{"guid": "7de096e1-3c77-4989-a90b-531edf94d7c8:57d28ee2-f12f-4276-9eb8-e09d8c3f81d9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1211212375.1", "spisova_znacka": "2Cob/255/2016", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/255/2016 z 24. 7. 2017", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 24. júla 2017, sp. zn. 2Cob/255/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1211212375.1", "identifikacne_cislo": "1211212375", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Břoušková", "sudca_id": 852, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-brouskova-852", "datum_vydania": "2017-07-24", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/57d28ee2-f12f-4276-9eb8-e09d8c3f81d9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1211212375.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1211212375.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1211212375.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/255/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211212375
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1211212375.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: 1.) E-S Partners spol. s r.o.,
Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, IČO: 31 329 225, 2.) E-S Marketing, spol. s r.o., Záhradnícka 51,
821 08 Bratislava, IČO: 31 365 540, obaja zast. JUDr. Ivana Rišňovská, advokátka, Záhradnícka 51,
821 08 Bratislava, proti žalovaným: 1.) TOM REAL, s. r. o., Záhradnícka 51, 821 07 Bratislava, IČO: 43
856 144, 2.) KRAFT ENERGY spol. s r. o., Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, IČO: 45 473 994, obaja
zast. Advokátska kancelária Ivan Švec, s.r.o., Nám. Martina Benku 15, 811 07 Bratislava, IČO: 36 864
196, o zaplatenie 1.143,05 eur s príslušenstvom a o určenie povinnosti, na odvolanie žalovaných v 1. a
v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/175/2011-267 zo dňa 21.3.2016 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/175/2011-267 zo dňa
21.3.2016 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/175/2011-272 zo dňa
18.5.2016 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Žalobcovi v 1. a v 2. rade sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi v 1. rade
sumu 581,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 581,03 eur od 15.01.2011
do zaplatenia.

2. Žalovaného v 2. rade zaviazal k povinnosti strpieť užívanie spoločných častí a spoločných zariadení
budovy na Záhradníckej ul. č. 51, súp. č. 4836, nachádzajúcej sa na B.. Č.. XXXXX/X, o výmere 177 m2,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na Y. Č.. XXXX vedenom Okresným úradom
Bratislava, katastrálny odbor, okres Z. R., T.: Z.-W..Č.. L., N.. Ú.E.: I., žalobcami bez akéhokoľvek
obmedzenia a zároveň je povinný odovzdať žalobcovi v 2. rade 6 kusov čipových zariadení od hlavného
vchodu uvedenej budovy z Jelačičovej ulice. Vo zvyšku súd konanie zastavil. O trovách konania súd
rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v 1. rade sa návrhom
doručeným súdu dňa 11.05.2011 domáhal od žalovaného (v 1. rade) zaplatenia sumy 1.143,05 eur s
prísl. titulom nevrátenia preplatku z vyúčtovania zálohových platieb uhradených žalobcom žalovanému
(v 1. rade) a skutočne spotrebovanej elektrickej energie.

4. Súd na návrh žalobcu (v 1. rade) uznesením zo dňa 04.03.2013 pripustil, aby do konania vstúpil E-S
Marketing, spol. s r.o. ako žalobca v 2. rade a uznesením zo dňa 03.04.2013 pripustil zmenu petitu.



5. Žalobcovia podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.05.2015 navrhli, aby do konania vstúpil
ďalší účastník KRAFT ENERGY spol. s r. o. ako žalovaný v 2. rade z dôvodu, že tento je vlastníkom
priestorov v dotknutej budove a spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení budovy. Žalobcovia
podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.06.2015 navrhli, aby súd pripustil zmenu návrhu aj z
dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu. Uznesením zo dňa 04.06.2015 súd pripustil vstup KRAFT
ENERGY spol. s r. o. ako žalovaného v 2. rade a zmenu návrhu tak, že žalovaný v 1. rade je povinný
zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 581,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
581,03 eur od 15.1.2011 do zaplatenia a žalovaný v 2. rade je povinný strpieť užívanie spoločných častí
a spoločných zariadení budovy na Záhradníckej ul. č. 51, súp. č. 4836, nachádzajúcej sa na B.. Č..
XXXXX/X, o výmere 177 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na Y. Č.. XXXX
vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava II, obec: Z.-W..Č.. L., N.. Ú.:
I., žalobcami bez akéhokoľvek obmedzenia a zároveň je povinný odovzdať žalobcovi v 2. rade 6 kusov
čipových zariadení od hlavného vchodu uvedenej budovy z Jelačičovej ulice.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu,
prednesom právnych zástupcov účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav veci:

7. Žalobca v 2. rade a žalovaný v 1. rade (do októbra 2014) boli spoločne vlastníkmi nebytových
priestorov v administratívnej budove na Záhradníckej ul. č. 51, súp. č. 4836, nachádzajúcej sa na B..
Č.. XXXXX/X, o výmere 177 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na Y. Č..
XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava II, obec: Z.-W..Č..
L.R., N.. Ú.: I.. Žalobca v 2. rade vlastní nebytové priestory na prízemí a 1. posch. budovy a žalovaný
v 1. rade bol vlastníkom ostatných nebytových priestorov v budove. Žalovaný v 1. rade a žalobca v
2. rade boli zároveň spoluvlastníkmi spoločných častí a spoločných zariadení budovy. Žalovaný v 1.
rade mal uzavretú zmluvu o dodávke elektrickej energie s dodávateľom Západoslovenskou energetikou,
a.s., na základe ktorej dodávateľ elektrickej energie fakturoval žalovanému v 1. rade cenu za elektrickú
energiu spotrebovanú vo všetkých bytoch a nebytových priestoroch v budove. Žalobca v 2. rade nie
je v zmluvnom vzťahu s dodávateľom elektrickej energie a cenu za elektrickú energiu spotrebovanú
v nebytových priestoroch v jeho vlastníctve uhrádzal žalovanému v 1. rade prostredníctvom žalobcu
v 1. rade. Cenu za elektrickú energiu spotrebovanú v rámci spoločných častí a spoločných zariadení
budovy na základe ústnej dohody s žalovaným v 1. rade žalobcovia od 01.01.2010 neplatili, keďže
tieto priestory nevyužívajú. Od 01.04.2010 žalovaný v 1. rade ani neúčtoval žalobcom cenu elektrickej
energie v spoločných priestoroch budovy. Dňa 19.01.2011 bola žalobcovi v 1. rade ako platcovi ceny
elektrickej energie za žalobcu v 2. rade doručená faktúra č. 100100145 vystavená žalovaným v 1. rade
dňa 31.12.2010, splatná dňa 14.01.2010, predmetom ktorej bola cena elektrickej energie za obdobie
01.01.2010 - 31.12.2010, pričom výsledkom bol preplatok v sume 1.041,86 eur, ktorý mal žalovaný v 1.
rade vrátiť na účet žalobcu v 1. rade v lehote splatnosti faktúry. Vo faktúre žalovaný v 1. rade fakturoval
žalobcovi v 1. rade aj cenu elektrickej energie spotrebovanej v spoločných priestoroch budovy vo výške
101,19 eur, napriek uvedenej ústnej dohode. Celkový preplatok vzniknutý z vyúčtovania zálohových
platieb uhradených žalobcom v 1. rade žalovanému v 1. rade  a skutočne spotrebovanej elektrickej
energie tak predstavuje sumu 1.143,05 eur.

