Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/223/2015 z 8. 2. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. februára 2017, sp. zn. 1Cob/223/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1211227526.1 Krajský súd Bratislava | 1Cob/223/2015 | ECLI:SK:KSBA:2017:1211227526.1 | 2017-02-08 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a7041b0f-de7c-4b89-8c89-b59a414fd8bc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1211227526.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/223/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211227526
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1211227526.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: HORNEX, a.s.,
Agátová 4D, 841 01 Bratislava, IČO: 35 802 570, proti žalovanému: AUTO - IMPEX spol. s r.o., Vlčie
hrdlo 68, 821 07 Bratislava, IČO: 17 329 477, zastúpeného: Advokátska kancelária ECKER - KÁN
& PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, o návrhu žalobcu na
zaplatenie sumy 98.740,35 eur a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II
č.k. 24Cb/270/2011-165 zo dňa 10.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/270/2011-165 zo dňa
10.06.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom č.k. 24Cb/270/2011-165 zo dňa 10.06.2015, ktorý bol napadnutý odvolaním žalovaného,
Okresný súd Bratislava II žalobnému návrhu žalobcu vyhovel v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie
zaviazal žalovaného k zaplateniu žalovanej sumy 98.740,35 eur a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo veci trov rozhodol tak, že o týchto bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti vo veci samej.

2. Žalobou podanou na súd dňa 18.11.2011 sa žalobca domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému
zaplatiť žalobcovi istinu 175.305,30 eura pozostávajúcu zo zmluvnej pokuty vo výške 98.740,35 eura
a z úroku z omeškania vo výške 76.564,95 eura. Žalobca odôvodnil nárok titulom Zmluvy o dielo č.
1253/2007 zo dňa 04.10.2007 (ďalej ako „ZOD“), ktorú uzatvoril so žalovaným, v znení jej neskorších
písomných dodatkov. Žalobca k veci uviedol, že zmluvou o dielo sa ako zhotoviteľ zaviazal zhotoviť na
pozemkoch vo vlastníctve žalovaného - objednávateľa dielo - stavbu „Autocentrum Auto- Impex Trnava“.
Žalovaný ako objednávateľ sa zaviazal, zaplatiť žalobcovi spôsobom dojednaným v zmluve cenu za
dielo. Článok IV. ZOD obsahoval dohodu zmluvných strán o cene diela a platobných podmienkach.
Žalobca citujúc článok č. IV, ods. 4.4 a 4.8 ZOD uviedol, že zmluvné strany sa na platobných
podmienkach dojednali tak, že objednávateľ dohodnutú cenu jednotlivých častí diela zaplatí zhotoviteľovi
na základe mesačných čiastkových faktúr a jednej záverečnej faktúry, všetky s lehotou splatnosti do 30
dní od doručenia objednávateľovi. Podľa článku IV., ods. 4.6 predmetnej ZOD, zhotoviteľ je oprávnený
vystaviť mesačnú čiastkovú faktúru až po odsúhlasení súpisu vykonaných prác. Zmluvné strany si
dojednali, že záväzok objednávateľa zaplatiť fakturovanú čiastku sa považuje za splnený pripísaním
fakturovanej sumy na účet zhotoviteľa. Podľa článku IV., ods. 4.7 ZOD zhotoviteľ bol oprávnený vystaviť
záverečnú faktúru po protokolárnom prevzatí diela objednávateľom. V záverečnej faktúre je zhotoviteľ
oprávnený fakturovať odsúhlasený rozsah vykonaných prác. V súlade s týmito dojednaniami vyúčtoval



