Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/8/2016 z 24. 5. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. mája 2017, sp. zn. 3Co/8/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1213206226.1 Krajský súd Bratislava | 3Co/8/2016 | ECLI:SK:KSBA:2017:1213206226.1 | 2017-05-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 134 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/509fbbb1-269f-4d2b-98ba-20654156bb0d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1213206226.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/8/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213206226
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213206226.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.
Alexandry Hanusovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcov: 1/ W. Q., W. XXX, Z.G., 2/ J.
Q., W. XXX, Z., 3/ W.. R. W., M. XX, Z., zastúpených Právne centrum s.r.o., Mýtna 42, Bratislava, proti
žalovanému: SLOVNAFT, a.s., Vlčie hrdlo 1, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
na odvolanie žalobcov 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C/58/2013-380, zo
dňa 16.9.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcom 1/ až 3/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcov 1/ až 3/ zamietol; určil, že nehnuteľnosť:
parcela registra „C“, parc. č. XXXX/XXX o výmere 118 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaná
na LV č. XXX, k. ú L. vedený Okresným úradom Bratislava, okres Bratislava 2, obec Bratislava - m. č.
L., k. ú. L. (ďalej len „sporná nehnuteľnosť“) je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalobcom 1/ až 3/
uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 99,50 eura.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu 7.3.2013 domáhali vydania
rozhodnutia, ktorým by súd určil, že sporná nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov,
každý so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/3 z celku; na tom základe, že sú podielovými
spoluvlastníkmi každý v podiele jednej tretiny (1/3) nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností
Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu v registri „E“ KN, parc. č. XXXX, orná pôda o
výmere 6.100 m2, na LV č. XXXX, pre okres Bratislava II, obec Bratislava - m. č. L., k. ú. L.
(ďalej len „pozemok parc. č. 1172“). Žalobca 3/ nadobudol vlastnícke právo k spoluvlastníckemu
podielu na vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti titulom dedenia po neb. R.. F. W., rod. Q., zomrelej
29.8.2011, na základe Osvedčenia o dedičstve vydaného V.. X. L., notárkou ako súdnou komisárkou
dňa 1.3.2012 (právoplatného 1.3.2012). Žalobcovia 1/ a 2/ a právny predchodca žalobcu 3/ (I.. R.. F.
W.) nadobudli vyššie uvedenú nehnuteľnosť do svojho podielového spoluvlastníctva titulom dedenia, na
základe uznesenia Obvodného súdu Bratislava II zo dňa 5.10.1994, č.k. D 2413/93-76, Dnot 640/93,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 6.12.1994, po neb. otcovi J. Q., zosnulom XX.X.XXXX a na základe
Osvedčenia o dedičstve zo dňa 8.11.2001, pod č. D 960/2001, Dnot 207/2001, vydaného notárkou V..
M. Z., ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.11.2001, po neb. matke O. Q., rod. G., zosnulej 31.7.2001.
Poukázali na to, že ich právnym predchodcom nebolo vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX
(súčasťou ktorého je aj sporná nehnuteľnosť) odňaté, z vôle vlastníkov a ani bez nej nikdy neprešlo na
štát alebo inú tretiu osobu a pôda nebola ani predmetom konfiškátu. Z uvedeného dôvodu
ich právni predchodcovia nikdy vlastnícke právo k predmetnému pozemku nestratili. Ďalej upriamili



