Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/181/2015 z 28. 2. 2017
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 28. februára 2017, sp. zn. 3Cob/181/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1214208342.1
Krajský súd Bratislava | 3Cob/181/2015 | ECLI:SK:KSBA:2017:1214208342.1 | 2017-02-28 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Obchodné právo – Kúpna zmluva
Citované ustanovenia: ObZ, § 432 ObZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/baac9729-3189-4d0c-a631-6d3aca2d0777
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1214208342.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/181/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214208342
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Janečková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214208342.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a sudcov
JUDr. Eleny Ondrišovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu AUTOGRAND, a.s., Vajnorská
167, Bratislava, IČO: 34 109 986, zast. Advokátska kancelária Mišík, s.r.o., Prievozská 4B, Bratislava,
proti žalovanému BLAŽO & DOHŇANSKÝ, s.r.o. v likvidácii, Exnárova 13, Bratislava, IČO: 35 847 883,
o 551,25 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v
Bratislave č.k. 23Cb/50/2014-170 z 9.3.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 23Cb/50/2014-170 zo
dňa 9.3.2015   mení   tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 551,25 EUR spolu s úrokom
z omeškania v sadzbe 12,25 % p.a. odo dňa 7.5.2007 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 551,25 EUR spolu s 12.25 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 551,25 EUR od 7.5.2007
do zaplatenia, ktorá predstavovala cenu za žalovaným objednané opravárenské služby vykonané
žalobcom, vyfakturované faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 22.4.2008. Súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že si žalovaný v záručnej lehote
uplatnil nárok na odstránenie vady, ktorá sa vyskytla na jeho motorovom vozidle. Zo zákonnej úpravy
týkajúcej sa záruky za akosť vyplýva, že ak sa počas plynutia záručnej doby vyskytne na tovare
dodanom predávajúcim vada znemožňujúca použitie tovaru na dohodnutý, inak na obvyklý účel alebo
ak si tovar nezachová dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti, kupujúci má rovnaké nároky ako v prípade
zákonnej zodpovednosti za vady tovaru, t.j. okrem iného môže žiadať aj        o odstránenie vád
opravou tovaru, v tomto prípade opravou motorového vozidla. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že
v prípade motorového vozidla nemožno pochybovať o tom, že neporušené zadné sklo je obvyklou
vlastnosťou takéhoto tovaru, preto samovoľné porušenie skla, ku ktorému dôjde počas plynutia záručnej
doby je potrebné považovať za vadu spadajúcu pod záruku za akosť. Ak žalovaný počas plynutia
záručnej doby o odstránenie takejto vady požiadal, bol žalobca povinný vadu bezplatne odstrániť s
tým, že nárok na zaplatenie opravy by mu vznikol, iba ak by následne zistil, že k poškodeniu skla
nedošlo samovoľne. Konštatoval, že nárok na zaplatenie ceny za vykonanú opravu v tomto prípade
závisel od posúdenia príčiny poškodenia zadného skla na motorovom vozidle žalovaného. Vzhľadom
na reklamáciu vady zo strany žalovaného bolo na žalobcovi, aby preukázal, že nešlo      o výrobnú vadu,
a teda reklamácia je nedôvodná. V konaní však táto skutočnosť preukázaná nebola. Poukázal na záver
znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanoveným znalcom, ktorý poukazuje na mechanické
pôsobenie ako na hlavnú príčinu poškodenia skla, avšak sám znalec pri výsluchu upresnil, že k tomuto
záveru ho primälo len prederavené sklo, pričom k jeho prederaveniu mohlo dôjsť aj pôsobením stierača
na sklo. Odborné vyjadrenie, ktoré v konaní predložil žalovaný taktiež poukazuje na skutočnosť, že



