Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/315/2016 z 27. 9. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. septembra 2017, sp. zn. 10Co/315/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1212215011.4 Krajský súd Bratislava | 10Co/315/2016 | ECLI:SK:KSBA:2017:1212215011.4 | 2017-09-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Dedičské právo Citované ustanovenia: § 460 OZ, § 34 ods. 2 OZ, § 628 ods. 1 OZ, § 34 ods. 1 OZ, § 628 ods. 2 OZ, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c05d6167-b773-4bcf-b499-96594c60393d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1212215011.4 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/315/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212215011
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1212215011.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: B. Y.,
G.. XX. XX. XXXX, K. V. Č.. XXX, C. I. - Š., Č. P., proti žalovaným: X/ P. Y., G.. XX. XX.XXXX, K. J.
F.. Č.. XXX/XX, G. V., X/ P. Y., G.. XX. XX. XXXX, K. J. F.. Č.. XXX/XX, G. V., X/ M. E., G.. XX. XX.
XXXX, K. I. F.. Č.. XX, G. V., X/ Q. Y., G.. XX. XX. XXXX, K. J. F.. Č.. XXX/XX, G. V., žalovaní 1/ až
4/ zastúpení advokátom: JUDr. Jozef Pojdák, Mokráň Záhoň č. 2, Bratislava, o určenie, že vec patrí do
dedičstva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15. júna 2016, č.
k. 51C/124/2012 - 300, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ až 4/ p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí tretím) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal
určenia, že kúpna cena vo výške 68. 000 eur z predaja nehnuteľností, bytu Č.. X G. A. na X. O.., Z. Č..
X, K. V. A.. Č.. XXXX, druh stavby: bytový dom, popis stavby: I. X, I. X, I. X, postaveného na pozemkoch
parcely registra "., „., G., O.. Č.. XXXXX/X, O.. Č.. XXXXX/X Q. O.. Č.. XXXXX/X Z. K., spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu A.. Č.. XXXX, postaveného
na pozemkoch O.. P.. "., „., G., O.. Č.. XXXXX/X, O.. Č.. XXXXX/X, O.. Č.. XXXXX/X, popis stavby: I.
X, I. X, I. X, Z. Z. XXXX/XXXXXX a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXXX k pozemkom: O..
Č.. XXXXX/X U. Z. XXX M.X, O.. P.. "., „., G., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok O..
Č.. XXXXX/X U. Z. XXX M.X, O. P.. "., „., G., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísané v
katastri nehnuteľností na Okresnom úrade v Bratislave, odbor katastrálny, Správe katastra pre Hlavné
mesto SR Bratislavu, okres Bratislava II, U. K. - M.. Č.. P., C.. Ú.. E., na L. Č.. XXXX O. O.. Č.. XX, je
súčasťou dedičstva po nebohej Q. Y.O., J.. XX. XX. XXXX, naposledy bytom I. X, K.. Svoje rozhodnutie
odôvodnil právne ust. § 37 ods. 1, 2, § 118 ods. 1, § 460, § 628 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a
vecne tým, že z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 14. októbra 2015, č. k. 2Co/31/2015
- 238 (správne uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. novembra 2015, č. k. 2Co/31/2015
- 258, pozn. odvolacieho súdu), ktorého právnym názorom bol viazaný vyplýva, že darovaciu zmluvu
uzavretú medzi Y. Y. a poručiteľkou, ako zmluvu, ktorá sa môže uskutočniť čisto konsenzuálne, teda
dohodou, podľa ktorej strana sľubuje druhej niečo poskytnúť a táto sľub prijíma, na základe ktorej
mala poručiteľka darovať Y. Y. (A.Z. Y., pozn. odvolacieho súdu) sumu 50. 000 eur, treba považovať
za platnú, nakoľko poručiteľka mala záujem nehnuteľnosť v jej výlučnom vlastníctve predať a za týmto
účelom aj dňa 19. 12. 2011 udelila splnomocnenie Y. Y.L., aby v jej mene konal a zastupoval ju vo