pozornosť na to, že žalovaný je podľa vyššie uvedeného LV č. XXX výlučným vlastníkom spornej
nehnuteľnosti; jeho vlastnícke právo však bolo spochybnené. Geometrickým plánom č. 763/2012 bol
vymedzený rozsah duplicitného vlastníctva k pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX o výmere
81.927 m2, zastavané plochy a nádvoria, k. ú. Ružinov, pričom boli vytvorené dve nové parcely registra
„C“ a to pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere 81.809 m2, ktorého nespochybneným vlastníkom zostal
žalovaný a sporná nehnuteľnosť, ku ktorej bolo vlastnícke právo žalovaného spochybnené z dôvodu
duplicity vlastníckeho práva v prospech žalobcov; na LV č. XXX, k. ú. L., ako aj na LV č. XXXX, k. ú.
L. bola vykonaná poznámka o tom, že hodnovernosť údajov katastra o vlastníckom práve k pozemkom
bola spochybnená pod číslom P-XXXX/XX. Vychádzajúc z LV č. XXX uviedli, že nie je jednoznačné a
zrejmé, na základe akého právneho titulu nadobudol žalovaný spornú nehnuteľnosť do svojho výlučného
vlastníctva, resp. na základe akých právnych titulov nadobudli vlastnícke právo právni predchodcovia
žalovaného. Ďalej poznamenali, že na základe zhotoveného geometrického plánu č. 763/2012 mali so
žalovaným záujem rokovať o usporiadaní vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Za týmto účelom
ho oslovili listom z 31.8.2012, ktorý prevzal 10.9.2012; k ponuke na rokovanie sa do dnešného dňa
nijakým spôsobom nevyjadril a ani na ponuku nijakým spôsobom nereagoval. Poukázali na naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva (k spornej nehnuteľnosti), nakoľko v súčasnosti existuje stav
vážnej právnej neistoty o tom, kto je jej skutočným vlastníkom; žalobcovia preukázateľným a zákonným
spôsobom nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti a v súčasnosti existuje duplicitný vlastník
tohto pozemku, ktorým je žalovaný.

3. V priebehu konania žalovaný vzniesol protinávrh, ktorým sa domáhal určenia, že výlučným vlastníkom
spornej nehnuteľnosti je žalovaný. K aplikácii § 80 písm. c) O.s.p. súd prvej inštancie zdôraznil, že
už samotný charakter sporu o určenie vlastníckeho práva nasvedčuje tomu, že v konaní existuje
naliehavosť na určení vlastníckeho práva, keď súd mal preukázané, že sporná nehnuteľnosť je
evidovaná v katastri nehnuteľnosti duplicitne a keď v sporovom konaní vystupujú proti sebe duplicitne
evidovaní vlastníci. Z charakteru sporu mu vyplynulo, že ak sa má určovacou žalobou dosiahnuť zhoda
medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, bude naliehavý právny záujem
na určení vlastníckeho práva daný vždy, tak pre žalobcu ako i žalovaného; vylúčil existenciu prekážky
litispendencie, keď uviedol, že sa jedná o iný subjekt, ktorý sa protinávrhom domáha určenia, že je
výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v roku 1943 bolo
vlastníctvo nehnuteľnosti podľa pozemnoknižnej vložky č. XXXX, parc. č. XXXX, roľa o výmere 0, 6100
ha zapísané v prospech Y. M. a W. M. rod. Z. a podľa výmeru o vlastníctve pôdy z roku 1948 a
podľa prídelovej listiny z roku 1959 bola táto roľa o výmere 0,6100 ha pridelená právnym predchodcom
žalobcov. V súčasnosti sú ako vlastníci uvedenej nehnuteľnosti žalobcovia každý
v podiele 1/3 (pozemok parc. č. XXXX). Súd prvej inštancie zistil, že podľa Rozhodnutia o schválení
privatizačného projektu č. XXX/XX zo dňa 11.4.1992 bol schválený privatizačný projekt na založenie
akciovej spoločnosti, do ktorej vstúpil celý majetok š.p. Slovnaft a časť majetku š.p. Benzinol. Podľa
prílohy č. 2 k privatizačnému projektu - výpis z evidencie nehnuteľností zo dňa 18.10.1991 podľa LV č.
XXX bol vlastníkom parc. č. XXXX/XX, pol. č. XXX/XX o výmere 81.839 m2, ostatná plocha zapísaný
Československý štát - M., n.p. O. K.. Žalovaný bol založený na základe Notárskej zápisnice N 282/92,
Nz 267/92 a zakladateľskej listiny dňa 24.4.1992 a ako nepeňažný vklad do akciovej spoločnosti bol
vložený pozemok v k. ú. L. parc. č. XXXX/XX o výmere 81.839 m2, druh pozemku - koľajisko (ďalej
len „pozemok parc. č. XXXX/XX“). Z predložených listinných dôkazov vyvodil, že v čase od roku 1959
do roku 1992 bola sporná nehnuteľnosť súčasťou pozemku parc. č. XXXX/XX, keď uvedené vyplýva
zo zápisov v katastri nehnuteľností a keď bol zapísaný na LV č. XXX ako vlastník Československý štát
- národný podnik M., O. K.; v roku 1975 bola sporná nehnuteľnosť podľa geometrického plánu č. XX-
XXXX-XXX-XX/X odčlenená od pozemku parc. č. XXXX/XX. V konaní mal ďalej za preukázané, že v
roku 1986 bola časť pozemku parc. č. XXXX o výmere 5.990 m2 prevedená hospodárskou zmluvou z
Obvodného národného výboru Bratislava II do správy a v prospech Správy východnej dráhy v Bratislave,
čo značí, že v prospech Správy východnej dráhy v Bratislave nebol daný do užívania celý pozemok parc.
č. XXXX o výmere 6.100 m2. Súd prvej inštancie taktiež zistil, že sporná nehnuteľnosť sa nachádza pri
parc. č. XXXX/XX, ktorá je vo vlastníctve Železníc SR, ktoré na predmetnom pozemku majú z časti v
užívaní 2 koľaje, základ trakčnej brány, 1 ks osvetľovací stožiar a preto vykonávajú z časti aj údržbu
tohto pozemku. Na časti spornej nehnuteľnosti sa nachádza odovzdávkové koľajisko železničnej vlečky
žalovaného a je považované za železničnú dráhu a obvod dráhy tvorí pozemok nachádzajúci sa 3 metre
od jej vonkajšieho okraja. Podľa identifikácie koľají na spornej nehnuteľnosti vypracovanou R.. V. O.



