{"guid": "638dd6da-fcc5-48ad-8c3d-6f565ac9b8c0:45a36c04-dedf-4bf1-b82b-31ec05bac7e3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1212203526.1", "spisova_znacka": "4Cob/306/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/306/2015 z 8. 11. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. novembra 2017, sp. zn. 4Cob/306/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1212203526.1", "identifikacne_cislo": "1212203526", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Kornélia Harcsová", "sudca_id": 708, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kornelia-harcsova-708", "datum_vydania": "2017-11-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/45a36c04-dedf-4bf1-b82b-31ec05bac7e3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1212203526.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1212203526.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1212203526.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/306/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212203526
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1212203526.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s.,
Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, zast.: JUDr. Martin Jánský, advokát, Štúrova
13, 949 01 Nitra, proti žalovanému: CONAMIS TRADING TRANSPORT spol. s r.o., Krajná 86, 821
04 Bratislava, IČO: 31 359 256, zast.: JUDr. Zoltán Koreň, advokát, Hrnčiarska 2/A, 040 01 Košice,
o zaplatenie 24.630,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II č.k. 54 Cb/79/2012 - 370 zo dňa 21.04.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 54 Cb/79/2012 - 370 zo dňa
21.04.2015   p o t v r d z u j e .

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 24.630,53 eur s
9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.454,62 eur od 28.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 7.281,22
eur od 28.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 6.267,85 eur od 27.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 4.624,84
eur od 28.12.2011 do zaplatenia, a náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho
poplatku za návrh vo výške 1.477,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 2.987,11 eur.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia istiny 24.630,53 eur s príslušenstvom
titulom leasingových zmlúv, ako aj náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa
06.10.2008 uzavrel ako prenajímateľ so žalovaným ako leasingovým nájomcom leasingové zmluvu č.
LZC/08/02331, LZC/08/02332, LZC/08/02333, LZC/08/02334, na základe ktorých umožnil žalovanému
užívať za úhradu hnuteľné veci - nové nákladné vozidlá N. J. XXX R., s tým, že vlastníctvo k predmetu
leasingu podľa výberu žalovaného pri dodržaní všetkých podmienok uvedených v leasingových
zmluvách a vo Všeobecných zmluvných podmienkach finančného leasingu ČSOB Leasing, a.s. pre
dopravnú techniku prejde zo žalobcu na žalovaného. Žalobca poukazoval na to, že žalovaný si nesplácal
dohodnuté splátky riadne a včas, na základe čoho žalobca vypovedal leasingové zmluvy v súlade s čl.
4.4.1 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VZP) listom zo dňa 21.07.2011.

3. Žalovaný sa bránil tým, že nárok žalobcu nie je dôvodný, nakoľko neuviedol podstatnú skutočnosť o
tom, že predmet leasingu mal výrobnú vadu, pre ktorú žalovaný nemohol vozidlá riadne užívať a túto
vadu si u žalobcu uplatnil reklamáciou.

4. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel konajúci súd k záveru, že medzi stranami
boli v písomnej forme uzavreté 4 platné zmluvy v zmysle Obchodného zákonníka, a to leasingové



zmluvy. Na základe týchto leasingových zmlúv bol žalovaný povinný žalobcovi platiť leasingové splátky
v dojednanej výške a v súlade so splátkovým kalendárom, ktorý je súčasťou zmlúv. Žalobca riadne
plnil svoje zmluvné povinnosti prenajímateľa, avšak naproti tomu žalovaný neplnil riadne a včas svoje
zmluvné povinnosti nájomcu, v dôsledku čoho došlo zo strany žalovaného k predčasnému ukončeniu
zmluvného vzťahu a súčasne k vzniku nároku žalobcu na zaplatenie istiny 24.630,53 eur z titulu
finančného vyrovnania.

