Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/382/2015 z 27. 6. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. júna 2017, sp. zn. 2Co/382/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1214221418.1 Krajský súd Bratislava | 2Co/382/2015 | ECLI:SK:KSBA:2017:1214221418.1 | 2017-06-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Poistenie Citované ustanovenia: § 391 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8906f25e-c621-47e9-866b-2e099a9a45e2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1214221418.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/382/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214221418
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214221418.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov
senátu: JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: F. A. M.,
narodený dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XX, R., zastúpený opatrovníkom Zuzanou Bilkovou,
pracovníčkou Okresného súdu Bratislava II., v konaní o zaplatenie 263,81 €, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 25. mája 2015 č.k. 14C 180/2015-34, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 25. mája 2015 č.k. 14C 180/2015-34
v napadnutom výroku, ktorým súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
263,81 € od 17.01.2013 do zaplatenia z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 25.05.2015 č.k. 14C 180/2015-34 Okresný súd Bratislava II. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 263,81 €, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
263,81 € od 17.01. 2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 16,50 € a to všetko v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa
11.09.2014 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd prvej inštancie zaviazal žalovaného
na zaplatenie istiny 263,81 € s príslušenstvom, titulom úhrady dlžného poistného. Súčasne žiadal
zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. Keďže sa súdu prvej inštancie nepodarilo zistiť pobyt
žalovaného, ustanovil tomuto v zmysle § 29 Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného v čase
vydania rozsudku) opatrovníka. Na prejednanie veci samej súd prvej inštancie nenariadil pojednávanie,
pretože podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (Nariadenie európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Ustanovenie §
115a je výnimkou zo zásady, že ak súd rozhoduje vo veci samej, nariadi pojednávanie. Pojednávanie
nemusí nariadiť len v prípade, ak zákon expressis verbis ustanoví, že pojednávanie netreba nariaďovať
a sú súčasne naplnené všetky predpoklady uvedené v ustanoveniach § u 115a, a to:
a) ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, a b) ak možno vo veci rozhodnúť iba na
základe listinných dôkazov predložených stranami sporu a c) ak strany sporu s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Za
drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony,
sociálneho zabezpečenia, konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní,
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, konania o dedičstve, konania o určenie, zmenu
alebo zrušenie vyživovacej povinnosti, konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, sporov
z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, ochrany osobnosti. Oznámenie o
verejnom vyhlásení rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania na deň bolo vyvesené na úradnej



tabuli súdu prvej inštancie dňa 07.05.2015. Súd prvej inštancie sa oboznámil s obsahom predložených
listinných dôkazov žalobcom a žalovaným, ktoré boli súdu prvej inštancie predložené najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, z ktorých ustálil skutkový stav veci, ktorý je pre meritórne
rozhodnutie nevyhnutný a z ktorých vyplynuli skutočnosti uvedené v žalobe. Súd prvej inštancie ustálil,
že nárok žalobcu vyplýva z priložených listinných dôkazov. Vychádzajúc z uvedeného v prípade
rozhodovania veci rozsudkom bez pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
predtým, než súd prvej inštancie vo veci rozhodol, sa neformálne oboznámil s obsahom týchto listín
a na základe ich obsahu ustálil skutkový stav veci. Rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania
prichádza do úvahy len vtedy, ak skutkové zistenia súdu sa opierajú o listinné dôkazy doložené stranami
sporu. Nemôže teda ísť o listiny, ktoré si súd zadovážil inak. Vychádza sa z predpokladu, že obsah listín je
stranám sporu známy. Predpokladom tohto postupu teda je, že súd doručil stranám sporu nielen samotnú
žalobu, ale aj listiny predložené protistranou, z ktorých bude súd pri svojom rozhodovaní vychádzať. Na
druhej strane súd si môže osvojiť aj zhodné skutkové tvrdenia strán sporu (§ 120 ods. 3). Súd prvej
inštancie mal za preukázané skutočnosti uvedené v žalobe. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto
mu súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku priznal proti neúspešnému
žalovanému náhradu trov konania, ktoré predstavujú žalobcom zaplatený súdny poplatok za žalobu v
sume 16,50 €.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal, že
podaním zo dňa 11.03.2015 svoju žalobu v časti úrokov z omeškania vzal späť, pričom súd prvej
inštancie o tomto čiastočnom späťvzatí nerozhodol. Vzhľadom na uvedené, žalobca žiada odvolací súd,
aby pripustil čiastočné späťvzatie žaloby, rozsudok v napadnutej časti zrušil a rozhodol tak, že konanie
v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 263,81 € od 17.01.2013 do
zaplatenia zastavuje.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal vec pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods.1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné priznať úspech a rozhodnutie súdu prvej
inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. V danej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia dlžného poistného
do zániku poistenia. Podanou žalobou si uplatnil istinu vo výške 263,81 €, ako i príslušenstvo - úrok
z omeškania z tejto istiny vo výške 8,75 % ročne od 17.01.2013 až do zaplatenia. Podaním doručeným
súdu prvej inštancie dňa 16.03.2015 zobral žalobca žalobu v časti príslušenstva späť. V ďalšom žiadal,
aby súd žalovaného zaviazal iba k úhrade istiny vo výške 263,81 € a trov konania pozostávajúcich zo
zaplateného súdneho poplatku

7. Odvolací súd má za to, že tým, že súd prvej inštancie žalobcovi priznal plnenie (nad rámec
uplatneného nároku), t.j. i príslušenstvo pohľadávky, nepostupoval správne. Úlohou súdu prvej inštancie
bolo predovšetkým rozhodnúť o dispozitívnom úkone žalobcu, t.j. o čiastočnom späť vzatí
žaloby, teda konanie v časti žalovaného príslušenstva zastaviť. Hoci podľa ustanovenia § 359 C.s.p.
odvolanie môže podať iba strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (tzv. subjektívna
prípustnosť odvolania), treba mať v danej veci za to, že rozhodnutie, ktoré je rozhodnutím „ultra petit“,
predstavuje i pre žalobcu (pokiaľ sa rozhodlo o nároku, ktorý nebol predmetom konania) za vydané v
jeho neprospech.

8. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bolo
žalobcovi priznané príslušenstvo k pohľadávke, zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. a vec mu vrátil
v tomto rozsahu podľa § 391 ods. 1 C.s.p. na nové konanie a rozhodnutie. V ňom bude úlohou súdu
prvej inštancie rozhodnúť o návrhu žalobcu doručenom súdu prvej inštancie dňa 16.03.2015 (čiastočnom
späťvzatí žaloby) postupom podľa § 144 a nasl. C.s.p.

9. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho



súdu. Podľa § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí
o veci.

10. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je



a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).