všetkých právnych úkonoch, ktoré sa predaja nehnuteľností týkali, pričom dňa 24. 01. 2012 mala už
byť podpísaná sprostredkovateľská zmluva a dňa 16. 02. 2012 uzavrela poručiteľka ako záujemca o
predaj, so záujemcom o kúpu M.. Q. I., Zmluvu o zložení finančnej čiastky, keď z čl. II bod 1 (Podstatné
náležitosti kúpnej zmluvy) vyplýva, že sa účastníci zmluvy zaväzujú uzavrieť medzi sebou kúpnu zmluvu
k danej nehnuteľnosti do 31. 03. 2012 s tým, že kúpna cena bude uhradená tak, že prvá časť kúpnej
ceny vo výške 2. 000 eur bude záujemcovi o predaj vyplatená z depozitu uschovávateľa pri podpise
kúpnej zmluvy a druhá časť vo výške 66. 000 eur bude vinkulovaná na účte záujemcu o kúpu v prospech
účtu záujemcu o predaj a bude uvoľnená na jeho, v zmluve špecifikovaný účet. Súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí uviedol, že za dôvod neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy nemožno (v
intenciách záväzného právneho názoru odvolacieho súdu) považovať ani skutočnosť, že poručiteľka v
čase uzavretia darovacej zmluvy so žalovaným (Y. Y.Ü., ktorý zomrel dňa 01. 12. 2015 a jeho právni
nástupcovia sú žalovaní 1/ až 4/, pozn. odvolacieho súdu) nedisponovala s finančnou sumou, ktorú sa
rozhodla (pôvodnému) žalovanému darovať, nakoľko z uzavretej darovacej zmluvy jednoznačne vyplýva
jej záväzok odovzdať časť kúpnej ceny, ktorú mala získať z predaja bytu v jej výlučnom vlastníctve,
na základe uzavretej kúpnej zmluvy uzavretej s konkretizovaným záujemcom (M.. Q. I.), ktorá bude
výsledkom sprostredkovania vyplývajúceho zo Zmluvy o zložení finančnej čiastky, uzavretej ešte dňa
16. 02. 2012. Poukázal na skutočnosť, že nakoľko poručiteľka Q. Y., spornú časť kúpnej ceny vo
výške 50. 000 eur z predaja daných nehnuteľností ešte za života platnou darovacou zmluvou darovala
žalovanému, nemohla sa stať súčasťou dedičstva po nej, ako nedôvodne v konaní argumentoval žalobca
s tým, že vo vzťahu k časti kúpnej ceny vo výške 16. 000 eur uviedol, že táto časť kúpnej ceny bola
zahrnutá do dedičstva po poručiteľke Q. Y., keď dedičské konanie po poručiteľke Q. Y. je vedené pod
sp. zn.: 38D/243/2012, D not 33/2012, v ktorom boli do dedičstva zahrnuté peňažné prostriedky, ktoré
sa nachádzali na účte poručiteľky ku dňu jej smrti vo výške 16. 000 eur (skutočnosť, ktorá nebola medzi
účastníkmi sporná), preto na určení, že táto časť kúpnej ceny patrí do dedičstva po poručiteľke Q. Y.L.,
nemá žalobca naliehavý právny záujem, nakoľko táto časť kúpnej ceny do dedičstva patrí. K časti kúpnej
ceny vo výške 2. 000 eur súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že táto
bola uhradená ako odmena za sprostredkovanie spol. FIDUCIA reality, spol. r.o. (zrejme s. r. o., pozn.
odvolacieho súdu) v zmysle Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 24. 01. 2012, teda vzhľadom na to, že na jej