8. V odpore zo dňa 16.06.2011 žalovaný v 1. rade považoval žalovaný nárok za nedôvodný, keďže
voči žalovanej pohľadávke uplatnil žalovaný v 1. rade jednostranným započítaním svoju pohľadávku
voči žalobcovi v 1. rade v sume 1.041,86 eur, ktorá vznikla neuhradením piatich faktúr (s VS
110100034, 110100011, 100100084, 100100035 a 290100182). Oznámenie o započítaní pohľadávok
zaslal žalobcovi v 1. rade dňa 19.04.2011.

9. Žalobca v 1. rade vo vyjadrení zo dňa uviedol, že nesúhlasí s jednostranným započítaním pohľadávok,
nakoľko faktúry žalovaný v 1. rade, ktoré boli predmetom započítania, boli buď uhradené alebo boli
neoprávnené. Sumu z faktúry č. 110100034 (425,52 eur) za elektrickú energiu za obdobie február - apríl
2011 navrhovateľ v 1. rade uhradil žalovanému v 1. rade dňa 20.04.2011, o čom priložil dôkaz výpis z
účtu zo dňa 20.04.2011. Sumu z faktúry č. 110100011 (141,84 eur) za elektrickú energiu za obdobie
január 2011 žalobca v 1. rade tiež uhradil dňa 20.04.2011, o čom priložil dôkaz výpis z účtu zo dňa
20.04.2011. Pokiaľ ide o faktúru č. 100100084 (započítaná suma 29,81 eur) za cenu vody za jún 2010 v
celkovej výške 44,98 eur, táto cena bola určená nesprávne, a to podľa počtu osôb a nie podľa skutočnej
spotreby (ako bolo pôvodne dohodnuté). Žalobca v 1. rade uhradil dňa 16.08.2010 cenu vody vyčíslenú
podľa skutočnej spotreby vody, t.j. v sume 15,17 eur. Predmetnú skutočnosť žalobca v 1. rade oznámil



žalovanému v 1. rade a žiadal ho o opravu uvedenej faktúry (ako dôkaz priložil listy prevzaté žalovaným
v 1. rade dňa 08.04.2011 a 20.07.2010). Sumu z faktúry č. 100100035 (započítaná suma 14,10 eur) za
elektrickú energiu za 1. štvrťrok 2010 v celkovej výške 227,48 eur vrátane ceny energie spotrebovanej
v spoločných priestoroch stavby v sume 14,10 eur, žalobca v 1. rade uhradil žalovanému v 1. rade vo
výške 213,38 eur, nakoľko suma 14,10 eur ako cena za energiu spotrebovanú v spoločných priestoroch
bola fakturovaná neoprávnene. Predmetnú skutočnosť žalobca v 1. rade oznámil žalovanému v 1. rade a
žiadal ho o opravu uvedenej faktúry (ako dôkaz priložil list prevzatý žalovaným v 1. rade dňa 08.04.2011).
Pokiaľ ide o faktúru č. 290100182 (započítaná suma 435,93 eur) za cenu za upratovanie a zimnú
údržbu spoločných priestorov predmetnej budovy za obdobie apríl - december 2009, táto bola určená
neoprávnene, nakoľko medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade neexistovala dohoda o úhrade
nákladov spojených s upratovaním a zimnou údržbou spoločných priestorov budovy za cenu 130,- eur
na mesiac. Uvedenú faktúru žalobca v 1. rade vrátil žalovanému v 1. rade. Ako dôkaz priložil list prevzatý
žalovaným v 1. rade dňa 22.02.2010 a list zo dňa 10.02.2011.

10. V podaní zo dňa 22.02.2013 žalobca v 1. rade uviedol, že druhý (zadný) vchod do budovy je z
Jelačičovej ulice a slúži na vstup k nebytovému priestoru na 1. posch. budovy vo vlastníctve žalobcu v
2. rade, k všetkým priestorom vo vlastníctve žalovaného v 1. rade a k spoločným častiam a zariadeniam
budovy (chodba, schodisko, výťah, pivnica, merače spotreby plynu a elektrickej energie a k hlavnému
uzáveru vody). Na prízemí spoločných priestorov sa nachádzajú poštové schránky k všetkým priestorom
v budove. V novembri 2010 dal žalovaný v 1. rade bez vedomia žalobcu v 1. rade (nájomcu priestoru
č. 14 na prízemí budovy) ako aj žalobcu v 2. rade nainštalovať na predmetný vchod čipové zariadenie,
ktoré slúži ako zámok. Dňa 12.11.2010 žalovaný v 1. rade doručil žalobcovu v 2. rade jedno vyhotovenie
čipového zariadenia na otváranie zadného vchodu, pričom tento ho žiadal o dodanie ďalších 3 kusov,
čo je zaznamenané v preberacom protokole. Žalobca v 2. rade obdržaný jeden čip poskytol nájomcovi
svojich priestorov na 1. posch. Tamus, a.s. a tak sám vlastník, ako aj jeho ďalší nájomca - žalobca v
1. rade, nemajú čip od druhého vchodu budovy. Žalobca v 1. rade má 2 konateľov a 3 zamestnancov,
Tamus, a.s. má 5 zamestnancov.

