{"guid": "44e70667-a889-4957-b4e2-70f0fc5fabdd:90b57949-c4e9-4374-b113-ea46998c7b61", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1213217810.1", "spisova_znacka": "4Cob/248/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/248/2015 z 10. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. mája 2017, sp. zn. 4Cob/248/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1213217810.1", "identifikacne_cislo": "1213217810", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 893, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-893", "datum_vydania": "2017-05-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-15"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-15"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/90b57949-c4e9-4374-b113-ea46998c7b61", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1213217810.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1213217810.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1213217810.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/248/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213217810
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213217810.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu
JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: RIMINO SYSTEM s.r.o.,
Hurbanova 2074, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 562 837, zast.: HADBÁBNA & spol., advokátska
kancelária, s.r.o., Prielohy 1012/1C, 010 07 Žilina, IČO: 47 249 722, proti žalovanému: RGB Liptov, s. r.
o. (predtým OC Liptov s.r.o.), Stará Ivanská 1/386, 821 04 Bratislava, IČO: 36 712 850, zast.: Advokátska
kancelária KZ partners, s. r. o., Slnečná 4, 903 01 Senec, IČO: 47 236 477, o zaplatenie 8.370 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22 Cb/166/213 -
176 zo dňa 08.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 22 Cb/166/2013 - 176 zo dňa
08.06.2015    p o t v r d z u j e .

Žalovaný má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcu zaviazal na náhradu trov
konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia 8.370 eur s prísl.
titulom nezaplatenia faktúry za upratovanie.

2. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu,
prednesom právnych zástupcov strán sporu, výsluchom svedkov a mal za preukázané, že právny
predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 01.07.2011 Zmluvu o poskytovaní upratovacích a
správcovských služieb č. 01/2011, predmetom ktorej boli upratovacie a správcovské služby v priestoroch
obchodného centra M. H. M. G.. Zmluvu podpísal na strane poskytovateľa služieb A. G. a na strane
žalovaného R. M. - zástupca konateľa žalovaného. Prílohou zmluvy bola aj špecifikácia služieb s
uvedením ich presnej frekvencie. Na základe uvedenej zmluvy žalobca vystavil dňa 20.07.2011 faktúru
č. 501011 na sumu 8.370 eur, a to za upratovanie a správcovské služby podľa zmluvy č. 01/2011 v
mesiaci júl. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že R. M. bol A. G. ako nový manažér obchodného centra
M. predstavený M. L., ktorá zastávala funkciu manažérky uvedeného centra do mája 2011. Zdôraznil,
že nemal dôvod pochybovať o oprávnení D.. M. uzatvoriť predmetnú zmluvu na základe dovtedajšej
obchodnej spolupráce, ako aj na základe písomného splnomocnenia, ktorým sa pri podpise zmluvy
preukázal. Žalobca však uvedené plnomocenstvo súdu nepredložil. Práve naopak, R. M. na pojednávaní
výslovne uviedol, že v predmetnom čase splnomocnenie na podpisovanie zmlúv za žalovaného ešte
nemal. Uznal, že urobil chybu, keď zmluvu podpísal bez plnej moci. Z uvedeného je teda dostatočne
zrejmé, že R. M. pri podpisovaní predmetnej zmluvy prekročil svoje oprávnenia, keď konal ako zástupca
konateľa žalovaného. V zmysle § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka by však jeho konanie zaväzovalo
žalovaného len vtedy, ak žalobca (resp. jeho právny predchodca v tom čase) o prekročení oprávnenia



(rozsahu poverenia) nevedel a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohol vedieť. V
súvislosti s touto otázkou žalovaný do spisu založil list zo dňa 28.06.2011, v ktorom konateľ žalovaného
oznámil právnemu predchodcovi žalobcu, že bez jeho vedomia a súhlasu R. M. popísal zmluvu č.
01/2011 zo dňa 01.07.2011 (dátum, ktorý ešte v danom čase nenastal), pričom k uvedenému úkonu
ho nikdy nesplnomocnil, nedal naň súhlas, a to ani dodatočne, preto je predmetná zmluva neplatná. Z
rovnakého dôvodu žalovaný listom zo dňa 27.07.2011 vrátil právnemu predchodcovi žalobcu faktúru č.
501011 zo dňa 20.07.2011. V tomto liste tiež namietal, že nedošlo ani k riadnemu vykonaniu služieb
podľa zmluvy. Súd preto dospel k záveru, že žalovaný urobil dostatočné úkony k tomu, aby A. G.
oznámil, že došlo k prekročeniu oprávnení R. M.Š. pri podpise predmetnej zmluvy. V dôsledku tohto
konania žalovaného tak nemohlo dôjsť k situácii, že by právny predchodca žalobcu nevedel o uvedenom
prekročení práv, resp. s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu nemohol vedieť. Ani z obchodnej
praxe medzi účastníkmi nevyplýva, že by za žalovaného podpisoval zmluvy správca centra, alebo
jeho manažér, resp. osoba odlišná od jeho konateľa, nakoľko aj Zmluvu o poskytovaní upratovacích a
správcovských služieb č. 01/2009 zo dňa 01.07.2009 uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným podpísal za žalovaného jeho konateľ ako štatutárny orgán.