zaplatenie sa zaviazala poručiteľka ešte počas svojho života a tento záväzok prešiel na jej dedičov, ktorí
po jej smrti vstúpili do právneho postavenia poručiteľky, nemôže byť ani táto časť kúpnej ceny súčasťou
dedičstva po poručiteľke Q. Y.. Prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti žalobcu odôvodnil súd
prvej inštancie právne ust. § 101 ods. 2, § 119 ods. 2 O. s. p. a vecne tým, že žalobca, ktorý predvolanie
na pojednávanie nariadené na deň 15. 06. 2016 prevzal dňa 05. 05. 2016, svoju neúčasť ospravedlnil v
deň pojednávania 15. 06. 2016 o 8.10 hod. telefonicky zo zdravotných dôvodov, avšak ospravedlnenie
nespĺňalo náležitosti žiadosti o odročenie pojednávania, z dôvodu ktorého na odročenie pojednávania
neboli splnené zákonné podmienky. Uviedol, že naopak boli splnené predpoklady na prejednanie veci
v jeho neprítomnosti aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní s odročením pojednávania nesúhlasili a
žiadali vo veci rozhodnúť s tým, že prihliadol aj na argumentáciu žalovaných, ktorí žiadosť žalovaného o
odročenie pojednávania považovali za účelovú z dôvodu, že žalobca ich pred pojednávaním (v pondelok)
telefonicky kontaktoval za účelom dohody, ktorá však bola neakceptovateľná a následne uviedol, že
vzhľadom na ukončenie jeho právneho zastupovania sa zúčastní tohto pojednávania osobne. Poukázal
na skutočnosť, že vzhľadom na doterajší priebeh konania nebol žalobca v žiadnom smere ukrátený na
svojich procesných právach, teda nebolo mu ani odňaté právo konať pred súdom a právo na spravodlivé
súdne konanie. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne
úspechom žalovaných v konaní, ktorým priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho
zastúpenia vo výške 6. 126, 11 eur, vychádzajúc pri stanovení základu tarifnej odmeny z hodnoty sporu
68. 000 eur, podľa § 10 ods. 1, 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a za jeden úkon právnej pomoci priznal odmenu
vo výške 559, 33 eur za úkony právnej služby (podľa § 13a ods. 1 písm. a/, b/, c/, § 16 ods. 3, § 18 ods.
3 vyhlášky), prevzatie a príprava veci dňa 09. 11. 2012 á 559, 33 eur, režijný paušál 7, 63 eur + 20 %
DPH, za účasť na pojednávaní dňa 16. 11. 2012 á 559, 33 eur, režijný paušál 7, 63 eur + 20 % DPH, za
účasť na pojednávaní dňa 06. 02. 2013 á 559, 33 eur, režijný paušál 7, 81 eur + 20 % DPH, účasť na
pojednávaní dňa 10. 04. 2013 á 559, 33 eur, režijný paušál 7, 81 eur + 20 % DPH, účasť na pojednávaní
dňa 15. 05. 2013 á 559, 33 eur, režijný paušál 7, 81 eur + 20 % DPH, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 12.
08. 2013 á 559, 33 eur, režijný paušál 7, 81 eur + 20 % DPH, účasť na pojednávaní dňa 15. 10. 2014
á 559, 33 eur, režijný paušál 8, 04 eur + 20 % DPH, odvolanie proti rozsudku zo dňa 12. 12. 2014 á
559, 33 eur, režijný paušál 8, 04 eur + 20 % DPH, účasť na pojednávaní dňa 15. 06. 2016 á 559, 33
eur, režijný paušál 8, 58 eur + 20 % DPH.