11. V podaní zo dňa 11.03.2014 žalobca uviedol, že dňa 01.07.2005 bola medzi žalobcom v 1. rade
(ako užívateľom), žalobcom v 2. rade (ako budúcim vlastníkom) a spoločnosťou SAMA, s.r.o. (ako
poskytovateľom) uzatvorená zmluva o poskytovaní služieb, predmetom ktorej bola dodávka elektrickej
energie, vodné a stočné, odvod zrážkovej vody, odvoz odpadu, správa objektu (vrátane upratovania a
zimnej údržby) a iné. Dňa 06.05.2008 bola medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným v 1. rade uzavretá
dohoda vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom zmluvné strany sa v čl. IV ods. 1 dohodli,
že vzájomné vzťahy v oblasti údržby spoločných priestorov vrátane údržby výťahov, zabezpečovacích
systémov a zariadení spojených s poskytovaním služieb vo vzťahu s využívaním priestorov v budove
sa budú naďalej riadiť ustanoveniami zmluvy o poskytovaní služieb. Žalobca v 2. rade listom zo dňa
30.03.2010 vypovedal dohodu vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa § 582 Občianskeho
zákonníka, pričom výpoveď nadobudla účinnosť dňa 30.06.2010. Podľa jeho názoru z výpovede je
jednoznačné, že žalobca v 2. rade odstupuje od dohody ako celku a nie jej časti, preto zaniklo aj
ustanovenie čl. IV ods. 1, ktoré odkazovalo na zmluvu o poskytovaní služieb. Otázku vyúčtovania energií
v nebytových priestoroch upravovala jedine zmluva o poskytovaní služieb. Hoci zmluvný vzťah medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade neexistuje, elektrinu žalobcovi odoberajú a uhrádzajú preddavky za
predpokladaný odber elektriny na základe zálohových faktúr žalovaného v 1. rade. Ústna dohoda, že
cenu elektrickej energie v spoločných priestoroch hradí v plnej výške žalovaný v 1. rade vznikla z
toho dôvodu, že spotreba elektrickej energie v spoločných priestoroch je spôsobovaná najmä užívaním
výťahu (keďže výlučným užívateľom výťahu je odporca v 1. rade). Ďalej v podaní uviedol, že v súčasnosti
je možný vstup do spoločných častí budovy len cez zadný vchod. Konanie žalovaného v 1. rade
si vysvetľuje tak, že sa tento naďalej pridržiava ustanovení dohody vlastníkov bytov a nebytových
priestorov napriek tomu, že žalobca v 2. rade od nej odstúpil, čím bolo zrušené dovtedajšie usporiadanie
o používaní predného vchodu žalobcami a zadného vchodu žalovaným v 1. rade.

12. V podaní zo dňa 17.03.2014 žalovaný v 1. rade uviedol, že odovzdal žalobcovi v 2. rade
jeden kus čipového zariadenia na otváranie zadných dverí, čím mu umožnil bezproblémový vstup
do spoločných častí budovy cez zadný vchod. Poukázal na skutočnosť, že žalobca v 2. rade bez
oznámenia adresovaného žalovanému v 1. rade vykonáva zásadné stavebné zásahy do spoločnej
budovy. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/63/2011 zo dňa 09.03.2011,
ktorý zamietol návrh žalobcu v 2. rade na vydanie predbežného opatrenia, o vydanie ktorého žiadal v



súvislosti s tvrdeným obmedzovaním (spolu)vlastníckeho práva žalovaným v 1. rade po tom, čo tento
dal na zadný vchod čipové zariadenie a odovzdal žalobcovi v 2. rade jeden kus čipového zariadenia.
V uvedenom rozhodnutí súd uviedol, že odovzdanie 1 kusu čipového zariadenia deklaruje úmysel
žalovaného v 1. rade, aby bolo umožnené žalobcovi v 2. rade užívať zadný vchod budovy a že nemožno
od žalovaného v 1. rade spravodlivo požadovať, aby dal vyrobiť pre žalobcu v 2. rade 6 kusov čipových
zariadení a tiež že to bol žalobca v 2. rade, ktorý nedodržal dohodu o využívaní vchodov do spoločnej
budovy.

13. V podaní zo dňa 20.05.2014 žalovaný v 1. rade uviedol podrobnú špecifikáciu položiek
jednostranného zápočtu vykonaného dňa 19.04.2011, kde uviedol, že žalobca v 1. rade zaplatil
žalovanému v 1. rade dňa 21.04.2011 sumu 141,84 eur (VS 110100011), no keďže táto úhrada bola
predmetom jednostranného zápočtu, táto suma bola žalobcovi v 1. rade vrátená dňa 04.03.2012. Tiež
uviedol, že žalobca v 1. rade zaplatil žalovanému v 1. rade dňa 21.04.2011 sumu 425,52 eur (VS
110100034), no keďže táto úhrada bola čiastočne predmetom jednostranného zápočtu, suma 414,84
eur bola žalobcovi v 1. rade vrátená dňa 05.05.2011.

14. V podaní zo dňa 28.10.2014 žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobca v 1. rade uhradil žalovanému v 1.
rade faktúru č. 290100030 zo dňa 09.02.2009 za upratovanie a zimnú údržbu priestorov budovy v roku
2008, a to dňa 26.02.2009. Zároveň uviedol, že už nie je vlastníkom nebytových priestorov v budove.
Vlastníkom priestorov v predmetnej budove je žalovaný v 2. rade (tiež je aj spoluvlastníkom spoločných
častí a zariadení domu).

15. V podaní zo dňa 07.01.2015 právny zástupca žalobcov uviedol, že žalobca v 1. rade uznáva zápočet
sumy 141,84 eur v zmysle faktúry č. 110100011 a 425,52 eur v zmysle faktúry 110100034, avšak
uplatňuje si rozdiel vo výške 5,34 eur (suma 425,52 eur znížená o sumu 420,18 eur, ktorú žalovaný
vrátil žalobcovi v 1. rade).

16. Právny zástupca žalobcov v podaní zo dňa 08.03.2016 priložil nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi
žalobcom v 2. rade a Tamus, a.s., predmetom ktorej je užívanie nebytového priestoru, ktorý je prístupný
výlučne cez spoločné časti a zariadenia domu, ktoré sú v spoluvlastníctve žalobcu v 2. rade a žalovaného
v 2. rade.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení
a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní
spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastník bytu
alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať
v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak,
aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne
jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných
vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv.



Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastník bytu
alebo nebytového priestoru v dome a osoby, ktoré s ním žijú v domácnosti, majú právo užívať byt alebo
nebytový priestor v dome, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, príslušenstvo a pozemok,
ktorých užívanie je spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome, a priľahlý pozemok.

Podľa § 12 ods. 2 prvá veta zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome je oprávnený prenajať ho inej osobe.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s vlastníctvom
bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu,
spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.01.2013, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

17. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 13.05.2009 do 12.04.2011 bola
vo výške 1,00 %.

18. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že žalobca v 2. rade
a žalovaný v 2. rade sú vlastníkmi nebytových priestorov v administratívnej budove na Záhradníckej ul.
č. 51 v Bratislave, pričom žalobca v 2. rade vlastní nebytové priestory na prízemí a 1. posch. budovy
a žalovaný v 2. rade (do 23.10.2014 žalovaný v 1. rade) je vlastníkom ostatných nebytových priestorov
budovy. Žalovaný v 2. rade a žalobca v 2. rade sú zároveň spoluvlastníkmi spoločných častí a spoločných
zariadení budovy. Vzťahy medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade boli v danom čase usporiadané v
zmysle ústnych dohôd a dohody o vzájomných právach a povinnostiach zo dňa 06.05.2008 tak, že
žalobca v 1. rade platil za žalobcov priamo žalovanému v 1. rade faktúry za spotrebu elektrickej energie
(a vody), z čoho potom žalovaný v 1. rade platil cenu za ich dodávku priamo poskytovateľom. Dňa
19.01.2011 bola žalobcovi v 1. rade doručená faktúra č. 100100145 vystavená žalovaným v 1. rade dňa
31.12.2010, splatná dňa 14.01.2010, predmetom ktorej bolo vyúčtovanie elektrickej energie za obdobie
01.01.2010 - 31.12.2010 vo forme preplatku v sume 1.041,86 eur, ktorý mal žalovaný v 1. rade vrátiť na
účet žalobcu v 1. rade v lehote splatnosti faktúry. Vo faktúre žalovaný v 1. rade fakturoval žalobcovi v
1. rade aj cenu elektrickej energie spotrebovanej v spoločných priestoroch budovy vo výške 101,19 eur,
čo bolo podľa tvrdenia žalobcov v rozpore s ústnou dohodou, podľa ktorej od 01.01.2010 žalobca v 1.
rade nemal platiť za elektrickú energiu spotrebovanú v spoločných priestoroch a zariadeniach, nakoľko
táto vyplývala najmä z prevádzky výťahu, ktorý žalobcovia nevyužívali. Žalovaný v 1. rade preplatok z
uvedenej faktúry žalobcovi v 1. rade neuhradil, nakoľko dňa 19.04.2011 pohľadávku žalobcu v 1. rade
vyplývajúcu z tejto faktúry jednostranne započítal so svojou pohľadávkou voči žalobcovi v 1. rade v
sume 1.041,86 eur, ktorá vznikla neuhradením piatich vystavených faktúr (s VS 110100034, 110100011,
100100084, 100100035 a 290100182). Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že
žalovaný v 1. rade nebol oprávnený voči pohľadávke žalobcu v 1. rade započítať svoju pohľadávku z
faktúry č. 110100011 v sume 141,84 eur ako cenu za elektrickú energiu za január 2011, keďže túto
žalobca v 1. rade uhradil žalovanému v 1. rade v plnej výške dňa 20.04.2011. Žalovaný v 1. rade nebol
oprávnený voči pohľadávke žalobcu v 1. rade započítať ani svoju pohľadávku z faktúry č. 110100034
v sume 425,52 eur ako cenu za elektrickú energiu za február až apríl 2011, keďže aj túto žalobca v 1.
rade uhradil žalovanému v 1. rade v plnej výške dňa 20.04.2011. Žalovaný v 1. rade nebol oprávnený
jednostranne započítať časť faktúry č. 100100035 vo výške 14,10 eur (celá faktúra bola vystavená v
sume 227,48 eur za predpokladanú spotrebu elektrickej energie za marec 2010), nakoľko žalobca v



1. rade uhradil z uvedenej faktúry sumu 213,38 eur ako cenu za elektrickú energiu (neuhradil jej časť
14,10 eur, ktorá sa týkala spoločných priestorov a zariadení domu). Keďže žalobca v 2. rade listom zo
dňa 30.03.2010 s účinnosťou k 30.06.2010 vypovedal dohodu vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
ktorá v čl. IV ods. 1 odkazovala na zmluvu o poskytovaní služieb vo vzájomných vzťahoch týkajúcich
sa údržby spoločných priestorov (napr. aj pokiaľ ide o spotrebu elektrickej energie), žalovaný v 1. rade
nebol oprávnený znížiť preplatok na faktúre č. 100100145 o sumu 101,19 eur ako vyúčtovanie elektrickej
energie za spoločné priestory za rok 2010 a ani nebol oprávnený požadovať od žalobcov platenie
akýchkoľvek faktúr vystavených za spotrebu elektrickej energie v spoločných priestorov, predovšetkým
vzhľadom na absenciu dohody v tejto oblasti. Žalovaný v 1. rade preto nesprávne aplikoval ustanovenia
zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01.07.2004 na otázky platenia ceny za spotrebovanú elektrickú
energiu v spoločných priestoroch budovy, a to aj napriek tomu, že nebol jej zmluvnou stranou a že
žalobcovi platenie za elektrickú energiu v spoločných častiach domu viackrát namietali a snažili sa v
tejto otázke dospieť k písomnej dohode s žalovanýn v 1. rade. Žalovaný v 1. rade nebol oprávnený
jednostranne započítať časť faktúry č. 100100084 vo výške 29,81 eur (celá faktúra bola vystavená v
sume 44,98 eur za spotrebu vody a stočné za jún 2010), nakoľko žalobca v 1. rade uhradil z tejto faktúry
dňa 16.08.2010 sumu 15,17 eur ako cenu vypočítanú podľa skutočnej spotreby podľa viacerých žiadostí
žalobcovia v 1. rade a nie podľa počtu osôb ako to vyplývalo z výpočtu žalovaného v 1. rade, podľa
ktorého vychádzala spotreba vody trikrát viac ako podľa stavu zaznamenaného na vodomere. Žalovaný
v 1. rade napokon nebol oprávnený jednostranne započítať ani faktúru č. 290100182 vo výške 435,93 eur
(za upratovanie a zimnú údržbu spoločných priestorov v období apríl až december 2009 za sumu 130,-
eur mesačne), nakoľko zo žiadnej zmluvy alebo dohody medzi  žalovaným v 1. rade a žalobcami uvedená
povinnosť platiť za upratovanie a údržbu spoločných priestorov v danej výške nevyplýva. Uvedenú
skutočnosť žalobca v 2. rade v listoch zo dňa 10.02.2011 a 22.02.2010 adresovaných žalovanému v 1.
rade namietal a predmetnú faktúru mu vrátil. Vzhľadom na uvedené je irelevantné tvrdenie žalovaný v 1.
rade, že žalobca v 1. rade už raz uhradil žalovanému v 1. rade faktúru č. 290100030 zo dňa 09.02.2009
za upratovanie, zimnú údržbu priestorov budovy a odvoz odpadu v roku 2008, nakoľko to nepreukazuje,
že žalobca v 2. rade súhlasil s upratovaním a údržbou spoločných priestorov aj v roku 2009 za sumu 130,-
eur mesačne. Keďže žalovaný v 1. rade v priebehu konania preukázal, že sumu 141,84 eur (zaplatenú
žalobcom v 1. rade z faktúry č. 110100011) vrátil žalobcovi v 1. rade dňa 04.03.2012 a časť 420,18
eur zo sumy 425,52 eur zaplatenej žalobcom v 1. rade z faktúry č 110100034 vrátil žalobcovi v 1. rade
dňa 19.04.2011 (sumu 5,34 eur) a dňa 05.05.2011 (sumu 414,84 eur) - v uvedený deň vykonal príkaz
na úhradu prevodom do iného peňažného ústavu, žalobca v 1. rade podaním doručeným súdu dňa
01.06.2015 vzal návrh späť v časti 562,02 eur. V zmysle uvedeného preto súd považoval žalobný návrh
v časti o zaplatenie 581,03 eur za dôvodný a zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy 581,03
eur žalobcovi v 1. rade spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne (podľa § 3 ods.
1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.01.2013) od 15.01.2011 do zaplatenia, nakoľko sa
žalovaný v 1. rade od tohto dňa dostal do omeškania s plnením vyplývajúcim z faktúry č. 100100145
splatnej dňa 14.01.2011. Zároveň pre čiastočné späťvzatie návrhu žalobcom v 1. rade súd konanie vo
zvyšnej časti v zmysle § 96 O.s.p. zastavil.

