{"guid": "9be89334-def5-4abb-9592-6994af5ce45a:decf0c80-11f4-4b0d-83e8-6261288973b3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1215223667.1", "spisova_znacka": "10Co/114/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/114/2017 z 29. 11. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. novembra 2017, sp. zn. 10Co/114/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1215223667.1", "identifikacne_cislo": "1215223667", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Vincent Szabó", "sudca_id": 1019, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vincent-szabo-1019", "datum_vydania": "2017-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/121", "nazov": "predpis č. 121/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/121", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/121-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/121/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 121/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/121/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/121-2010/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/121#paragraf-1", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/decf0c80-11f4-4b0d-83e8-6261288973b3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1215223667.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1215223667.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1215223667.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/114/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215223667
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1215223667.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Pajštúnska ul. č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska ul. č. 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: F.. O. W., J.. XX. XX. XXXX, G. Y.
W.. Č.. XXXX/XX, G., o zaplatenie istiny 786,96 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13. septembra 2016, č. k. 17C/163/2015 - 47, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu vo zvyšnej časti
zamietol,   o d m i e t a .

Žalobcovi   p r i z n á v a   n á r o k   na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 562,02 eur
spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 14. 11. 2012 až do zaplatenia, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku, žalobu vo zvyšnej časti zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu
trov konania v pomere 42,82 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 52 ods. 1, 2,
3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a), k), § 53 ods. 5, 10 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm.
d), § 9 ods. 2 písm. f), k), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vecne
čiastočnou dôvodnosťou uplatneného nároku v časti priznania rozdielu medzi poskytnutými finančnými
prostriedkami vo výške 589 eur a sumou 26,98 eur, ktorú žalovaný zaplatil na úhradu poskytnutého
úveru, z dôvodu ktorého žalobe v časti istiny 562,02 eur vyhovel s tým, že priznať istinu v sume
vyššej ako 562,02 eur s príslušenstvom vyhovieť možné nebolo vzhľadom na charakter Zmluvy a jej
obsah, keďže ide o spotrebiteľský úver. Uviedol, že právny predchodca žalobcu Consumer Finance
Holding, a.s. uzavrel dňa 20. 04. 2012 so žalovaným zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ poskytol
dlžníkovi pôžičku v sume 589 eur s ročnou úrokovou sadzbou 42,58 %, priemernou hodnotou RPMN
45,23 %, RPMN 42,58 %, vyčíslenými celkovými nákladmi spotrebiteľa v sume 382,28 eur, pričom
celková pôžička bez poistenia predstavovala sumu 971,28 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 36
mesačných splátkach po 26,98 eur, keď termín konečnej splatnosti bol určený na apríl 2015. Poukázal
na skutočnosť, že z obsahu prehľadu splátok mal preukázané, že žalovaný zaplatil iba jednu splátku
dňa 18. 05. 2012 vo výške 26,98 eur, a nakoľko ďalšie platby nerealizoval, veriteľ ho listom zo dňa
25. 10. 2012 vyzval na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo najneskôr v lehote do 3 dní od