2.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, nakoľko neboli splnené predpoklady na prejednanie veci v jeho neprítomnosti, čím
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, v dôsledku čoho nemohol uplatniť konkrétne procesné
práva, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že dňa 15. 06. 2016 požiadal o odročenie
pojednávania, pričom predložil lekárske potvrdenie a napriek tomu súd prvej inštancie na tomto
pojednávaní napadnutým rozsudkom rozhodol, a preto konanie neprebehlo podľa zásad spravodlivého
procesu a v súlade s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktoré zaručujú právo na súdnu ochranu, zabezpečeného a vykonávaného aj jednotlivými ustanoveniami
Občianskeho súdneho poriadku (§ 41, § 123, § 115 O. s. p. a pod.), zmyslom ktorého je umožniť každému
reálny prístup k súdu.

3.

Žalovaní 1/ až 4/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že navrhujú napadnutý rozsudok
potvrdiť a zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov, ktoré im vznikli v odvolacom konaní. Nestotožnili
sa s tvrdením žalobcu, že mu bolo postupom súdu prvej inštancie odňaté právo na spravodlivý proces,
možnosť konať pred súdom a nebolo mu umožnené uplatniť konkrétne procesné práva, ktoré mu
priznáva Občiansky súdny poriadok, nakoľko zo zápisnice o pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený
napadnutý rozsudok vyplýva, že bola dodržaná zákonná päťdňová lehota pre účastníkov na prípravu na
pojednávanie, t. j. žalobca bol v dostatočnom predstihu informovaný o termíne konania pojednávania.
Poukázali na skutočnosť, že z úradného záznamu, ktorý bol spísaný v príslušnej spisovej kancelárii o
8:10 hod. v deň pojednávania a necelú hodinu pred jeho začiatkom vyplýva, že žalobca sa v tom čase
nachádzal v mieste trvalého pobytu s tým, že ak by mal záujem na svojej osobnej účasti, tak by sa
vzhľadom na vzdialenosť, do Bratislavy dostavil už deň pred pojednávaním, nakoľko v opačnom prípade
by bol nútený cestovať v nočných hodinách, a pokiaľ by bola srdcová indispozícia náhleho charakteru,
nachádzal by sa v rozhodnom čase v blízkosti miesta konania pojednávania. Uviedli, že pokiaľ by
zhoršenie zdravotného stavu žalobcu nebolo náhleho charakteru, mal možnosť o tejto skutočnosti
informovať a požiadať o odročenie pojednávania už v deň predchádzajúci termínu pojednávania, a
preto žalobca konal účelovo a snažil sa zabrániť ukončeniu štyri roky trvajúceho súdneho konania a
oddialiť rozhodnutie súdu vo veci samej a zmariť pojednávanie svojou neúčasťou. Uviedli, že na danom
pojednávaní nebolo vykonávané žiadne ďalšie dokazovanie, neboli prednesené žiadne ďalšie vyjadrenia
účastníkov konania, ku ktorým by mal žalobca zaujať svoje stanovisko, nakoľko sa konalo v dôsledku
toho, že Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 19. novembra 2015, č. k. 2Co/31/2015 - 258 zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 15. októbra 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom
jednoznačne vyjadril svoj právny názor na predmet konania, ktorým sa prvoinštančný súd riadil a v
súlade s ním aj vo veci napadnutým rozsudkom rozhodol.

4.

Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 1/ až 4/ k jeho odvolaniu uviedol, že zásadne
nesúhlasí s ich tvrdením, že konal účelovo s úmyslom zabrániť ukončeniu súdneho sporu a oddialiť
rozhodnutie súdu vo veci samej, nakoľko je nepochybné, že jeho zdravotný stav mu neumožňoval
účasť na pojednávaní dňa 15. 06. 2016, keď dôvod oznámil bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o
ňom dozvedel. Uviedol, že tvrdenie žalovaných, že v prípade jeho záujmu na osobnej prítomnosti na
pojednávaní sa mal do K. dostaviť deň pred ním sú iba špekulácie, ktoré sú pre posúdenie postupu súdu
prvej inštancie, ktorý vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, čím mu odňal možnosť konať pred
súdom, úplne irelevantné.

5.



Žalovaní 1/ až 4/ v ďalšom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedli, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú
svojho vyjadreniu k jeho odvolaniu.

6.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. l C. s. p.
(zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval
to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. septembra 2017 podľa § 378 ods. 1
v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu
upovedomené zákonným spôsobom.

7.

Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie po zrušení v poradí jeho druhého rozsudku (rozsudok
zo dňa 15. októbra 2014, č. k. 51C/124/2012 - 221) uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa
19. novembra 2015, č. k. 2Co/31/2015 - 258) a po oznámení, že žalovaný Y. Y. J. V. XX. XX. XXXX
a po zistení jeho právnych nástupcov, nariadil pojednávanie na deň 15. 06. 2016, keď predvolanie
na dané pojednávanie doručil právnemu zástupcovi žalobcu (obchodná spoločnosť LEGAR ART, s. r.
o.) dňa 05. 05. 2016, ktorý dňa 02. 06. 2016 súdu prvej inštancie oznámil, že žalobcovi plnú moc na
zastupovanie v tomto konaní odvolal dňa 01. 06. 2016 a žalobca v deň nariadeného pojednávania o
8:10 hod. prvoinštančnému súdu oznámil, že svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 15. 06. 2016
ospravedlňuje zo zdravotných dôvodov a požiadal o odročenie pojednávania.

10.

Podľa § 6 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016, t. j. v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie napadnutým rozsudkom), v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi
konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné,
sa spoľahlivo zistili.

