{"guid": "134d8224-d59f-4e7e-8080-58a9dac554a3:49d39482-80f8-40ea-9761-7a31e077a7e6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1214220763.1", "spisova_znacka": "2Cob/332/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/332/2016 z 20. 11. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. novembra 2017, sp. zn. 2Cob/332/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1214220763.1", "identifikacne_cislo": "1214220763", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2017-11-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-373", "nazov": "§ 373 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-373", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-373"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-373", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/49d39482-80f8-40ea-9761-7a31e077a7e6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1214220763.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1214220763.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1214220763.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/332/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214220763
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214220763.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: ČD Cargo, a.s.,
Jankovcova 1569/2c, 170 00 Praha 7 - Holešovice, Česká republika, IČO: 281 966 78, práv. zast.
JUDr. Marek Letkovský, advokát, Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: Železničná
spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., Drieňová 24, 820 09 Bratislava, IČO: 35 914 921, práv. zast. Pacalaj,
Palla a partneri, s.r.o., advokátska kancelária, Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548, o zaplatenie
169.335,52 Eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k.
23Cb/67/2015-95 zo dňa 10.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu II č.k. 23Cb/67/2015-95 zo dňa 10.05.2016  p o t
v r d z u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o
výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
169.335,52 Eur, trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 10.160,- Eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 5.809,09 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že účastníci konania uzatvorili
zmluvu, ktorá má charakter nepomenovanej zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a
obsahuje aj znaky zmluvy o nájme, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému šesť nákladných
železničných vozňov vo svojom vlastníctve na účely vykonania železničnej prepravy za odplatu. Vozne
mal žalovaný využiť na vykonanie železničnej prepravy pre objednávateľa MEVEPIX s.r.o. na základe
písomnej objednávky zo dňa 23.08.2011 a za týmto účelom boli pristavené spolu so štyrmi vozňami vo
vlastníctve žalovaného dňa 30.08.2011 v stanici Kráľova Lehota, pričom nakládka pre objednávateľa
sa mala uskutočniť dňa 31.08.2011. Pôvodný termín nakládky bol zo strany objednávateľa vo vzťahu
k žalovanému telefonicky preložený do 05.09.2011. Žalovaný však vykonal prostredníctvom svojich
zamestnancov kontrolu nakládky dňa 02.09.2011 v stanici Kráľova Lehota, pri ktorej sa zistilo, že
pristavené vozne rozpaľujú zamestnanci LPL Kovo, s.r.o. a získaný šrot nakladajú do pristavených
cestných motorových vozidiel. Zástupca uvedenej spoločnosti predložil privolanej polícii kúpnu zmluvu
uzavretú medzi MEVEPIX s.r.o. ako predávajúcim a LPL Kovo, s.r.o. ako kupujúcim, predmetom
ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pristaveným trinástim vozňom. Na základe trestného oznámenia
žalovaného podaného na polícii bolo začaté trestné stíhanie za zločin podvodu vedené Okresným
riaditeľstvom PZ v Liptovskom Mikuláši, odbor kriminálnej polície, a to pod ČVS: ORP-481/OEK-



LM-2011. Ako vyplýva zo zápisnice o výsluchu poškodeného zo dňa 13.09.2011, zástupca žalovaného
pri výsluchu v uvedenej trestnej veci vypovedal, že mu vznikla škoda na vozňoch vo výške 74.435,20 Eur
a žalobcovi vo výške 169.552,48 Eur, pričom si uplatnil celkovú náhradu škody výške 243.987,68 Eur s
tým, že náhradu škody na vozňoch si následne žalobca uplatní priamo u žalovaného. V rámci trestného
stíhania sa nepodarilo zistiť konkrétneho páchateľa, poverený vyšetrovateľ trestné stíhanie prerušil.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vzájomný vzťah medzi účastníkmi konania je upravený okrem
zmluvy, ktorá nie je uzavretá v písomnej forme, aj na základe Dodatku D k Dohovoru o medzinárodnej
železničnej preprave COTIF, ktorý je medzinárodnou zmluvou a tiež na základe Všeobecnej zmluvy o
používaní nákladných vozňov (Zmluva AVV). Keďže ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu
škody došlo na železničnej stanici v Kráľovej Lehote, nárok na náhradu škody sa v zmysle § 15
zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom spravuje právom Slovenskej
republiky. Súd prvej inštancie považoval žalovaný nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 169.335,52
Eur od žalovaného za dôvodný v celom rozsahu, nakoľko má za to, že došlo k naplneniu všetkých
zákonných predpokladov na náhradu škody, t.j. porušenie povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi porušením povinnosti škodcu a vznikom škody.

4. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú tak z Dodatku
D k Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave COTIF, Zmluvy AVV, ako aj priamo zo zákona
a to tým, že nevynaložil potrebnú (nevyhnutnú) starostlivosť o veci mu zmluvne zverené (železničné
vozne vo vlastníctve žalobcu) a neurobil vhodné opatrenia na to, aby nedošlo k ich poškodeniu či
odcudzeniu, v dôsledku čoho zodpovedá za vzniknutú škodu. Žalovaný ako osoba, ktorá má dlhoročné
skúsenosti s podnikaním v oblasti železničnej prepravy tovaru nepostupoval pri plnení svojich zmluvných
povinností s náležitou odbornou starostlivosťou a porušil aj všeobecnú prevenčnú povinnosť, teda
počínať si tak, aby nedošlo ku škode na majetku, ktorý mu bol zmluvne zverený. Konkrétne žalovaný pri
realizácii objednávky spoločnosti MEVEPIX s.r.o. nebral na zreteľ skutočnosť, že išlo pre žalovaného o
neznámeho zákazníka, nepreveril si jeho dôveryhodnosť, oprávnenosť jej zástupcov konať v jej mene,
neobozretne pristavil železničné vozne na stanicu deň pred plánovanou nakládkou a nechal ich na
stanici bez dozoru skoro tri dni, keďže objednávateľ telefonicky zmenil dátum nakládky (posunul ho o
päť dní neskôr). Žalovaný sám pripustil, že pri nových zákazníkoch, s ktorými ešte nespolupracoval,
nastávajú prípady, kedy dochádza k poškodeniu vozňov, príp. železničných koľají v dôsledku neodbornej
manipulácie pri nakládke tovaru, pričom v konkrétnom prípade existovala dôvodná obava, že by
v dôsledku zle vykonanej nakládky tovaru mohlo dôjsť k uvedenej situácii, preto zamestnankyne
žalovaného vykonali kontrolu na mieste nakládky dňa 02.09.2011.

5. Podľa súdu prvej inštancie bol uvedený postup žalobcu ľahkovážny a neprimerane dôverčivý a v
rozpore s uvedenou všeobecnou prevenčnou povinnosťou vzhľadom k tomu, že išlo o veci značnej
hodnoty (243.987,68 Eur). Tvrdenie žalovaného, že prípad rozpaľovania vozňov sa stal prvýkrát a že
to bolo ťažko predvídateľné a že nebolo povinnosťou žalovaného zabezpečiť stráženie vozňov je v
danom prípade irelevantné, keďže podľa názoru súdu žalovaný mohol bez prehnaných nárokov na jeho
personálne kapacity zabezpečiť svojho zástupcu aspoň na začiatok nakládky, aby došlo k potrebnému
usmerneniu ohľadom manipulácie s nákladom za účelom predchádzania prípadným škodám na vozňoch
či dráhach, najmä ak existovala dôvodná obava, že k škode by mohlo dôjsť, čo žalovaný sám potvrdil.
Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu je existencia škody, náhradu ktorej
si žalobca uplatnil v tomto konaní vo výške 169.335,52 Eur. Ako súd uviedol vyššie, aj tento predpoklad
je v predmetnom prípade splnený, keďže je aj z vyšetrovacieho spisu zrejmé, že došlo k úplnému
zničeniu vozňov vo vlastníctve žalobcu vo výške 169.552,48 Eur a zničeniu a poškodeniu vozňov vo
vlastníctve žalovaného vo výške 74.435,20 Eur, čo zástupca žalovaného (poškodeného) pri výsluchu
dňa 13.09.2011 potvrdil. Žalovaný si preto ako poškodený v trestnom konaní uplatnil celkovú náhradu
škody výške 243.987,68 Eur s tým, že náhradu škody na vozňoch si následne žalobca uplatní priamo
u žalovaného.