žalobca žalovanému čiastkové ceny dodaného diela. Zo znenia článku IV., ods. 4.1 predmetnej zmluvy o
dielo vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli v zmysle zákona č. 18/1996 Z.z. na celkovej konečnej cene
diela vo výške 137.669.286,50 Sk bez DPH, DPH 19% v sume 26.157.164,60 Sk a celkovej cene diela
vrátane DPH vo výške 163.826.451,10 Sk. Podľa článku IV., ods. 4.10 ZOD, zmluvné strany si dojednali,
že objednávateľ je oprávnený zadržať pri úhrade každej mesačnej čiastkovej faktúry a záverečnej faktúry
sumu vo výške 10% z fakturovanej sumy bez DPH („zádržné"), pričom zvyšok fakturovanej sumy bez
DPH a celú fakturovanú DPH zaplatí zhotoviteľovi v lehote splatnosti faktúry. Do 10 kalendárnych dní
od podpisu písomného protokolu o odovzdaní a prevzatí diela objednávateľ uvoľní a zaplatí na účet
zhotoviteľa časť zádržného, ktorej výška zodpovedá 5% z fakturovanej celkovej ceny diela bez DPH.
Zvyšok zádržného vo výške 5% z fakturovanej celkovej ceny bez DPH znížený o prípadné náklady
objednávateľa uplatnené podľa čl. VIII. ods. 8.9 alebo čl. IX. ods. 9.9 objednávateľ uvoľní a zaplatí na
účet zhotoviteľa nasledovne: 1/5 zo zvyšku zádržného do 10 kalendárnych dní po uplynutí prvých 12
mesiacov záručnej doby diela, 1/5 zo zvyšku zádržného do 10 kalendárnych dní po uplynutí prvých
24 mesiacov záručnej doby diela, 1/5 zo zvyšku zádržného do 10 kalendárnych dní po uplynutí prvých
36 mesiacov záručnej doby diela, 1/5 zo zvyšku zádržného do 10 kalendárnych dní po uplynutí prvých
48 mesiacov záručnej doby diela, zostatok zádržného do 10 kalendárnych dní po uplynutí prvých 60
mesiacov záručnej doby diela. Zmluvné strany si tiež dojednali bankovú záruku, v článku IV., ods.
4.11 ZOD kde sa uvádza, že zhotoviteľ je oprávnený nahradiť časť zádržného do výšky 5% z celkovej
ceny diela bez DPH bankovou zárukou predloženou objednávateľovi po podpise písomného protokolu
o odovzdaní a prevzatí diela. V takom prípade je objednávateľ povinný uvoľniť a zaplatiť túto časť
zádržného do 10 dní od predloženia bankovej záruky objednávateľovi. Zmluvné strany si dojednali pre
prípad porušenia zmluvy sankcie v čl. VII. ZOD. Podľa článku VII., ods. 7.4 ZOD: „v prípade, že sa
objednávateľ s úhradou faktúr zhotoviteľa alebo iných peňažných plnení podľa tejto zmluvy a jej príloh
dostane do omeškania, má zhotoviteľovi nárok voči objednávateľovi na úrok z omeškania vo výške
0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania objednávateľa až do jej zaplatenia. Objednávateľ má
povinnosť túto zmluvnú pokutu uhradiť. „ Podľa článku X., ods. 10.1 ZOD „zmluvné strany sa zaväzujú do
7 kalendárnych dní od obdržania návrhu na zmenu tejto zmluvy zaslať navrhujúcej zmluvnej strane svoj
prejav vôle, ktorým prijmú navrhnutú zmenu zmluvy, navrhnú ďalšiu zmenu zmluvy alebo odmietnu prijať
navrhnutú zmenu zmluvy.“ Žalobca k veci tiež uviedol, že podľa článku XIV., ods. 14.2 ZOD každá zmena
tejto zmluvy bude riešená osobitným dodatkom k zmluve v písomnej forme odsúhlaseným a podpísaným
zmluvnými stranami. K predmetnej ZOD bolo postupne v písomnej forme uzavretých niekoľko dodatkov
od Dodatku číslo 1 až po Dodatok č. 5. Predmetom dodatkov bola zmena rozsahu vykonávaného diela
a súvisiaca zmena ceny diela, keďže šlo o rozšírenie rozsahu vykonávaného diela. Hlavné gro dodatkov
predstavovalo rozšírenie obsahu vykonávaných prác a navýšenie ceny za dielo z pôvodnej ceny diela
vrátane DPH vo výške 163.826.451,10 Sk na sumu 275.092.199,- Sk s DPH.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe dojednaní ZOD vystavil žalobca žalovanému nasledovné
faktúry, pričom uviedol aj termíny kedy boli uhradené: fa č. 3011070198 zo dňa 15.11.2007, splatnou
dňa 19.12.2007 na sumu 8.836.306,- Sk, faktúra bola uhradená dňa 21.12.2004, t.j. 2 dni omeškania,
v dôsledku čoho sankcia v ZOD vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania predstavuje
sumu 8.836,31 Sk; fa č. 3011070208 z 14.12.2007, splatnou dňa 16.01.2008 na sumu 5.310.349,10 Sk,
faktúra bola uhradená dňa 21.01.2008, t.j. 5 dní omeškania, sankcia v ZOD vo výške 0,05% z dlžnej
sumy za každý deň omeškania predstavuje sumu 13.275,87 Sk; fa č. 3011070222 z 10.01.2008, splatnou
dňa 10.02.2008 na sumu 9.889.662,70 Sk, faktúra uhradená dňa 20.02.2008, t.j. 10 dní omeškania,
sankcia v ZOD vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania predstavuje sumu 49.448,31
Sk; fa č. 3011080009 z 15.02.2008, splatnou dňa 16.03.2008 na sumu 19.723.247,65 Sk, faktúra
bola zo strany žalovaného uhradená dňa 02.04.2008, t.j. 17 dní omeškania, sankcia v ZOD vo výške
0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania predstavuje sumu 167.647,61 Sk; fa č. 3011080016 z
07.03.2008, splatnou dňa 06.04.2008 na sumu 17.456.759,10 Sk, faktúra uhradená dňa 16.04.2008,
t.j. 10 dní omeškania, sankcia v ZOD vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania
predstavuje sumu 87.283,80 Sk; fa č. 3011080050 zo dňa 15.04.2008, splatnou dňa 16.05.2008 na
sumu 19.421.926,20 Sk, faktúra uhradená dňa 23.05.2008, t.j. 7 dní omeškania, sankcia v ZOD vo
výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania predstavuje sumu 67.976,74 Sk, faktúrou č.
3011080060 zo dňa 14.05.2008, splatnou dňa 14.06.2008 na sumu 41.691.694,32 Sk, faktúra uhradená
dňa 24.06.2008, t.j. 10 dní omeškania, sankcia v ZOD vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň
omeškania predstavuje sumu 208.458,47 Sk, faktúrou č. 3011080080 zo dňa 11.06.2008, splatnou
dňa 11.07.2008 na sumu 55.667.613,20 Sk, faktúra uhradená dňa 21.07.2008, t.j. 10 dní omeškania,
sankcia v ZOD vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania predstavuje sumu 278.338,07