11.

Podľa § 18 veta tretia O. s. p., súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

12.

Podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

13.



Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

14.

Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou
zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon
nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a
všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby
mali dostatok času na prípravu (§ 115 ods. 2 O. s. p.). Je potom na účastníkovi, či svoje právo využije,
ale nie.

15.

Podľa § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

16.

Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva jednak zásada ústnosti súdneho konania, ktorá
je ťažiskom súdneho konania a zároveň povinnosť súdu riadne predvolať na pojednávanie všetkých
účastníkov konania. Ustanovenie, že účastníci majú v občianskom súdnom procese rovnaké postavenie
a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, je realizáciou zásady rovnosti
občanov, proklamované v čl. 20 Ústavy SR, ktorá platí tak v hmotnoprávnych vzťahoch, ako i v
procesnom postavení účastníkov. Táto zásada, pokiaľ ide o vyjadrenie k veci znamená, že súd nemôže
spravidla (pokiaľ zákon neustanoví výnimky) vydať rozhodnutie, kým nevypočul účastníkov, resp. pokiaľ
im neposkytol možnosť vyjadriť sa a zároveň znamená, že účastníci majú rovnaké procesné prostriedky
a rovnaké možnosti ich použitia. Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka treba posudzovať
vždy s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa
prejednávania právnej veci pred súdom je nezadateľným právom účastníka konania a to v každom štádiu
postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon
bližšie nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni súdu prejednať vec
v neprítomnosti účastníka.

17.

Odvolací súd sa s námietkami žalobcu, že postupom prvoinštančného súdu, ktorý vo veci rozhodol
napadnutým rozsudkom v jeho neprítomnosti na pojednávaní dňa 15. 06. 2016, mu bola odňatá možnosť
pred súdom konať nestotožnil, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že žalobca mal už od doručenia
predvolania na dané pojednávanie dňa 05. 05. 2016 vedomosť o tom, že dňa 15. 06. 2016 (t. j. viac
ako mesiac a pol) sa pojednávanie uskutoční, a preto pokiaľ svoju neprítomnosť ospravedlnil v deň
pojednávania, necelú hodinu pred jeho otvorením, správne postupoval súd prvej inštancie, keď na
jeho ospravedlnenie, že má zdravotné problémy - srdcovú indispozíciu neprihliadal, nakoľko dôležitosť
dôvodu, pre ktorý účastník konania žiada o odročenie pojednávania, je súd povinný posudzovať v
každom konkrétnom prípade individuálne, pričom jeho všeobecné ospravedlnenie zo zdravotných
dôvodov, za dôležitý dôvod aj podľa názoru odvolacieho súdu považovať nie je možné.

18.

Je nutné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry súdov choroba strany sporu, avšak preukázaná lekársky
uznanou práceneschopnosťou, je považovaná za dôležitý dôvod podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a iba
ak strana sporu požiada včas o odročenie pojednávania, treba prejednanie veci v jeho neprítomnosti
kvalifikovať ako odňatie možnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f) O. s. p., účinný do 30. 06.
2016 (R 31/1995).



19.

V posudzovanej veci je nesporné, že žalobca už v čase podania žaloby na súd prvej inštancie dňa
20. 06. 2012 mal trvalý pobyt evidovaný v Č. P., C. I., ktorá je vzdialená od K. XXX C. Q. XXX M.
z čoho vyplýva, že pokiaľ by žalobca mal skutočný záujem zúčastniť sa pojednávania na súde prvej
inštancie dňa 15. 06. 2016 (streda - pracovný deň), musel by sa v čase telefonického ospravedlnenia
o 8:10 hod. svojej neprítomnosti na pojednávaní nachádzať už v okolí Bratislavy, keďže pojednávanie
bolo nariadené na 9 hodinu ráno s tým, že z potvrdenia všeobecnej praktickej lekárky MUDr. Hany Ebel
Šroňkovej iba vyplýva, že bol dňa 15. 06. 2016 ošetrený pre zdravotné potiaže, avšak je nepochybné, že
napriek tvrdenému zhoršenému zdravotnému stavu, mu nebol vystavený doklad o dočasnej pracovnej
neschopnosti.