6. Žalovaný v tomto konaní požaduje od žalovaného zaplatenie náhrady škody v sume nižšej
(169.335,52 Eur) ako bola vyčíslená v trestnom konaní, pričom jej výšku žalovaný v priebehu konania
nerozporoval. Žalovaný síce na poslednom pojednávaní uviedol, že v trestnom spise sa nenachádzajú
doklady, ktoré by preukazovali výšku opodstatneného nároku uplatneného žalobcom, avšak súd toto
tvrdenie žalovaného považuje za účelové vzhľadom k tomu, že si v trestnom konaní uplatnil náhradu
škody aj za žalobcu vo výške, ktorá dokonca prevyšuje sumu uplatnenú žalobcom v tomto konaní.



7. Súd prvej inštancie nemal pochybnosti ani o tom, že je daná príčinná súvislosť medzi porušením
povinnosti žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu, nakoľko keby žalovaný postupoval obozretne
a zabezpečil kontrolu nakládky na stanici v Kráľovej Lehote včas, k vzniku škody na pristavených
vozňoch vo vlastníctve žalobcu by nedošlo. Keďže medzi účastníkmi konania vznikol obchodnoprávny
vzťah za účelom výkonu podnikateľskej činnosti, na podmienky vzniku zodpovednosti za škodu bolo
potrebné aplikovať ustanovenia § 757, resp. § 373 Obchodného zákonníka, t.j. na danú vec sa
uplatňuje princíp objektívnej zodpovednosti. To znamená, že strana, ktorá porušila svoju povinnosť, je
povinná vždy škodu nahradiť bez ohľadu na to, či porušenie povinností, ktoré spôsobilo vznik škody,
zavinila alebo nie. Žalovaný však v tomto konaní relevantným spôsobom nepreukázal, že porušenie
povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť - teda nepreukázal, že možno
rozumne predpokladať, že žalovaný nemohol škodu odvrátiť alebo predvídať. Žalovaný subsidiárne
taktiež nepreukázal, že nezodpovedá za škodu v zmysle čl. 4 § 1 Dodatku D k Dohovoru o medzinárodnej
železničnej preprave COTIF a čl. 22 ods. 1 Zmluvy AVV, pretože nedokázal, že škoda nebola spôsobená
jeho zavinením. Nepreukázal totiž, že škodu spôsobila iná osoba ako žalovaný, keďže ani vyšetrovateľ
nezistil skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe a preto trestné stíhanie pre
trestný čin podvodu prerušil.

8. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na tvrdenie, že vznik škody na strane žalobcu bol
spôsobený zavineným protiprávnym konaním spoločnosti LPL Kovo, s.r.o. v zastúpení jeho konateľom
Ľ. Pišúthom a ním poverenými osobami, žalovaný nijak nepreukázal. Ním tvrdený dôvod, že žiaden
kupujúci, ani spoločnosť LPL Kovo, s.r.o. nemohol byť dobromyseľný, že nadobúda kovový šrot od jeho
vlastníka vzhľadom na všetky okolnosti (napr. právnu úpravu o zbere a výkupe kovového odpadu zo
železničných koľají a vozňov), sám osebe pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu neobstojí,
nakoľko v danom prípade chýba priama príčinná súvislosť medzi konaním zástupcov spoločnosti
LPL Kovo, s.r.o. a vznikom škody na strane žalobcu. Priama príčinná súvislosť naopak existuje
medzi zanedbaním povinnosti žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu, lebo keby zamestnanci
žalovaného vykonali kontrolu vozňov na železničnej stanici v Královej Lehote včas, resp. keby žalovaný
zabezpečil pristavenie vozňov bezprostredne pred plánovanou nakládkou a jeho zamestnanci by boli pri
nej prítomní, k vzniku škody na strane žalobcu by nedošlo. Z tohto dôvodu pre danú vec nemá právny
význam ani žalovaným predložené vyjadrenie Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 26.10.2015
o tom, že zber a výkup kovového odpadu pochádzajúceho z koľajových vedení a vozidiel je možný len
od prevádzkovateľov dráh a subjektov pracujúcich s nimi na zmluvnom základe. Okrem toho, uvedené
vyjadrenie je len nezáväzné odporúčanie ministerstva, keďže ministerstvo životného prostredia nie je zo
zákona oprávnené podávať právne záväzný výklad všeobecne záväzných právnych predpisov.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobný návrh považoval za dôvodný
v celom rozsahu, preto zaviazal žalovaného na náhradu škody žalobcovi v sume 169.335,52 Eur. O
trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

10. Súd posudzoval vec podľa ust. § 269 ods. 2, § 373, § 374 ods. 1, § 379, § 757    Obchodného
zákonníka, § 415, § 420 ods. 1, § 663, § 670 Občianskeho zákonníka a § 15 zákona č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

11.   Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že v rozpore s platnou
a účinnou úpravou a v rozpore s ustálenou judikatúrou súd aplikoval ust. § 415 Obč. zákonníka o
všeobecnej preventívnej povinnosti na prípad, ktorý je špecificky upravený v čl. 22 ods. 1 Všeobecnej
zmluvy o používaní nákladných vozňov (Zmluva AVV). V predmetnom prípade mal sám súd za to, že tu
existuje špecifická právna a zmluvná úprava (ktorá vylučuje zodpovednosť žalovaného, pokiaľ preukáže
zavinenie tretej osoby) a aj preto nie je zrejmé, prečo dospel k nesprávnemu záveru o zodpovednosti
žalovaného z titulu porušenia § 415 Obč. zák.

12. Žalovaný má za to, že v prvostupňovom konaní bolo riadne preukázané, že škodu na predmetných
vozňoch spôsobila tretia osoba - súd mal v rámci dokazovania k dispozícii predmetný trestný spis,
písomné doklady aj výpovede procesných strán, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že predmetná škoda
bola spôsobená v príčinnej súvislosti s koordinovanou a nepredvídateľnou trestnou činnosťou tretích
osôb. Súd tak ustanovenie Zmluvy AVV v neprospech žalovaného „dotvoril“ tak, že žalovaný má  nielen



preukázať spôsobenie škody treťou osobou, ale navyše ju má aj vypátrať a to ešte predtým, ako
vyšetrovanie prerušeného konania dokončí vyšetrovateľ PZ. Takýto záver súdu nie je správny.

13. Vznik škody na majetku žalobcu v rozpore so skutkovým stavom nevyhodnocoval vzhľadom na
prevod vlastníctva k predmetným vozňom - súd prvej inštancie vôbec neskúmal ani nezdôvodnil, ako
bral do úvahy prevod predmetných vozňov na tretiu osobu. Súd prvej inštancie nijako nevyhodnotil v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádzanú kúpnu zmluvu, ktorou sa preukazovala tretia osoba
ako nadobúdacím titulom k železničným vozňom, ktorý ju mal oprávňovať k rozpaľovaniu predmetných
vozňov. Súd najmä nevyhodnotil účinky kúpnej zmluvy vo vzťahu k § 446 Obchodného zákonníka.

14. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne určil kauzálny nexus medzi údajným
porušením všeobecnej preventívnej povinnosti, ktorá mala údajne spočívať v primeranej kontrole
spôsobu nakládky a následkom - rozpaľovaním vozňov. Zo skutkových okolností je zrejmé, že škode
sa dalo zabrániť výlučne sústavnou niekoľko dní trvajúcou kontrolou predmetných vozňov počnúc
ich pristavením 30.08.2011 cca o 16 hod. a nie kontrolou spôsobu nakládky vozňov v kombinácii so
zabránením uzatvárania kúpnych zmlúv na predmetné vozne, ktoré v nich boli označené ako kovový
šrot. Uvedené nie je možné od žalovaného spravodlivo považovať - za daných skutkových okolností
nebolo možné žalovaného robiť zodpovedným za trestnú činnosť tretích osôb.

15. Poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal výšku uplatňovanej náhrady škody,
v súdnom spise sa nachádza iba jedna písomnosť, ktorá požaduje náhradu „zostatkovej hodnoty“, a
ani len táto výška uplatňovaného nároku nebola nijako preukázaná. Súd mylne uviedol, že žalovaný
nespochybňoval výšku uplatneného nároku - žalovaný popieral totiž uplatňovaný nárok na náhradu
škody v plnom rozsahu a taktiež súd nezisťoval hodnotu kovového šrotu, ktorý po rozpálení nebol
odcudzený. Napadnuté rozhodnutie vychádza z chybného vyhodnocovania dokazovania a skutkového
stavu, z nesprávneho právneho posúdenia veci a neobsahuje náležitosti stanovené zákonom. Výška
vzniknutej škody nebola v danom prípade vôbec preukázaná, pričom neobstojí ani „dotvorenie“
dokazovania nesprávnym názorom súdu, že žalovaný nepopieral žalovanú výšku náhrady škody,
nakoľko žalovaný popieral spôsobenie škody v plnom rozsahu. Popritom nie je možné, aby súd priznal
žalobcovi aj takú škodu, ktorá preukázateľne nevznikla, najmä pokiaľ ide o hodnotu kovového šrotu,
ktorý žalobcovi po rozpálení vozňov zostal. Na základe uvedeného žiada napadnutý rozsudok zmeniť
tak, že žalobu v plnom rozsahu zamieta.

16.  K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
Uviedol, že v trestnom konaní bolo zistené, že škoda vznikla priamym pôsobením neznámej osoby, z
okruhu osôb, ktoré prichádzajú do úvahy, nebol vylúčený žalovaný resp. jeho zamestnanci. Žalobca
riadne preukázal, že bol vlastníkom zničených železničných vozňov, a teda škoda vznikla jemu. Sám
žalovaný pripustil, že objednávateľ prepravy bol pre neho z profesionálneho hľadiska novou neznámou
osobou, z čoho pramenila jeho obava z možnosti vzniku škody na vozňoch v dôsledku neodbornej
manipulácie s tovarom počas jeho nakládky. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie výšku
škody riadne preukázal listinnými dôkazmi (vystavil faktúru žalovanému), pričom proti vyčísleniu škody
žalovaný neprotestoval a ani nerozporoval. Obrana žalovaného ohľadom zostávajúceho železného šrotu
neobstojí, nakoľko tento šrot žalovaný dlhodobo skladuje u seba (treba poukázať na to, že časť šrotu
bola odvezená už pred odhalením rozpaľovania a tým sa z dosahu žalovaného stratila). Nie je preto
vôbec jasné, z akého dôvodu by sa zostatková cena šrotu vôbec mala brať do úvahy pri určení výšky
náhrady škody.

17.  Žalobca má za to, že bolo preukázané, že žalobcovi vznikla škoda, pričom bolo preukázané
protiprávne konanie žalovaného (porušenie jeho preventívnej povinnosti s akcentom na to, že vozne
žalobcu mal v dočasnom odplatnom užívaní za účelom dosiahnutia vlastného zisku), ako aj príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody, teda boli naplnené všetky zákonné
predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi.

18. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, podľa ktorého žalobca vo svojom
vyjadrení sám uznáva, že škodu spôsobila tretia osoba a poukázal na čl. 22 ods. 2 prvá veta Zmluvy
AVV. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal právnymi následkami predložených kúpnych zmlúv  a
vôbec nevyhodnotil, či škoda na majetku žalobcu vznikla ako následok prevodu vlastníckeho práva, a
teda či k fyzickému rozpaľovaniu vozňov prišlo až po prevode vlastníckeho práva od nevlastníka.



19. Žalobca sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného a poukázal na to, že v obchodnoprávnych
vzťahoch je úprava náhrady škody založená na princípe objektívnej zodpovednosti, teda pre určenie
povinnosti nahradiť škodu nie je rozhodujúce, či zodpovedná strana škodu zavinila alebo nie. Ďalej
uviedol, že uzavretie (fiktívnej) kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou MEVEPIX, s.r.o. a LPL Kovo, s.r.o.
je vo vzťahu k zodpovednosti za škodu vzniknutú žalobcovi úplne irelevantné, pretože ako samotný
žalovaný uviedol vo svojom vyjadrení z 04.05.2016, spoločnosť LPL Kovo, s.r.o. nemohla vo veci
nadobudnutia železničných vozňov a ich rozpaľovania na šrot konať dobromyseľne. Obchodovanie so
železničným šrotom je regulovanou činnosťou, šrot z koľajových vozidiel môže byť zo strany subjektov
vykonávajúcich výkup alebo zber nadobúdaný výlučne od železničných podnikov. Čo sa týka vzniknutej
škody, žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vyčíslenie škody žalobcom vôbec
nerozporoval, toto vyčíslenie je jasné a prehľadné, nie je preto dôvod, prečo by výška škody mala byť
vôbec sporná.

20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 15.11.2017. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a s vyjadrením žalobcu,
odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

21.  Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo
podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku
č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní  rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy
Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 C.s.p. a §
473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č.
99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje
aktuálna procesná úprava C.s.p.

22. Podľa § 387 ods. 2, 3 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

23. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu je nárok na náhradu škody, ktorá
vznikla žalobcovi na jeho majetku ( 6 železničných vozňov špecifikovaných v žalobe) v čase, keď
žalovanému bol tento majetok zverený za účelom výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného, pričom
za škodu zodpovedá žalovaný podľa Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) a CUV -
Dodatku D k Dohovoru (ďalej len Dodatok). Vzájomný vzťah bol upravený okrem uvedeného Dodatku,
ktorý je medzinárodnou zmluvou, aj Všeobecnou zmluvou o používaní nákladných vozňov (ďalej len
zmluva AVV) a zmluvou uzatvorenou medzi sporovými stranami  podľa § 269 ods. 2 Obch.zák., tzv.
nepomenovanou zmluvou, ktorá je svojim obsahom najbližšie k nájomnej zmluve.  Keďže ku škode
došlo na území Slovenskej republiky, nárok na náhradu škody sa v zmysle § 15 zákona č. 97/1963 Zb.
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom spravuje právom Slovenskej republiky. Po právnej
stránke súd prvej inštancie správne vychádzal z princípu objektívnej zodpovednosti, nakoľko medzi
stranami sporu išlo o obchodno-záväzkový vzťah.

24. Odvolací súd súhlasí s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval aj § 415
OZ o všeobecnej preventívnej povinnosti, pretože aplikácia § 415 OZ prichádza podľa súdnej judikatúry
do úvahy iba vtedy, ak nie je konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť
sa posudzuje. Zároveň je potrebné uviesť, že  toto pochybenie nemá vplyv na správnosť  napadnutého
rozhodnutia, keďže zodpovednosť žalovaného vyplýva zo samotného  Dodatku, zmluvy AVV ako aj
Obchodného zákonníka, ktoré tiež súd prvej inštancie správne aplikoval.



25. Podľa článku 4, § 1 Dodatku železničný dopravno-prepravný podnik, ktorému bol vozeň daný
k dispozícii na používanie ako prepravný prostriedok zodpovedá za škodu vzniknutú stratou alebo
poškodením vozňa alebo jeho súčastí, ak nedokáže, že škoda nebola spôsobená jeho zavinením.