19. Súd považoval za dôvodný v celom rozsahu aj návrh žalobcov na uloženie povinnosti, aby žalovaný
v 2. rade strpel užívanie spoločných častí a spoločných zariadení predmetnej budovy žalobcami bez
akéhokoľvek obmedzenia a zároveň aby odovzdal žalobcovi v 2. rade 6 kusov čipových zariadení od
hlavného vchodu uvedenej budovy z Jelačičovej ulice. Vzájomné vzťahy medzi žalobcom v 2. rade a
žalovaným v 1. rade súvisiace s užívaním predmetnej budovy boli od 06.05.2008 upravené dohodou o
vzájomných právach a povinnostiach, kde si v čl. II stanovili, že zadný vchod z Jelačičovej ulice bude
využívať výhradne žalovaný v 1. rade a predný vchod zo Záhradníckej ulice výhradne žalobca v 2.
rade. V 2. odseku tohto článku si upravili aj výnimku - keď spojovacie dvere na 1. podlaží (vedúce na
schodište nachádzajúce sa v zadnej časti budovy a ktoré spájajú predný a zadný vchod) budú využívané
iba poštármi a zodpovednými osobami žalobcu v 2. rade za účelom prístupu k poštovým schránkam,
do pivnice v suteréne a k spoločným meračom energií, príp. za účelom nakladania/ vykladania tovaru,
ak to nie je dobre možné cez predný vchod. Situácia sa však zmenila, keď žalobca v 2. rade dňa
30.03.2010 odstúpil od uvedenej dohody s účinnosťou k 30.06.2010 a vzťahy medzi spoluvlastníkmi sa
výrazne zhoršili. V novembri 2010, t.j. už v čase, kedy vzájomné vzťahy medzi spoluvlastníkmi budovy
neupravovala žiadna zmluva, dal žalovaný v 1. rade nainštalovať na zadný vchod z Jelačičovej ulice
čipové zariadenie, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobcov o tejto skutočnosti
vopred informoval, resp. že by sa o tejto dôležitej zmene spoločnej veci medzi spoluvlastníkmi vôbec
diskutovalo. Z preberacieho protokolu zo dňa 12.11.2010 vyplýva, že spoločníčka žalobcu v 2. rade



prebrala od žalovaného v 1. rade jeden kus čipového zariadenia na otváranie dverí zadného vchodu
a zároveň v ňom žiadala o dodanie ďalších 3 kusov za náhradu vynaložených nákladov. Žalovaní
do dnešného dňa ďalšie čipové kľúče žalobcom nevydali a odmietajú ich vydanie, napriek tomu, že
žalobca v 2. rade je spoluvlastníkom budovy a nemôže si ich dať sám vyrobiť. Spojovacie dvere na 1.
podlaží boli žalovaným v 1. rade uzavreté, t.j. žalobcovia a ani ďalší nájomca Tamus, a.s., sa nemôžu
dostať do nebytového priestoru na 1. posch. budovy a ani do spoločných časti budovy inak ako cez
zadný vchod a napriek tomu majú od odporcu v 1. rade k dispozícii iba jedno čipové zariadenie, ktoré
spoločne využívajú. Podľa názoru súdu správanie žalovaného v 1. rade a následne žalovaného v 2.
rade ako nového vlastníka nebytových priestorov budovy v súvislosti so zadržiavaním výroby ďalších
čipových zariadení možno jednoznačne považovať za konanie, ktoré vedie k obmedzeniu užívania
budovy (vrátane jej spoločných priestorov) ďalším spoluvlastníkom žalobcom v 2. rade, ako aj jeho
nájomcami, čo je v zjavnom rozpore s § 11 ods. 1 a § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov.

20. Súd považuje za potrebné uviesť, že aj žalobca v 2. rade je povinný správať sa v budove tak, aby
výkon jeho práv a povinností nezasahoval bez právneho dôvodu do práv a oprávnených záujmov iných
osôb (najmä žalovaného v 2. rade) a nebol v rozpore s dobrými mravmi, a teda aby aj jeho konanie
bolo plne v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru,
že žalobný návrh je v plnom rozsahu dôvodný, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

22. Súd prvej inštancie uznesením vydaným pod č.k. 22Cb/175/2011-272 dňa 14.5.2016 zaviazal
žalovaného v 2. rade na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 199,- eur.

23. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1. a v 2. rade. V
časti, v ktorej bol žalovaný v 1. rade zaviazaný zaplatiť žalobcovi v 1. rade zaplatiť sumu 581,03 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 581,03 eur od 15.01.2011 do zaplatenia a v časti,
v ktorej bol žalovaný v 2. rade zaviazaný k povinnosti strpieť užívanie spoločných častí a spoločných
zariadení budovy na E. U.. Č.. XX, M.. Č.. XXXX, nachádzajúcej sa na B.. Č.. XXXXX/X, o výmere 177
m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na Y. Č.. XXXX vedenom Okresným úradom
Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava II, obec: Z.-W..Č.. L., N.. Ú.: I., žalobcami bez akéhokoľvek
obmedzenia a zároveň je povinný odovzdať žalobcovi v 2. rade 6 kusov čipových zariadení od hlavného
vchodu uvedenej budovy z Jelačičovej ulice.