30.9.2014 na predmetnom pozemku, resp. jeho väčšej časti o výmere 71 m2 sa nachádza obvod dráhy
vlečky a celý pozemok spadá do ochranného pásma podľa § 5 ods. 1 zákona č. 513/2009 Z.z. Vzhľadom
na charakter pozemku a jeho umiestnenie dospel k záveru, že sporná nehnuteľnosť (odovzdávajúce
koľajisko vlečky žalovaného) netvorí súčasť pozemku parc. č. XXXX/XX, ktorá je vo vlastníctve Železníc
SR; tento pozemok je považovaný za železničnú dráhu a obvod dráhy tvorí pozemok nachádzajúci sa 3
metre od jej vonkajšieho okraja s poukazom na identifikáciu koľají parc. č. C KN XXXX/XXX spoločnosti
GEODEZIA Bratislava, podľa ktorej na väčšej časti o výmere 71 m2 sa nachádza obvod dráhy vlečky
podľa § 2 a nasl. zákona č. 513/2009 Z.z. Železnice SR majú potom k predmetnému pozemku podľa §
6a zákona č. 513/2009 Z.z. len právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

5. Na ozrejmenie právnej stránky veci uviedol, že § 134 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje
vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie
vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva
je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu.
Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej
viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so
zreteľom na všetky okolnosti“. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom
právnym. Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva
zo zákona je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť
faktické ovládanie veci (vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere,
že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem iných) aj podmienka
dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba
vždy hodnotiť objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba
totiž chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide
teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom
dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok
prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami,
z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po celú
vydržaciu dobu, dôvodné. Vo všeobecnosti platí, že strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom,
keď sa mu stali známe skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne
vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí.