26. Podľa čl. 22 ods. 1 Zmluvy AVV železničný podnik v správe ktorého sa vozeň nachádza, zodpovedá
držiteľovi za škodu, ktorá vznikla stratou alebo poškodením vozňa alebo jeho súčastí, pokiaľ nedokáže,
že škoda nebola spôsobená jeho zavinením.

27. Podľa čl. 22. ods. 2 prvá veta Zmluvy AVV železničný podnik nezodpovedá za zavinenie najmä vtedy,
ak dokáže, že sa jedná o jeden z nasledujúcich dôvodov:
a) okolnosti, ktorým železničný podnik nemohol nezabrániť a ich následky nemohol odvrátiť,
b) zavinenie treťou osobou,
c) nedostatočná údržba zo strany držiteľa, ak železničný podnik dokáže, že vozeň chybne prevádzkoval
a správne udržiaval.
d) zavinenie držiteľa.

28. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

29. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v prejednávanej veci bolo porušenie zmluvnej
povinnosti žalovaným, existencia škody na strane žalobcu, príčinná súvislosť medzi porušením
povinnosti žalovaného a vznikom škody a neexistencia okolností vylučujúcich zodpovednosť. Podľa
odvolacieho súdu boli všetky predpoklady zodpovednosti kumulatívne splnené.

30. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že v dôsledku preukázania
zavinenia tretej osoby ako aj v dôsledku nemožnosti predvídania vzniku škody je vylúčená zodpovednosť
žalovaného. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že v konaní bolo preukázané zavinenie treťou osobou.
V zmysle Dodatku č.l 4 ods. 1 žalovaný zodpovedá za škodu vzniknutú stratou alebo poškodením
vozňa, ak nedokáže, že škoda nebola spôsobená jeho zavinením. Zodpovednosť je teda koncipovaná
s možnosťou dôkazu opaku. Žalovaný však v konaní nepreukázal, že škoda bola zavinená treťou
osobou. Vedenie trestného konania, ktoré bolo prerušené pre nemožnosť zistenia páchateľa nezbavuje
žalovaného zodpovednosti, keďže nebolo preukázané zavinenie konkrétnej osoby.

31. V konaní žalovaný nepreukázal ani ďalší liberačný dôvod, a to, že sa jednalo o okolnosti,
ktoré nemohol odvrátiť, ani im zabrániť. Žalovaný vzhľadom na to, že medzi stranami bola uzavretá
nepomenovaná zmluva s prvkami nájomnej zmluvy, bol povinný starať sa o majetok, ktorý mu bol
zverený a počínať si tak, aby na majetku nevznikla škoda. Podľa odvolacieho súdu zhodne s názorom
súdu prvej inštancie žalovaný neurobil vhodné opatrenia na to, aby nedošlo k  poškodeniu či odcudzeniu
vozňov, v dôsledku čoho zodpovedá za vzniknutú škodu. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný ako
osoba so skúsenosťami s podnikaním v oblasti železničnej prepravy tovaru nepostupoval pri plnení
svojich zmluvných povinností s náležitou odbornou starostlivosťou a nepočíňal si tak,  aby nedošlo ku
škode na majetku, ktorý mu bol zmluvne zverený. Žalovaný mohol škode zabrániť, ak by si preveril
nového zákazníka a zabezpečil odborne spôsobilú osobu pri nakládke tovaru. Žalovaný nebral pri
realizácii objednávky spoločnosti MEVEPIX s.r.o. na zreteľ skutočnosť, že išlo pre žalovaného o
neznámeho zákazníka, nepreveril si jeho dôveryhodnosť, oprávnenosť jej zástupcov konať v mene
spoločnosti, pristavil vozne deň pred   plánovanou nakládkou a nechal ich na stanici bez dozoru skoro
tri dni, keďže objednávateľ telefonicky zmenil dátum nakládky.

