Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 18CoE/527/2016 z 30. 5. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. mája 2017, sp. zn. 18CoE/527/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1212208327.1 Krajský súd Bratislava | 18CoE/527/2016 | ECLI:SK:KSBA:2017:1212208327.1 | 2017-05-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, CSP, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8c2afc90-7611-4f26-a6da-cae6111522c1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1212208327.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/527/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212208327
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1212208327.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Borisa Tótha a členov JUDr. Beáty
Trandžíkovej a JUDr. Eugena Palášthyho, v exekučnej veci oprávneného: Denali s.r.o., Malženická
cesta č. 6981/3, 917 01 Trnava, IČO: 36 280 836, zastúpeného: JUDr. Darina Kurňavová, advokátka,
Kapitulská č. 5, 917 01 Trnava, proti povinnému: ARWEN, spol. s.r.o., Vrútocká č. 46, 821 04 Bratislava,
IČO: 35 783 761, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 4.276,46 Eur istiny s príslušenstvom
pozostávajúcim z úroku z omeškania vo výške 13,75% ročne zo sumy 727,96 Eur od 24.09.2009 do
zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 5.236,- Eur od 19.12.2009 do 26.01.2010, zo sumy 2.038,- Eur
od 27.01.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.510,50 Eur od 30.12.2009 do 03.02.2010, zo sumy 1.510,50 Eur
od 04.02.2010 do zaplatenia, trov pôvodného konania vo výške 1.090,35 Eur, trov exekučného konania
a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Roman Liščák, so sídlom Exekútorského úradu
Nám. sv. Michala č. 5, 920 01 Hlohovec, IČO: 34 028 340, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava II, č.k. 0Er/708/2012-13 zo dňa 31.07.2013, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd, uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 0Er/708/2012-13 zo dňa 31.07.2013 z r u
š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie, v osobe vyššieho súdneho úradníka, a) zastavil exekúciu
podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej len „EP“) s tým odôvodnením,
že súdny exekútor predložil exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného, ktorý exekučný súd bez ďalšieho akceptoval. b) Oprávneného zaviazal k povinnosti zaplatiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 135,78 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
opierajúc sa o § 203 ods. 2 EP. c) O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) zákona
NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie považuje za
nepreskúmateľné, keďže nie je žiadnym relevantným spôsobom preukázané, aké úkony od podania
návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor vykonal v súvislosti so zisťovaním majetku povinného,
či v peňažných ústavoch alebo iným spôsobom. K rozhodnutiu o trovách exekúcie odvolateľ uviedol, že
táto suma je nepreskúmateľná aj napriek tomu, že v napadnutom uznesení sú uvedené úkony - tieto sú
však uvedené paušálne a nie sú jednoznačne špecifikované.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, nakoľko mu ho súd prvej inštancie nedoručil.

4. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka v exekučnom konaní, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2 EP).



Podaním odvolania uplatneného za účinnosti OSP, tak nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (§
374 ods. 4 OSP) a boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať
o veci v inštančnom postupe. Tieto podmienky, v zmysle § 470 ods. 2, 4 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej „CSP“), zostali zachované aj po 01.07.2016.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP) po preskúmaní obsahu
spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu
prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. So zreteľom na oprávneným
tvrdený dôvod odvolania sa odvolací súd osobitne zameral na otázku, či nedostatočným skutkovým
zistením majúcim za následok zaujatie predčasného právneho záveru nebola súdom prvej inštancie
odňatá oprávnenému možnosť pred ním konať (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP).

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v predmetnej veci sa oprávnený domáha vymoženia uloženej
povinnosti povinného vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Bratislava II. č.k. 25Cb/268/2010-85 zo
dňa 24.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.03.2012 a vykonateľnosť dňom 20.03.2012. V
zmysle tohto rozhodnutia bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 4.276,46 EUR
spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,75% ročne zo sumy 727,96 EUR od 24.09.2009 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 5.236,- EUR od 19.12.2009 do 26.01.2010, zo sumy 2.038,- EUR od
27.01.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.510,50 EUR od 30.12.2009 do 03.02.2010, zo sumy 1.510,50 EUR
od 04.02.2010 do zaplatenia, ako aj trovy konania k rukám právnej zástupkyne oprávneného v sume
1.090,35 EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