z predloženej fotodokumentácie nie je možné identifikovať, či k poškodeniu skla došlo mechanicky,
pretože nezachytáva stopy po poškodení skla tvrdým predmetom. Aj tretí znalec, ktorý sa vyjadroval len
k samotnej možnosti vypracovania znaleckého posudku v e-mailovej komunikácii so žalovaným uviedol,
že predložená fotodokumentácia nezachytáva detaily podstatné pre posúdenie príčiny prasknutia skla.
Konštatoval, že žalobca v konaní nepredložil žiaden ďalší dôkaz, ktorý by svedčil o mechanickom
poškodení skla. Z tohto dôvodu nemožno prisvedčiť jeho záveru o tom, že vada reklamovaná žalovaným
nebola vadou, na ktorú sa vzťahuje záruka za akosť. Keďže žalobca súdu nepreukázal dôvodnosť
neuznania reklamácie, súd dospel k záveru, že nepreukázal vznik práva na zaplatenie žalovanej istiny
a žalobný návrh preto nemožno považovať za dôvodný. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že svedok
P. E. na pojednávaní uviedol, že žalovaný žiadal nafotiť poškodené sklo, ale súhlasil s objednaním
bežnej opravy, konštatoval, že toto sa nezakladá na pravde, keďže uvedenú skutočnosť svedok na
pojednávaní neuviedol a ani nevyplýva zo žiadneho dôkazu založeného     v spise. To, že dal svedok
žalovanému podpísať pri prevzatí vozidla zákazkový list nič nemení na uplatnení si záručnej opravy.
Ani z e-mailovej komunikácie medzi žalovaným a P. E. v apríli a máji 2008 nevyplýva, že by žalovaný
súhlasil s vykonaním bežnej platenej opravy, práve naopak, v e-mailovej správe žalovaný vyjadril
rozhorčenie, že žalobca od neho žiadal pristaviť vozidlo na odstránenie vád uplatnených v záručnej
lehote až po tom, čo zaplatí za opravu jednej z týchto vád, ktorá už bola žalobcom opravená a
následne ako záručná vada  neuznaná. O tom, že žalovaný objednával výmenu skla ako záručnú
naznačuje aj vyjadrenie svedka o tom, že akúkoľvek garančnú zákazku fotil, a to aj v prípade, ak ju
zamietol po dohode s oblastným technikom. Poukázal ďalej na to, že o neprijatí opravy ako záručnej
rozhodoval výlučne P. E., pričom sa o uvedenom postupe neradil so žiadnym oblastným technikom.
Skutočnosť, že žalovaný žiadal odstránenie vád tovaru od žalobcu vyplýva aj z listu žalovaného zo dňa
2.5.2008 adresovaného žalobcovi, v ktorom si v záručnej lehote uplatnil odstránenie vád (samočinné
prasknutie predmetného skla) ústne uplatnených u p. E. dňa 18.4.2008. Podanie listu na pošte žalovaný
preukázal prostredníctvom podacieho lístka priloženého ako dôkaz. Vyslovil názor, že napriek uvedeným
skutočnostiam žalobca postupoval pri oprave vozidla neštandardne, keď bez súhlasu žalovaného
predmetné sklo opravil ako platenú zákazku. Na základe záverov ustanoveného znalca a názorov
odborníkov D.. B. a D.. V. súd dospel k presvedčeniu, že žalobca v konaní dostatočne nepreukázal,
že poškodenie skla nebola záručná vada vozidla, nakoľko znalec D.. L. nevedel jednoznačne určiť
bezprostrednú príčinu prasknutia zadného skla, t.j. z fotodokumentácie žalobcu nebolo možné zistiť,
či sklo bolo poškodené mechanicky alebo od výroby. Znalec tiež pripustil, že je možné, aby bolo sklo
prasknuté alebo narušené iným spôsobom bez úderu a do stavu, ktorý vyplýva z fotodokumentácie
sa dostalo tlakom stierača. Keďže závery ustanoveného znalca neboli jednoznačné, súd sa priklonil k
záveru, že sklo pravdepodobne prasklo samočinne, bez pričinenia žalovaného alebo vonkajšieho vplyvu,
a to napriek tomu, že znalec na základe svojich vedomostí a skúseností v odbore vyjadril aj názor, že
dokladované poškodenie skla najpravdepodobnejšie zodpovedá mechanickému poškodeniu a že ak by
išlo o výrobnú vadu, táto by sa prejavila skôr ako po troch rokoch používania vozidla. Nadobudnutý
názor súdu podporili aj tvrdenia D.. B., že z predloženej fotodokumentácie nie je možné identifikovať
začiatok lomu poškodenia a výplň skla chýba v mieste umiestnenia stierača, čo možno s najväčšou
pravdepodobnosťou pripísať prítlačnej sile stierača o sklo. Na poškodenom skle neboli nájdené stopy
po poškodení tvrdým predmetom, preto pripisovať poškodenie skla mechanickému poškodeniu bez
preukázaného dôkazu je iba špekulácia. Poukázal na to, že aj D.. V.Í. uviedol, že z fotodokumentácie
nevyplýva najpodstatnejšia skutočnosť, a to počiatok lomu, keďže podľa úlomkov v mieste počiatku
rozpadu by bolo možné určiť, či došlo k mechanickému úderu alebo samoexplózii. Nemožno preto
vylúčiť, že mohlo dôjsť k porušeniu skla vplyvom samoexplózie, ktorá sa u tvrdeného bezpečnostného
skla v určitých prípadoch vyskytuje a potom by išlo o technologickú závadu, ktorú dodávateľ skla
musí uznať. Uzavrel, že nejednoznačné vyjadrenie ustanoveného znalca, vyjadrenia ďalších dvoch
odborníkov v príslušnom odbore a celkový postup vybavovania záručnej opravy žalobcom primäl
súd k názoru, že odmietnutie záručnej opravy zo strany žalobcu nebolo dostatočne a preukázateľne
odôvodnené, na základe čoho žalobca    v konaní neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.    O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkovi, ktorý mal
plný úspech vo veci priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal. Trovy konania žalovaného predstavujú náhradu zaplateného
súdneho poplatku vo výške 33,- EUR a náhradu hotových výdavkov vo výške 300,- EUR vrátane DPH
za odborné vyjadrenie č. 21/2011 vypracované D.. P. B..