32. K tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie nevyhodnocoval prevod vlastníctva k predmetným vozňom
na tretiu osobu (kúpna zmluva medzi Mevepix s.r.o. a LPL Kovo s.r.o.) odvolací súd poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že podľa súdu prvej inštancie nadobudnutie
resp. nenadobudnutie vlastníctva spoločnosťou LPL Kovo s.r.o. je bez právneho významu, pretože
chýba príčinná súvislosť medzi konaním LPL Kovo s.r.o. a vznikom škody na strane žalobcu. Za
priamu príčinnú súvislosť určil súd prvej inštancie  zanedbanie povinností žalovaného a  vznik škody u
žalobcu, t.j. medzi subjektmi, ktoré boli v zmluvnom vzťahu. K vlastníctvu predmetných vozňov odvolací
súd uvádza, že žalobca preukázal vlastníctvo vozňov a kúpna zmluva medzi Mevepix s.r.o. a LPL
Kovo s.r.o. zo dňa 30.08.2011, ktorou tretia osoba osoba preukazovala nadobúdací titul, nemohla



byť právne účinným nadobúdacím titulom, pretože kupujúci vzhľadom na všetky okolnosti nemohol
byť dobromyseľný. Neznamená to však, že škoda by sa diala v príčinnej súvislosti so zavineným
protiprávnym a koordinovaným konaním predávajúceho aj kupujúceho, ako tvrdí žalobca. Je nesporné,
že škoda vznikla žalobcovi ako vlastníkovi predmetných vozňov a zodpovedným subjektom je žalovaný
ako subjekt zodpovedný zo záväzkového vzťahu. Zavinenie tretej osoby v trestnom konaní nebolo
preukázané, ani skutočnosť, že škode nemohol zabrániť ak by aj konal s odbornou starostlivosťou a
zabezpečil  dostatočné opatrenia na ochranu majetku,  preto možno konštatovať, že zodpovednosti sa
žalobca nezbavil.

33.   Pokiaľ ide o  výšku škody, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v priebehu
konania výšku škody nerozporoval. Súd prvej inštancie pri vyčíslení škody vychádzal z listinných
dôkazov, pričom za základ zobral náhradu škody, ktorú si uplatnil v trestnom konaní samotný žalovaný.
Odvolací súd nesúhlasí s obranou žalobcu, že by sa mala  zobrať do úvahy zostatková hodnota šrotu,
keďže škoda na vozňoch je dokladovaná výpočtom zostatkovej hodnoty ceny vozňov. Hodnotu šrotu z
predmetných vagónov nebolo možné odpočítať z predmetných vagónov, pretože predmetným šrotom
žalobca nedisponuje, ani z neho nemá žiaden úžitok.

34.  K aplikácii ust. § 382 Obch. zák. odvolací súd uvádza, že toto ustanovenie sa týka rozsahu náhrady
škody a modifikuje ustanovenia, ktoré priznávajú poškodenému právo na náhradu škody. Poškodený
nemôže požadovať náhradu tej škody, ktorú si sám spôsobil tým, že neplnil povinnosti, ktorými sa má
predchádzať škodám. V tomto prípade však k žiadnemu porušeniu povinností zo strany žalobcu nedošlo,
ani nebolo preukázané, že by vlastným pričinením prispel ku škode.

35.  Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

36.  O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods.
1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal proti žalovanému plnú náhradu trov konania, o ich
výške rozhodne súd prvej inštancie.

37.   Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38.  Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
39.  Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za   3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Cb/67/2015", "guid": "b099fa27-1092-45fe-9de4-236b2e917077:1b25de93-7e3f-49ce-8a32-f24498b98f14", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "aa5bdb98-35d0-4e74-aa0f-02d39e02e854:55d4242f-840d-46c1-97c7-5c60e506a7ff", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/67/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 23Cb/67/2015 z 20. 2. 2015", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2015-02-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/aa5bdb98-35d0-4e74-aa0f-02d39e02e854:55d4242f-840d-46c1-97c7-5c60e506a7ff"}], "citovane_v": []}