6. Súd prvej inštancie v nadväznosti na uvedené dospel k záveru, že spornú nehnuteľnosť nadobudol
žalovaný vydržaním, keď boli splnené všetky zákonom dané podmienky na vydržanie pozemku. Po
prvé bola splnená podmienka spôsobilého subjektu a predmetu vydržania, keď mal preukázané, že v
roku 1992 žalovaný nadobudol vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX/XX a od tejto výmery bola
odčlenená sporná nehnuteľnosť. V konaní mal preukázané, že právny predchodca
žalovaného bol t. č. správcom národného majetku a keďže podľa listinných dôkazov k 15.1.1975 bol
pozemok parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XXX (sporná nehnuteľnosť) vo vlastníctve štátu, čo vyplýva
z výkazu plôch ku geometrickému plánu ako aj z LV č. XXX z 18.10.1981, ku prechodu vlastníctva došlo
v súlade o zákonom č. 92/1991 Zb.; považoval za nepochybné, že k 24.4.1992 štát vložil do akciovej
spoločnosti spornú nehnuteľnosť ako nepeňažný vklad. Ozrejmil, že napriek skutočnosti, že žiadna
zo strán nedisponuje dokladmi o tom, že by bolo vlastníctvo právnym predchodcom žalobcov odňaté,
resp. dokladom, na základe ktorého bolo vlastníctvo k predmetnému pozemku na Československý
štát zapísané, žalovaný bol dobromyseľný, keď nadobudol spornú nehnuteľnosť do vlastníctva v rámci
privatizačného projektu vychádzajúc z podkladov zapísaných na LV č. XXX, keďže žalovaný s týmto
pozemkom nakladá ako s vlastným, stará sa oňho ako vlastník (platí dane), predmetný pozemok má
vo svojej nepretržitej držbe vyše 20 rokov a tento užíva v dobrej viere od jeho nadobudnutia v roku
1992, ako aj preto, že o spochybnení hodnovernosti údajov katastra k predmetnému pozemku z dôvodu
duplicity vlastníctva s poznámkami registra E KN parc. č. XXXX a XXXX, zapísanými a LV č. XXXX, k. ú.
L. sa dozvedel až v roku 2012, kedy bola vykonaná poznámka v katastri nehnuteľností pod B.-XXXX/XX.

7. Záver, že držba k spornej nehnuteľnosti zo strany žalovaného bola oprávnená a dobromyseľná súd
prvej inštancie odôvodnil tým, že pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej
predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o
psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje navonok a z ktorého možno vyvodiť,
že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom
pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby



práva. Nie je spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva,
ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí
existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa
stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje. Inými slovami oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne
opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus). Ide o to,
aby bol držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu právny titul svedčí. V nadväznosti
na uvedené bol názoru, že existencia faktickej držby spornej nehnuteľnosti od roku 1975 a jeho
užívanie podľa stavu na evidenčnom liste z katastra nehnuteľností od roku 1981 nepochybne svedčia
o tom, že žalovaný nemal dôvod pochybovať o vierohodnosti takýchto údajov v čase, keď ako vlastník
predmetného pozemku bol zapísaný Československý štát. Iná skutočnosť, ktorá by spochybňovala
nadobudnutie vlastníctva spornej nehnuteľnosti štátom a dobromyseľnosť držby žalovaného nebola v
konaní zistená, preto súd prvej inštancie vyhodnotil u žalovaného, že sa jedná o držbu oprávnenú (držbu
riadnu a poctivú), keď v prípade pochybností platí vyvrátiteľná domnienka, že ide o držiteľa oprávneného
a citujúc uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2011, sp. zn. 5 Cdo 87/2010 uviedol, že v prípade,
že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť,
alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju
vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. V súvislosti s
vydržacou dobou uzavrel, že žalovaný ako oprávnený držiteľ mal vec v oprávnenej držbe od 24.4.1992
(ku dňu vzniku akciovej spoločnosti) až do 24.4.2002; táto vydržacia doba trvala až do 10.9.2012
(vyše 20 rokov) kedy sa dozvedel, že si vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti uplatňujú žalobcovia.
Uplynutím vydržacej doby nehnuteľnosť vydržal.

8. Na uvedenom základe súd prvej inštancie za použitia § 80 písm. c) O.s.p., § 129 ods. 1, § 130 ods.
1, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 5, § 3 ods. 1, ods. 3 písm.
a), § 5 ods. 1, ods. 2, § 6a ods. 1 zákona č. 513/2009 žalobu žalobcov zamietol a vyhovel vzájomnej
žalobe žalovaného o určenie, že je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal trovy konania, ktoré pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku.