5. Vo vzťahu k zmluve č. LZF/08/02331  uviedol, že v dôsledku nezaplatenia splátky č. 32 až 34 vznikol
žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 6.454,62 eur, pričom súd vychádzal z toho, že nezaplatené splátky
predstavovali sumu 6.699,69 eur, ku ktorej pripočítal sumu vo výške 36.754,93 eur (náklady spojené s
predajom leasingu) a odpočítal sumu vo výške 37.000 eur (výťažok z predaja predmetu leasingu). Čo sa
týka zmluvy č. LZF/08/02332 dospel k záveru, že žalobcovi patrí suma 7.281,22 eur, ktorú určil tak, že
nezaplatené splátky zo strany žalovaného predstavovali sumu vo výške 7.290,89 eur, ku ktorej pripočítal
sumu vo výške 36.754,93 eur (náklady spojené s predajom predmetu leasingu), ku ktorej pripočítal sumu
vo výške 235,40 eur (zmluvnú pokutu uplatnenú podľa 2.5.3 VZP) a odpočítal sumu vo výške 37.000
eur (výťažok z predaja predmetu leasingu). Rovnako pri zmluve č. LZF/08/02334 uviedol, že žalobca
požadoval od žalovaného zaplatenie sumy vo výške 6.267,85 eur, ktorú určil tak, že nezaplatené splátky
zo strany žalovaného predstavovali sumu vo výške 7.290,89 eur, ku ktorej pripočítal sumu vo výške
36.876,96 (náklady spojené s predajom predmetu leasingu), ku ktorej pripočítal sumu vo výške 235,40
eur (zmluvnú pokutu uplatnenú podľa 2.5.3 VZP) a odpočítal sumu vo výške 37.900 (výťažok z predaja
predmetu leasingu). Napokon v súvislosti so zmluvou č. LZF/08/02333 ustálil, že žalobcovi vznikol nárok
na zaplatenie sumy 4.626,84 eur. Vychádzal pri výpočte z  nezaplatených splátok vo výške 7.290,89
eur, ku ktorej pripočítal sumu vo výške 35.000,55 eur (náklady spojené s predajom predmetu leasingu),
ku ktorej pripočítal sumu vo výške 235,40 eur (zmluvnú pokutu uplatnenú podľa 2.5.3 VZP) a odpočítal
sumu vo výške 37.000 eur (výťažok z predaja predmetu leasingu).

6. Ohľadom námietky žalovaného, že v čase, kedy vozidlá boli predmetom leasingových zmlúv, boli
nekvalitné, pričom otázku kvality riešil aj so žalobcom, a to v roku 2011, kedy bola vznesená požiadavka,
aby došlo k dohode o zníženie leasingových splátok, keďže predmet leasingu nebolo možné riadne
užívať, uviedol, že takáto obrana žalovaného neobstojí, i keď stretnutie za účelom zníženia leasingových
splátok zmluvné strany nepopreli. Poukázal na skutočnosť, že takáto situácia je výslovne upravená
v leasingových podmienkach, ktoré sú súčasťou uzatvorených  zmlúv. Podľa  týchto  je  stanovená
povinnosť žalovaného platiť leasingové splátky aj v čase, kedy nemohol predmet leasingu žalovaný
riadne užívať.

7. Žalovaný na pojednávaní predložil súdu 2 znalecké posudky, vypracované znaleckým stavom G.
M., Y.. N.. K.., K., Č. N. a znaleckou organizáciou P. E.. Súd nevykonal dôkaz, oboznámením sa
zo znaleckými posudkami. Skonštatoval, že znalecký posudok vypracovaný znaleckým ústavom G.
M. Y..N..K.., bol vypracovaný k ušlému zisku a nie k technickému stavu vozidiel, ako tvrdil žalovaný.
Znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou P. E., Y..N..K.. bol vypracovaný k technickému
stavu motora na súbore 18 vozidiel N. J.. Konajúci súd uviedol, že rozhodnutie o tom, ktoré z
navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie súdu a nie účastníka konania. Súd
prvej inštancie tento návrh žalovaného považoval za nadbytočný a nehospodárny, ako aj vzhľadom na
vykonané dokazovanie, keďže žalovaný podľa VZP, ktoré sú súčasťou jednotlivých uzatvorených zmlúv,
bol povinný platiť žalobcovi leasingové splátky, i keď predmet leasingu bol nespôsobilý na dohodnuté
užívanie.

8. Proti tomu rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom poukázal na to,
že žalovaný požiadal žalobcu o zníženie splátok z dôvodu závažných a opakujúcich sa vád na predmete
leasingu, ktorú požiadavku žalobca prevzal a v dôsledku tejto reklamácie prebehli medzi zástupcami
obidvoch strán rokovania, pričom sa smerovalo k tomu, aby k ukončeniu leasingu došlo bez uplatnenia si
nezaplatených splátok, resp. k zníženiu leasingových splátok vzhľadom na opakujúce sa vady vozidiel.
Tieto skutočnosti boli predmetom dokazovania. Ukončenie leasingového vzťahu nebolo svojvoľným
konaním žalovaného, ktoré by vyplývalo len z toho, aby zámerne bez zásadnejšej a objektívnej
skutočnosti neplnil zmluvné podmienky. To, že súd neprihliadol na tieto skutočnosti a považoval za
postačujúce odvolať sa na všeobecné podmienky v časti, že žalovaný bol povinný platiť leasingové
splátky aj v čase, kedy nemohol predmet leasingu používať, má oporu v zmluve, ale existuje aj princíp



určitej spravodlivosti.  Namietal, že súd nepovažoval za potrebné verifikovať tvrdenie žalovaného o
skutočne nespôsobilom stave predmetu leasingu znaleckým posudkom P. E., Y..N..K...