3. Konajúci súd tiež považoval za potrebné uviesť, že žalobca dostatočne nepreukázal, že v zmysle tejto
zmluvy vykonal práce tak, ako sú popísané v prílohe č. 1, t.j. v zmluvne dohodnutom objeme a frekvencii.
Mal za to, že žalobca prostredníctvom svojich dvoch zamestnancov nemohol dostatočne, riadne a včas
vykonávať všetky činnosti, na ktoré sa v zmysle predmetnej zmluvy zaviazal (napr. čl. II bod 2 a 3), preto
mu ani nemohlo vzniknúť právo vystaviť faktúru za poskytnuté služby k dvadsiatemu dňu v mesiaci, tak
ako to ustanovuje čl. IV bod 2 zmluvy. Z dokladov predložených žalobcom (napr. pracovná zmluva s N.
N., registračné listy B. A. a N. N. na účely sociálneho poistenia, mesačný výkaz poistného a príspevkov,
doklady o úhrade sociálneho poistenia, výpisy z účtu navrhovateľa) a ani z výsluchu svedkov podľa
názoru konajúceho súdu nevyplývalo, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k riadnemu
splneniu povinností vyplývajúcich zo zmluvy č. 01/2011 zo dňa 01.07.2011 a jej prílohy č. 1. To bol ďalší
dôvod na zamietnutie žaloby v celom rozsahu, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď súdu
nepredložil relevantné dôkazy, ktoré by jeho uplatnený nárok preukázali.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že konajúci
súd potvrdil platnosť zmluvy č. 1/2011 zo dňa 01.07.2011 v plnom rozsahu. Upratovacie a správcovské
služby boli vykonávané spoločnosťou RIMINO SYSTEM Liptovský Mikuláš. V rozsudku sa uvádza,
že nebolo možné podľa zmluvy vykonávať činnosť v počte dvoch zamestnancov. Odvolateľ v tejto
súvislosti uviedol, že v zmluve sa neuvádza koľko zamestnancov má mať poskytovateľ na vykonávanie
služby, nie je určená hodinová frekvencia služieb ani povinnosť dokladovať písomný záznam vykonaných
služieb. Zamestnanci pracovali a boli v trvalom pracovnom pomere, vykonávali svoju prácu podľa
zmluvy, za ktorú im bolo zaplatené. Poukázal na to, že súd si nevyžiadal pracovnú dochádzku, ktorú
žalobca evidoval. Žalobca mal za to, že okresný súd mal dostatočné preukázané splnenie podmienok
na zaplatenie faktúry od žalovaného. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. Zároveň požiadal o predvolanie svedkov - K. T., konateľa spoločnosti O. M., A.
T. ekonóma spoločnosti O. M. a C.. C. L..

5. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Zdôraznil, že okresný súd nepotvrdil platnosť a záväznosť zmluvy
voči žalovanému tak, ako nesprávne uvádza žalobca. Konajúci súd jasne na str. 6 uvádza, že
predmetná zmluva žalovaného nezväzuje. Zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže v
mene žalovaného ju podpísal p. M.Š., ktorý v predmetnom čase nedisponoval žiadnym poverením ani
splnomocnením od žalovaného k takýmto právnym úkonnom. Poukázal aj na list zo dňa 28.06.2011,
v ktorom informoval žalobcu, že D.. M. podpísal zmluvu bez jeho vedomia a bez potvrdenia súhlasu s
predmetným úkonom. Tiež skonštatoval, že žalobca s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu musel
vedieť, že ak by aj p. M. bol poverený určitou činnosťou, podpisom zmluvy by bol prekročil rozsah
svojich právomocí. Takisto sa stotožnil so záverom konajúceho súdu, že žalobca rovnako nepreukázal,
že práce v požadovanom rozsahu vykonal. Žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnil si náhradu trov
odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
- ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke



Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi
odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
vyhovieť.

7. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými
skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení
svojho rozhodnutia  nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu
alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než
napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú
spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací
súd uvádza nasledovné:

8. Súd prvej inštancie žalobu zamietol predovšetkým z dôvodu nedostatku oprávnenia D.. M. na
zastupovanie žalovaného pri uzatvorení zmluvy, z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok na zaplatenie
odmeny. Odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie stotožnil, pričom žalobca v odvolaní
neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, ktorými by tento názor vyvrátili. V odvolaní sa venuje dôvodom,
pre ktoré mal za to, že práce skutočne vykonal v požadovanom rozsahu, neuvádza však dôvody, ktoré by
mali odôvodňovať oprávnenie D.. M. na zastupovanie žalovaného. Pritom otázka oprávnenia D.. M. na
zastupovanie žalovaného je rozhodujúcou pre posúdenie pasívnej legitimácie žalovaného. Až následne
by sa súd mohol zaoberať tým, či práce boli skutočne vykonané.