Sk; faktúrou č. 3011080119 z 14.07.2008, splatnou dňa 13.08.2008 na sumu 48.759.518,20 Sk, faktúra
uhradená dňa 14.08.2008, t.j. 1 deň omeškania, sankcia v ZOD vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý
deň omeškania predstavuje sumu 24.379,76 Sk; faktúrou č. 3011080174 zo dňa 14.08.2008, splatnou
dňa 21.09.2008 na sumu 3.076.619,52 Sk, faktúra uhradená dňa 14.10.2008, t.j. 23 dní omeškania,
sankcia v ZOD vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania predstavuje sumu 35.381,12
Sk; faktúrou č. 3011080205 z 12.09.2008, splatnou dňa 19.10.2008 na sumu 23.110.295,50 Sk, z fa
faktúry žalovaný uhradil dňa 02.12.2008 sumu 4.000.000,- Sk, t.j. 44 dní omeškania a sankcia v sume
88.000,- Sk, dňa 18.12.2008 sumu 3.000.000,- Sk, t.j. 60 dní omeškania a sankcia v sume 90.000,-
Sk, dňa 22.12.2008 sumu 3.000.571,29 Sk, t.j. 64 dní omeškania a sankcia v sume 96.018,28 Sk,
dňa 23.12.2008 sumu 13.000.000,- Sk, t.j. 65 dní omeškania a sankcia v sume 422.500,- Sk a dňa
20.03.2009 sumu 109.724,21 Sk, t.j. 152 dní omeškania a sankcia v sume 8.339,04 Sk, Celkovo sankcia
v súvislosti s faktúrou č. 3011080205 predstavuje sumu 704.857,32 Sk; faktúrou č. 3011080247 zo dňa
15.11.2008, splatnou dňa 20.12.2008 na sumu 1.630.413,80 Sk, faktúra bola dobropisom č. 3021080005
zo dňa 03.12.2008 splatným dňa 17.12.2008 znížená o sumu 567.865,90 Sk, t.j. neuhradená zostala
suma vo výške 1.062.547,90 Sk, ktorú žalovaný uhradil žalobcovi dňa 20.03.2009, t.j. 90 dní omeškania,
sankcia v ZOD vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania predstavuje sumu 47.814,66 Sk.
Žalobca tiež nároky vyčíslil z vyúčtovaného zádržného práva, ktoré si uplatnil v zmysle ZOD v termínoch
u žalovaného. Prvá časť zádržného vo výške 10.542.830,26 Sk bola v zmysle predmetnej zmluvy o dielo
splatná ku dňu 25.07.2008, nakoľko jeho splatnosť nastala uplynutím 10 kalendárnych dní od podpisu
písomného protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 15.07.2008. Žalovaný prvú časť zádržného
vo výške 10.542.830,26 Sk uhradil žalobcovi dňa 2.12.2008, t.j. 130 dní omeškania, v dôsledku čoho
sankcia dohodnutá v predmetnej zmluve o dielo vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania
predstavuje sumu 685.283,97 Sk. Druhá časť zádržného vo výške 10.542.829,95 Sk bola v zmysle
predmetnej zmluvy o dielo splatná ku dňu 06.11.2008, nakoľko jeho splatnosť nastala uplynutím 10 dní
od predloženia bankovej záruky objednávateľovi, ktorú žalovaný od žalobcu prevzal dňa 27.10.2008.
Žalovaný druhú časť zádržného vo výške 10.542.829,95 Sk uhradil žalobcovi dňa 27.02.2009, t.j. 113 dní
omeškania, v dôsledku čoho sankcia dohodnutá v predmetnej zmluve o dielo vo výške 0,05% z dlžnej
sumy za každý deň omeškania predstavuje sumu 595.669,89 Sk. Súčtom vyššie uvedených nárokov,
ktoré si žalobca uplatnil s poukazom na čl. VII bod 7.4 ZOD v žalobe, majetková sankcia predstavuje
celkovo sumu 2.974.651,90 Sk, t.j. 98.740,35 eura. Žalobca uviedol, že ide o zmluvnú pokutu, ktorá bola
dojednaná v článku VII v bode 7.4 ZOD ako 0,05% denne z dlžnej sumy pri porušení povinnosť platiť
cenu diela riadne a včas. Okrem toho si žalobca uplatnil tiež nárok na úrok z omeškania, ktorý vyčíslil
ako zákonný úrok z omeškania v celkovej sume 76.564,95 EUR.

4. Žalobca zobral žalobu čiastočne späť v časti istiny vo výške 76.564,95 eura, ktorú si nárokoval titulom
úroku z omeškania a to vzhľadom na dobré vzťahy účastníkov konania počas realizácie diela s tým, že
trval len na nároku sumy 98.740,35 eura s odkazom na článok VII., ods. 7.4 zmluvy o dielo č. 1253/2007,
teda uplatňoval spočiatku túto sumu ako zmluvnú pokutu, i keď v návrhu pripustil, že dotknutý článok
trpí formálnou chybou, ktorá je chybou v písaní, keď v prvej vete tohto článku uvádza pojem „úrok z
omeškania“ a v ďalšej vete, ako aj v názve celého článku používa pojem zmluvná pokuta. Žalobca si
tento rozpor vysvetlil tak, že sa jedná o chybu v písaní a jednoznačne sa tým myslela zmluvná pokuta
a nie úrok z omeškania, tento si zmluvné strany nedojednali. K čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo
zo strany žalobcu pred začatím pojednávania vo veci samej a súd prvej inštancie uznesením zo dňa
14.02.2014 č. k. 24Cb/270/2011-120, konanie v časti o zaplatenie sumy 76.564,95 eura zastavil.

