovením rozhodcu  (rozhodcov) požaduje
od súdu nariadenie neodkladného opatrenia a súd také opatrenie nariadi.

19. Pod právomocou súdu sa rozumie zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je
súd oprávnený riešiť, teda oprávnenie súdu vec prejednať a rozhodnúť. Právomoc súdu je jednou z
procesných podmienok, ktoré musia byť splnené pre to, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť.
Podľa § 161 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na
to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky). Ak ide
o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Civilný sporový
poriadok vymedzuje právomoc súdov v § 3 až 4 CSP. Ustanovenie § 3 CSP určuje, že súdy prejednávajú
a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú iné orgány. Nad rámec súboru vzťahov uvedených v § 3 CSP  súdy prejednávajú
a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve súkromnom, ale len vtedy, ak to
ustanovuje zákon. V ustanoveniach § 5 až 8 CSP je upravená tzv. alternatívna zúžená právomoc
civilných súdov. Uzavretím tzv. rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy môžu sporové
strany vylúčiť právomoc všeobecného súdu iba v prípadoch, ak to pripúšťa definícia arbitrability podľa
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uplatnenie námietky nedostatku právomoci civilného
súdu v dôsledku rozhodcovskej doložky alebo zmluvy podlieha pomerne prísnej koncentrácii (§ 6
CSP). V zmysle cit. ust. zákona, rozhodcovskému konaniu neodporuje, ak účastník konania pred
začatím rozhodcovského konania,  alebo po jeho začatí, ale pred ustanovením rozhodcu  (rozhodcov)
požaduje od súdu nariadenie neodkladného opatrenia a súd také opatrenie nariadi. V danom prípade
medzi sporovými stranami prebieha rozhodcovské konanie pred VIAC, ktoré začalo pred podaním
návrhu žalobcu, avšak súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia dňa 10.01.2017 ešte pred ustanovením rozhodcov, keďže až dňa 14. februára 2017
informoval Generálny tajomník VIAC strany, že potvrdil nomináciu predsedu rozhodcovského senátu pre
rozhodcovské konanie a v nadväznosti na to, dňa 16. februára 2017 potvrdil predseda rozhodcovského
senátu, že senát je plne ustanovený a začína konať v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva,
že všeobecný súd bol oprávnený v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 ZoRK rozhodnúť o návrhu na
zabezpečovacie opatrenie podľa návrhu žalobcu, aj vzhľadom na prebiehajúce rozhodcovské konanie.

20. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

21. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

22. Civilný sporový poriadok ustanovuje v rámci inštitútu neodkladného, príp. zabezpečovacieho
opatrenia osobitné procesné pravidlo, podľa ktorého je pre rozhodnutie relevantný stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Z hľadiska rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného,
príp. zabezpečovacieho opatrenia to možno odvodiť aj z primeranej aplikácie § 217 ods. 1 CSP v
nadväznosti na § 234 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie je teda viazaný skutkovým a právnym stavom
v čase vydania svojho rozhodnutia, pričom musí zohľadniť aj zmeny, ku ktorým došlo od podania
návrhu. Dôvodne podaný návrh preto môže zamietnuť pre dodatočnú (následnú) absenciu zákonných
dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia v čase vydania uznesenia, a naopak. Pri preskúmavaní
vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného, príp.
zabezpečovacieho opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie. To neznamená, že nemôže zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle § 384
CSP. Vylúčené je však to, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po
vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada. Predmetom odvolacieho



prieskumu tak nemôže byť vecná správnosť napadnutého uznesenia z hľadiska skutočností, ktoré nastali
až po jeho vydaní súdom prvej inštancie. S poukazom na uvedené odvolací súd pri preskúmavaní vecnej
správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia vychádzal z relevantného stavu v čase rozhodnutia
súdu prvej inštancie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

23. V súvislosti s námietkami žalobcu, odvolací súd ďalej poukazuje na cit. ust. § 329 ods. 3
CSP, v ktorom je zakotvená neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci pri zmene pomerov.
Právoplatné uznesenie o nariadení neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia zakladá procesnú
prekážku res iudicata pre nový návrh, ktorým by sa žalobca z rovnakých dôvodov a za nezmenenej
skutkovej situácie domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom.  Dodatočná zmena
skutkových okolností významných pre rozhodnutie o návrhu však vytvára na strane žalobcu priestor na
podanie nového návrhu aj v rozhodcovskom konaní. Ak by samotný návrh vychádzal z takto zmenených
skutkových okolností, nebráni jeho prejednaniu prekážka právoplatne rozhodnutej veci a za splnenia
zvyšných podmienok mu môže súd vyhovieť a neodkladné opatrenie nariadiť.