9. Poukázal na porušenie dobrých mravoch. Uviedol, že leasingové zmluvy sú v pozícii nemeniteľných
klauzúl a hoci sú veľmi často výhodné len pre prenajímateľa, formálna elegancia zmluvy a jej ustanovení
umožňujú nájomcovi, ktorý nemá dostatok finančných prostriedkov a svoje podnikateľské aktivity rieši
formou nájmu, buď prijať tieto podmienky alebo ich odmietnuť, a teda rezignovať na podnikanie. Mal za
to, že práve v odvolávaní sa na ustanovenia o dobrých mravoch a v širšom ponímaní aj s prihliadnutím
na ust. § 39 OZ, že zásadné a tvrdohlavé lipnutie na zmluve bez snahy pochopiť podstatu problému
nájomcu vrátane dôsledkov, ktoré nastali a ktoré mu zásadným spôsobom zabránili v následnom
riadnom podnikaní, bolo práve tým prvkom, ktorý princíp dobrých mravov poprel. Vzhľadom na uvedené
žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
- ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave.
Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania odvolací súd dospel k
záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

11. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. Z konania pred súdom  prvej inštancie i odvolacím súdom
iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty
nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

12. Účelom leasingovej zmluvy je umožniť leasingovému nájomcovi užívať predmet leasingu po
dojednanú dobu trvania leasingu za odplatu, pričom predmet leasingu je zo strany leasingového
prenajímateľa zakúpený len za týmto účelom podľa výberu leasingového nájomcu a prenajímateľ sa
zaväzuje po ukončení dojednanej doby trvania leasingu umožniť leasingovému nájomcovi odkúpiť
predmet leasingu za podmienok stanovených v leasingovej zmluve. Leasingová zmluva neexistuje ako
samostatný zmluvný typ ani v Občianskom, ani v Obchodnom zákonníku, spravidla ide o inominátnu
zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodnom zákonníku. Predmetná leasingová zmluva nepodlieha právnemu
režimu inej zmluvy, výslovne upravenej v Občianskom zákonníku alebo v Obchodnom zákonníku
a nie je ani zmiešanou zmluvou pozostávajúcou z typických občiansko-právnych alebo obchodno-
právnych zmlúv. Ako zmluva nepomenovaná sa riadi predovšetkým ustanoveniami leasingovej zmluvy
a všeobecnými ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na ust. § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje vznik záväzkov a možno ho
subsidiárne aplikovať aj na obchodné záväzkové vzťahy. V zmysle uvedeného ustanovenia na záväzky
vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky
im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

13. Žalovaný namietal, že nemohol predmet leasingu riadne užívať. Odvolací súd  poukazuje na to,
že ak by účastníci zmluvy nedojednali osobitné ustanovenie pre prípad plnenia splátok, ak predmet
leasingu nemožno riadne užívať, bolo by možné aplikovať ustanovenie § 673 Občianskeho zákonníka
ako ustanovenia, ktoré je v danom prípade obsahovo najbližšie k prejednávanej veci, a ktoré sa týka
nájomnej zmluvy. V zmysle uvedeného ustanovenia nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ
pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa
spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci. Leasingový vzťah medzi žalobcom a
žalovaným však vykazuje mnoho odlišností oproti úprave nájomnej zmluvy. Jedným z hlavných rozdielov
je aj skutočnosť, že žalovaný prenechal do užívania žalovaného vozidlá, ktoré žalovaný nadobudol do
vlastníctva na základe výberu žalobcu od dodávateľa. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmet leasingu
je zo strany leasingového prenajímateľa zakúpený len za týmto účelom.  Toto postavenie žalobcu si
vyžaduje takú úpravu vzťahov, ktorá bude chrániť jeho postavenie ako prenajímateľa, nakoľko predmet
leasingu žalobca nadobúda do vlastníctva na základe žiadosti žalovaného.

14. Účastníci zmluvy si preto dojednali podľa bodu 1.3.1 VZP, že leasingový nájomca nesie riziká výskytu
nedostatkov, zničenia, strát, odcudzenia a predčasného opotrebovania predmetu zmluvy, i keď na tom
nenesie vinu. V prípade, že takáto skutočnosť nastane, je leasingový nájomca povinný i naďalej platiť



leasingové splátky riadne, včas a v plnej výške, ak si leasingový prenajímateľ riadne a včas splnil svoje
záväzky na základe leasingovej zmluvy.