5. Žalobca nárok preukazoval okrem skutkových tvrdení tiež listinnými dôkazmi a to ZOD zo dňa
04.10.2007 vrátane Dodatkov č. 1 až č. 5. Žalobca súdu tiež predložil faktúry č. 3011070198 až č.
3021080005 ktorými vyúčtoval čiastkové ceny diela, zápis o odovzdaní a prevzatí zo dňa 15.07.2011.
Žalobca uviedol, že žiadal žalovaného o uhradenie dlžných súm, na čo ho vyzýval listami, ktoré
predložil súdu v ftk.: listom č. PO0016/2008-99 z 24.10.2008, listom z P1253-275 z 20.11.2008, listom
č. P1253-282 z 21.01.2010, listom č. P1253-292 z 10.10.2011. Žalobca predložil výpisy z účtov, ktorými
dokladoval jednotlivé úhrady ceny diela, ktoré boli oneskorené.

6. Žalovaný sa k veci vyjadril písomne dňa 05.04.2012. Potvrdil uzatvorenie ZOD č. 1253/2007 na
predmet diela: AUTOCENTRUM Auto - Impex Trnava 04.10.2007. Žalovaný uviedol, že cena za dielo
bola žalobcovi uhradená v plnej výške a medzi zmluvnými stranami bola vždy dosiahnutá dohoda.
K uplatnenej sankcii, ktorú označil žalobca ako dojednanú zmluvnú pokutu v čl. VII bod 7.4 ZOD
uviedol, že na obchodnom rokovaní, predmetom ktorého bolo navýšenie objemu realizovaných prác



na diele, obe strany zhodne konštatovali, že navýšenie objemu prác je priamo spojené s potrebou
navýšenia finančného krytia. Vedenie spoločnosti žalobcu zároveň jednoznačne prehlásilo, že si v
tejto súvislosti nebude uplatňovať žiadne sankcie ani úroky z omeškania vzniknuté v tejto súvislosti
s prípadným posunom jednotlivých platieb. Žalovaný teda tvrdil, že nárok, ktorý tvrdil žalobca že mu
prináleží titulom ustanovenia o zmluvnej pokute, žalobcovi nepatri, pretože sa tohto nároku vzdal
ústne na rokovaní so žalovaným. Ďalej žalovaný uviedol, že vzhľadom na dlhodobú spoluprácu medzi
sporovými stranami považuje nárok uplatňovaný žalobcom za neprimeraný, dokonca je aj v rozpore s
dobrými mravmi a obchodnými zvyklosťami. Žalovaný namietal, že si žalobca uplatňuje dva krát rôznu
sankciu z jediného porušenia zmluvy a teda z omeškania, keď si uplatnil aj zmluvnú pokutu aj zákonný
úrok z omeškania (vyjadrenie pred čiastočným späťvzatím návrhu v časti úroku z omeškania). Žalovaný
namietol neplatnosť predmetného článku č. VII bod 7.4 ZOD. Neplatnosť dôvodil jednak rozporom s §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka, teda že je tento článok ZOD
neurčitý a nezrozumiteľný. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že ide len o chybu v písaní, navyše
považoval tento článok za natoľko málo zrozumiteľný a určitý vo veci právnej kvalifikácie sankcie, či sa
jedná o zmluvnú pokutu alebo úrok z omeškania, že sa jedná o dôvod neplatnosti tohto článku. Žalovaný
tiež uviedol alternatívu a teda, pokiaľ by aj súd posúdil napádaný článok ZOD za zrozumiteľný a určitý,
tento je potom neplatný pre rozpor s § 49a Občianskeho zákonníka. Žalovaný bol toho názoru, že bol
ako zmluvná strana uvedený žalobcom do omylu pri uzatváraní zmluvy, konkrétne išlo o článok č. VII bod
7.4 ZOD, ktorý žalovaný uzatváral v domnienke že ide o dohodu o úroku z omeškania, zatiaľ čo žalobca
mienil tento článok ako dohodu o zmluvnej pokute, vedomý si omylu žalovaného. Ako dôkaz toho, že
práve žalobca uviedol žalovaného do omylu o význame dotknutého článku žalovaný uviedol, že to bol
žalobca kto kreoval návrh zmluvy a teda on článok koncipoval tak, že bol mätúci. Pre žalovaného bol
článok VII, bod 7.4 zmluvy o dielo č. 1253/2007, jednoznačným dojednaním úroku z omeškania v zmysle
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný žiadal, aby súd by v prvom rade ako predbežnú otázku
skúmal platnosť čl. VII, bod 7.4 zmluvy o dielo č. 1253/2007 z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti
(§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a tiež podľa § 49a Občianskeho zákonníka, teda omylu na strane
žalovaného ako zmluvnej strany.