doručenia výzvy s poučením, že v opačnom prípade pristúpi k vymáhaniu dlžnej sumy, ktorá mu bola
doručená uložením na pošte dňa 30. 10. 2012, avšak v určenej lehote, t. j. do 03. 11. 2012, žalovaný
žiadnu platbu nerealizoval. Uviedol, že vzhľadom na charakter zmluvy a jej obsah ide o spotrebiteľský
úver, a preto (§ 9 ods. 2 písm. f/, k/ zákona č. 129/2010 Z. z.) malo byť podstatnou náležitosťou
zmluvy dojednanie doby jej trvania, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ako aj mala
obsahovať výšku, počet, termíny splátok v členení istiny, úrokov a iných poplatkov, avšak tieto náležitosti
zmluva neobsahovala. Poukázal na skutočnosť, že v zmluve bolo dojednaných 36 splátok, ktorých
výška nebola uvedená určite a zrozumiteľne, taktiež zmluva neobsahovala jednoznačný údaj o dobe jej
trvania a termíny konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, nakoľko v zmluve bolo dojednaných 36
splátok, ale konečná splatnosť úveru určená konkrétnym dátumom nebola, čo zákon o spotrebiteľských
úveroch sankcionuje tým, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Súd prvej inštancie v
dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že vychádzajúc zo smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
zmluvných podmienkach a zákona o spotrebiteľských úveroch, pri formulárovej zmluve sa žalovaný
ako spotrebiteľ v porovnaní so žalobcom ako dodávateľom ocitol v znevýhodnenom postavení, ktoré
ho viedlo k pristúpeniu na zmluvné podmienky pripravené vopred žalobcom bez toho, aby mohol
ovplyvniť ich obsah. Uviedol, že cieľom smernice Rady 93/13 EHS je vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu, nakoľko ukladá členským štátom zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje
nekalé podmienky, pričom zistil, že v zmluve okrem uvedených nedostatkov bol dohodnutý úrok vo
výške 42,58 % ročne, čo je výška neprimerane vysoká oproti úrokom v spotrebiteľských úveroch
poskytovaných bankami vo výške 11,79 % v mesiaci apríl 2012, a z dôvodu týchto nedostatkov je zmluva
bezúročná a bez poplatkov. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva k priznanej istine odôvodnil právne
ustanoveniami § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v
znení účinnom od 01. 01. 2009 a vecne omeškaním žalovaného s platením peňažného dlhu od 04. 11.
2012, nakoľko úver sa stal splatný dňa 03. 11. 2012. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne
ustanoveniami § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1, 2 C. s. p., a vecne tým, že vzhľadom na čiastočný úspech
žalobcu, priznal mu trovy konania v pomere s tým, že nakoľko sa domáhal zaplatenia sumy 789,96 eur, z
ktorej mu priznal 562,02 eur, predstavuje jeho úspech 71,41 % k uplatnenej sume a úspech žalovaného
28,59 % k uplatnenej sume, a preto úspech žalobcu predstavuje 42,82 %.

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že
v zmluve o pôžičke sú neprijateľné zmluvné podmienky spočívajúce v úrokovej sadzbe vo výške
42,58 %, ktorá javí známky úžery, zmluva je napísaná malým určite nečitateľným písmom, priložené
zmluvné podmienky sú vopred naformulované a písané malým nečitateľným písmom, takže spotrebiteľ
ani nemôže vedieť čo podpisuje a nahrávanie telefonických hovorov klienta s call centrom a jeho
uchovávanie po dobu 10 rokov sú naformulované.

3.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu
jeho vecnej správnosti a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej
služby, vyjadrenie k odvolaniu vo výške 32,52 eur s DPH (1 á 21,91 eur + režijný paušál 10,61 eur).
Uviedol, že dňa 20. 04. 2012 uzavrel pôvodný veriteľ a žalovaný Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 589 eur na tovar: záhr. technika a nár. - STIHL
MS250 EVP13E2H, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť v 36 mesačných splátkach vo výške 26,98 eur,
keď z predloženej platobnej histórie je zrejmé, že žalovaný uhradil len jednu dohodnutú mesačnú splátku
dňa 18. 05. 2012 vo výške 26,98 eur. Uviedol, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval,
že vzhľadom na charakter zmluvy sa jedná o spotrebiteľský úver a s odkazom na ust. § 9 ods. 2 písm. f)
zákona č. 129/2010 Z. z. považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, preto mu priznal len rozdiel
medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a úhradou žalovaného (26,98 eur) v sume 562,02 eur.
Poukázal na skutočnosť, že ak by sa niektoré zmluvné dojednanie považovalo za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, spôsobilo by to len neplatnosť konkrétnej zmluvnej podmienky a nie neplatnosť celej zmluvy,
nakoľko sa však poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je výška dohodnutej úrokovej
sadzby irelevantná. Uviedol, že nariadenie vlády SR č. 141/2014 Z. z. účinné od 01. 01. 2015, ktorým



sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., stanovilo veľkosť písma v spotrebiteľských
zmluvách na 1,9 mm a týka sa len zmlúv uzavretých po 01. 01. 2015. Poukázal na skutočnosť, že
žalovaný jednoznačne vedel v akej výške mu bol úver poskytnutý a s poukazom na jeho jedinú úhradu,
ktorú vykonal v dohodnutej výške, tiež poznal výšku dojednanej mesačnej splátky.
4.

Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu, ktoré mu bolo doručené dňa 24. 04. 2017, nevyjadril.

5.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. l C. s. p.
(zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval
to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. novembra 2017 podľa § 378 ods. 1 v
spojení  s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu
upovedomené zákonným spôsobom.

6.

Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vecne správny, nakoľko súd prvej
inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného
dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a
právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C. s. p.).

9.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný dňa 20. 04. 2012 uzavrel s obchodnou spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s. zmluvu o pôžičke s evidenčným č. 20200215, na základe ktorej veriteľ poskytol
žalovanému pôžičku v sume 589 eur na zakúpenie záhradnej techniky a náradia STIHL MS250
EVP12E2H s tým, že celková suma pôžičky bez poistenia predstavovala sumu 971,28 eur, ktorú sa
zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 26,98 eur s konečnou splatnosťou pôžičky v apríli
2015, keď v konaní sporným nebolo, že žalovaný svojim podpisom na zmluve prehlásil, že zmluvu
vrátane jej súčastí si prečítal, uzavrel zmluvu slobodne, vážne a po vzájomnom prerokovaní, je výrazom
jeho vôle a jej obsahu porozumel.

10.

Odvolací súd k námietke žalovaného v podanom odvolaní, že zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku vo výške úroku 42,58 %, ktorá javí znaky úžery uvádza, že táto skutočnosť bola súdom prvej
inštancie v napadnutom rozsudku zohľadnená k jeho prospechu tým, že posúdil poskytnutú pôžičku ako
bezúročnú a bez poplatkov aj napriek tomu, že sa vôbec k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 13. 11.
2015 nevyjadril a bez ospravedlnenia sa ani pojednávania dňa 13. 09. 2016 nezúčastnil, aj keď bol naň
riadne a včas predvolaný.



11.

K tvrdeniu žalovaného, že zmluva o pôžičke a priložené zmluvné podmienky sú napísané malým určite
nečitateľným písmom, takže spotrebiteľ ani nemôže vedieť, čo podpisuje odvolací súd uvádza, že
nariadenie vlády SR č. 141/2014 Z. z., ktorým bolo novelizované nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.
z. až od 01. 01. 2015 upravuje v ustanovení § 1b povinnosť, aby ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy,
ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou boli dodávateľom uvedené písmom,
ktorého výška je najmenej 1,9 mm, a preto sa na zmluvu, ktorú uzavrel s právnym predchodcom žalobcu
dňa 20. 04. 2012 vzťahovať nemôže, avšak odhliadnuc od tejto skutočnosti, považuje odvolací súd za
potrebné zdôrazniť, že tento nedostatok zmluvy žalovanému nebránil zmluvu podpísať a ani vykonať
jedinú platbu splátky pôžičky v predpísanej výške 26,98 eur.

12.

Neopodstatnenou je aj námietka žalovaného, že priložené zmluvné podmienky sú vopred naformulované
a preto neprijateľné, nakoľko ich prípadná neprijateľnosť nie je podmienená spôsobom akým sú
vytvorené a spotrebiteľovi predložené, ale ich obsahom, ktorý musí byť jasný, zrozumiteľný a nesmie
vytvárať nerovnováhu medzi právami a povinnosťami spotrebiteľa a právami a povinnosťami predajcov
a dodávateľov.