24. Proti uzneseniu, ktorým bol zaviazaný žalovaný v 2. rade zaplatiť súdny poplatok za odvolanie sa
odvolal žalovaný v 2. rade.

25. V podanom odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej žalovaní v 1. a v 2. rade uvádzajú, že žalovaný
v 1. rade napáda výrok súdu, na základe ktorého má tento uhradiť žalobcovi sumu 581,03 eur spolu s
príslušenstvom, nakoľko, ako už bolo preukázané na súde prvej inštancie, aj táto suma bola predmetom
jednostranného zápočtu zo strany žalovaného v 1. rade. Argumentácia konajúceho súdu o tom, že
žalovaný v 1. rade nebol oprávnený jednostranne započítať ani faktúru č. 290100182 vo výške 435,93
eur (za upratovanie a zimnú údržbu spoločných priestorov v období apríl až december 2009), nakoľko
zo žiadnej zmluvy alebo dohody medzi žalovaným v 1. rade a žalobcami uvedená povinnosť platiť
za upratovanie a údržbu spoločných priestorov v danej výške nevyplýva a navyše tvrdenie súdu o
irelevantnosti tvrdenia žalovaného v 1. rade, že uhradením odplaty za upratovanie už v minulosti ešte
nepreukazuje, že žalobca v 2. rade súhlasil s upratovaním a údržbou spoločných priestorov aj v roku
2009 za sumu 130,- eur mesačne právne neobstojí. Žalovaný v 1. rade v rámci konania preukázal
a žalobcovia nepopreli, že do momentu nadobudnutia účinnosti výpovede Dohody vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom dňa 6.5.2008, vzájomné
vzťahy v oblasti upratovania, údržby spoločných priestorov, vrátane údržby výťahov, zabezpečovacích
systémov a pod. sa budú naďalej riadiť ustanoveniami Zmluvy o poskytovaní služieb, uzavretej medzi
žalobcami a právnym predchodcom žalovaným v 1. rade ešte v roku 2005. Uvedenú skutočnosť, napriek
tomu, že bola v rámci konania žalovaným v 1. rade viac razy akcentovaná a súdu riadne preukázaná,
zrejme súd prvej inštancie opomenul vziať do úvahy pri svojom rozhodovaní; inak by v odôvodnení



napadnutého rozhodnutia neustálil, že zo žiadnej dohody medzi žalovaným v 1. rade a žalobcami
povinnosť uhrádzať za upratovanie a zimnú údržbu spoločných priestorov nevyplýva. Tým, že žalobca v
1. rade pred vypovedaním Dohody uhrádzal žalovanému v 1. rade fakturovanú odplatu za upratovanie a
zimnú údržbu, konkludentne uznal oprávnenosť fakturácie žalovaného v 1. rade a preto nárok na úhradu
nákladov za upratovanie a zimnú údržbu má žalovaný v 1. rade aj za obdobie do vypovedania Dohody.

26. Mal za to, že súd svoje tvrdenia riadne neodôvodnil.

27. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v 2. rade, tento napáda výrok súdu prvej inštancie z dôvodu,
že žalobcovia v rámci konania nepreukázali, že by žalovaný v 2. rade akokoľvek týchto obmedzoval v
užívaní spoločnej nehnuteľnosti, resp. konajúci súd nevykonal žiadne dôkazy, ktoré by ho oprávňovali
konštatovať protiprávne konanie zo strany žalovaného v 2. rade. Súd v rámci konania nezistil, či žalovaný
v 2. rade vôbec disponuje 6 kusmi čipových zariadení, ktoré je žalovaný v 2. rade v zmysle napadnutého
rozhodnutia povinný odovzdať žalobcovi v 2. rade, resp. či vôbec má možnosť takýto počet zariadení
pre žalobcu v 2. rade zabezpečiť, hoci tvrdenie o tom, že žalovaný v 2. rade nedisponuje požadovaným
počtom čipových zariadení bola na súde prvej inštancie právnym zástupcom žalovaného v 2. rade
prezentovaná.

28. Má za to, že v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie nevykonateľné. Z uvedených dôvodov
žiadali,  aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

29. K odvolaniu žalovaných v 1. a v 2. rade sa vyjadril žalobca. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ
žalovaný v 1. rade v podanom odvolaní napáda sumu 435,93 eur za zimnú údržbu a upratovanie
spoločných priestorov a že v tom zmysle bola táto suma spôsobilá na započítanie, zdôraznil, že
predmetom zápočtu, ktorý je medzi stranami sporný, bola suma 430,59 eur. Uvedené tvrdenie má
vyplývať zo skutočnosti, že žalobca v minulosti za rovnaké služby platil. Zdôraznil, že s týmto nesúhlasí.
Žalovaný v 1. rade jednostranne zvýšil odplatu za uvedené služby a to bez konzultácie so žalobcami a
bez ich súhlasu. Kým v roku 2008 bola odplata za tieto služby vo výške 476,15 eur po neoprávnenom
zvýšení odplaty v roku 2009 mala odplata za totožné služby predstavovať sumu 435,93 eur za 7
kalendárnych mesiacov.

30. Vzťahy strán boli až do 30.6.2010 upravené Dohodou o vzájomných právach a povinnostiach, resp.
Zmluvou o poskytovaní služieb, z ktorých vyplýva, že akékoľvek zmeny a doplnky tejto zmluvy sú pre
obe strany záväzné len ak boli vykonané v písomnej forme a podpísané štatutárnymi zástupcami oboch
strán. Keďže žiadne takéto zmeny, ústne ani písomne, odsúhlasené neboli, je zrejmé, že neexistovala
dohoda o úhrade nákladov spojených s upratovaním a zimnou údržbou spoločných priestorov budovy za
cenu 130,- eur na mesiac ako konštatuje rozsudok súdu prvej inštancie, voči ktorému odvolanie smeruje.
Z toho dôvodu je zrejmé, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými dôkazmi
a skutkovým stavom.

31. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v 2. rade mal za to, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej
veci dostatočné dokazovanie, rozhodnutie riadne aj v tejto časti odôvodnil a žalovaný v 2. rade na žiadny
pokusy žalobcov o osobné stretnutie nereagoval a počas celého konania bol nečinný. Vzhľadom na
povahu veci a proces rozmnožovania čipových zariadení je zrejmé, že žalovanými napadnutý rozsudok
je v tejto časti vykonateľný.