20.

Odvolací súd považuje zároveň za nutné uviesť, že ani žalobcom predložená kópia potvrdenia,
vystavená jeho praktickou lekárkou, nezodpovedá predpísanému a štandardnému potvrdeniu o účasti
na lekárskom ošetrení (vyšetrení), nakoľko je všeobecne známe, že na takomto potvrdení lekár uvádza,
okrem mena a priezviska pacienta, jeho dátum narodenia, adresu bydliska, dátum a čas vyšetrenia a
zároveň poskytuje aj informáciu, či bol pacient v sprievode rodinného príslušníka alebo nie, a napokon
pečiatku a podpis lekára, avšak z kópie potvrdenia, ktoré predložil žalobca je možné iba zistiť, že dňa
15. 06. 2016 bol žalobca, G.. XXXX, ošetrený, pričom na tejto kópii absentuje nielen čas vyšetrenia,
ale aj dátum, kedy bolo potvrdenie vydané a zároveň ďalšie identifikačné údaje o ošetrenom (dátum
narodenia, bydlisko).

21.

K potvrdeniu žalobcu predloženého v odvolacom konaní (č. l. 323 spisu) považuje odvolací súd za
potrebné uviesť, že sa na ňom nachádza kópia pečiatky ošetrujúcej lekárky a zároveň kópia jej podpisu
s tým, že je na ňom uvedený dátum vydania dňa 15. 06. 2016 z čoho vyplýva, že ošetrujúca lekárka mala
v deň nariadeného pojednávania vydať žalobcovi zrejme dve potvrdenia o jeho prítomnosti na ošetrení,
s rôznym textom, čo je nutné považovať za nanajvýš zarážajúce.

22.

Odhliadnuc od uvedených skutočností odvolací uvádza, že žalobca sa v priebehu prvoinštančného
konania zúčastnil jediného, a to prvého pojednávania dňa 16. 11. 2012, keď jeho neprítomnosť na ďalších
pojednávaniach v dňoch 10. 04. 2013, 15. 05. 2013 a 15. 10. 2014 vždy ospravedlnil jeho splnomocnený
právny zástupca, avšak právne relevantnou je zároveň skutočnosť, že na pojednávaní dňa 15. 06. 2016
súd prvej inštancie už žiadne dokazovanie nevykonával a ani dokazovanie nedopĺňal, keď iba oboznámil
dovtedajší priebeh konania a vo veci napadnutým rozsudkom rozhodol z čoho vyplýva, že žalobca nebol
ukrátený na žiadnych procesných právach, ktoré mu Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016
priznával, z dôvodu ktorého nebolo porušené ani právo na žalobcu na spravodlivý súdny proces.

23.

K odvolacím námietkam žalobcu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného
odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne
posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

24.



Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p., účinný do 30. 06. 2016) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite
odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

25.

Podľa § 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový
stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady
majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu,
ktorým žalobu žalobcu zamietol.

27.