7. Žalobca reagoval na vyjadrenia žalovaného s tým, že sa na žiadnom rokovaní so žalovaným
nevzdal svojich práv, resp. neodpustil žalovanému dlh. Pokiaľ by sa aj chcel práva na sankcie vzdať,
žalobca by tak musel urobiť písomne. Pre potrebu písomného vzdania sa nároku, pod hrozbou
neplatnosti, žalovaný uviedol jednak § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý na právny úkon,
ktorým sa subjekt vzdáva práva vyžaduje obligatórne písomnú formu a rovnako sa písomná forma
vyžaduje na základe dohody zmluvných strán v zmysle ustanovenia čl. XIV. ods. 14.2 ZOD. Preto
za daných okolností, pokiaľ by aj tvrdenie žalovaného o ústnej dohode o neuplatňovaní si sankcií,
bola zhodná s realitou (čo žalovaný namietal), takáto dohoda by bola pre nedostatok písomnej formy
neplatná. Navyše žalovaný existenciu takejto dohody nepodložil žiadnym dôkazom. Žalobca sa tiež
vyjadril k namietanej neplatnosti ustanovenia čl. VII bod 7.4 ZOD. Pokiaľ ide o tvrdený nedostatok
zrozumiteľnosti a určitosti, zrozumiteľnosť je požiadavka na jazykový prejav, ktorým je právny úkon
uskutočnený a určitosť sa hodnotí podľa obsahovej stránky úkonu. Právny úkon je nezrozumiteľný,
pokiaľ je po jazykovej (výrazovej) stránke nejasne vyjadrený obsah právneho úkonu a touto vadou
dotknuté ustanovenie netrpí, pretože je po jazykovej stránke zrozumiteľné. Čo sa týka určitosti, jedná
sa o obsahovú stránku a ustanovenie je podľa názoru žalobcu dosť určité, keďže obsahuje definíciu
porušenia povinnosti ktorú postihuje zmluvná pokuta a tiež definuje výšku zmluvnej pokuty. Chyba v
písaní, ktorá sa v článku vyskytla sťažuje len právnu kvalifikáciu dohodnutého nároku, nespôsobuje
však neplatnosť celého ustanovenia. Pokiaľ sa však jedná o právnu kvalifikáciu, žalobca vyslovil názor,
že táto je vecou súdu. Právnu kvalifikáciu nároku žalobcu má vykonať súd, názor sporových strán
konania nie je pre súd záväzný. Žalobca tiež dodal, že žalovaný nikdy predtým nenapadol platnosť
ustanovenia. V korešpondencii, ktorá bola reakciou na uplatňovanie pohľadávky, žalovaný sa bránil tým,
že došlo k ústnej dohode o odpustení sankcií, nikdy ale nenamietal platnosť ustanovenia, až následne
v súdnom konaní, čo považuje žalobca za účelové. Žalobca nesúhlasil s alternatívnou interpretáciou
ustanovenia, ktorú využil žalovaný. Podľa názoru žalobcu, alternatívny výklad sa umožňuje len pri
právnej kvalifikácii a nie pri výklade skutkových okolností, tak ako to urobil žalovaný. Žalobca tiež
namietol, že by omyl vyvolal on ako predkladateľ návrhu zmluvy. Prvý návrh zmluvy o dielo predkladal
žalovaný, tento návrh bol následne upravovaný na základe pripomienok žalobcu a vzájomných rokovaní
oboch strán. Žalobca dodal, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že bol žalovaný uvedený do
omylu, nesie žalovaný a ten svoje tvrdenie týkajúce sa konania v omyle nepodložil žiadnym dôkazom.
K namietanej neplatnosti dotknutého ustanovenia ZOD pre omyl vo vôli konajúceho uviedol, že ide o



relatívnu neplatnosť podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ako i podľa § 267 Obchodného zákonníka.
Relatívnej neplatnosti sa musí osoba dotknutá touto neplatnosťou dovolať osobitným právnym úkonom
uskutočneným v premlčacej dobe. Podľa § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka plynie premlčacia doba
práva uskutočniť právny úkon odo dňa, kedy sa príslušný právny úkon mohol urobiť, t.j. v danom prípade
odo dňa účinnosti zmluvy o dielo č. 1253/2007 (04.10.2007). Keďže žalovaný sa dovoláva údajnej
neplatnosti ustanovenia čl. VII., ods. 7.4 ZOD až podaním zo dňa 03.04.2012, doručeným súdu dňa
05.04.2012 a žalobcovi až dňa 30.04.2012, žalobca jeho právo považoval za premlčané a uplatnil
námietku premlčania tohto práva. Následne žalobca vyčíslil presne spôsob, akým dospel k výpočtu
žalovanej sumy a svoj nárok už neuplatňoval ako zmluvnú pokutu. Právna kvalifikácia je vecou názoru
súdu a žalobca nárok nepomenúval ani ako zmluvná pokuta, ani ako úrok z omeškania s tým, že
ponechal na úvahu súdu, ako tento právne kvalifikuje.

8. Žalovaný namietal spôsob vyčíslenia nároku žalobcu. V zmysle čl. IV, bod 4.8 zmluvy žalobca nie je
oprávnený vypočítavať svoj nárok za deň, kedy bola relevantná suma pripísaná na účet žalobcu, nakoľko
v tento deň sa podľa čl. IV, bod 4.8 zmluvy považoval záväzok žalovaného za splnený. Ak bol záväzok
žalovaného v tento deň splnený, nemohol byť zároveň žalovaný v tento istý deň v omeškaní. Žalobca
si jednoznačne uplatňuje svoj nárok aj za deň, kedy už žalovaný svoju povinnosť splnil, čo je v rozpore
s dohodnutými zmluvnými podmienkami.