15. Žalovaný považoval takéto dojednanie za odporujúce dobrým mravom. Keďže Obchodný zákonník
neobsahuje osobitnú úpravu právnych úkonov v rámci obchodných záväzkových vzťahov, neplatnosť
právnych úkonov v týchto vzťahoch treba posudzovať podľa právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom
zákonníku (§ 34a nasl.) aj tu platí všeobecná právna úprava, že neplatným je právnym úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39
Občianskeho zákonníka). Pojem dobrých mravov zákon bližšie nevymedzuje, pôjde teda o individuálne
posúdenie obsahu alebo účelu právneho úkonu podľa konkrétnych okolností z hľadiska jeho rozporu
so základnými, v spoločnosti všeobecnej uznávanými a platnými morálnymi normami. Dobré mravy
možno vymedziť ako správanie obvyklé, poctivé a spravodlivé, zodpovedajúce základným, v spoločnosti
prevládajúcim morálnym zásadám. Aj v rámci obchodných vzťahov je neplatný právny úkon, ktorý je v
rozpore s dobrými mravmi vôbec. Pokiaľ teda pri robení právnych úkonov dôjde k rozporu s dobrými
mravmi, použije sa ust. § 39 Občianskeho zákonníka a dôsledkom bude neplatnosť (a to absolútna)
právneho úkonu.

16. V danom prípade má odvolací súd za to, že nejde o takýto rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný vstúpil
do právneho vzťahu so žalobcom na základe svojho slobodného rozhodnutia za vopred stanovených
podmienok, ktoré boli upravené v leasingových zmluvách a vo všeobecných obchodných podmienkach.
Skutočnosť, že si žalovaný neuvedomil dôsledky takejto úpravy právneho vzťahu, nemožno pripisovať na
ťarchu žalobcu. Práva a povinnosti zmluvných strán boli jednoznačne definované. Nebolo preukázané,
že by konanie, ktoré bolo predmetnou námietkou napádané, bolo konaním a správaním nepoctivým,
neobvyklým, nezodpovedajúcim základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám.

17. Podľa bodu 1.4.1. VZP žalovaný deklaroval, že predmet leasingu i jeho dodávateľa zvolil sám a
podpisom Protokolu o prevzatí predmetu zmluvy prehlasuje, že je s predmetom leasingu, jeho súčasťami
a príslušenstvom, ako aj so záručnými, prevádzkovými a servisnými podmienkami dodávateľa predmetu
leasingu oboznámený. Žalobca neručí za žiadnu vlastnosť alebo spôsobilosť predmetu leasingu.

18. Podľa bodu 1.4.3. VZP  na základe a v súlade s leasingovou zmluvou a kúpnou zmluvou je leasingový
nájomca povinný menom (v zastúpení) prenajímateľa uplatniť na svoje náklady všetky práva vyplývajúce
zo záručných a servisných podmienok priamo u dodávateľa predmetu leasingu.

19. Na základe uvedeného žalobca podpisom zmluvy postúpil na žalovaného právo uplatňovať na
vlastné náklady práva zo zodpovednosti za vady predmetu leasingu. Žalovaný sa tak s nárokmi zo
zodpovednosti za vady mal obrátiť priamo na dodávateľa, ktorý nesie následky, v prípade nemožnosti
riadneho užívania predmetu leasingu. Odvolací súd má za to, že práve v rozpore s dobrými mravmi
by bolo dojednanie, ktoré by oprávňovalo žalovaného neplniť svoju povinnosť riadne splácať všetky
záväzky vyplývajúce z leasingovej zmluvy v situácii, keď žalobca nadobúda vlastnícke právo k predmetu
leasingu za účelom jeho financovania v prospech žalovaného, ktorý si tento predmet sám vybral od
dodávateľa.

20. Žalovaný bol so všetkými zmluvnými podmienkami oboznámený, slobodne ich prijal. Odvolací
súd zdôrazňuje, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorého predmetom je dlhodobý nájom
vozidla, je založený inominátnou zmluvou podľa § 269 ods. 2 ObZ, a preto sa práva a povinnosti
účastníkov spravujú hlavne ustanoveniami leasingovej zmluvy. Obchodný zákonník je postavený na
zásade zmluvnej voľnosti v súkromnoprávnych vzťahoch, čo znamená, že strany môžu právne vzťahy
vzájomne upraviť dohodou tak, ako to zodpovedá ich potrebám vôli, a to odchýlne od právnej úpravy,
pokiaľ to právny predpis nezakazuje, alebo pokiaľ z povahy určitého ustanovenia nevyplýva, že sa od
nej odchýliť nemožno.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil ako vecne správny.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu
žiadne nevznikli.



23. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

O dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "54Cb/79/2012", "guid": "a51939bf-4c93-41c3-8b1f-62c6f5d3d09f:ddaf7fbe-527d-4269-a281-b6a9c5756216", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}