32. V odvolaní nie sú špecifikované žiadne dôkazy, ktoré žalovaní navrhli a ktoré súd prvej inštancie
nevykonal. Mal za to, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými dôkazmi a
preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

33. Taktiež sa odvolal žalovaný v 2. rade aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bol zaviazaný
zaplatiť súdny poplatok vo výške 199,- eur za podanie odvolania. Súd v napadnutom rozhodnutí uvádza,
že súdny poplatok je vyrubený podľa položky č. 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov. Vzhľadom
k skutočnosti, že predmetom konania vo veci samej je nárok na úhradu sumy 1.143,05 eur, no súdom
priznaný nárok žalobcovi predstavuje sumu 581,03 eur s príslušenstvom, mal za to, že výška poplatku
má v zmysle súdom uvedenej položky predstavovať sumu 34,50 eur rovnajúcu sa 6% z ceny predmetu
konania alebo z hodnoty predmetu sporu a nie sumu 199,- eur tak, ako je to uvedené v napadnutom



rozhodnutí. Žalovaný v 1. rade je uznesením toho istého súdu a v tej istej právnej veci zaviazaný k
úhrade súdneho poplatku vo výše 34,50 eur, čo podľa jeho názoru zodpovedá výške súdneho poplatku
vyrátaného v zmysle položky č. 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov.

34. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súdny poplatok bol vyrubený v zmysle príslušnej vyhlášky a aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie.

35. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaných v 1. a v 2. rade a dospel k záveru, že
pokiaľ ide o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej odvolanie nie je dôvodne. Pokiaľ ide o odvolanie
žalovaného v 2. rade proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku v tejto časti je odvolanie dôvodné.

Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

36. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie a
z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver.

37. Je nesporné, že predmetom odvolania zo strany žalovaného v 1. rade je neoprávnenosť započítania
sumy 435,93 eur za upratovanie a zimnú údržbu spoločných priestorov v období apríl až december 2009.

38. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že z
predložených listinných dôkazov vzťahy medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade boli v danom čase
usporiadané v zmysle ústnych dohôd a dohody o vzájomných právach a povinnostiach zo dňa
06.05.2008 tak, že žalobca v 1. rade platil za žalobcov priamo žalovanému v 1. rade faktúry za spotrebu
elektrickej energie (a vody), z čoho potom žalovaný v 1. rade platil cenu za ich dodávku priamo
poskytovateľom. Dňa 19.01.2011 bola žalobcovi v 1. rade doručená faktúra č. 100100145 vystavená
žalovaným v 1. rade dňa 31.12.2010, splatná dňa 14.01.2010, predmetom ktorej bolo vyúčtovanie
elektrickej energie za obdobie 01.01.2010 - 31.12.2010 vo forme preplatku v sume 1.041,86 eur, ktorý
mal žalovaný v 1. rade vrátiť na účet žalobcu v 1. rade v lehote splatnosti faktúry.

39. Žalobca v 2. rade listom zo dňa 30.03.2010 vypovedal dohodu vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, ktorá v čl. IV ods. 1 odkazovala na zmluvu o poskytovaní služieb vo vzájomných vzťahoch
týkajúcich sa údržby spoločných priestorov (napr. aj pokiaľ ide o spotrebu elektrickej energie). Žalovaný
v 1. rade nebol oprávnený jednostranne započítať ani faktúru č. 290100182 vo výške 435,93 eur (za
upratovanie a zimnú údržbu spoločných priestorov v období apríl až december 2009 za sumu 130,- eur
mesačne), nakoľko zo žiadnej zmluvy alebo dohody medzi  žalovaným v 1. rade a žalobcami uvedená
povinnosť platiť za upratovanie a údržbu spoločných priestorov v danej výške nevyplýva. Uvedenú
skutočnosť žalobca v 2. rade v listoch zo dňa 10.02.2011 a 22.02.2010 adresovaných žalovanému v 1.
rade namietal a predmetnú faktúru mu vrátil.

40. Vzťahy strán boli až do 30.6.2010 upravené Dohodou o vzájomných právach a povinnostiach, resp.
Zmluvou o poskytovaní služieb, z ktorých vyplýva, že akékoľvek zmeny a doplnky tejto zmluvy sú pre
obe strany záväzné len ak boli vykonané v písomnej forme a podpísané štatutárnymi zástupcami oboch
strán.

41. Odvolací súd poukazuje na to, že žiadne takéto zmeny spojené s upratovaním a zimnou údržbou
spoločných priestorov budovy neboli písomne medzi zmluvnými stranami dohodnuté.



42. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v 1. rade si jednostranne zvýšil odplatu za uvedené služby a bez
súhlasu žalobcov v 1. a v 2. rade. Kým v roku 2008 bola odplata za tieto služby vo výške 476,15 za celý
kalendárny rok pričom v tejto sume bol zohľadnený aj odvoz odpadu a po neoprávnenom zvýšení odplaty
v roku 2009 mala odplata za totožné služby predstavovať sumu 435,93 eur za 7 kalendárnych mesiacov.

43. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovaný v 1. rade nepreukázal dôvodnosť fakturácie ceny za
zimnú údržbu v takej výške ako si ju chcel započítať, keďže vzťahy strán boli až do až do 30.6.2010
upravené Dohodou o vzájomných právach a povinnostiach, resp. Zmluvou o poskytovaní služieb, z
ktorých vyplýva, že akékoľvek zmeny a doplnky tejto zmluvy sú pre obe strany záväzné len ak boli
vykonané v písomnej forme a podpísané štatutárnymi zástupcami oboch strán a žalovaný v 1. rade
nepreukázal, že takéto zmeny boli so žalobcom v 1. rade dohodnuté písomne a boli odsúhlasené, nebolo
možné zápočet v takejto výške za predmetné služby vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade realizovať. Z
uvedených dôvodov má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne keď zápočet v sume
435,93 eur zo strany žalovaného v 1. rade vo vzťahu k pohľadávke žalobcu v 1. rade neakceptoval ako
platný.

44. Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym záverom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o uloženie povinnosti
žalovanému v 2. rade vydať 6 kusov čipových zariadení od hlavného vchodu uvedenej budovy žalobcovi
v 2. rade, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný v 2. rade na základe kúpnej
zmluvy odkúpil od žalovaného v 1. rade byty a nebytové priestory vrátane spoluvlastníckych podielov
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v budove na Záhradníckej ulici č. 51. Vzájomné
vzťahy medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným v 1. rade súvisiaci s užívaním predmetnej budovy  boli
od 6.5.2008 upravené dohodou o vzájomných právach a povinnostiach, kde si v čl. II stanovili, že zadný
vchod z Jelačičovej ulice bude využívať výhradne žalovaný v 1. rade a predný vchod zo Záhradníckej
ulice výhradne žalobca v 2. rade. V 2. odseku tohto článku si upravili aj výnimku - keď spojovacie dvere
na 1. podlaží (vedúce na schodište nachádzajúce sa v zadnej časti budovy a ktoré spájajú predný
a zadný vchod) budú využívané iba poštármi a zodpovednými osobami žalobcu v 2. rade za účelom
prístupu k poštových schránkam, do pivnice v suteréne a k spoločným meračom energií, príp. za účelom
nakladania/ vykladania tovaru, ak to nie je dobre možné cez predný vchod. Situácia sa však zmenila,
keď žalobca v 2. rade dňa 30.03.2010 odstúpil od uvedenej dohody s účinnosťou k 30.06.2010 a vzťahy
medzi spoluvlastníkmi sa výrazne zhoršili.