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno, nakoľko bolo



preukázané, že žalovaný si objednal u žalobcu opravu vozidla, žalobca opravu vykonal, vystavil
faktúru, ktorú žalovaný bez námietok prevzal a doposiaľ neuhradil. Namietal, že naopak v konaní
nebol preukázaný nárok zo zodpovednosti za vady. Poukázal na to, že prijímací technik pán E.
upozornil žalovaného pri prijímaní vozidla, že oprava bude vykonaná ako bežná a nie ako záručná.
Poukázal na to, že podpísaním zákazkového listu K. vystaveného dňa 18.4.2008 žalovaný súhlasil s
bežnou opravou. Poukázal ďalej na to, že žalovaný si prevzal vozidlo spolu s faktúrou č. XXXXXXXX
vystavenou dňa 22.4.2008, a to bez akýchkoľvek námietok. Namietal, že list zo dňa 2.5.2008, ktorým
si žalovaný údajne písomne uplatnil reklamáciu žalobca neeviduje a nakoľko mu nebolo umožnené sa
oboznámiť s podacím listom, ktorým žalovaný preukazoval doručenie predmetnej zásielky, namietal,
že uvedeným konaním bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Ďalej namietal, že žalovaný
dostatočným spôsobom nepreukázal, že predmetné poškodenie vozidla bolo spôsobené vadou vozidla,
na ktorú sa vzťahuje záruka za akosť. Poukázal na to, že súdom ustanovený znalec jednoznačne
vyvrátil ako možnú príčinu prasknutia predmetného skla výrobnú vadu vozidla. Namietal, že žalovaným
predloženým dôkazom nemožno priznať pri hodnotení dôkazov rovnakú váhu ako znaleckému posudku
vyhotovenému po nariadení súdom. Za nesprávny označil aj výrok o náhrade trov konania. Žalobca
nepovažoval odborné vyjadrenie vypracované znalcom D.. P. B. vzhľadom na existenciu znaleckého
posudku na základe nariadenia súdu za potrebné pre účelné uplatňovanie práva. Vyslovil názor, že
vypracovanie odborného posúdenia nebolo nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva žalovaného.
Poukázal aj na neprimeranú výšku odmeny 300,- EUR v porovnaní s odmenou súdom ustanoveného
znalca D.. L., v sume 191,92 EUR.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len C.s.p.) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Odvolací súd prejednal vec podľa §§ 379 a 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok nie je vecne správny, keď súd prvej inštancie neposúdil vec správne po právnej
stránke.

6. Odvolací súd mal zhodne so súdom prvej inštancie za preukázané a medzi účastníkmi v podstate
za nesporné, a to na základe zákazkového listu K. vystaveného dňa 18.4.2008, daňového dokladu č.
XXXXXXXX zo dňa 22.4.2008, že žalobca vykonal pre žalovaného ním požadovanú opravu, výmenu
zadného skla na motorovom vozidle značky TOYOTA. Medzi účastníkmi nebola sporná ani žalobcom
požadovaná a faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 22.4.2008 fakturovaná cena prác. Odvolací súd mal z
obsahu e-mailovej korešpondencie          zo 6. mája 2008 ako aj z výpovede svedka P. E. na pojednávaní
dňa 1.3.2010, preukázané, že si žalovaný včas v zmysle § 436 zák. č. 513/91 Z.z. uplatnil u žalobcu
právo zo zodpovednosti za vadu.