24. Za daných okolností neobstojí námietka žalobcu, že pokiaľ by odvolací súd potvrdil rozhodnutie
prvoinštančného súdu s odôvodnením, že nemá právomoc   zabezpečovacie   opatrenie   nariadiť,
potvrdil   by   tým   správnosť   rozhodnutia prvoinštančného súdu bez jeho vecného preskúmania, čím
by mu odobral právo na vydanie zabezpečovacieho či obdobného opatrenia v rámci rozhodcovského
konania, pokiaľ by nedošlo ku zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, a to z dôvodu
prekážky rozhodnutej veci založenej   právoplatným rozhodnutím prvoinštančného  súdu,   do  ktorého
podal  žalobca odvolanie a rozhodcovský súd by v takom prípade musel v zmysle ustanovenia § 329
ods. 3 CSP návrh na zabezpečovacie opatrenie zamietnuť. V danom prípade súd mal právomoc na
rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko až po rozhodnutí
súdu prvej inštancie došlo k vymenovaniu rozhodcov, preto odvolací súd podrobil napadnuté rozhodnutie
v rámci odvolacieho konania aj vecnému preskúmaniu.

25. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Záložné   právo   sa   zriaďuje   vydaním   uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra.
Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím.

26. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

27. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

28. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa
odvoláva.

29. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

30. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom  civilného sporového procesu, ktorý má posilniť
istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči
dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne
priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia
o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ
zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a



existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude
zmarená.

31. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva
na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek
existencii skoršieho záložného práva.

32. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia:
- zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh,
- spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty,
- zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú
pohľadávku,
- existencia obavy z budúceho marenia exekúcie.

33. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 a §
326 ods. 1 CSP.

34. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom
navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem
existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by
bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená,
musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť
ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým
také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom
exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové
pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn.                   5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí
a stanovísk pod č. R 20/1998).

35. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby
nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je
existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý
vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera
osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je
potrebné takto rozhodnúť.

36. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej
strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada
tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie,
musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj
vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska
rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer.  Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať
zásadu a požiadavku proporcionality.

37. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu,
hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený.
Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť



na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala
byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný
nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené
podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom
spisu poukazuje na tú skutočnosť, že pohľadávka bola spochybnená žalovaným, ktorý tvrdí, že, podľa
dohody strán úverová pohľadávka podľa zmluvy nemala byť žalovaným splatená v hotovosti, ale mala
byť vymenená za akcie v spoločnosti AeroMobil Holding, pričom k takejto výmene nedošlo z dôvodu
neposkytnutia súčinnosti na strane žalobcu a ktorý vyslovil domnienku, že na jeho strane žiadne
splatné záväzky voči žalobcovi neexistujú a na potvrdenie tejto skutočnosti aj inicioval rozhodcovské
konanie, ktoré v súčasnosti prebieha. Vzhľadom na rozporné tvrdenia sporových strán ani odvolací
súd nepovažoval existenciu žalobcovej pohľadávky za nepochybnú, tak ako si to vyžaduje jeden zo
základných predpokladov vydania zabezpečovacieho opatrenia.

38. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že nie je daný jednoznačný záver o
existencii splatnej pohľadávky žalobcu, ktorá by mala byť zabezpečená nariadením zabezpečovacieho
opatrenia na majetkových právach a hodnotách žalovaného. Otázka existencie splatnej pohľadávky
žalobcu voči žalovanému z úverovej zmluvy sa rieši v konaní vo veci samej, ktoré bolo začaté a prebieha
pred VIAC pod sp. zn. SCH-5483, v ktorom si žalobca uplatnil svoj nárok na zaplatenie splatných
pohľadávok z úverovej zmluvy alebo v súvislosti s ňou. V rozhodcovskom konaní sa žalovaný (v
procesnom postavení žalobcu) domáha splnenia zmluvných povinností žalobcu (v procesnom postavení
žalovaného) týkajúcich sa konverzie úveru a určenia, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu porušeniu
zmluvy, ktoré by žalobcu oprávňovalo k výkonu záložného práva, či k domáhaniu sa splateniu úveru
podľa zmluvy. Odvolací súd súhlasí s názorom žalovaného, že je nepochybné, že návrh žalobcu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia úzko súvisí s prebiehajúcim rozhodcovským konaním. V
súvislosti s tvrdeniami žalobcu, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 Cob/4/2017 - 497
potvrdilo existenciu jeho splatnej peňažnej pohľadávky proti žalovanému, odvolací súd zdôrazňuje, že
tieto tvrdenia nemajú oporu v predmetnom uznesení a nie je mu zrejmé, z čoho žalobca vychádzal,
keď dospel k tomuto záveru. Ako je zrejmé z odôvodnenia tohto rozhodnutia, odvolací súd zrušil
uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 31 Cb/137/2016 - 262 zo dňa 10.10.2016, ktorým vyhovel
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, v celom rozsahu a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd prvoinštančnému súdu vytkol iba „strohosť“
odôvodnenia uznesenia, pričom nevyslovil žiadny právny názor ohľadne existencie alebo neexistencie
pohľadávky žalobcu a uložil súdu prvej inštancie opätovne preskúmať splnenie zákonných predpokladov
na nariadenie neodkladného opatrenie podľa § 325 a nasl. CSP v zmysle jeho intencií, zohľadňujúc
pritom podrobnú argumentáciu uvedenú sporovými stranami v ich doterajších podaniach, a následne
svoje nové rozhodnutie riadne zdôvodniť.

39. K ďalšiemu základnému predpokladu odvolací súd uvádza, že žalobca domáhajúci sa nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba,
na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a
právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania
a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie
nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí
len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva
žalobcu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Samotné tvrdenia žalobcu, ktorými odôvodňoval nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
neosvedčujú naliehavosť potreby požadovanej predbežnej úpravy a nepreukazujú skutočnosť, že
by v danom prípade existovala obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neposkytol súdu prvej
inštancie dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku
hrozby zmarenia exekúcie.

40. Odvolací súd považuje za správny aj záver konajúceho súdu, že vo vzťahu k návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia v žalobcom navrhovanom znení nárok žalobcu nemožno považovať za
osvedčený a nesporný do takej miery, aby bolo možné posúdiť navrhovaný zásah do práv žalovaného
ako primeraný, a to ani vo vzťahu k hodnote majetkových práv žalovaného, na ktoré by v zmysle návrhu
malo by zriadené záložné právo a hodnote žalobcom uplatnenej pohľadávky z úverovej zmluvy alebo
v súvislosti s ňou označenej žalobcom vo výške „najmenej 2.500.000 eur“. Naviac v tejto súvislosti sa



stotožňuje sa s názorom žalovaného, že návrh žalobcu je materiálne nevykonateľný. Žalobca vo svojom
petite žiada zriadenie záložného práva „k zabezpečeniu pohľadávok vo výške najmenej 2.500.000
eur“. Túto formuláciu aj odvolací súd  považuje za  neurčitú a takto formulovaný výrok uznesenia
o nariadení zabezpečovacieho opatrenia za nevykonateľný. Totožne so žalovaným v tejto súvislosti
poukazuje na ust. v § 151b Občianskeho zákonníka, v ktorom sú obsiahnuté esenciálne náležitosti
zmluvy o zriadení záložného práva, ktoré medzi iným vyžadujú, aby bola v zmluve určená „najvyššia
hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje
hodnotu zabezpečenej pohľadávky.“ Rovnaké kritérium sa primerane vzťahuje aj na sudcovské záložné
právo podľa § 343 CSP. Keďže žalobcov návrh jasne neurčuje najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa
pohľadávka zabezpečuje, nemôže byť podľa hmotného práva materiálne vykonateľný.

41. Odvolací súd záverom dodáva, že neobstojí námietka žalobcu, že napadnuté uznesenie je
nepreskúmateľné a je toho názoru, že  súd prvej inštancie podrobne poukázal na tvrdenia a dôkazy
predložené stranami, na základe ktorých dospel k správnemu právnemu názoru, že neboli splnené
základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zároveň aj uviedol, z akých dôvodov
návrh žalobcu zamietol.

42. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností odvolací súd dospel k záveru zhodnému
so súdom prvej inštancie, že žalobca neosvedčil základné predpoklady na vydanie ním navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia, hodnoverne neosvedčil dôvodnosť a trvanie hmotnoprávneho nároku,
ktorému mala byť poskytnutá ochrana prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenie, ani, že
prípadná exekúcia je bezprostredne ohrozená, a preto nie sú splnené podmienky na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vec správne právne posúdil, a preto napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

43. O náhrade trov konania súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1, § 262 CSP).

44. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).