9. Proti rozsudku podali žalobcovia odvolanie a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť,
žalobe vyhovieť a vzájomnú žalobu žalovaného v celom rozsahu zamietnuť, príp. zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie. Namietli, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku možno len usudzovať, ktorý
právny titul považuje súd prvej inštancie za preukázaný. Pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k
spornej nehnuteľnosti vkladom do základného imania, súd prvej inštancie nevyjadril svoj právny názor,
či ho považuje za preukázaný alebo nepreukázaný. Poukázali na to, že žalovaný v konaní nepredložil
dôkaz preukazujúci stratu ich vlastníckeho práva, naopak svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti
podložili dôkazmi o jeho trvaní; v tejto súvislosti podotkli, že žalovaným preukázané odčlenenie spornej
nehnuteľnosti od pozemku parc. č. XXXX/XX v roku 1975 podľa GP XX-XXXX-XXX-XX/X nemá účinky
prevodu alebo straty vlastníckeho práva. Súdu prvej inštancie vyčítali, že sa nevyjadril k nadobudnutiu
vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti žalovaným, z čoho usúdili, že súd tento právny titul považuje
za nepreukázaný. Mali za to, že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti nemohlo vzniknúť v prospech
žalovaného v dôsledku jeho vkladu do základného imania žalovaného; ich vlastnícke právo k dotknutým
pozemkom nebolo nikdy odňaté a z vôle vlastníkov a ani bez nej, nikdy neprešlo na štát alebo inú
tretiu osobu, navyše pôda nebola nikdy predmetom konfiškátu. Zdôraznili, že základným predpokladom
prevodu vlastníckeho práva je uplatnenie zásady, že vlastnícke právo možno zásadne nadobudnúť len
od vlastníka.

10. Ďalej uviedli, že jedným z dôkazov, ktorými súd prvej inštancie odôvodnil splnenie podmienok
vydržania bol aj LV č. XXX z 18.10.1981, ale v súdnom spise sa nachádza LV č. XXX z 18.10.1991.
Pokiaľ by nešlo o chybu v písaní, mali za to, že súd prvej inštancie napriek správne použitým dôkazom
vychádzal z nesprávneho úsudku, keď LV č. XXX považoval za list vlastníctva starší o 10 rokov, pričom
z pohľadu preukázania splnenia podmienok vydržania má obdobie desiatich rokov zásadný význam.
Súdu prvej inštancie ďalej vyčítali, že ako ďalší listinný dôkaz použil „výkaz plôch ku geometrickému
plánu“, ktorý má preukázať, že pozemok parc. č. XXXX/XX a sporná nehnuteľnosť boli k 15.1.1975
vo vlastníctve Československého štátu; do súdneho spisu bolo pritom založených viac než len jeden
geometrický plán. Vychádzali z toho, že právny základ pri hodnotení splnenia podmienok na vydržanie
nemôže obsahovať pochybnosti a nedostatky, pretože v takom prípade sa celé znenie odôvodnenia