7. Podľa § 536 ods. 1 zák. č. 513/91 Z.z. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

8. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že dielo - výmena zadného skla na motorovom vozidle značky
TOYOTA vykonaná bola a motorové vozidlo si žalovaný bez akejkoľvek námietky prevzal. Žalovanému
tak vznikla v zmysle § 536 ods. 1 zák. č. 513/91 Z.z. povinnosť zaplatiť cenu diela - opravy. Ak
sa žalovaný bránil zaplateniu ceny diela z dôvodu výrobnej vady vozidla a ním uplatneného práva
zo zodpovednosti za vady podľa § 436 Obch. zák., bolo jeho povinnosťou preukázať ním tvrdené
skutočnosti. Odvolací súd teda za nesprávny považoval právny názor súdu prvej inštancie, že bolo
na žalobcovi, aby preukázal, že nešlo o výrobnú vadu a že reklamácia je dôvodná a následne za
nesprávny považoval jeho záver, že to bol žalobca, kto neuniesol dôkazné bremeno. Odvolací súd je
naopak toho názoru, že žalobca ním uplatnený nárok - zaplatenie ceny opravy zadného skla motorového
vozidla preukázal a bolo povinnosťou žalovaného preukázať v zmysle § 120 O.s.p. ním tvrdené
skutočnosti, teda ním tvrdenú vadu, ktorá sa vyskytla na vozidle. Odvolací súd na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žalovaný ním tvrdené skutočnosti spôsobom vylučujúcim akúkoľvek
pochybnosť nepreukázal. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobca bol pred vykonaním opravy
reklamáciu žalovaného uznal. Napriek tomu žalovaný opravy objednal, pričom si nezabezpečil žiadny
dôkaz preukazujúci ním tvrdené skutočnosti. V e-mailovom podaní zo dňa 10.6.2011 sám potvrdil, že
jediným dôkazom sú fotografie, ktoré vyhotovil servisný technik. Z obsahu spisu vyplýva, že podkladom



pre znalecký posudok vypracovaný na podnet súdu ako aj odborné vyjadrenia bola fotodokumentácia
vyhotovená zamestnancom žalobcu. Znalec D.. X. L. v závere ním vyhotoveného znaleckého posudku
č. 34/2011 z 20.2.2011 na základe priloženej fotodokumentácie a technicky prijateľných podmienok
konštatoval, že predmetom prasknutia predmetného skla nie je výrobná vada. D.. P. B. v odborom
vyjadrení č. 21/2011 z 29.9.2011, vyhotovenom na podnet žalovaného uviedol, že keďže možno
konštatovať, že na poškodenom skle neboli nájdené stopy po poškodení nejakým tvrdým predmetom, tak
poškodenie skla bolo spôsobené samoexplóziou. Pán F. V., znalec z odboru skla vo svojom stanovisku
zo dňa 16.6.2011, a to na základe podnetu samotného žalovaného konštatoval, že bez dôkazov, iba
na základe predbežných fotografií by určenie porušenia skla bolo špekuláciou. Hodnotiac predkladané
dôkazy v zmysle § 191 ods. 1 O.s.p. v ich vzájomnej súvislosti, dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno na jeho tvrdenie, že príčina prasknutia vadného skla na aute bola výrobná
vada, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. vo veci samej zmenil a žalobe
vyhovel.

9. Žalobcom vystavená a žalovaným prevzatá faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 22.4.2008 bola splatná dňa
6.5.2008. Nakoľko žalovaný cenu opravy v lehote splatnosti nezaplatil, dostal sa odo dňa nasledujúceho
po splatnosti faktúry, t.j. od 7.5.2007 do omeškania v zmysle § 365 Obch. zák.. V zmysle § 369 Obch.
zák. vzniklo preto žalobcovi právo na úrok z omeškania v sadzbe o 10 % vyššej, než je základná úroková
sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka,
v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba uplatňovaná pred prvým dňom kalendárneho
polroka, v ktorom došlo k omeškaniu predstavuje 4,75 %. So zreteľom na uvedené žalobcom uplatnený
úrok z omeškania v sadzbe 12,25 % p.a. zodpovedá ustanoveniu § 369 Obch. zák., a preto odvolací
súd zmenil v zmysle § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti týkajúcej sa príslušenstva
pohľadávky a žalobe aj v tejto časti vyhovel.

10. O náhrade trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania rozhodol podľa §§ 396 ods. 1 a 2, 262
ods. 1 a 2 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to  zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval        v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len            v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje             za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh) (§ 428 CSP).