9. Ohľadne námietky neoprávnene uplatnenej sankcie za omeškanie aj v deň, kedy bola suma pripísaná
na účet oprávneného, žalobca tento výklad dotknutého článku ZOD odmietol. Podľa žalobcu ide o
účelový výklad predmetného ustanovenia čl. IV bod 4.8 zmluvy. Úpravu je potrebné chápať v spojení s
ustanovením § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní riadne
a včas.". To znamená, že záväzok žalovaného by bol splnený, len keby bol uhradený v lehote splatnosti,
a nie až nasledovný deň, resp. v ďalších dňoch, t.j. po lehote splatnosti, keď už bol žalovaný v omeškaní s
jeho splnením, čo zakladá nárok veriteľa na sankciu z omeškania. Ustanovenie čl. IV., bod 4.8 zmluvy je
totožné s ustanovením § 339 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého peňažný záväzok platený
prostredníctvom banky je splnený pripísaním sumy peňažného záväzku na účet veriteľa v jeho banke.
Pokiaľ je suma pripísaná na účet až po lehote splatnosti, čo i len jeden deň, záväzok nie je splatený riadne
a včas a teda vzniká veriteľovi nárok z omeškania aj za tento jeden deň. K požiadavke právnej kvalifikácie
nároku, ktorej nedostatok vytýkal žalovaný, argumentoval úpravou povinných náležitostí žaloby § 79
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Právna kvalifikácia uplatneného nároku medzi náležitosťami nie
je. Je vecou súdu rozhodnúť ako právne kvalifikuje nárok a to aj v prípade že tak spraví žalobca, hoci
nesprávne. Povinnosťou žalobcu je skutkovo vymedziť svoj nárok a preukázať svoje tvrdenia, aby bolo
nesporné čoho sa domáha, voči komu a v akej výške. Názor o tom, že právna kvalifikácia je vecou
súdu, žalobca podporil judikatúrou Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/196/2009, ktorá vo veci právnej
kvalifikácie odkazuje na použitie zásady „iura novit curia“, teda práva pozná súd a uvádza, že účastníci
nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je
vecou súdu. Účastníci majú uviesť rozhodné skutočnosti, aby súd mal možnosť rozhodnúť, či im nárok
patrí, alebo nie. Žalobca podporil svoj postoj tiež Českou rozhodovacou praxou zhodného názoru a to
Uznesenie NS ČR sp. zn. 28Cdo 3130/2008.

10. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie na základe prednesov a písomných vyjadrení sporových
strán, ako aj pomocou listinných dôkazov predložených žalobcom. Z vykonaných dôkazov súd prvej
inštancie mal za preukázané že sporové strany sú obe obchodnými subjektmi a na ich vzťah aplikoval
príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej ako „ObZ“). Súd prvej inštancie na spor aplikoval
jednak všeobecné ustanovenia ObZ upravujúce záväzkové vzťahy medzi obchodnými subjektmi a
ustanovenia, ktoré riešia formu záväzkov, konkrétne ust. § 272 ods. 1 a 2 ObZ, ktoré uvádza (1) že
„zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň
jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme;
(2)ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán
v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.“ Súd prvej inštancie vec posúdil
aj s využitím ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o dielo, keďže uzatvorenie a
povaha tejto zmluvy medzi účastníkmi sporná nebola. Medzi sporovými stranami tiež nebolo sporné,
že zo strany žalobcu došlo k vykonaniu diela. Žalovaný nenamietal prevzatie diela, avšak mal za to, že
splnil dlh riadne a včas. Žalovaný popieral nárok žalobcu z alternatívnych dôvodov a to jednak, že tvrdil
vzdanie sa práva žalobcu na sankcie spojené s omeškaním, za druhé považoval dotknutý „sankčný“



článok za neplatný pre rozpor s § 37 OZ a za tretie považoval tento článok za neplatný podľa § 49a OZ
pre omyl na strane žalovaného.