9. Podľa § 15 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou
činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Ak osoba
svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy,
ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu
ani nemohla vedieť.

10. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní nebolo preukázané, akou konkrétnou činnosťou mal byť
R. M. poverený. On sám uviedol, že bol v spoločnosti žalovaného manažérom, čo však samo o sebe
nepreukazuje, aká bola jeho náplň práce. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť
dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách
sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na
základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za
výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie
strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých
dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

11. Dôkazné bremeno tu v tomto prípade ťaží žalobcu, ktorý síce konal v dobrej viere, ale neoveril
si, či osoba, s ktorou koná, je pre takéto konanie v mene žalovaného oprávnená konať. Nie sú v
tomto prípade naplnené podmienky, za ktorých by bolo možné považovať konanie D.. M. za konanie
žalovaného. Žalobca nepreukázal skutočnosť, že by D.. M. disponoval poverením alebo splnomocnením
od žalovaného. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že nedošlo k uzavretiu
zmluvy medzi žalobcom  a žalovaným a konanie D.. M. nie je konaním osoby poverenej určitou
činnosťou pri prevádzkovaní podniku v zmysle § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zo žiadneho z
vykonaných dôkazov nebolo možné zistiť ani to, že by žalovaná spoločnosť dodatočne bez zbytočného
odkladu schválila v zmysle § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka Zmluvu o poskytovaní upratovacích
a správcovských služieb. Práve naopak, žalovaný predloženými dôkazmi preukázal, že žalobcu na
nedostatok oprávnenia D.. M. upozorňoval, čo konštatoval v odôvodnení napadnutého rozsudku aj súd
prvej inštancie.

12. K tomu, aby určitá osoba mohla konať podľa § 15 Obchodného zákonníka ako zákonný
zástupca podnikateľa, musia byť súčasne splnené dve podmienky. Predovšetkým musí ísť o osobu,
ktorá bola poverená určitou činnosťou. Poverená osoba nemusí byť zamestnancom ani byť v inom
obdobnom vzťahu k podnikateľovi. Obchodný zákonník bližšie nevymedzuje, čo sa rozumie pod pojmom
„poverenie“. Výslovne nevyžaduje, aby takéto poverenie bolo určitým spôsobom formalizované. Preto je
potrebné vychádzať zo zásady, že rozhodujúci je skutočný stav. V praxi takéto poverenie môže mať napr.



podobu vymedzenia pracovnej náplne vo vnútorných organizačných predpisoch podnikateľa. V danom
prípade žalovaný predloženými dôkazmi nepreukázal, že p. R. M. bol oprávnený uzatvárať v mene
žalovaného zmluvy o poskytovaní upratovacích a správcovských služieb či iné zmluvy. Zo spisového
materiálu nevyplýva, že by vznikla medzi účastníkmi v tomto ohľade taká prax, ktorá by odôvodňovala
záver o poverení D.. M.K. na túto činnosť. Uvedenému svedčí aj skutočnosť, že pôvodná zmluva zo dňa
01.07.2009, ku ktorej predĺženiu malo dôjsť práve spornou zmluvou zo dňa 01.07.2011, bola v mene
žalovaného uzavretá jej konateľom, nepodpisoval ju v tomto prípade D.. M..  V konaní pred súdom
prvej inštancie žalobca tvrdil, že nemal dôvod pochybovať o oprávnení D.. M. zastupovať žalovaného
na základe dovtedajšej obchodnej spolupráce. V konaní však nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by takúto
dovtedajšiu spoluprácu preukazovali.

13. Pokiaľ ide o navrhnuté dôkazy v odvolaní, v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že žalobca
neuviedol, aké skutočnosti majú byť výsluchom navrhnutých svedkov preukázané.

14. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

15. Ako vyplýva z citovaných ustanovení CSP, právna úprava povoľuje prednášať nové skutočnosti a
dôkazy, ale za splnenia zákonom stanovených podmienok, ktoré žalobca v danom prípade nesplnil.
Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná
výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného
útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Nakoľko
žalovaný nepreukázal splnenie zákonom upravených podmienok, naviac ani nekonkretizoval prostriedky
procesnej obrany, odvolací súd na ne nemohol prihliadnuť. Odvolací súd z toho dôvodu nemohol doplniť
dokazovanie, nakoľko neboli splnené podmienky uvedené v § 366 CSP.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správny.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

20. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22Cb/166/2013", "guid": "e0e11698-454c-4af9-abfc-b7b109c1822f:0633cdde-e3ad-4677-97d2-4bc7cddcdcba", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "cff08e09-c94f-4916-b438-a6c27942a687:173dd119-88a9-4e7c-826e-94af44101740", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Cb/166/2013", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 22Cb/166/2013 z 17. 3. 2014", "sud": "Okresný súd Michalovce", "datum_vydania": "2014-03-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cff08e09-c94f-4916-b438-a6c27942a687:173dd119-88a9-4e7c-826e-94af44101740"}], "citovane_v": []}