7. Dňa 19.04.2013 poverený súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti a zároveň
si uplatnil a vyčíslil trovy exekúcie. Z prezenčnej pečiatky súdu (č.l. 12) je zrejmé, že k tomuto podnetu
pripojil i svoj exekučný spis. Z predloženého podnetu nie je zrejmý postup súdneho exekútora, ani
vykonaný rozsah šetrenia majetkových pomerov povinného a tento nie je zrejmý ani z napadnutého
rozhodnutia exekučného súdu. Naopak, z vyúčtovaných trov exekúcie vyplýva, že súdny exekútor
si uplatňuje trovy spojené so zisťovaním majetku povinného len cez Sociálnu poisťovňu a Okresný
dopravný inšpektorát. Účty v bankách súdny exekútor nezisťoval, ale sa priamo na banky obracal cez
doručované príkazy na začatie exekúcie. Teda zo súdneho rozhodnutia, ale ani z podkladov súdneho
exekútora nie je zrejmý rozsah šetrenia majetkových pomerov povinného, ktorý by odôvodňoval záver o
jeho nemajetnosti a z tohto pohľadu zastavenie exekúcie pre nedostatok majetku na strane povinného je
nepreukázané a predčasné, vedúce k zabráneniu oprávnenému v realizácii priznaného mu práva pred
súdom.

8. Predmetnému dôvodu odvolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ znemožnenie uskutočnenia
procesných práv pred súdom (v súdnom konaní), 2/ to, že k znemožneniu uskutočnenia účastníkovi
patriacich práv došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ znemožnenie uskutočňovania procesných práv
sa deje voči (strane sporu) účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v
žiadnom zo svojich ustanovení pojem znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva
nešpecifikuje, pod týmto pojmom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý
znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných
mu Civilným sporovým poriadkom, resp. Exekučným poriadkom, na zabezpečenie svojich práv a
oprávnených záujmov.

9. O vadu, ktorá je z hľadiska § 389 ods. 1 písm. b) CSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto
postupom odňal strane/účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, že odvolateľ oprávnene vo svojom odvolaní vytýka,
že uznesenie exekučného súdu je zmätočné.

10. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že
každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.



10.1. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa
jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom.

10.2. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

10.3. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).

10.4. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými
zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. US 85/06).

11. Zmyslom práva na súdnu ochranu (jej nedielnou súčasťou je i exekučné konanie) je umožniť
každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická
alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania
so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď
nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. US 14/2001, z 13. novembra 2002
II. US 132/02, III. US 171/2006 z 5. apríla 2007).

12. Podľa § 9a ods. 1 až 4 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú.

Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie,
námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.

Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Podľa § 9b ods. 4, 5 EP, v konaní podľa tohto zákona môže súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré
účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci.

V konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku.

Podľa § 220 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v



takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

13. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

13.1. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť
svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

14. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i odôvodnenie uznesenia exekučného súdu
musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia.
Exekučný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

14.1. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (§ 220 ods.
2, 3 v spojení s § 234 ods. 2 CSP) je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu
obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má
byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj
v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia uznesenia predovšetkým je preukázať
správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté uznesenie
exekučného súdu nespĺňa.

15. V predmetnej veci prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, na základe
akých zistení dospel k posudzovaniu majetkovej úrovne povinného ako nedostatočnej, neuviedol aké
zistenia pre zaujatie takéhoto hodnotenia vykonal a s akým výsledkom. Z vyúčtovania trov exekúcie
predloženého súdnym exekútorom žiadne zisťovanie v tomto smere nevyplýva, skôr svedčí v jeho
neexistenciu. Z takéhoto odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, ako dospel exekučný súd k
uvedenému záveru a akými úvahami sa pri svojom rozhodnutí riadil. Takého odôvodnenie uznesenia
exekučného súdu nezodpovedá požiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Úlohou exekučného súdu bude v ďalšom konaní návrh exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného tento návrh riadne preskúmať.

16. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia
prvostupňového súdu je nepreskúmateľné a zmätočné, majúce za následok porušenie práva odvolateľa
na spravodlivé súdne konanie a odňatie možnosti odvolateľa konať pred súdom preto odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP, zrušil a vec
mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP, vrátil na ďalšie konanie.

17. Keďže odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozhodne
o náhrade trov i odvolacieho konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( §
447 písm. d/, e/ CSP).