napadnutého rozsudku odvíja od nesprávnej premisy a vedie k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci
samej. Oponovali aj tým, že právny predchodca žalovaného bol v tom čase správcom národného
majetku a preto podľa vtedy platnej právnej úpravy musel mať vedomosť o okolnostiach, za ktorých
Československý štát nadobudol vlastníctvo k pozemku. Ak národný podnik Slovnaft, pri vynaložení
bežnej opatrnosti vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, mohol zistiť vadu v nadobúdacom titule štátu,
ktorého pozemok spravoval, nemohol byť dobromyseľný ani v tom, že naňho vlastníctvo národného
majetku prešlo nepeňažným vkladom do základného imania. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je
dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa
veci. V tomto prípade bolo možné ako objektívnu okolnosť považovať to, že právny predchodca
žalovaného bol správcom majetku a musel mať informácie týkajúce sa vlastníctva spornej nehnuteľnosti
a spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva. Záverom uviedli, že nakoľko k prvému eventuálnemu
spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva vkladom spornej nehnuteľnosti do základného imania
žalovaného súd prvej inštancie nezaujal žiadne právne stanovisko a v prípade druhého eventuálneho
spôsobu nadobudnutia vydržaním súd prvej inštancie vychádzal z nepodloženého právneho základu,
ktorý mal vplyv na ďalšie odôvodnenie napadnutého rozsudku, považovali napadnutý rozsudok za
nezrozumiteľný, nepresvedčivý a neúplný.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Upriamil
pozornosť na to, že spornú nehnuteľnosť nadobudol vydržaním, čo súd prvej inštancie uviedol v
odôvodnení napadnutého rozsudku a preto neobstojí preto tvrdenie žalobcov v odvolaní; podľa súdu
prvej inštancie boli naplnené všetky pojmové znaky, resp. podmienky vydržania, čomu sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku podrobne venoval. Nepovažoval za právne relevantné, že súd prvej inštancie na
jednom mieste v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vychádzal z LV č. XXX z 18.10.1981,
lebo ide jednoznačne o chybu v písaní, čo vyplýva z celého spisového materiálu ako aj zo samotného
odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde na iných miestach uvádza správny dátum k privatizácií
pripojenému LV č. XXX, a to 18.10.1991. Takáto chyba v písaní nemohla viesť k nesprávnemu právnemu
názoru. Vzhľadom na všetky okolnosti bol oprávneným držiteľom, pričom tieto okolnosti hodnotil súd
prvej inštancie objektívne, vychádzajúc z toho, že spornú nehnuteľnosť nadobudol od spôsobilého
subjektu ako nepeňažný vklad v súlade so zákonom č. 92/1991 Zb. V konaní sa nepreukázala žiadna
skutočnosť, na základe ktorej by mal on alebo jeho právny predchodca spochybňovať vlastnícke právo
štátu; v tejto súvislosti ešte dodal, že zo všetkých okolností prípadu a listinných dôkazov v spise vyplýva,
že najneskôr v roku 1976, kedy bol zapísaný na LV č. XXX predmetný GP č. XXX-XXXX-XXX-XX/X, bol
vlastníkom celého pozemku parc. č. XXXX/XX (vrátane spornej nehnuteľnosti) Československý štát a
správcom právny predchodca žalovaného. Jeho právny predchodca v dobrej viere predmetný pozemok
od roku 1976 užíval, vybudoval na ňom vlečkovú koľaj a neskôr bol riadne vložený do základného
imania žalovaného. Preto mal byť na základe čoho dobromyseľný, za vlastníka sa vždy považoval a
plnil si aj všetky povinnosti vyplývajúce mu z vlastníckeho práva. Rovnako nebolo sporné a súd prvej
inštancie správne vyhodnotil, že jeho oprávnená držba trvala nepretržite viac ako desať rokov, resp. vyše
dvadsať rokov. Súd prvej inštancie tým, že mal za preukázané, že žalovaný spornú nehnuteľnosť vydržal,
rozhodol vecne aj právne správne. Ďalej argumentoval tým, že za dôkaz o tom, že právny predchodcovia
žalobcov vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nikdy nestratili, nemožno považovať uznesenia,
resp. osvedčenia o dedičstve nachádzajúce sa v spise. Až na základe prvého dedičského konania
ukončeného v roku 1994 (Osvedčenie o dedičstve D2413/93-76, Dnot 640/93 z 5.10.1994), t.j. pomaly
3 roky po vložení spornej nehnuteľnosti do základného imania žalovaného bol založený LV č. XXXX, na
ktorom je evidovaný pozemok parc. č. XXXX. Podkladom v dedičských konaniach, na základe ktorých
mali žalobcovia nadobudnúť vlastnícke právo k uvedenému pozemku bola výlučne pozemkovoknižná
vložka č. XXXX. Od mája roku 1964 sa však už pozemkové knihy nepoužívali. Preto akékoľvek zmeny
týkajúce sa predmetného pozemku sa po roku 1964 nemohli v pozemkovoknižnej vložke premietnuť a
dedičské konania vychádzali z právneho a skutkového stavu platného v roku 1964 a nie stavu v čase
prebiehajúcich dedičských konaní. Preukázateľne v roku 1975 bola z pozemku parc. č. XXXX odčlenená
sporná nehnuteľnosť a bola pričlenená k pozemku parc. č. XXXX/XX a to na základe Geometrického
plánu č. 61- 2610- 080- 75/2 z 15.1.1975. Uvedená skutočnosť nemohla byť v tom čase už zapísaná do
pozemkovoknižnej vložky č. XXXX, nakoľko tieto sa v tom čase nepoužívali a bol založený LV č. XXX, kde
už bol evidovaný Československý štát - národný podnik Slovnaft. Vychádzajúc z uvedeného dôvodil, že
notár v dedičských konaniach nemohol mať vedomosť o zmene výmery pôvodného pozemku žalobcov,
ani o zmene jeho vlastníctva. Mal za to, že žalobcovia sa nikdy svojho vlastníckeho práva ani neujali a
jeho vlastníctvo prvýkrát spochybnili až v roku 2012. Poskytnutie ochrany takémuto „právu“ žalobcov na