V prejednávanej veci ide o v poradí tretí rozsudok súdu prvej inštancie, keď prvý rozsudok zo dňa
15. mája 2013, č. k. 51C/124/2012 - 135, ktorým žalobu žalobcu zamietol výlučne z dôvodu, že
kúpna cena, ktorej určenia, že patrí do dedičstva po poručiteľke sa domáhal, nie je spôsobilým
predmetom občianskoprávnych vzťahov, a preto za nadbytočné považoval zaoberať sa podrobnejšie
inými skutočnosťami a s nimi súvisiacimi právnymi otázkami, zrušil odvolací súd uznesením zo dňa 23.
apríla 2014, č. k. 2Co/422/2013 - 186 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu jeho
nepreskúmateľnosti, ako aj z dôvodu, že v ňom úplne absentovalo posúdenie a náležité zhodnotenie
zisteného skutkového stavu veci podľa zákonných ustanovení, ktoré prvoinštančný súd na posudzovanú
vec aplikoval s tým, že v poradí druhý rozsudok zo dňa 15. októbra 2014, č. k. 51C/124/2012 - 221,
ktorým žalobe vyhovel a určil, že kúpna cena z predaja nehnuteľnosti: K. Č.. X G.V. A. na X. O.., Z. Č..
X, K. V. A.. Č.. XXXX, druh stavby: bytový dom, popis stavby: I. X, I. X, I. X, postaveného na pozemkoch
parcely registra "., „., G., O.. Č.. XXXXX/X, O.. Č.. XXXXX/X Q. O.. Č.. XXXXX/X Z. K., spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu A.. Č.. XXXX, O. na O. O..
P.. "., „.C., G., O.. Č.. XXXXX/X, O.. Č.. XXXXX/X, O.. Č.. XXXXX/X, popis stavby: I. X, I.R. X, I. X, Z.
Z. XXXX/XXXXXX a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXXX C. O.: O.. Č.. XXXXX/X U. Z.
XXX M.X, O.. P.. "., „., G., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok O.. Č.. XXXXX/X U. Z.
XXX M.X, O. P.. "., „., G., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísané v katastri nehnuteľností
na Okresnom úrade v Bratislave, odbor katastrálny, Správe katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu,
U. K. T., U. K. - M.. Č.. P., C.. Ú.. E., na L. Č.. XXXX O. O.. Č.. XX, vo výške 68. 000 eur, je súčasťou
dedičstva po nebohej Q. Y., G.. XX. XX. XXXX, J. XX. XX. XXXX, G. K. I.R. X, XXX XX K., odvolací
súd opätovne zrušil uznesením zo dňa 19. novembra 2015, č. k. 2Co/31/2015 - 258 z dôvodu, že
súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že darovacia zmluva uzavretá
medzi Q. Y., C. J. V. XX. XX. XXXX a žalovaným (Y. Y., právnym predchodcom žalovaných 1/ až 4/) dňa
29. 02. 2012, predmetom ktorej bolo darovanie sumy 50. 000 eur žalovanému je absolútne neplatná,
nakoľko bola podpísaná skôr ako kúpna zmluva, ktorú poručiteľka uzavrela s kupujúcou M.. Q. I., keďže v
čase podpisu darovacej zmluvy nedisponovala vlastníckym právom k peňažným prostriedkom z predaja
nehnuteľností, a preto je suma 68. 000 eur súčasťou dedičstva po nej, pričom odvolací súd v zrušujúcom
uznesení vyslovil opačný záväzný právny názor, že nakoľko neplatnosť právneho úkonu predpokladá,
že ide o počiatočnú, objektívnu a trvalú nemožnosť plnenia, a to alebo právnu alebo fyzickú, ak je však
plnenie fakticky a právne možné, iná než dojednaná vlastnosť, či stav predmetu plnenia, nemá sama o
sebe za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu.



28.

Z uvedenej chronológie konania je nesporné, že súd prvej inštancie po zrušení v poradí jeho druhého
rozsudku, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, dospel v napadnutom rozsudku k správnemu
právnemu záveru, že poručiteľka Q.G. Y. uzavrela platnú darovaciu zmluvu, ktorou ešte za života
darovala právnemu predchodcovi žalovaných 1/ až 4/ spornú časť kúpnej ceny vo výške 50. 000 eur, z
dôvodu ktorého sa daná suma nemohla sa stať súčasťou dedičstva po poručiteľke.

29.

Odvolací súd na základe vyššie uvedeného preto dospel k záveru, že postup súdu prvej inštancie, ktorý
spor rozhodol na pojednávaní dňa 15. 06. 2016 v neprítomnosti žalobcu, nakoľko jeho ospravedlnenie
z neúčasti na ňom nespĺňalo náležitosti žiadosti o odročenie pojednávania bol správny a nedošlo ním k
odňatiu možnosti žalobcu pred súdom konať a ani mu nebolo znemožnené realizovať ďalšie procesné
práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznával za účelom ochrany jeho práv a oprávnených
záujmov a vzhľadom na to, že žalobca v odvolacom konaní neúspešne namietal odňatie jeho možnosti
pred súdom konať a na jeho odvolacie námietky nebolo možné v odvolacom konaní prihliadať, keď
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie spĺňa všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 C.
s. p., na ktoré aj odvolací súd v celom rozsahu poukazuje, tento rozsudok ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.

30.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262
ods. 2 C. s. p. tak, že žalovaným 1/ až 4/ úspešným v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov
konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak



a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).