45. V novembri 2010, t.j. už v čase, kedy vzájomné vzťahy medzi spoluvlastníkmi budovy neupravovala
žiadna zmluva, dal žalovaný v 1. rade nainštalovať na zadný vchod z Jelačičovej ulice čipové zariadenie,
pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobcov o tejto skutočnosti vopred informoval.

46. Z preberacieho protokolu zo dňa 12.11.2010 vyplýva, že spoločníčka žalobcu v 2. rade prebrala od
žalovaného v 1. rade jeden kus čipového zariadenia na otváranie dverí zadného vchodu a zároveň v
ňom žiadala o dodanie ďalších 3 kusov za náhradu vynaložených nákladov. Žalovaní do dnešného dňa
ďalšie čipové kľúče žalobcom nevydali a odmietajú ich vydanie, napriek tomu, že žalovaný v 2. rade je
spoluvlastníkom budovy a nemôže si ich dať sám vyrobiť. Spojovacie dvere na 1. podlaží boli žalovaným
v 1. rade uzavreté, t.j. žalobcovia a ani ďalší nájomca Tamus, a.s., sa nemôžu dostať do nebytového
priestoru na 1. posch. budovy a ani do spoločných časti budovy inak ako cez zadný vchod a napriek tomu
majú od žalovaného v 1. rade k dispozícii iba jedno čipové zariadenie, ktoré spoločne využívajú. Podľa
názoru súdu správanie žalovaného v 1. rade a následne žalovaného v 2. rade ako nového vlastníka
nebytových priestorov budovy v súvislosti so zadržiavaním výroby ďalších čipových zariadení možno
jednoznačne považovať za konanie, ktoré vedie k obmedzeniu užívania budovy (vrátane jej spoločných
priestorov) ďalším spoluvlastníkom žalobcu v 2. rade, ako aj jeho nájomcami, čo je v zjavnom rozpore
s § 11 ods. 1 a § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

47. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa uvedených ustanovení je vlastník nebytových
priestorov v dome povinný konať tak, aby pri užívaní udržiavaní a zmenách nebytového priestoru
prípadne jeho časti nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych spoluvlastníckych
a užívacích práv, keďže s vlastníctvom nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj
spoluvlastníctvo spoločných častí zariadení domu a príslušenstva domu. Žalobca v 2. rade v konaní
preukázal potrebu výroby požadovaných šiestich kusov kľúčov nakoľko žalobcovia majú dvoch
konateľov a nájomcu priestoru vo vlastníctve žalobcu v 2. rade spoločnosť Tamus a.s., ktorý má
štatutárny orgán a šesť zamestnancov čo vyplýva aj z čestného vyhlásenia uvedenej spoločnosti zo dňa



8.3.2016 v ktorom sa uvádza, že od prenajímateľa má k dispozícii len jeden kus čipového zariadenia čo
je nepostačujúce a obmedzujúce. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie,
že je irelevantné tvrdenie žalovaného v 1. rade KS v Bratislave uznesením zo dňa 9.3.2011 zamietol
návrh žalobcu v 2. rade na vydanie predbežného opatrenia v ktorom žiadal v súvislosti s obmedzovaním
spoluvlastníckeho práva žalovaným v 1. rade po tom, čo tento dal na zadný vchod čipové zariadenie
a odovzdal žalobcovi v 2. rade jeden kus čipového zariadenia nakoľko rozhodnutie súdu o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia nie je meritórnym rozhodnutím a súd v rámci rozhodovania o ňom
nevykonáva dokazovanie. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvej inštancie, že
skutočnosť, že spoločnosť Tamus a.s. nevypovedala nájomnú zmluvu uzavretú so žalobcom v 2. rade
nie je dôkazom toho, že jeho zamestnanci alebo žalobcovia nemajú sťažený vstup do budovy.

48. Odvolací súd nezdieľa právny názor žalovaného v 2. rade, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v
tejto časti nevykonateľné, pretože súd nezisťoval či má k dispozícií 6 kusov čipových zariadení, pretože
tieto zariadenia je možné dať vyrobiť práve zo strany žalovaného v 2. rade a dokonca na náklady žalobcu
v 2. rade, ktorý bol ochotný žalobcom v 2. rade uhradiť. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správne podľa ust. § 387 ods.
1,2  CSP potvrdil.

49. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v 2. rade proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie ohľadom
zaplatenia súdneho poplatku za odvolanie, odvolací súd má za to, že odvolanie je dôvodné. Súd prvej
inštancie nezdôvodnil z akého dôvodu zaviazal žalovaného v 2. rade k zaplateniu súdneho poplatku vo
výške 199,- eur aj napriek tej skutočnosti, že predmetom odvolania nie je suma 1.143,05 eur. V tejto
časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, pretože výška vyrubeného súdneho poplatku
nezodpovedá jeho vyrubeniu podľa položky č. 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov a preto odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 389
ods. 1 písm. c) CSP.

50. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP tak, že náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu priznal
žalobcom v 1. a v 2. rade.

51. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu  v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to  zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22Cb/175/2011", "guid": "56087b46-9b51-48a7-be8a-ca8ab33079a2:e63ea17e-e8a8-458f-91f2-e1634194f318", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "b584fc68-a98e-4707-a8b4-ebf44dbb32cd:f2dcc065-7ba4-475f-a55a-25ff2f90d658", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2011:3011899965.2", "spisova_znacka": "4Co/63/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/63/2011 z 19. 10. 2011", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2011-10-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3011899965.2"}, {"guid": "6bc7d12c-6c32-45b7-b908-d9390ae15be6:2753c45d-64d6-4b79-9c3f-4d84c70aa076", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Cb/175/2011", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 22Cb/175/2011 z 30. 1. 2012", "sud": "Okresný súd Michalovce", "datum_vydania": "2012-01-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6bc7d12c-6c32-45b7-b908-d9390ae15be6:2753c45d-64d6-4b79-9c3f-4d84c70aa076"}], "citovane_v": []}