13.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku považuje zároveň za potrebné uviesť,
že ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvným podmienkami nie je možné stotožňovať s
ochranou dlžníkov, ktorí takéto zmluvy uzavreli a svoje povinnosti z nej vyplývajúce si vôbec plniť
nezačali, tak ako v prejednávanej veci žalovaný, ktorý spotrebiteľskú zmluvu uzavrel v roku 2012 a z
poskytnutej sumy v hotovosti 589 eur zaplatil doposiaľ iba sumu 26,98 eur, t. j. zásadným spôsobom a v
rozpore s dobrými mravmi si svoju elementárnu povinnosť splácať svoj dlh ani plniť nezačal a doposiaľ
neplní, pričom opomenul, že ochrana, ktorú poskytuje spotrebiteľovi spotrebiteľské právo, nesmie viesť
k porušeniu zásady rovnosti strán sporu a k spôsobovaniu ujmy predávajúcim, či veriteľom (žalobcovi).

14.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať (nakoľko v posudzovanej veci ide o spor zo spotrebiteľskej
zmluvy) aj na stanovisko sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, s ktorým sa absolútne stotožňuje
a podľa ktorého „všeobecné súdy, vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľa pustili tak ďaleko, že títo
nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca
čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák nevie čo podpísal, ale peniaze mohol
zobrať“), čo sa dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z
úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti s tým, že takýto postup zo strany orgánov ochrany práva
je nielenže absolútne nevýchovný, paternalistický, ale aj absurdný a v rozpore so zásadou rovnosti,
vigilantibus iura, neminem laaedere a pod., ktoré by v podstate mali platiť aj pre „privilegovaného
spotrebiteľa“; opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak hrozí
riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku bez akéhokoľvek príslušenstva voči dlžníkovi, ktorý sa
tak neoprávnene obohacuje na jeho úkor za asistencie súdov. Preto, ak nedôjde k racionálnemu zvratu v
doterajšej judikatúre súdov, opäť vrátane ústavného súdu, existujúce bagateľné spory tak zahltia všetky
súdy Slovenskej republiky (čo je už reálne) a ochromia nielen výkon spravodlivosti, ale narušia aj dôveru
občanov v právo, právny poriadok a tým aj právny štát“.

15.

Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym
záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky
požiadavky ust. § 220 ods. 2 C. s. p., keď žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp.
tvrdenia, s ktorými by sa nebol prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne
vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne
zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne, a preto



odvolací súd tento rozsudok vo výroku, ktorým žalobe vyhovel a rozhodol o trovách konania ako vecne
správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.

16.

Z obsahu odvolania žalovaného však vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom
rozsahu, t. j. odvolanie podal aj proti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá (nárok žalobcu v
časti zaplatenia istiny 227,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 14. 11. 2012
do zaplatenia).
17.

Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu.
Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt
tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia,
proti ktorému je odvolanie prípustné. Na rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti odvolania
viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie -
či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne
napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu
prvého stupňa bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma
dopadajúca na jeho pomery. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru
o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej
prípustnosti odvolania, ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania.

18.

Právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie však patrí iba tej strane, ktorej bola
rozhodnutím spôsobená ujma, pričom v danom prípade výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
žalobu vo zvyšku zamietol, nebola žalovanému spôsobená žiadna ujma na jeho procesných právach,
nakoľko v tejto časti uplatneného nároku žalobcu bol procesne úspešný, a preto nie je osobou
subjektívne oprávnenou na podanie odvolania.

19.

Odvolací súd preto odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu vo
zvyšku zamietol podľa ust. § 386 písm. b) C. s. p. ako podané neoprávnenou osobou odmietol.

20.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2
C. s. p. tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej
výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,  z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného  útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/163/2015", "guid": "7bb9c164-454d-46ee-8f43-47d95ad54954:29f434ea-5270-4b77-ae16-b00497bdea6f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}