11. V konaní bol sporný výklad a platnosť ustanovenia čl. VII bod 7. 4 ZOD a preto sa súd prvej inštancie
zameral na skúmanie, či je možné tento dotknutý článok považovať za platný. Pri rozhodovaní súd využil
dikciu Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch a požiadaviek na ich platnosť, konkrétne § 37 a § 49a
OZ. Ustanovenie článku VII., ods. 7.4 ZOD obsahuje dve vety, ktoré sú vo vzájomnom rozpore týkajúcom
sa použitých pojmov, t.j. úrok z omeškania a zmluvná pokuta. Podľa názoru súdu prvej inštancie vyššie
uvedený rozpor v pojmoch použitých vo dvoch vetách, nespôsobuje neplatnosť, nakoľko z obsahu a
jazykového vyjadrenia prvej vety tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán,
smerujúci k dohode o výške úroku z omeškania. Súd prvej inštancie teda toto ustanovenie z hľadiska
určitosti a zrozumiteľnosti posúdil ako platné. Ďalej súd riešil tvrdený omyl, ako dôvod neplatnosti
dotknutého článku ZOD. Námietku žalovaného týkajúcu sa konania žalovaného v omyle, súd vyhodnotil
ako nepreukázanú a neopodstatnenú, keďže žalovaný nepredložil súdu žiadne dôkazy preukazujúce
pravdivosť jeho tvrdení o tom, že návrh zmluvy o dielo predkladal žalobca a predložený návrh zmluvy o
dielo bol žalovaným bez ďalšieho akceptovaný. Išlo teda o neunesenie dôkazného bremena žalovaným
o existencii omylu. Čo sa týka tvrdenia, že sa žalobca zaviazal neuplatňovať voči žalovanému nároky
na majetkové sankcie v prípade jeho omeškania, dospel súd k jednoznačnému záveru, že žalovaný
žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal vzdanie sa tohto nároku. Takáto ústna dohoda by zároveň
nebola platná s poukazom na dojednanie zmluvných strán o potrebe riešenia každej zmeny ZOD vo
forme osobitného písomného dodatku. Súd prvej inštancie vyhodnotil námietku žalovaného týkajúcu sa
nesprávneho spôsobu výpočtu úroku z omeškania, resp. majetkovej sankcie zo strany žalobcu, ktorý
do počtu dní omeškania zahrnul aj dni, v ktorých došlo k pripísaniu peňažných súm na účet žalobcu.
Pre riadne a včasné splnenie peňažných záväzkov žalovaného voči žalobcovi bolo nevyhnutné, aby
peňažné sumy boli pripísané na účet žalobcu najneskôr v posledný deň dohodnutých lehôt splatnosti. Je
nesporné, že v prípade úhrad realizovaných žalovaným došlo k omeškaniu oproti dohodnutým lehotám
splatnosti, pričom podľa názoru súdu deň, v ktorom došlo k pripísaniu peňažných súm na účet žalobcu
je potrebné zahrnúť do doby omeškania, keďže ide o deň, v ktorom došlo ku právnej skutočnosti
zakladajúcej ukončenie omeškania žalovaného ako dlžníka. S poukazom na tieto argumenty, súd posúdil
nárok žalobcu na zaplatenie, ako sumu pozostávajúcu z dojednaného úroku z omeškania podľa čl. VII
bod 7.4 ZOD a tento nárok ako oprávnený priznal žalobcovi. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
svojich tvrdení jednak o vzdaní sa nároku žalobcom a tiež o neplatnosti sporného ustanovenia ZOD. Vo
veci trov konania konštatoval, že o trovách konania sa bude rozhodovať samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to s poukazom na § 141a ods. 3 O.s.p.

12. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie dňa 22.07.2015, dôvodiac odvolacími
dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., teda že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia. Nesprávne právne posúdenie videl žalovaný v závere o platnosti ustanovenia čl. VII bod
7.4 zmluvy o dielo. Podľa názoru žalovaného je toto ustanovenie neplatné pre jeho neurčitosť a
nezrozumiteľnosť, čo preukazuje aj fakt, že ani sám žalobca nevedel ako tento nárok právne definovať,
či ako zmluvnú pokutu, alebo ako úrok z omeškania. Ak aj dospel súd, že toto ustanovenie je platné,
neplatnosť spočíva vo vyvolanom omyle podľa § 49a OZ. Žalovaný tiež zotrval na názore o nesprávnom
výpočte sankcie, kedy žalobca započítal aj deň splnenia nároku. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a vrátiť na nové konanie.

13. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca s tým, že zopakoval argumentáciu prezentovanú počas
konania a to, že dotknuté ustanovenie ZOD je platné aj z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti. Žalobca tiež
zotrval v názore, že žalovaný nepreukázal existenciu omylu, čo správne súd prvej inštancie vyhodnotil
a trval na správnosti výpočtu úroku z omeškania. Žalobca žiadal rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

14. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu aj
žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho
súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 09.02.2017, teda už za
účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval
tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava
Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc
dátumom 01.07.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP.



15. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania,
rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli
splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska
iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalovaný v odvolaní uviedol. Pokiaľ ide o skutkový stav veci,
v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol
zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým
zisteniam. Zároveň získané skutkové zistenia boli súdom správne právne posúdené. Odvolací súd má
za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a
preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. O nároku na
náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 a ods. 1 CSP,
s tým že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej v súlade s § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, obsahu spisového materiálu a odvolania
žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil,
svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho
poukazuje.

17. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom
odvolateľa dodáva:

18. Pokiaľ sa jedná o tvrdené vzdanie sa nároku žalobcom ohľadne sankčných nárokov, či už sa jedná
o formu zmluvnej pokuty alebo úroku z omeškania, žalobca, aj súd prvej inštancie správne poukázali na
neunesenie dôkazného bremena o tomto tvrdení žalovaným. Teoreticky pokiaľ by žalovaný aj preukázal,
že došlo k vzdaniu sa práva na tieto nároky, tento právny úkon by bol neplatný z viacerých dôvodov.
Vzdanie sa práva ako spôsob zániku záväzku upravuje len Občiansky zákonník a je potrebné podporne
aplikovať úpravu § 574 a nasl. OZ na sporové strany. Podľa § 574 Občianskeho zákonníka, „(1) Veriteľ
sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí
uzavrieť písomne. (2) Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti,
je neplatná.“ Žalovaný uviedol, že právo ktorého sa mal žalobca vzdať bolo právom vyplývajúcim z
omeškania. Jeho vyjadrenie znelo tak, že žalobca sa mal vzdať vopred práv vyplývajúcich z omeškania,
keďže došlo k navýšeniu ceny za dielo, čo je v rozpore s vyššie cit. § 574 ods. 2 OZ. Zároveň neplatnosť
takejto dohody, pokiaľ k nej došlo na rokovaniach ústne, vyplýva aj z nedostatku obligatórnej písomnej
formy. Vzdanie sa nároku, ktorým sa žalovaný bránil by bolo zmenou zmluvy o dielo, ktorá mala písomnú
formu a teda na každú jej zmenu bolo potrebné písomné a obojstranné odsúhlasené dojednanie, ku
ktorému nedošlo. Písomná forma bola výslovne dojednaná zmluvnými stranami v čl. X bod 10.1 ZOD ako
obligatórna pre všetky jej zmeny a tiež vyplýva z ust. § 272 Obchodného zákonníka, podľa ktorého „(1)
Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň
jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. (2)
Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v
písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.“ Zmluva o dielo síce nemá predpísanú
obligatórne písomnú formu, ale vzhľadom k tomu že si ju sporové strany písomne uzatvorili, došlo ku
konkludentnej dohode o písomnej forme a preto akékoľvek dojednania mimo tejto formy treba považovať
za neplatné. Čo sa týka platnosti sporného článku VII bod 7.4 ZOD, odvolací súd sa plne stotožňuje
s výkladom žalobcu, ktorý správne poukázal na obsahovú a jazykovú stránku tohto ustanovenia. Po
jazykovej stránke je možné považovať toto ustanovenie ZOD za zrozumiteľné a pokiaľ ide o určitosť,
je daná výška sankcie a porušenie, na ktoré sa vzťahuje a teda o určitosti niet pochýb. Odvolací súd
sa stotožnil aj s právnou kvalifikáciou sankcie, ktorú súd prvej inštancie posúdil ako dojednaný úrok z
omeškania. Z viet ustanovenia článku VII bod 7.4 ZOD, ktoré sú vo vzájomnom rozpore, za zásadnú
je možné považovať vetu prvú, ktorá definuje výšku sankcie a definuje ju ako úrok z omeškania, preto
sa odvolací súd priklonil k tomu, že ide o úrok z omeškania. Podporu tohto názoru vidí aj v ostatných
ustanoveniach článku č. VII ZOD, menovite čl. 7.1 a 7.2, ktoré riešia zmluvnú pokutu a jej výšku určujú
pevnou sumou 5.000,- Sk za každý deň omeškania, čo evokuje, že zmluvné strany mienili zmluvnú
pokutu upraviť pevnou sumou a úrok z omeškania percentuálne. Odvolací súd tiež súhlasí s názorom



žalobcu, že náležitosťou žaloby žalobcu, ani podľa O.s.p., ani podľa aktuálneho Civilného sporového
poriadku, nie je právna kvalifikácia nároku, pretože táto úloha skutočne prislúcha súdu. Pokiaľ ide o
žalovaným namietanú relatívnu neplatnosť ustanovenia, odvolací súd sa plne stotožňuje s tvrdením
žalobcu. Omyl na strane žalovaného preukázaný nebol, žalovaný nijako toto tvrdenie nepreukázal. V
súlade s § 49a OZ, „Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.“ Nakoľko dôkazné bremeno v konaní
zaťažuje účastníka, na ktorého prospech má byť tvrdenie ktoré preukazuje, bolo na ťarchu žalovaného
preukázať že omyl bol vyvolaný žalobcom, alebo o tomto omyle musel vedieť, k čomu nedošlo. Zároveň
bolo potrebné stotožniť sa s argumentáciou o relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Účinky neplatnosti
právneho úkonu nastávajú od počiatku, ex tunc a dochádza k nim až vtedy keď sa strana tejto neplatnosti
úspešne dovolá. Toto právo podlieha premlčaniu, ako správne argumentoval žalobca. Žalovaný mal
možnosť dovolávať sa neplatnosti tohto ustanovenia počas plynutia všeobecnej premlčacej doby v trvaní
4 roky, keďže ide o obchodnoprávny vzťah. Je nesporné, že v súlade s §40a OZ, neplatnosť z dôvodu
omylu konajúcej osoby, spadá pod kategóriu relatívnej neplatnosti a tiež je nesporné, že právo dovolať
sa relatívnej neplatnosti sa premlčuje. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti, je možné označiť za právo na
uskutočnenie právneho úkonu a tu platí súlade s § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka, že premlčacia
doba plynie odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť. Vzhľadom k tomu, že ustanovenie, ktorého
neplatnosti sa žalovaný domáha, sa nachádzalo už v prvom prevedení zmluvy zo dňa 04.10.2007, mohol
sa relatívnej neplatnosti dotknutý zmluvný účastník dovolávať už momentom jej platného uzatvorenia.
Námietka premlčania žalobcu teda bola účinná, čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie.

19. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdiť ako vecne správny.

20. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č. 24Cb/270/2011-165 jednohlasne,
to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu, na pojednávaní dňa 09.02.2017.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný na 100 % a žalovaný neúspešný. Žalobcovi ako
strane v spore úspešnej v plnom rozsahu, patrí náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške trov konania bude rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 1 a 2 CSP, samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).