úkor jeho práva, ktorý dobromyseľne riadne nadobudol svoje vlastnícke právo, toto aj fakticky vykonával
a plnil si povinnosti z neho vyplývajúce, by viedlo k popretiu stavu právnej istoty.

12. Žalobcovia vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu uviedli, že právny predchodca
žalovaného nikdy nenadobudol vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti a zároveň poznal skutočnosti,
za ktorých bola bezprávne odňatá ich právnym predchodcom. Pokiaľ štát nikdy nemohol splniť
podmienku oprávnenej držby z dôvodu absencie dobromyseľnosti (a tiež skutočnej držby), tak ani
žalovaný ako správca tohto majetku a následne „nadobúdateľ“ tohto majetku sa nemohol nikdy stať
dobromyseľným. Dôvodili, že pokiaľ dobromyseľnosť a oprávnenosť držby absentuje na začiatku, túto
nemožno nahradiť alebo opraviť a to ani uplynutím určitého času alebo zmenou právnej formy. Žalovaný
je dnes obchodnou spoločnosťou, avšak v čase, kedy vykonával správu nad predmetným majetkom bol
štátnym podnikom, ktorý poznal všetky právne a faktické vady spojené s odňatím vlastníckeho práva.
Skutočnosť, že zo strany štátu došlo k bezprávnemu odňatiu pôdy, ktoré nemohlo viesť k následnej
oprávnenej držbe a dobrej viere zo strany nadobúdateľa bola preukázaná aj v konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 11C/192/2008. Súd prvej inštancie mal preto vylúčiť dobrú
vieru, tak u štátu ako právneho predchodcu žalovaného, ako aj u žalovaného. Argumentovali tým,
že spomínaný geometrický plán, ktorý počítal aj so spornou nehnuteľnosťou, nepredstavuje priamy
ani nepriamy dôkaz o nadobudnutí vlastníckeho práva. Geometrický plán nenesie v sebe následok
prevodu či prechodu vlastníckeho práva; hospodárska zmluva tiež nie je spôsobilá na preukázanie
prevodu či prechodu vlastníckeho práva. Československý štát disponoval predmetným pozemkom,
ako so svojim vlastným hoci k odňatiu pozemku došlo bez právneho dôvodu a preto nikdy nedošlo k
zániku vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti ich právnym predchodcom. Súdu prvej inštancie
vyčítali, že sa mal v konaní v prvom rade zaoberať zásadnou otázkou, či došlo niekedy k zániku
vlastníckeho práva ich právnych predchodcov. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by bol
právnym predchodcom žalobcov predmetný pozemok legálne odňatý, skonfiškovaný, vyvlastnený, resp.
že by zo strany ich právnych predchodcov došlo k zmluvnému prevodu vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti, alebo že by sa títo svojho vlastníckeho práva vzdali.

13. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcov 1/ až 3/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku
vecne správne (§ 378 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.5.2017 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

14. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcov
v odvolaní (v súhrne spochybňujúcim správnosť záveru súdu prvej inštancie o vydržaní spornej
nehnuteľnosti žalovaným pre nedostatok jeho dobromyseľnosti, lebo v čase kedy právny predchodca
žalovaného vykonával správu nad predmetným majetkom ako štátny podnik poznal všetky právne
a faktické vady spojené s odňatím vlastníckeho práva žalobcov), s ktorými sa odvolací súd musí
v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že sa jedná o
argumentáciu, na ktorú súd prvej inštancie dostatočne reagoval v odôvodnení napadnutého rozsudku;
ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní žalobcov odvolací súd nepovažoval za podstatné, t.j. také, ktoré
by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
S poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby
žalobcov a k vyhoveniu vzájomnej žaloby žalovaného na určenie, že sporná nehnuteľnosť je v jeho
výlučnom vlastníctve titulom vydržania, neboli tvrdenia uvádzané žalobcami v odvolaní spôsobilé zmeniť
správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď
ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie
rozhodnutie v prospech odvolateľov. Odvolací súd tak neakceptoval opodstatnenosť dôvodov,
na ktoré žalobcovia poukazovali vo svojom odvolaní a bližšie sa nimi nezaoberal, nakoľko súd prvej
inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom zaoberal všetkými
pre vec dôležitými argumentmi.

15. Na doplnenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie odvolací súd zdôrazňuje, že pri
posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Subjektívny pocit žalovaného pre
vydržanie parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX o výmere 118 m2, zastavané plochy a nádvoria,
zapísanej na LV č. XXX, k. ú L. vedenom Okresným úradom Z., obec Z. - m. č. L., k. ú. L., bol



jednoznačne vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti jeho práva; ak by sa
aj pripustilo, že k zániku vlastníckeho práva právnych predchodcov v minulosti nedošlo, vložením
spornej nehnuteľnosti do novovznikajúcej akciovej spoločnosti žalovaného ako nepeňažného vkladu
zo strany štátu k 24.4.1992, bol založený rámec domnelého prechodu vlastníctva podľa zákona č.
92/1991 Zb. na žalovaného. Nadobudnutím spornej nehnuteľnosti do vlastníctva v rámci privatizačného
projektu formou nepeňažného vkladu, vychádzajúc pritom z podkladov zapísaných na LV č. XXX (po
nadobudnutí účinnosti zákona č. 265/1992 Zb. v zmysle § 16 platilo, že zápisy právnych vzťahov
v evidencii nehnuteľností vykonané podľa doterajších predpisov preukazujú pravdivosť skutočností
v nich uvedených, pokiaľ nie je preukázaný ich opak) možno uzavrieť, že žalovaný postupoval s
obvyklou mierou opatrnosti, ktorú bolo možné so zreteľom na okolnosti tohto konkrétneho prípadu od
každého požadovať. Súd prvej inštancie tak správne právne posúdil otázku vydržania, jeho zákonných
predpokladov a výstižne poznamenal, že existencia faktickej držby sporného pozemku od roku 1975 a
jeho užívanie podľa stavu na evidenčnom liste z katastra nehnuteľností od roku 1981 svedčia o tom, že
žalovaný nemal dôvod pochybovať o vierohodnosti takýchto údajov v čase, keď ako vlastník
predmetného pozemku bol zapísaný Československý štát. U žalovaného sa tak jedná o držbu oprávnenú
(riadnu a poctivú); spornú nehnuteľnosť užíval nepretržite v dobrej viere od jej nadobudnutia v roku 1992
až kým nedošlo k spochybneniu hodnovernosti údajov katastra z dôvodu duplicity vlastníctva vykonaním
poznámky v katastri nehnuteľností v roku 2012.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcom plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal v odvolacom konaní vo veci samej plný úspech.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).